Digitalizácia: Prekážkou sú topmanažéri

Hoci digitálna transformácia v Európskej únii počas pandémie zrýchlila tempo, slovenské firmy stále váhajú. Najväčšími prekážkami sú však prekvapivo často majitelia firiem a manažéri vo vedení. Podľa spoločnosti OMNICOM vyše 70 % požiadaviek na digitalizáciu pochádza priamo od zamestnancov mimo topmanažmentu. O digitalizáciu majú záujem najmä firmy, ktoré podnikajú v európskom meradle a pre ich konkurencieschopnosť je digitalizácia nevyhnutná. Paradoxne väčšie domáce firmy s dlhšou históriou, ktoré by transformáciu potrebovali najviac, sú v digitalizácii často pomalšie než menšie slovenské firmy či startupy.

„S návrhom inovácií a zmien prichádzajú vo firmách často samotní zamestnanci. Hľadajú spôsob, ako si zjednodušiť a zefektívniť prácu, a prichádzajú s návrhmi, ako zapojiť moderné technologické nástroje do každodenných pracovných činností. Vo všetkých firmách sú v súčasnosti nároky na zamestnancov vyššie než pred pár rokmi a ľudia jednoducho nestíhajú. Digitalizácia by im mala pomôcť nielen stíhať vybavovať požiadavky a nároky zákazníkov, ale práve aj zmeniť spôsob a systém práce. Častým sprievodným javom digitalizácie je automatizácia a transformácia pracovnej náplne na prácu s vyššou pridanou hodnotou,“ hovorí Miroslav Hlohovský. Návrhy zamestnancov však často nie sú vypočuté. Manažéri a majitelia firiem sa v mnohých prípadoch obávajú zmien, ktoré digitálna transformácia prináša. Aj keď vedia, že technológie sú efektívne, pri zavádzaní digitálnych riešení do firemných procesov vstupujú na nové nepoznané pole.

„Obavy zo zmien prispievajú k tomu, že v prípade, ak majitelia či akcionári firmy vyslovia požiadavku na optimalizáciu/zefektívnenie vo firme, manažér ako prvé optimalizuje ľudské zdroje a prepustí niekoľko zamestnancov. Tento krok síce prinesie prvotnú úsporu nákladov, ale nie dlhodobú efektivitu,“ dodáva Pavol Holbík. Práve digitalizácia dokáže firme usporiť často až 30 % nákladov na prevádzku. Podľa neho sú dostupné rôzne štúdie, kde sa hovorí, koľko percent z obratu by mala firma investovať ročne na prevádzku a na zmenu biznisu. Pri transformácii biznisu je to okolo 4 – 10 % z obratu ročne v závislosti od odvetvia.

SR: Skrátené alebo čiastočné pracovné úväzky

Záujem o flexibilné úväzky medzi zamestnancami stúpa, ich ponuka ale v priebehu minulého roka vzrástla iba u štvrtiny firiem. Slovensko však v tejto oblasti oproti iným krajinám EÚ dlhodobo zaostáva. Podľa on-line prieskumu agentúry Grafton (január - marec 2022, 163 spoločností) viac než jedna tretina spoločností (38 %) využíva skrátené alebo čiastočné pracovné úväzky len výnimočne, menej často ich využíva štvrtina (26 %) firiem. A 30 % túto formu zamestnávania vôbec nevyužíva.

„V priebehu roku 2021 vzrástlo využívanie skrátených či čiastočných pracovných úväzkov iba u 28 % firiem,“ hovorí Branislav Jančuška. Z jeho pohľadu tak firmy tento nástroj v boji proti nedostatku uchádzačov o prácu nevyužívajú dostatočne. Slovensko v ponuke takýchto úväzkov zostáva v porovnaní nielen s krajinami Európskej únie dlhodobo pozadu, po výhodách skrátených úväzkov často a veľmi často totiž siaha len 6 % zamestnávateľov. Mieru využívania flexibilných úväzkov v porovnaní s uplynulým rokom nezmenilo  66 percent zamestnávateľov, pričom u 6 % dokonca klesla. Napríklad zdieľané miesta využíva podľa prieskumu iba 2 % opýtaných podnikov. Práve tento koncept pritom dokáže vyjsť v ústrety zamestnancom požadujúcim skrátenú pracovnú dobu v situáciách, kedy zamestnávateľ nemôže vytvoriť pracovné miesta so skráteným úväzkom.

