Aktuálne: Svetový deň bez tabaku

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa rozhodla tento rok v rámci Svetového dňa bez tabaku upriamiť pozornosť najmä na vážne riziká spojené s ohrozením životného prostredia. Nejde pritom len o ohromujúci objem odpadu z ohorkov. Pestovanie tabaku si vyžaduje intenzívne využívanie obmedzených kapacít pôdy a vody a zároveň uvoľňuje škodlivé chemikálie do vodných tokov. Výroba, konzumácia a likvidácia tabakových výrobkov tak spôsobuje rozsiahle environmentálne problémy.

Tabakový priemysel má škodlivý vplyv vzhľadom na odlesňovanie, negatívne ovplyvňuje zmenu klímy a produkuje enormné a neustále narastajúce množstvo odpadu. Pestovanie, výroba a používanie tabaku znečisťuje vodu, pôdu, pláže a ulice miest chemikáliami, toxickým odpadom, cigaretovými ohorkami vrátane mikroplastov a tiež odpadom z elektronických cigariet. Tabakový dym sa zároveň podieľa na znečisťovaní ovzdušia, keďže obsahuje tri druhy skleníkových plynov. WHO zároveň uvádza, že pre pestovanie tabaku sa každý rok zničí približne 3,5 milióna hektárov pôdy. Pestovanie tabaku prispieva k odlesňovaniu, a to najmä v rozvojovom svete. Odlesňovanie za účelom tabakových plantáží poškodzuje a znehodnocuje pôdu, oslabuje výnosy z pôdy, respektíve schopnosť pôdy podporovať rast akýchkoľvek iných plodín alebo vegetácie. Tabakový dym prispieva k vyššej úrovni znečistenia ovzdušia a obsahuje tri druhy skleníkových plynov. Pestovanie a užívanie tabaku vzhľadom na uvedené skutočnosti jednoznačne zvyšuje tlak na obmedzené zdroje našej planéty a krehké ekosystémy.

Tabak podľa WHO každoročne zabíja viac než 8 miliónov ľudí a zároveň ničí naše životné prostredie, čím ďalej poškodzuje ľudské zdravie, a to prostredníctvom pestovania, výroby, distribúcie a spotreby tabakových produktov, ako aj prostredníctvom vyprodukovaného odpadu. Každá vyfajčená cigareta alebo použitý tabakový výrobok mrhajú vzácnymi zdrojmi, od ktorých závisí nielen ľudská existencia. Užívanie tabakových a súvisiacich výrobkov je spojené tiež so značnou sociálnou a ekonomickou záťažou. Fajčenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, ochorení dýchacích ciest, rakoviny, cukrovky, hypertenzie a ďalších. Fajčenie tabaku vo vnútorných priestoroch je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v interiéroch, pretože uvoľňuje do prostredia toxické látky. Tým stúpa aj riziko, že dymu budú vystavení aj nefajčiari - vrátane detí, mládeže a chronicky chorých osôb. Pasívne fajčenie je podľa WHO okrem kardiovaskulárnych a respiračných ochorení každoročne zodpovedné za predčasné úmrtie u 1,2 milióna ľudí na celom svete.

Odhadované celkové globálne ekonomické náklady na fajčenie z výdavkov na zdravotnú starostlivosť a straty produktivity predstavujú 1,8 % svetového ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Približne 40 % týchto ekonomických nákladov znášajú rozvojové krajiny (zdroj: BMJ Tobacco Control, 2018).

EU: Miliarda EUR na posilnenie obrany

V rámci pracovného programu Európskeho obranného fondu (EDF) sa na rok 2022 vyčlenia finančné prostriedky v celkovej výške 924 miliónov EUR na spoločné a lepšie investovanie do strategických obranných spôsobilostí. Okrem toho sa v pracovnom programe na rok 2022 zavádza súbor nových nástrojov na podporu inovácií v oblasti obrany, všetky v rámci jedného nového zastrešenia s názvom Inovačný program EÚ v oblasti obrany (EUDIS). Systém EUDIS bude úzko spolupracovať s inovačným centrom Európskej obrannej agentúry (EDA).

