Trend: Inteligentná doprava

Emisie, ktoré vznikajú pri doručovaní na poslednej míli v mestách, môžu do roku 2030 narásť podľa World Economic Forum až o 32 %. Logistické spoločnosti by mali flexibilne reagovať na dopyt s dôrazom na udržateľnosť, a to nielen zvyšujúcim sa počtom elektromobilov. Mestská infraštruktúra nie je zatiaľ uspôsobená na vysoký počet elektrických áut na cestách. Na Slovensku bolo koncom roka 2021 zaregistrovaných iba necelých 6-tisíc vozidiel s nízkymi emisiami. Cesta k zníženiu emisií z osobných automobilov do roku 2030 bude vyžadovať ich navýšenie na viac ako 200-tisíc, pričom bude dôležité budovať a rozširovať existujúcu nabíjaciu sieť.

S rastom internetového maloobchodu narastá aj  dopyt po efektívnom doručovaní. Rozmach takzvaných „15 minútových“ doručovacích služieb potravín v mestách ako New York či Londýn zároveň ukazujú aj ich limity súvisiace s vysokým nárokom na množstvo personálu. „Udržateľnú logistickú alternatívu ponúka práca s časovými slotmi. Tá umožní do pár hodín od objednania priviezť plnohodnotný nákup, a to vo vopred zvolenom termíne, ktorý si zákazník sám vyberie. Služba funguje bez toho, aby zákazník musel robiť kompromis pri výbere tovaru z dôvodu oklieštenej ponuky,“ hovorí Ivo Velíšek. Časové sloty navyše môžu v budúcnosti od základov zmeniť fungovanie elektronického obchodu a podstatne zlepšiť ekologickú stopu doručovania. Logistická firma svojim obchodným partnerom v reálnom čase ponúkne voľné časové sloty, v ktorých je možné tovar doručiť zákazníkom v konkrétnych rozvozových zónach. Každý takýto slot bude mať pevne danú kapacitu, vďaka čomu je možné regulovať dopyt a zároveň zaistiť plynulosť a efektivitu. Výsledkom je to, že hýbateľom dopytu nie je len obchodník, ale aj logistická spoločnosť, ktorá má jasne dané obmedzené kapacity v oblastiach, kde doručuje a obchodníkom teda môže pomôcť cieliť dopyt tam, kam sa to oplatí a kde to dáva zmysel aj z hľadiska možnosti doručenia.

Správnym krokom na ceste k udržateľnejšiemu doručovaniu by mohli byť sklady vybudované čo najbližšie k zákazníkovi, ktoré by vytvorili podmienky pre nízkoemisnú dopravu na poslednej míli, napríklad bicyklom alebo dokonca pešo. Podľa analýzy by mohli pomôcť znížiť emisie na poslednej míli o 26 % do roku 2025 vo veľkomestách Chicago, Londýn alebo Sydney. Ďalším riešením je zavedenie zónovej logistiky, ktorá je založená na koncentrácii zásielok v mikrozónach, čo umožňuje kuriérom ekologicky a efektívne obsluhovať koncových zákazníkov s nižším počtom áut a menej najazdenými kilometrami. V hľadaní alternatív nie je možné opomenúť ani technológie ako prediktívna analytika, analýza Big Data či umelá inteligencia menia pohľad na to, ako dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu a zároveň myslieť udržateľne. „Dátová analytika dovoľuje predpovedať, koľko tovaru sa predá a kam sa bude doručovať, čím predchádzame poloprázdnym autám, ktoré vezú dva balíky na kilometroch dlhej trase. Naša logistická platforma GAIA dokáže navrhnúť cestu kuriéra tak, aby v danej oblasti doručil maximum zásielok a zároveň zvolil najefektívnejšiu trasu,“ hovorí Ivo Velíšek. Komplexné dáta a analytika prispievajú k udržateľnejšiemu doručovaniu aj podľa Accenture. V mestách, ktoré Accenture skúmalo by kombinácia lokálnych skladov, nízkoemisnej dopravy na poslednej míli s optimalizáciou trasy mohla pomôcť znížiť emisie takmer o desatinu s tým, že by sa ušetrilo až 140 miliónov prejdených kilometrov. Kľúčom k realizácii je zdieľanie dát prostredníctvom cloudu.