Najčastejšie využívajú zamestnávatelia čiastočné alebo skrátené úväzky na podporu preťažených zamestnancov alebo na preklenutie času, kedy sa nedarí nájsť zamestnancov na plný pracovný úväzok (zhodne 33 %). O percento menej firiem ich využíva na dosiahnutie lepšej flexibility na pracovisku. Pre celý rad spoločností potom tieto úväzky predstavujú možnosť pokryť dočasné potreby a momentálne sezónne výkyvy (23 %), či obdobia, kedy nechcú alebo nemôžu najať zamestnancov na plný pracovný úväzok (20 %). Na skrátené a čiastočné úväzky oslovujú firmy najradšej ľudí, ktorých už poznajú, alebo s nimi majú nejakú skúsenosť. Najčastejšie sú to zamestnanci spoločnosti, ktorí sú aktuálne na rodičovskej dovolenke - s nimi spolupracuje až 39 percent firiem a 22 % spoločností spolupracuje so svojimi bývalými zamestnancami v dôchodkovom veku. V prípade pracujúcich dôchodcov využívajú kapacity svojich bývalých zamestnancov až sedemkrát viac ako v prípade osôb v dôchodkovom veku z iných zdrojov. Naopak pri zamestnávaní študentov nie je také podstatné, z akého okruhu kontaktov študent prichádza: 34 % firiem zamestnáva na flexibilné úväzky študentov z najbližšieho okolia svojich existujúcich zamestnancov a 39 % spoločností takto zamestnáva študentov z akýchkoľvek zdrojov. 

Aktuálne: Svetový deň bez tabaku

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla tento rok v rámci Svetového dňa bez tabaku upriamiť pozornosť najmä na vážne riziká spojené s ohrozením životného prostredia. Nejde pritom len o ohromujúci objem odpadu z ohorkov. Pestovanie tabaku si vyžaduje intenzívne využívanie obmedzených kapacít pôdy a vody a zároveň uvoľňuje škodlivé chemikálie do vodných tokov. Výroba, konzumácia a likvidácia tabakových výrobkov tak spôsobuje rozsiahle environmentálne problémy.

Tabakový priemysel má škodlivý vplyv vzhľadom na odlesňovanie, negatívne ovplyvňuje zmenu klímy a produkuje enormné a neustále narastajúce množstvo odpadu. Pestovanie, výroba a používanie tabaku znečisťuje vodu, pôdu, pláže a ulice miest chemikáliami, toxickým odpadom, cigaretovými ohorkami vrátane mikroplastov a tiež odpadom z elektronických cigariet. Tabakový dym sa zároveň podieľa na znečisťovaní ovzdušia, keďže obsahuje tri druhy skleníkových plynov. WHO zároveň uvádza, že pre pestovanie tabaku sa každý rok zničí približne 3,5 milióna hektárov pôdy. Pestovanie tabaku prispieva k odlesňovaniu, a to najmä v rozvojovom svete. Odlesňovanie za účelom tabakových plantáží poškodzuje a znehodnocuje pôdu, oslabuje výnosy z pôdy, respektíve schopnosť pôdy podporovať rast akýchkoľvek iných plodín alebo vegetácie. Tabakový dym prispieva k vyššej úrovni znečistenia ovzdušia a obsahuje tri druhy skleníkových plynov. Pestovanie a užívanie tabaku vzhľadom na uvedené skutočnosti jednoznačne zvyšuje tlak na obmedzené zdroje našej planéty a krehké ekosystémy.

Tabak podľa WHO každoročne zabíja viac než 8 miliónov ľudí a zároveň ničí naše životné prostredie, čím ďalej poškodzuje ľudské zdravie, a to prostredníctvom pestovania, výroby, distribúcie a spotreby tabakových produktov, ako aj prostredníctvom vyprodukovaného odpadu. Každá vyfajčená cigareta alebo použitý tabakový výrobok mrhajú vzácnymi zdrojmi, od ktorých závisí nielen ľudská existencia. Užívanie tabakových a súvisiacich výrobkov je spojené tiež so značnou sociálnou a ekonomickou záťažou. Fajčenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, ochorení dýchacích ciest, rakoviny, cukrovky, hypertenzie a ďalších. Fajčenie tabaku vo vnútorných priestoroch je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v interiéroch, pretože uvoľňuje do prostredia toxické látky. Tým stúpa aj riziko, že dymu budú vystavení aj nefajčiari - vrátane detí, mládeže a chronicky chorých osôb. Pasívne fajčenie je podľa WHO okrem kardiovaskulárnych a respiračných ochorení každoročne zodpovedné za predčasné úmrtie u 1,2 milióna ľudí na celom svete.

Odhadované celkové globálne ekonomické náklady na fajčenie z výdavkov na zdravotnú starostlivosť a straty produktivity predstavujú 1,8 % svetového ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Približne 40 % týchto ekonomických nákladov znášajú rozvojové krajiny (zdroj: BMJ Tobacco Control, 2018).

