Bankroty: Opäť rastú

V máji 2022 zbankrotovalo na Slovensku podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau  (CRIF SK) 935 občanov. V medziročnom porovnaní s májom 2021 s počtom 596 osobných bankrotov to predstavuje nárast o 56,88 percenta. A pri porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v apríli 2022 zbankrotovalo 748 dlžníkov, ich v minulom mesiaci bolo o rovných 25 percent viac. 

„Opäť vzrástol aj počet osobných bankrotov ľudí bez vlastného domova – v máji ich bolo 132, čo predstavuje až 14,30 percenta z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Medzi nimi boli 2 manželské páry (pričom celkovo zbankrotovalo 25 manželských párov), identifikovali sme 2 príbuzenské väzby a 8 osôb malo uvedenú virtuálnu adresu. Ešte nikdy sme nezaznamenali taký malý rozdiel medzi počtom bankrotov mužov a žien bez vlastného domova – mužov bolo 75 a žien 57,“ upresnila Ing. Jana Marková. Zároveň žiadnemu dlžníkovi nebolo zrušené oddlženie pre nepoctivý zámer a ani do registra diskvalifikácií nepribudol žiadny dlžník.

Z dlhodobých štatistík CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca mája 2022 bolo vyhlásených 62.054 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky. V prvých piatich mesiacoch tohto roka bolo vyhlásených 3.992 osobných bankrotov.

EU: Sú elektrické autá naozaj ekologickejšie?

V roku 2019 doprava zodpovedala už za štvrtinu všetkých emisií oxidu uhličitého v Európskej únii, pričom podľa Európskej environmentálnej agentúry sa na týchto emisiách podieľala cestná doprava 71,7 %. Ako súčasť úsilia o zníženie emisií CO2 a dosiahnutia cieľa, aby Európa dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050 v súlade s plánom Európskej zelenej dohody, je potrebné do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy o 90 % v provnaní s úrovňami z roku 1990.

Doprava je však jediným sektorom, v ktorom sa emisie skleníkových plynov počas troch posledných dekád zvýšili, a to o 33,5 % v období 1990 až 2019. Výrazné zníženie emisií CO2 z dopravy nebude jednoduché aj preto, že tempo znižovania emisií sa spomalilo. Podľa súčasných prognóz sa emisie z dopravy do roku 2050 znížia len o 22 %, čo je stále ďaleko od stanovených ambícií. Osobná cestná doprava tvorí až pätinu celkových emisií v EÚ, emisie CO2 z osobnej dopravy sa významne líšia od zvoleného spôsobu dopravy. Osobné autá sa zaraďujú medzi najväčších emitentov CO2, na celkových emisiách vytvorených v doprave sa podieľajú až 60,6 %. Vzhľadom na priemerný počet pasažierov v jednom aute, ktorý v roku 2018 tvoril 1,6 osoby, môžu napomôcť k zníženiu emisií aj aleternatívne spôsoby, akými sú zdieľanie áut, využívanie verejnej dopravy, doprava bicyklom alebo chôdza.

Snahy obmedziť emisie CO2 sa vydávajú dvomi cestami: jednou je zvyšovanie účinnosti spaľovacích motorov a druhou prechod na iné palivá a pohony. V roku 2019 väčšina cestnej dopravy (66,7 %) v EÚ využívala naftu ako palivo, benzín ako palivo tvoril štvrtinu (24,55 %). Využívanie elektrických áut rastie, v roku 2020 tvorili elektrické osobné autá už 11 % všetkých registrácií. Predaj elektrických vozidiel (elektrické vozidlá na batérie a plug-in hybridné elektrické vozidlá) od roku 2017 prudko vzrástol a strojnásobil sa v roku 2020, kedy začali platiť súčasné ciele týkajúce sa emisií CO2. Elektrické dodávky tvorili v roku 2020 2,3 % podielu na trhu nových registrovaných dodávok.

V debate o ekologickejšej doprave však nesmieme zabúdať na otázku, koľko skleníkových plynov vypustí automobil nielen počas premávky, alebo nakoľko znečisťuje životné prostredie jeho výroba a likvidácia. Faktom zostáva, že výroba a likvidácia elektrických áut zaťažuje životné prostredie viac, ako je tomu u bežných áut. Úroveň emisií závisí od toho, akým spôsobom je vyrábaná elektrina, na ktorú jazdia. Vzhľadom na energetický mix v Európe sa elektrické vozidlá ukázali byť čistejšie ako autá so spaľovacím motorom na benzín. Ak sa v budúcnosti zvýši podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov, tak by elektromobily mohli byť ešte šetrnejšie k životnému prostrediu. K tomu môžu tiež prispieť opatrenia EÚ, ktoré by mali zabezpečiť to, aby boli batérie udržateľnejšie.