Pracovný program EDF na rok 2022 sa zaoberá celkovo 33 témami štruktúrovanými v rámci 8 výziev na predkladanie návrhov, ktoré sa majú otvoriť začiatkom júna, s cieľom začať niekoľko veľkých symbolických projektov. Zameriava sa na príslušné obranné technológie a spôsobilosti v súlade s prioritami EÚ v oblasti spôsobilostí, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty a ktoré sú ďalej rozpracované v Strategickom kompase. Pracovný program EDF na rok 2022 okrem toho zabezpečuje kontinuitu financovania niektorých dôležitých projektov, ktoré sa začali v rámci dvoch predchádzajúcich programov EDF. Tento rok s rozpočtom viac ako 120 miliónov EUR na každú z nich sa pozornosť zameria na dve kritické oblasti s cieľom podporiť rozvoj spôsobilostí:

• Vesmír, kde sa poskytnú finančné prostriedky na rozvoj spôsobilostí včasného varovania proti raketám vo vesmíre a inovačných vesmírnych spôsobilostí pozorovania Zeme s využitím multisenzorov na účely spravodajstva, sledovania a prieskumu. Okrem toho sa naplánujú finančné prostriedky na výskum pohotového vesmírneho systému schopného rýchlo umiestniť malé satelity na rôzne typy obežných dráh.
• Námorný boj, v rámci ktorého sa poskytnú finančné prostriedky na: i) činnosti súvisiace s vývojom triedy plavidiel osobitne vhodnej pre malé a stredné námorníctva; ii) rozvoj európskej spôsobilosti spolupráce v oblasti námorného dohľadu, ktorá nám umožní čeliť menším, rýchlejším a rozmanitejším novým vyvíjajúcim sa hrozbám.

Okrem toho sa 70 miliónov EUR pridelí na úsilie v oblasti výskumu a vývoja v každej z týchto dvoch kategórií:

• Kybernetická s cieľom zlepšiť európske spôsobilosti, pokiaľ ide o kybernetickú situačnú informovanosť, kybernetickú bezpečnosť a odolnosť, a vytvoriť súbor nástrojov pre kybernetickú a informačnú vojnu v oblasti obrany.
• Informačná nadradenosť v prípade projektov prispievajúcich k rozvoju európskeho systému velenia a riadenia a veliteľskej stanice špeciálnej prevádzky, ktorú možno nasadiť. V oblasti výskumu sa úsilie o financovanie zameria na interoperabilitu a výmenu údajov medzi civilnými a vojenskými kontrolnými centrami v kontexte jednotného európskeho neba.

Špičkové obranné spôsobilosti a podporné technológie sa riešia aj prostredníctvom rôznych kategórií činností. Patrí medzi ne vývoj stredne veľkých taktických nákladných lietadiel, ktoré prispievajú k vojenskej mobilite, vzdušnej elektronickej vojne, činnostiam kooperačného boja pozemných síl, technológií a udržateľných komponentov pre podmorské aplikácie vrátane tímov a rojov plavidiel s posádkou a bez nej. Inovačný program EÚ v oblasti obrany bude spájať príslušné iniciatívy EÚ na podporu inovácií a podnikania v oblasti obrany.  Komisia v pracovnom programe EDF na rok 2022 spúšťa súbor činností na podporu inovatívnych podnikateľov, startupov a MSP a na ich začlenenie do ekosystému obranného priemyslu:

• Kapitálový nástroj v oblasti obrany: Komisia plánuje investovať 20 miliónov EUR ročne do kapitálového nástroja v celkovej výške 100 miliónov EUR. Cieľom tejto investície je vytvoriť počas trvania fondu investičnú kapacitu v celkovej výške 500 miliónov EUR v prospech obranného priemyslu, a to aj zapojením Európskeho investičného fondu (EIF) a súkromných investorov.
• Technologické výzvy: cieľom tejto výzvy je potvrdiť fungovanie technológií na odhaľovanie skrytých hrozieb a umožniť ich dozretie.
• Rámcová dohoda o partnerstve pre chemické, biologické, rádiologické a jadrové hrozby (CBRN): v novom pracovnom programe sa otvára výzva na vytvorenie štvorročného partnerstva pre rozvoj obranných zdravotníckych protiopatrení proti CBRN hrozbám.

Tieto nové opatrenia doplnia súčasnú podporu prelomových technológií a MSP prostredníctvom opakovaných cielených výziev na predkladanie návrhov zameraných na podporu inovácií. Cieľom Európskej komisie je do roku 2027 vygenerovať celkové investície až do výšky 2 miliárd EUR do inovácií v oblasti obrany, ktoré aktivuje EDF v rámci inovačného programu EÚ v oblasti obrany. Program pomôže pri vykonávaní akčného plánu EÚ týkajúceho sa synergií medzi civilným, obranným a vesmírnym priemyslom.

dTest: Paradajkové konzervy

Takmer tretina konzerv s krájanými paradajkami, ktoré dala otestovať spotrebiteľská organizácia dTest, obsahovala rizikové látky. V štyroch z jedenástich výrobkov laboratórne testy odhalili problémy s mykotoxínmi a v niekoľkých ďalších sa našli aj pesticídy. Nezávislé laboratóriá testovali krájané lúpané paradajky v bežnej aj bio kvalite zakúpené v českých supermarketoch, väčšina z nich je však dostupná aj na Slovensku.