EU: Miliarda EUR na posilnenie obrany

V rámci pracovného programu Európskeho obranného fondu (EDF) sa na rok 2022 vyčlenia finančné prostriedky v celkovej výške 924 miliónov EUR na spoločné a lepšie investovanie do strategických obranných spôsobilostí. Okrem toho sa v pracovnom programe na rok 2022 zavádza súbor nových nástrojov na podporu inovácií v oblasti obrany, všetky v rámci jedného nového zastrešenia s názvom Inovačný program EÚ v oblasti obrany (EUDIS). Systém EUDIS bude úzko spolupracovať s inovačným centrom Európskej obrannej agentúry (EDA).

Pracovný program EDF na rok 2022 sa zaoberá celkovo 33 témami štruktúrovanými v rámci 8 výziev na predkladanie návrhov, ktoré sa majú otvoriť začiatkom júna, s cieľom začať niekoľko veľkých symbolických projektov. Zameriava sa na príslušné obranné technológie a spôsobilosti v súlade s prioritami EÚ v oblasti spôsobilostí, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty a ktoré sú ďalej rozpracované v Strategickom kompase. Pracovný program EDF na rok 2022 okrem toho zabezpečuje kontinuitu financovania niektorých dôležitých projektov, ktoré sa začali v rámci dvoch predchádzajúcich programov EDF. Tento rok s rozpočtom viac ako 120 miliónov EUR na každú z nich sa pozornosť zameria na dve kritické oblasti s cieľom podporiť rozvoj spôsobilostí:

• Vesmír, kde sa poskytnú finančné prostriedky na rozvoj spôsobilostí včasného varovania proti raketám vo vesmíre a inovačných vesmírnych spôsobilostí pozorovania Zeme s využitím multisenzorov na účely spravodajstva, sledovania a prieskumu. Okrem toho sa naplánujú finančné prostriedky na výskum pohotového vesmírneho systému schopného rýchlo umiestniť malé satelity na rôzne typy obežných dráh.
• Námorný boj, v rámci ktorého sa poskytnú finančné prostriedky na: i) činnosti súvisiace s vývojom triedy plavidiel osobitne vhodnej pre malé a stredné námorníctva; ii) rozvoj európskej spôsobilosti spolupráce v oblasti námorného dohľadu, ktorá nám umožní čeliť menším, rýchlejším a rozmanitejším novým vyvíjajúcim sa hrozbám.

Okrem toho sa 70 miliónov EUR pridelí na úsilie v oblasti výskumu a vývoja v každej z týchto dvoch kategórií:

• Kybernetická s cieľom zlepšiť európske spôsobilosti, pokiaľ ide o kybernetickú situačnú informovanosť, kybernetickú bezpečnosť a odolnosť, a vytvoriť súbor nástrojov pre kybernetickú a informačnú vojnu v oblasti obrany.
• Informačná nadradenosť v prípade projektov prispievajúcich k rozvoju európskeho systému velenia a riadenia a veliteľskej stanice špeciálnej prevádzky, ktorú možno nasadiť. V oblasti výskumu sa úsilie o financovanie zameria na interoperabilitu a výmenu údajov medzi civilnými a vojenskými kontrolnými centrami v kontexte jednotného európskeho neba.

Špičkové obranné spôsobilosti a podporné technológie sa riešia aj prostredníctvom rôznych kategórií činností. Patrí medzi ne vývoj stredne veľkých taktických nákladných lietadiel, ktoré prispievajú k vojenskej mobilite, vzdušnej elektronickej vojne, činnostiam kooperačného boja pozemných síl, technológií a udržateľných komponentov pre podmorské aplikácie vrátane tímov a rojov plavidiel s posádkou a bez nej. Inovačný program EÚ v oblasti obrany bude spájať príslušné iniciatívy EÚ na podporu inovácií a podnikania v oblasti obrany.  Komisia v pracovnom programe EDF na rok 2022 spúšťa súbor činností na podporu inovatívnych podnikateľov, startupov a MSP a na ich začlenenie do ekosystému obranného priemyslu:

• Kapitálový nástroj v oblasti obrany: Komisia plánuje investovať 20 miliónov EUR ročne do kapitálového nástroja v celkovej výške 100 miliónov EUR. Cieľom tejto investície je vytvoriť počas trvania fondu investičnú kapacitu v celkovej výške 500 miliónov EUR v prospech obranného priemyslu, a to aj zapojením Európskeho investičného fondu (EIF) a súkromných investorov.
• Technologické výzvy: cieľom tejto výzvy je potvrdiť fungovanie technológií na odhaľovanie skrytých hrozieb a umožniť ich dozretie.
• Rámcová dohoda o partnerstve pre chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN): v novom pracovnom programe sa otvára výzva na vytvorenie štvorročného partnerstva pre rozvoj obranných zdravotníckych protiopatrení proti CBRN hrozbám.