SR: Hrozia reputačné a podnikateľské škody

Finančná správa chce do konca septembra 2022 rozposlať každému daňovníkovi, ktorý je registrovaný pre daň z príjmov a podniká, oznámenie o pridelení indexu daňovej spoľahlivosti. Celkovo pôjde o vyše 600-tisíc hodnotení verejne dostupných na webe FS SR v časti Informačné zoznamy, ktoré budú zverejnené v predĺženom termíne od 30.9.2022. V prípade sporných výsledkov daňových kontrol však nemá zadefinovaný postup, ako „ošetriť” reputačné riziká vyplývajúce z nekorektne prideleného statusu nespoľahlivého subjektu. 

Novelou Daňového poriadku s účinnosťou od 1.1.2022 sa index daňovej spoľahlivosti zmenil z neverejného na verejný, čím sa mala zabezpečiť transparentnosť hodnotenia daňových subjektov. Každý daňovník bude zaradený do skupiny vysoko spoľahlivý, spoľahlivý alebo nespoľahlivý. Rozdeľovanie do skupín má prebehnúť na základe plnenia daňových povinností (podávanie priznaní a výkazov v lehote), včasného plnenia oznamovacích povinností, platenia daní, preddavkov a pokút, správne vypočítanej výšky dane v daňovom priznaní. Sporným momentom však je, že do indexu vstupujú aj výsledky daňových kontrol.„V mnohých prípadoch sa stáva, že správca dane má odlišný názor na výklad daňových predpisov ako firmy a zastupujúci daňoví poradcovia. V týchto prípadoch sa firmy musia brániť až súdnou cestou, avšak kým súd rozhodne, „prischne“ firmám nálepka nespoľahlivého daňového subjektu. Z tohto hodnotenia potom plynú rôzne malusy, prihoršenie pri vyrubovaní pokút a takisto reputačné riziko,“ hodnotí nastavenie indexu daňovej spoľahlivosti Ľubomíra Murgašová.

Podľa súčasného nastavenia nie je vôbec jasné, ako bude finančná správa postupovať, ak súd rozhodne v prospech firmy. „Bude finančná správa spätne korigovať udelené malusy či prípadne vyrubované pokuty? Akým spôsobom vykompenzuje finančná správa firme nekorektne pridelený index daňovo nespoľahlivého subjektu? Obávam sa, že firme nezostane nič iné, ako na súde problematicky preukazovať, že na základe neoprávnene priradeného indexu jej vznikla finančná alebo iná ujma. Takto by to však nemalo byť. Nedomyslený systém povinné daňového indexu môže byť ďalším krokom, ktorý zníži záujem firiem o podnikanie na Slovensku a zhorší konkurencieschopnosť krajiny,“ zdôrazňuje Ľ. Murgašová. Potenciálne protiústavným momentom je fakt, že aktuálny index sa bude zostavovať podľa plnenia povinností daňovníka za päť rokov spätne (2017-2021), čiže za obdobie, kedy index v súčasnej podobe ešte nefungoval. „Daňovníci napríklad nemohli vedieť, že oneskorené plnenie ich daňových povinností bude mať v budúcnosti pre nich takéto následky. Retroaktivita, čiže spätná účinnosť legislatívy, je v rozpore s právnou istotou, ktorú garantuje ústava. Týmto štát zasahuje do legitímnych očakávaní podnikateľov,“ vysvetľuje Ľ. Murgašová.

Od 1.1.2022 by oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti malo obsahovať aj výpočet a odôvodnenie, na základe ktorých konkrétnych porušení bol firme priradený konkrétny index. Ak daňový subjekt s hodnotením nesúhlasí, má možnosť podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená a jej podanie má odkladný účinok. Ak daňový subjekt zmešká lehotu na podanie námietky, nie je možné zmeškanie lehoty odpustiť.

EU: Znižovanie emisií

Európska únia chce dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a tento cieľ spolu s priebežným cieľom znížiť emisie o 55 % do roku 2030 sú stanovené v európskom klimatickom zákone. Zároveň spustila rôzne iniciatívy na dosiahnutie klimatických cieľov, jednou z nich je nariadenie o spoločnom úsilí, ktoré sa aktualizuje v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.

V nariadení o spoločnom úsilí sa stanovujú záväzné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov pre každú členskú krajinu v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami, akými sú doprava, poľnohospodárstvo, budovy a odpadové hospodárstvo. Tvoria väčšinu skleníkových plynov v EÚ (približne 60 % celkových emisií EÚ). V nariadení sa stanovujú záväzné ročné ciele emisií skleníkových plynov pre krajiny na obdobie rokov 2021 - 2030, ako aj pravidlá určovania ročných emisných kvót a spôsob hodnotenia pokroku. Súčasný cieľ zníženia emisií je 29 % do roku 2030. V rámci zvýšených ambícií v rámci Európskej zelenej dohody by sa tento cieľ mal v budúcnosti revidovať smerom nahor. Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie 17. mája podporil zvýšenie cieľa na 40 % do roku 2030.

