EU: Korporátna daň

Poslanci Európskeho parlamentu schválili návrh Európskej komisie, ktorým sa vykonáva medzinárodná dohoda o globálnej minimálnej sadzbe korporátnej dane vo výške 15 %. V texte správy schválili kľúčové prvky návrhu komisie, najmä dodržanie navrhovaného harmonogramu a lehoty zavedenia do 31. decembra 2022 s cieľom zaistiť čo najskoršie uplatňovanie dohody.

Poslanci Európskeho parlamentu však v návrhu Európskej komisie tiež vykonali zmeny. Zaviedli doložku o preskúmaní, v ktorej sa stanovuje revízia ročnej hranice príjmov. Pri jej prekročení by nadnárodná spoločnosť podliehala minimálnej sadzbe dane. Poslanci tiež žiadajú posúdiť vplyv dohody na rozvojové krajiny. Snahou poslancov bolo zúžiť výnimky navrhované komisiou a obmedziť tak možnosť zneužitia pravidiel. Na tento účel zavádzajú osobitný článok obsahujúci pravidlá na boj proti schémam vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

Správa, ktorá predstavuje stanovisko parlamentu, sa teraz predloží Rade, ktorá musí jednomyseľne prijať konečné znenie. Cieľom smernice je transponovať do práva Európskej únie reformu pravidiel medzinárodného zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré schválila OECD/G20 v decembri 2021. Cieľom tejto globálnej dohody je zaviesť minimálnu sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 % pre veľké nadnárodné spoločnosti. Dohoda predstavuje významný krok smerom k účinnému a spravodlivému systému zdaňovania ziskov.

VoWiFi: Lepší signál

Mobilný operátor 4ka sa pridal k O2 a Orange a spustil volania cez Wi-Fi sieť (VoWiFi), čím vylepšuje dovolateľnosť aj v miestach so slabším alebo žiadnym mobilným signálom, napr. nákupné centrá, výškové budovy alebo podzemné garáže. Pri telefonovaní a posielaní SMS sa tak môže využívať akýkoľvek domáci alebo verejný bezdrôtový WiFi internet. Podmienkou je mobilný telefón s podporou technológie VoWiFi a pripojenie na WiFi internet.

Funkciu VoWiFi je potrebné aktivovať zaslaním SMS a tiež zapnutím v nastaveniach mobilu. Na mieste so slabým signálom a s pokrytím WiFi sa mobil automaticky prepne do režimu VoWiFi. Služba funguje len v SR, nie v medzinárodnom roamingu a v modeloch Huawei P30 Lite, Motorola Edge 20, 20 Pro, 30, 30 Pro Moto E32, G22, G82 5G, G100, Oppo Reno7 5G, Samsung Galaxy A22 5G, ZTE Blade V2020 Smart, Xiaomi Redmi 10 5G, 10 (2022), 10A, Redmi Note 10 5G a v modeloch Xiaomi 12 a 12 Pro. Výrobcovia majú uvoľňovať oficiálne OTA aktualizácie s podporou VoWiFi pre celkovo približne stovku zariadení postupne počas najbližších týždňov a VoWifi bude dostupné aj pre novo uvedené zariadenia týchto značiek.

Za hovor alebo SMS zaplatíte rovnaký poplatok, ako je to pri štandardnom volaní, resp. zasielanie SMS podľa toho, aký druh paušálu / služby využívate.

Trend: Inteligentná doprava

Emisie, ktoré vznikajú pri doručovaní na poslednej míli v mestách, môžu do roku 2030 narásť podľa World Economic Forum až o 32 %. Logistické spoločnosti by mali flexibilne reagovať na dopyt s dôrazom na udržateľnosť, a to nielen zvyšujúcim sa počtom elektromobilov. Mestská infraštruktúra nie je zatiaľ uspôsobená na vysoký počet elektrických áut na cestách. Na Slovensku bolo koncom roka 2021 zaregistrovaných iba necelých 6-tisíc vozidiel s nízkymi emisiami. Cesta k zníženiu emisií z osobných automobilov do roku 2030 bude vyžadovať ich navýšenie na viac ako 200-tisíc, pričom bude dôležité budovať a rozširovať existujúcu nabíjaciu sieť.