Výzva: Pre autobusovú dopravu

Ministerstvo dopravy a výstavby SR opätovne otvára schému minimálnej pomoci pre tzv. segment BUS, čiže pre prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej aj príležitostnej dopravy. Ide o opravnú výzvu za obdobie od 1. septembra 2021 do 31. decembra 2021 pre tých, ktorí mali žiadosť zamietnutú z dôvodu chyby, alebo ju nestihli včas podať. Podnikatelia môžu posielať žiadosti do piatka 17. júna 2022.

Výzva je podľa ministerstva dopravy určená pre tých prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy a prevádzkovateľov príležitostnej - zájazdovej dopravy, ktorým poklesli tržby oproti referenčnému obdobiu minimálne o 30 %. Pokles tržieb sa porovnáva s rovnakými mesiacmi v roku 2019. 

Primárne je výzva určná pre žiadateľov, ktorí podali žiadosť o finančný príspevok nesprávne a bola im v zmysle stanovených podmienok schémy minimálnej pomoci zamietnutá. Maximálna výška príspevku je súhrnne do 200.000 eur. Podrobné informácie o tejto schéme pomoci sú zverejnené aj na webovej stránke ministerstva dopravy.

EasyPark: Už aj na Slovensku

Na slovenský trh bola uvedená aplikácia EasyPark s dostupnosťou v 3.200 mestách Európy, Veľkej Británie, USA a Austrálie. Prvým slovenským mestom, kde bude fungovať, je Bratislava. Okrem štandardných funkcií, akými sú spustenie a predĺženie parkovacej relácie, umožní využívať aj parkovacie karty na bezplatné alebo zvýhodnené parkovanie.

EasyPark ponúka na celom svete niekoľko funkcií. Okrem spustenia, predĺženia a ukončenia parkovania umožňuje zaplatiť za nabíjanie elektromobilov, nájsť ulice s dobrou dostupnosťou voľných parkovacích miest a vopred si parkovacie miesta rezervovať. Aplikácia je prispôsobená aj na operačné systémy vo vozidlách, ako napríklad Apple CarPlay a Android Auto.

Spoločnosť ponúka tiež softvérové riešenia určené na pomoc mestám a prevádzkovateľom parkovísk s využitím poznatkov na zlepšenie plánovania miest. Vďaka optimalizovanému parkovaciemu ekosystému sa napríklad skracuje čas hľadania voľného parkovacieho miesta, čo má pozitívny vplyv na zážitok z jazdy aj na životné prostredie v meste.

Výzva: Kontajnerové stanovište

Hlavné mesto Slovenska Bratislava informuje na sociálnej sieti o spustení novej dotácie na kontajnerové stanovištia. Výška príspevku je pre tento rok 5000 eur. Žiadosti sa budú prijímať do 30. septembra 2022. Dotáciu je možné použiť na: nákup materiálov na vybudovanie kontajnerového stanovišťa, stavebné a konštrukčné práce ako aj na vytvorenie vegetačnej strechy, príp. inej vegetačnej plochy.

Pri podaní žiadosti je potrebné splniť podmienky, dodržať manuál a preukázať vzťah k pozemku, na ktorom sa má kontajnerové stanovište vybudovať, respektíve upraviť. Spoločenstvo vlastníkov bytov musím mať pozemok vo svojom vlastníctve, resp. v nájme od mestskej časti/mesta. O nájom mestského pozemku môžete jednoducho požiadať na webe https://bit.ly/dotacia_na_stanovistia.

Zberné nádoby na odpad tvoria významnú časť verejného priestoru. Ich vzhľad a kvalita ovplyvňujú kvalitu nášho okolia. V ideálnom prípade sú zberné nádoby skryté, no nie každý bytový dom má túto možnosť. Preto môže byť riešením sústrediť ich na jedno miesto a oddeliť od okolia vytvorením kontajnerového stanovišťa.

Výhody kontajnerových stanovíšť:

prístup majú výhradne obyvateľky a obyvatelia bytového domu,

zabraňujú zhromažďovaniu často nesprávneho odpadu z okolia,

zabraňujú rozfúkaniu odpadu do okolia,

vďaka zelenej streche, či stenám môžu dokonca skrášliť okolie doplnením zelene,

môžete (no nemusíte) pritom využiť jednu z projektových dokumentácií, ktoré sú už pripravené.