Testy sa najskôr zamerali na prítomnosť jedovatých produktov metabolizmu plesní rodu Alternaria a odhalili prítomnosť kyseliny tenuazonovej a mykotoxínu alternariol. Kyselina tenuazonová sa objavila vo všetkých testovaných vzorkách od koncentrácie 19 µg/kg pri značke NaturFarm až po viac ako dvadsaťnásobných 490 µg/kg pri Happy Frucht. Bezpečná denná dávka kyseliny tenuazonovej je pritom 1,5 µg na kilogram telesnej hmotnosti, čo pri priemernom 70 kg stravníkovi predstavuje 105 µg. „V takom prípade by pri značke Happy Frucht na naplnenie dennej bezpečnej hladiny stačila len polovica jedného balenia,“ uviedla Hana Hoffmannová. Pri výrobkoch Lidl/Freshona Chopped Tomatoes in Tomato Juice a dmBio Tomaten Stücke Natur by bezpečnú dávku naplnili necelé dve konzervy. Druhú menovanú zdraviu škodlivú látku – mykotoxín alternariol – laboratóriá odhalili vo výrobkoch Lidl/Freshona Chopped Tomatoes in Tomato Juice a Happy Frucht Gewürfelte Tomaten. „Bohužiaľ nejde o malé čísla. Bezpečná hodnota príjmu alternariolu je 0,18 µg na kilogram telesnej hmotnosti, čo by pri značke Lidl/Freshona v prípade rovnakého dospelého človeka naplnilo 60 g výrobku, pri Happy Frucht dokonca iba 17 g,“ tvrdí H. Hoffmanová.

Medzi nežiadúce účinky alternáriových mykotoxínov patrí narušenie hormonálneho systému a genotoxicita (poškodzovanie molekúl DNA) a skúma sa aj ich potenciálna karcinogenita. Všetky negatívne vplyvy na ľudský organizmus však ešte nie sú kompletne preskúmané. „Pre alternáriové mykotoxíny zatiaľ neexistujú záväzné legislatívne limity, preto sme nami zistené nálezy porovnávali s bezpečnými hodnotami ich príjmu, ktoré sú stanovené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín EFSA,“ vysvetľuje H. Hoffmannová. Zmienené jedovaté látky v napadnutom materiáli zostávajú aj po zániku samotnej plesne a sú odolné voči vysokým teplotám. Dokážu teda prečkať aj tepelné spracovanie. Štúdie zamerané na príjem týchto mykotoxínov ukázali, že bezpečné dávky prekračujú najmä malé deti, ku ktorým sa alternáriové mykotoxíny dostávajú hlavne z obilných výrobkov. Ostatné vekové skupiny tieto látky konzumujú predovšetkým v paradajkách a vo výrobkoch z nich, preto je prekročenie bezpečného príjmu pravdepodobnejšie pri vegetariánoch a vegánoch.

Laboratórne testy však pod uzáverom paradajkových konzerv odhalili aj ďalšie nepríjemné zistenie vo forme rezíduí pesticídov. Väčšina testovaných výrobkov bola úplne čistá alebo splnila povolené limity, avšak dvojica výrobkov Alnatura Tomaten Stücke Natur a dmBio Tomaten Stücke Natur priniesla rozčarovanie. Laboratórium v nich napriek biocertifikácii zistilo pozostatky pesticídov. Išlo vždy o jednu látku a vo veľmi malom množstve, ale pre bio výrobky platia v tomto ohľade prísnejšie kritériá.

Analýza: Stav Kubernetes 2022

Až 99 % respondentov považuje nasadenie technológie Kubernetes za prínosné. Vývojári tiež využívajú výhody multicloudových stratégií, pričom dve tretiny z nich v súčasnej dobe používajú Kubernetes vo viacerých cloudoch. Na základe prieskumu medzi 776 kvalifikovanými odborníkmi na vývoj softvéru a IT patria medzi hlavné výhody: lepšie využitie zdrojov a nižšie výdavky (59 %), jednoduchšia aktualizácia aplikácií (49 %) a hladšia migrácia do cloudu (42 %). 