Keďže kapacita na znižovanie emisií sa v jednotlivých členských štátoch líši, zohľadňuje sa to tak, že sa ciele zakladajú na hrubom domácom produkte jednotlivých krajín. Rozdiely v navrhované cieľoch do roku 2030 by sa pohybovali v rozmedzí od -10 % do -50 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a boli by v súlade so všeobecným cieľom EÚ znížiť emisie o 40 %.

Krajina	Predchádzajúci cieľ pre 2030 vzhľadom na rok 2005	Nový cieľ pre rok 2030 v porovnaní s rokom 2005 (podľa návrhu komisie)
Luxembursko	- 40 %	- 50 %
Švédsko	- 40 %	- 50 %
Dánsko	- 39 %	- 50 %
Fínsko	- 39 %	- 50 %
Nemecko	- 38 %	- 50 %
Francúzsko	- 37 %	- 47,5 %
Holandsko	- 36 %	- 48 %
Rakúsko	- 36 %	- 48 %
Belgicko	- 35 %	- 47 %
Taliansko	- 33 %	- 43,7 %
Írsko	- 30 %	- 42 %
Španielsko	- 26 %	- 37,7 %
Cyprus	- 24 %	- 32 %
Malta	- 19 %	- 19 %
Portugalsko	- 17 %	- 28,7 %
Grécko	- 16 %	- 22,7 %
Slovinsko	- 15 %	- 27 %
Česko	- 14 %	- 26 %
Estónsko	- 13 %	- 24 %
Slovensko	- 12 %	-22,7 %
Litva	- 9 %	- 21 %
Poľsko	- 7 %	- 17,7 %
Chorvátsko	- 7 %	- 16,7 %
Maďarsko	- 7 %	- 18,7 %
Lotyšsko	- 6 %	- 17 %
Rumunsko	- 2 %	- 12,7 %
Bulharsko	0 %	- 10 %

Pre každú krajinu sa vypracuje stratégia znižovania emisií, aby sa zabezpečilo, že budú emisie znižovať konštantným tempom počas celého obdobia. V súčasnom systéme je však možná určitá flexibilita. Krajiny EÚ si napríklad môžu ročné emisné kvóty medzi sebou z roka na rok uschovať, požičiavať si ich a presúvať. Komisia navrhla vytvoriť dodatočnú rezervu, ktorá by zahŕňala nadbytočné odstraňovanie CO2 krajinami EÚ nad rámec ich cieľov podľa nariadenia o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve. Členské štáty, ktoré majú problém dosiahnuť svoje národné ciele zníženia emisií, by mohli čerpať z tejto rezervy za predpokladu, že budú splnené určité podmienky (napríklad EÚ ako celok by mala dosiahnuť svoj klimatický cieľ do roku 2030). Poslanci Výboru pre životné prostredie chcú väčšiu transparentnosť a zodpovednosť za znižovanie emisií v krajinách EÚ, ako aj menšiu flexibilitu pri úschove, požičiavaní alebo prevode kvót. Chcú viac ambícií a tiež zrušiť dodatočnú rezervu, ktorú navrhuje komisia.

Digitalizácia: Prekážkou sú topmanažéri

Hoci digitálna transformácia v Európskej únii počas pandémie zrýchlila tempo, slovenské firmy stále váhajú. Najväčšími prekážkami sú však prekvapivo často majitelia firiem a manažéri vo vedení. Podľa spoločnosti OMNICOM vyše 70 % požiadaviek na digitalizáciu pochádza priamo od zamestnancov mimo topmanažmentu. O digitalizáciu majú záujem najmä firmy, ktoré podnikajú v európskom meradle a pre ich konkurencieschopnosť je digitalizácia nevyhnutná. Paradoxne väčšie domáce firmy s dlhšou históriou, ktoré by transformáciu potrebovali najviac, sú v digitalizácii často pomalšie než menšie slovenské firmy či startupy.

„S návrhom inovácií a zmien prichádzajú vo firmách často samotní zamestnanci. Hľadajú spôsob, ako si zjednodušiť a zefektívniť prácu, a prichádzajú s návrhmi, ako zapojiť moderné technologické nástroje do každodenných pracovných činností. Vo všetkých firmách sú v súčasnosti nároky na zamestnancov vyššie než pred pár rokmi a ľudia jednoducho nestíhajú. Digitalizácia by im mala pomôcť nielen stíhať vybavovať požiadavky a nároky zákazníkov, ale práve aj zmeniť spôsob a systém práce. Častým sprievodným javom digitalizácie je automatizácia a transformácia pracovnej náplne na prácu s vyššou pridanou hodnotou,“ hovorí Miroslav Hlohovský. Návrhy zamestnancov však často nie sú vypočuté. Manažéri a majitelia firiem sa v mnohých prípadoch obávajú zmien, ktoré digitálna transformácia prináša. Aj keď vedia, že technológie sú efektívne, pri zavádzaní digitálnych riešení do firemných procesov vstupujú na nové nepoznané pole.