S rastom internetového maloobchodu narastá aj  dopyt po efektívnom doručovaní. Rozmach takzvaných „15 minútových“ doručovacích služieb potravín v mestách ako New York či Londýn zároveň ukazujú aj ich limity súvisiace s vysokým nárokom na množstvo personálu. „Udržateľnú logistickú alternatívu ponúka práca s časovými slotmi. Tá umožní do pár hodín od objednania priviezť plnohodnotný nákup, a to vo vopred zvolenom termíne, ktorý si zákazník sám vyberie. Služba funguje bez toho, aby zákazník musel robiť kompromis pri výbere tovaru z dôvodu oklieštenej ponuky,“ hovorí Ivo Velíšek. Časové sloty navyše môžu v budúcnosti od základov zmeniť fungovanie elektronického obchodu a podstatne zlepšiť ekologickú stopu doručovania. Logistická firma svojim obchodným partnerom v reálnom čase ponúkne voľné časové sloty, v ktorých je možné tovar doručiť zákazníkom v konkrétnych rozvozových zónach. Každý takýto slot bude mať pevne danú kapacitu, vďaka čomu je možné regulovať dopyt a zároveň zaistiť plynulosť a efektivitu. Výsledkom je to, že hýbateľom dopytu nie je len obchodník, ale aj logistická spoločnosť, ktorá má jasne dané obmedzené kapacity v oblastiach, kde doručuje a obchodníkom teda môže pomôcť cieliť dopyt tam, kam sa to oplatí a kde to dáva zmysel aj z hľadiska možnosti doručenia.

Správnym krokom na ceste k udržateľnejšiemu doručovaniu by mohli byť sklady vybudované čo najbližšie k zákazníkovi, ktoré by vytvorili podmienky pre nízkoemisnú dopravu na poslednej míli, napríklad bicyklom alebo dokonca pešo. Podľa analýzy by mohli pomôcť znížiť emisie na poslednej míli o 26 % do roku 2025 vo veľkomestách Chicago, Londýn alebo Sydney. Ďalším riešením je zavedenie zónovej logistiky, ktorá je založená na koncentrácii zásielok v mikrozónach, čo umožňuje kuriérom ekologicky a efektívne obsluhovať koncových zákazníkov s nižším počtom áut a menej najazdenými kilometrami. V hľadaní alternatív nie je možné opomenúť ani technológie ako prediktívna analytika, analýza Big Data či umelá inteligencia menia pohľad na to, ako dosiahnuť čo najvyššiu efektivitu a zároveň myslieť udržateľne. „Dátová analytika dovoľuje predpovedať, koľko tovaru sa predá a kam sa bude doručovať, čím predchádzame poloprázdnym autám, ktoré vezú dva balíky na kilometroch dlhej trase. Naša logistická platforma GAIA dokáže navrhnúť cestu kuriéra tak, aby v danej oblasti doručil maximum zásielok a zároveň zvolil najefektívnejšiu trasu,“ hovorí Ivo Velíšek. Komplexné dáta a analytika prispievajú k udržateľnejšiemu doručovaniu aj podľa Accenture. V mestách, ktoré Accenture skúmalo by kombinácia lokálnych skladov, nízkoemisnej dopravy na poslednej míli s optimalizáciou trasy mohla pomôcť znížiť emisie takmer o desatinu s tým, že by sa ušetrilo až 140 miliónov prejdených kilometrov. Kľúčom k realizácii je zdieľanie dát prostredníctvom cloudu.