Tieto nové opatrenia doplnia súčasnú podporu prelomových technológií a MSP prostredníctvom opakovaných cielených výziev na predkladanie návrhov zameraných na podporu inovácií. Cieľom Európskej komisie je do roku 2027 vygenerovať celkové investície až do výšky 2 miliárd EUR do inovácií v oblasti obrany, ktoré aktivuje EDF v rámci inovačného programu EÚ v oblasti obrany. Program pomôže pri vykonávaní akčného plánu EÚ týkajúceho sa synergií medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom.

dTest: Paradajkové konzervy

Takmer tretina konzerv s krájanými paradajkami, ktoré dala otestovať spotrebiteľská organizácia dTest, obsahovala rizikové látky. V štyroch z jedenástich výrobkov laboratórne testy odhalili problémy s mykotoxínmi a v niekoľkých ďalších sa našli aj pesticídy. Nezávislé laboratóriá testovali krájané lúpané paradajky v bežnej aj bio kvalite zakúpené v českých supermarketoch, väčšina z nich je však dostupná aj na Slovensku.

Testy sa najskôr zamerali na prítomnosť jedovatých produktov metabolizmu plesní rodu Alternaria a odhalili prítomnosť kyseliny tenuazonovej a mykotoxínu alternariol. Kyselina tenuazonová sa objavila vo všetkých testovaných vzorkách od koncentrácie 19 µg/kg pri značke NaturFarm až po viac ako dvadsaťnásobných 490 µg/kg pri Happy Frucht. Bezpečná denná dávka kyseliny tenuazonovej je pritom 1,5 µg na kilogram telesnej hmotnosti, čo pri priemernom 70 kg stravníkovi predstavuje 105 µg. „V takom prípade by pri značke Happy Frucht na naplnenie dennej bezpečnej hladiny stačila len polovica jedného balenia,“ uviedla Hana Hoffmannová. Pri výrobkoch Lidl/Freshona Chopped Tomatoes in Tomato Juice a dmBio Tomaten Stücke Natur by bezpečnú dávku naplnili necelé dve konzervy. Druhú menovanú zdraviu škodlivú látku – mykotoxín alternariol – laboratóriá odhalili vo výrobkoch Lidl/Freshona Chopped Tomatoes in Tomato Juice a Happy Frucht Gewürfelte Tomaten. „Bohužiaľ nejde o malé čísla. Bezpečná hodnota príjmu alternariolu je 0,18 µg na kilogram telesnej hmotnosti, čo by pri značke Lidl/Freshona v prípade rovnakého dospelého človeka naplnilo 60 g výrobku, pri Happy Frucht dokonca iba 17 g,“ tvrdí H. Hoffmanová.

Medzi nežiadúce účinky alternáriových mykotoxínov patrí narušenie hormonálneho systému a genotoxicita (poškodzovanie molekúl DNA) a skúma sa aj ich potenciálna karcinogenita. Všetky negatívne vplyvy na ľudský organizmus však ešte nie sú kompletne preskúmané. „Pre alternáriové mykotoxíny zatiaľ neexistujú záväzné legislatívne limity, preto sme nami zistené nálezy porovnávali s bezpečnými hodnotami ich príjmu, ktoré sú stanovené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín EFSA,“ vysvetľuje H. Hoffmannová. Zmienené jedovaté látky v napadnutom materiáli zostávajú aj po zániku samotnej plesne a sú odolné voči vysokým teplotám. Dokážu teda prečkať aj tepelné spracovanie. Štúdie zamerané na príjem týchto mykotoxínov ukázali, že bezpečné dávky prekračujú najmä malé deti, ku ktorým sa alternáriové mykotoxíny dostávajú hlavne z obilných výrobkov. Ostatné vekové skupiny tieto látky konzumujú predovšetkým v paradajkách a vo výrobkoch z nich, preto je prekročenie bezpečného príjmu pravdepodobnejšie pri vegetariánoch a vegánoch.

Laboratórne testy však pod uzáverom paradajkových konzerv odhalili aj ďalšie nepríjemné zistenie vo forme rezíduí pesticídov. Väčšina testovaných výrobkov bola úplne čistá alebo splnila povolené limity, avšak dvojica výrobkov Alnatura Tomaten Stücke Natur a dmBio Tomaten Stücke Natur priniesla rozčarovanie. Laboratórium v nich napriek biocertifikácii zistilo pozostatky pesticídov. Išlo vždy o jednu látku a vo veľmi malom množstve, ale pre bio výrobky platia v tomto ohľade prísnejšie kritériá.