„Obavy zo zmien prispievajú k tomu, že v prípade, ak majitelia či akcionári firmy vyslovia požiadavku na optimalizáciu/zefektívnenie vo firme, manažér ako prvé optimalizuje ľudské zdroje a prepustí niekoľko zamestnancov. Tento krok síce prinesie prvotnú úsporu nákladov, ale nie dlhodobú efektivitu,“ dodáva Pavol Holbík. Práve digitalizácia dokáže firme usporiť často až 30 % nákladov na prevádzku. Podľa neho sú dostupné rôzne štúdie, kde sa hovorí, koľko percent z obratu by mala firma investovať ročne na prevádzku a na zmenu biznisu. Pri transformácii biznisu je to okolo 4 – 10 % z obratu ročne v závislosti od odvetvia.

SR: Skrátené alebo čiastočné pracovné úväzky

Záujem o flexibilné úväzky medzi zamestnancami stúpa, ich ponuka ale v priebehu minulého roka vzrástla iba u štvrtiny firiem. Slovensko však v tejto oblasti oproti iným krajinám EÚ dlhodobo zaostáva. Podľa on-line prieskumu agentúry Grafton (január - marec 2022, 163 spoločností) viac než jedna tretina spoločností (38 %) využíva skrátené alebo čiastočné pracovné úväzky len výnimočne, menej často ich využíva štvrtina (26 %) firiem. A 30 % túto formu zamestnávania vôbec nevyužíva.

„V priebehu roku 2021 vzrástlo využívanie skrátených či čiastočných pracovných úväzkov iba u 28 % firiem,“ hovorí Branislav Jančuška. Z jeho pohľadu tak firmy tento nástroj v boji proti nedostatku uchádzačov o prácu nevyužívajú dostatočne. Slovensko v ponuke takýchto úväzkov zostáva v porovnaní nielen s krajinami Európskej únie dlhodobo pozadu, po výhodách skrátených úväzkov často a veľmi často totiž siaha len 6 % zamestnávateľov. Mieru využívania flexibilných úväzkov v porovnaní s uplynulým rokom nezmenilo  66 percent zamestnávateľov, pričom u 6 % dokonca klesla. Napríklad zdieľané miesta využíva podľa prieskumu iba 2 % opýtaných podnikov. Práve tento koncept pritom dokáže vyjsť v ústrety zamestnancom požadujúcim skrátenú pracovnú dobu v situáciách, kedy zamestnávateľ nemôže vytvoriť pracovné miesta so skráteným úväzkom.

Najčastejšie využívajú zamestnávatelia čiastočné alebo skrátené úväzky na podporu preťažených zamestnancov alebo na preklenutie času, kedy sa nedarí nájsť zamestnancov na plný pracovný úväzok (zhodne 33 %). O percento menej firiem ich využíva na dosiahnutie lepšej flexibility na pracovisku. Pre celý rad spoločností potom tieto úväzky predstavujú možnosť pokryť dočasné potreby a momentálne sezónne výkyvy (23 %), či obdobia, kedy nechcú alebo nemôžu najať zamestnancov na plný pracovný úväzok (20 %). Na skrátené a čiastočné úväzky oslovujú firmy najradšej ľudí, ktorých už poznajú, alebo s nimi majú nejakú skúsenosť. Najčastejšie sú to zamestnanci spoločnosti, ktorí sú aktuálne na rodičovskej dovolenke - s nimi spolupracuje až 39 percent firiem a 22 % spoločností spolupracuje so svojimi bývalými zamestnancami v dôchodkovom veku. V prípade pracujúcich dôchodcov využívajú kapacity svojich bývalých zamestnancov až sedemkrát viac ako v prípade osôb v dôchodkovom veku z iných zdrojov. Naopak pri zamestnávaní študentov nie je také podstatné, z akého okruhu kontaktov študent prichádza: 34 % firiem zamestnáva na flexibilné úväzky študentov z najbližšieho okolia svojich existujúcich zamestnancov a 39 % spoločností takto zamestnáva študentov z akýchkoľvek zdrojov.