SR: Hrozia reputačné a podnikateľské škody

Finančná správa chce do konca septembra 2022 rozposlať každému daňovníkovi, ktorý je registrovaný pre daň z príjmov a podniká, oznámenie o pridelení indexu daňovej spoľahlivosti. Celkovo pôjde o vyše 600-tisíc hodnotení verejne dostupných na webe FS SR v časti Informačné zoznamy, ktoré budú zverejnené v predĺženom termíne od 30.9.2022. V prípade sporných výsledkov daňových kontrol však nemá zadefinovaný postup, ako „ošetriť” reputačné riziká vyplývajúce z nekorektne prideleného statusu nespoľahlivého subjektu. 

Novelou Daňového poriadku s účinnosťou od 1.1.2022 sa index daňovej spoľahlivosti zmenil z neverejného na verejný, čím sa mala zabezpečiť transparentnosť hodnotenia daňových subjektov. Každý daňovník bude zaradený do skupiny vysoko spoľahlivý, spoľahlivý alebo nespoľahlivý. Rozdeľovanie do skupín má prebehnúť na základe plnenia daňových povinností (podávanie priznaní a výkazov v lehote), včasného plnenia oznamovacích povinností, platenia daní, preddavkov a pokút, správne vypočítanej výšky dane v daňovom priznaní. Sporným momentom však je, že do indexu vstupujú aj výsledky daňových kontrol.„V mnohých prípadoch sa stáva, že správca dane má odlišný názor na výklad daňových predpisov ako firmy a zastupujúci daňoví poradcovia. V týchto prípadoch sa firmy musia brániť až súdnou cestou, avšak kým súd rozhodne, „prischne“ firmám nálepka nespoľahlivého daňového subjektu. Z tohto hodnotenia potom plynú rôzne malusy, prihoršenie pri vyrubovaní pokút a takisto reputačné riziko,“ hodnotí nastavenie indexu daňovej spoľahlivosti Ľubomíra Murgašová.

Podľa súčasného nastavenia nie je vôbec jasné, ako bude finančná správa postupovať, ak súd rozhodne v prospech firmy. „Bude finančná správa spätne korigovať udelené malusy či prípadne vyrubované pokuty? Akým spôsobom vykompenzuje finančná správa firme nekorektne pridelený index daňovo nespoľahlivého subjektu? Obávam sa, že firme nezostane nič iné, ako na súde problematicky preukazovať, že na základe neoprávnene priradeného indexu jej vznikla finančná alebo iná ujma. Takto by to však nemalo byť. Nedomyslený systém povinné daňového indexu môže byť ďalším krokom, ktorý zníži záujem firiem o podnikanie na Slovensku a zhorší konkurencieschopnosť krajiny,“ zdôrazňuje Ľ. Murgašová. Potenciálne protiústavným momentom je fakt, že aktuálny index sa bude zostavovať podľa plnenia povinností daňovníka za päť rokov spätne (2017-2021), čiže za obdobie, kedy index v súčasnej podobe ešte nefungoval. „Daňovníci napríklad nemohli vedieť, že oneskorené plnenie ich daňových povinností bude mať v budúcnosti pre nich takéto následky. Retroaktivita, čiže spätná účinnosť legislatívy, je v rozpore s právnou istotou, ktorú garantuje ústava. Týmto štát zasahuje do legitímnych očakávaní podnikateľov,“ vysvetľuje Ľ. Murgašová.

Od 1.1.2022 by oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti malo obsahovať aj výpočet a odôvodnenie, na základe ktorých konkrétnych porušení bol firme priradený konkrétny index. Ak daňový subjekt s hodnotením nesúhlasí, má možnosť podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná námietka musí byť odôvodnená a jej podanie má odkladný účinok. Ak daňový subjekt zmešká lehotu na podanie námietky, nie je možné zmeškanie lehoty odpustiť.

EU: Znižovanie emisií

Európska únia chce dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a tento cieľ spolu s priebežným cieľom znížiť emisie o 55 % do roku 2030 sú stanovené v európskom klimatickom zákone. Zároveň spustila rôzne iniciatívy na dosiahnutie klimatických cieľov, jednou z nich je nariadenie o spoločnom úsilí, ktoré sa aktualizuje v rámci legislatívneho balíka Fit for 55.

V nariadení o spoločnom úsilí sa stanovujú záväzné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov pre každú členskú krajinu v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami, akými sú doprava, poľnohospodárstvo, budovy a odpadové hospodárstvo. Tvoria väčšinu skleníkových plynov v EÚ (približne 60 % celkových emisií EÚ). V nariadení sa stanovujú záväzné ročné ciele emisií skleníkových plynov pre krajiny na obdobie rokov 2021 - 2030, ako aj pravidlá určovania ročných emisných kvót a spôsob hodnotenia pokroku. Súčasný cieľ zníženia emisií je 29 % do roku 2030. V rámci zvýšených ambícií v rámci Európskej zelenej dohody by sa tento cieľ mal v budúcnosti revidovať smerom nahor. Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie 17. mája podporil zvýšenie cieľa na 40 % do roku 2030.

Keďže kapacita na znižovanie emisií sa v jednotlivých členských štátoch líši, zohľadňuje sa to tak, že sa ciele zakladajú na hrubom domácom produkte jednotlivých krajín. Rozdiely v navrhované cieľoch do roku 2030 by sa pohybovali v rozmedzí od -10 % do -50 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a boli by v súlade so všeobecným cieľom EÚ znížiť emisie o 40 %.

Krajina	Predchádzajúci cieľ pre 2030 vzhľadom na rok 2005	Nový cieľ pre rok 2030 v porovnaní s rokom 2005 (podľa návrhu komisie)
Luxembursko	- 40 %	- 50 %
Švédsko	- 40 %	- 50 %
Dánsko	- 39 %	- 50 %
Fínsko	- 39 %	- 50 %
Nemecko	- 38 %	- 50 %
Francúzsko	- 37 %	- 47,5 %
Holandsko	- 36 %	- 48 %
Rakúsko	- 36 %	- 48 %
Belgicko	- 35 %	- 47 %
Taliansko	- 33 %	- 43,7 %
Írsko	- 30 %	- 42 %
Španielsko	- 26 %	- 37,7 %
Cyprus	- 24 %	- 32 %
Malta	- 19 %	- 19 %
Portugalsko	- 17 %	- 28,7 %
Grécko	- 16 %	- 22,7 %
Slovinsko	- 15 %	- 27 %
Česko	- 14 %	- 26 %
Estónsko	- 13 %	- 24 %
Slovensko	- 12 %	-22,7 %
Litva	- 9 %	- 21 %
Poľsko	- 7 %	- 17,7 %
Chorvátsko	- 7 %	- 16,7 %
Maďarsko	- 7 %	- 18,7 %
Lotyšsko	- 6 %	- 17 %
Rumunsko	- 2 %	- 12,7 %
Bulharsko	0 %	- 10 %

Pre každú krajinu sa vypracuje stratégia znižovania emisií, aby sa zabezpečilo, že budú emisie znižovať konštantným tempom počas celého obdobia. V súčasnom systéme je však možná určitá flexibilita. Krajiny EÚ si napríklad môžu ročné emisné kvóty medzi sebou z roka na rok uschovať, požičiavať si ich a presúvať. Komisia navrhla vytvoriť dodatočnú rezervu, ktorá by zahŕňala nadbytočné odstraňovanie CO2 krajinami EÚ nad rámec ich cieľov podľa nariadenia o využívaní pôdy a lesnom hospodárstve. Členské štáty, ktoré majú problém dosiahnuť svoje národné ciele zníženia emisií, by mohli čerpať z tejto rezervy za predpokladu, že budú splnené určité podmienky (napríklad EÚ ako celok by mala dosiahnuť svoj klimatický cieľ do roku 2030). Poslanci Výboru pre životné prostredie chcú väčšiu transparentnosť a zodpovednosť za znižovanie emisií v krajinách EÚ, ako aj menšiu flexibilitu pri úschove, požičiavaní alebo prevode kvót. Chcú viac ambícií a tiež zrušiť dodatočnú rezervu, ktorú navrhuje komisia.