Jedným z najzreteľnejších svedectiev, že Kubernetes je súčasťou hlavného prúdu, je rýchly rast počtu nasadzovaných klastrov: 29 % subjektov má viac ako 50 klastrov a takmer polovica (48 %) očakáva, že počet klastrov Kubernetes, ktoré prevádzkujú, vzrastie o viac ako 50 %. Medzi faktory, ktoré prispeli k rastúcej popularite Kubernetes, patria:

• Zlepšenie vývoja softvéru: 62 % označilo za hlavné dôvody zvýšenie flexibility aplikácií a 54 % vyššiu efektivitu vývojárov;
• Zavádzanie cloudu: 59 % respondentov za dôležité faktory pri zavádzaní označilo zlepšenie využitia cloudu a 46 % zníženie nákladov na cloud;
• Efektivita správcov aplikácií: Viac ako tretina opýtaných (37 %) uviedla, že faktorom pri výbere bola potreba zlepšiť efektivitu správy aplikácií.

K hlavným dôvodom, prečo podniky zavádzajú Kubernetes, patrí jednoznačný prínos pre rýchly rozvoj cloudových operácií. Existuje zrýchľujúci trend odklonu od lokálnych a jednocloudových implementácií Kubernetes v prospech hybridných a multicloudových. Respondenti, ktorým Kubernetes slúžia prevažne pri vývoji, uprednostňujú miestne prostredie (62 %) alebo jedného poskytovateľa verejného cloudu (42 %). Na porovnanie, tí, ktorým u Kubernetes ide predovšetkým o produkčné prostredie, dávajú prednosť viacerým poskytovateľom verejného cloudu (52 %), ďalej lokálnemu prostrediu (47 %) alebo jednému poskytovateľovi verejného cloudu (42 %).

Takmer pre všetkých respondentov zostáva hlavným problémom bezpečnosť (99 %) a viac ako polovica (51 %) si uvedomuje, že pre nasadenie a správu Kubernetes im chýbajú interné skúsenosti a odborné znalosti. Splnenie bezpečnostných požiadaviek a dodržanie predpisov je najväčšou výzvou tak na implementáciu Kubernetes (59 % respondentov), ​​ako aj na správu (47 %). Veľa podnikov naráža na problém, ako vyškoliť súčasných zamestnancov na potrebnú úroveň (a udržiavať ju), a tiež ako získať pracovníkov s potrebnými znalosťami: 95 % má problémy s výberom, nasadením a správou Kubernetes; 51 % sa zhoduje, že chýbajú interné skúsenosti a odborné znalosti; 37 % sa domnieva, že je ťažké najať pracovníkov s potrebnými odbornými znalosťami; 34 % zápasí s tempom zmien u Kubernetes/natívne cloudových riešení. Vzhľadom na nedostatok odborných znalostí sa mnoho tímov snaží zaplniť medzery jednoduchšími riešeniami Kubernetes v kombinácii s podporou a službami: 97 % by bolo ochotných platiť za služby a podporu dôležitých nástrojov Kubernetes.

NFT: Revolúcia v umení

Digitalizácia vstupuje do všetkých sfér nášho života a neobchádza ani umenie. Vďaka technológii blockchain, na ktorej sú založené aj virtuálne meny, je možné zdigitalizovať aj umeleckú tvorbu. Jedno z prvých NFT diel na Slovensku od Vladimíra Havrillu aktuálne sprístupňuje širšej verejnosti prostredníctvom siete svojich pobočiek 365.bank. Ambíciou je založiť prvú zbierku NFT umenia na Slovensku. Už na jeseň tak pribudnú diela od Daniela Fischera. 

NFT sa stalo svetovým trendom v oblasti umenia a v súčasnosti je trendom ako digitálna odpoveď na zberateľské predmety. Vďaka zápisu v blockchaine umožňuje tiež obchodovať s originálom digitálneho diela. Funguje na princípe rovnakej technológie ako kryptomeny, ale na rozdiel od bitcoinu každá jednotka NFT reprezentuje jednu unikátnu digitálnu položku. „Okrem toho, že s NFT umením sa dá v digitalizovanej podobe jednoduchšie obchodovať, majú tieto diela aj nižšie nároky na udržiavanie, transport a skladovanie. Je to tiež efektívny spôsob, ako zaistiť ich trvácnosť pre ďalšie generácie a potvrdiť originalitu takéhoto umenia. S využitím digitálnych plôch ako sú napríklad LED obrazovky či iné nosiče pritom tieto diela nemusia ostať zapísané len na tzv. tokene ich majiteľov – zberateľov, ale môže si ich pozrieť aj široká verejnosť,“ hovorí Kristína Zaťko Jarošová.

Vladimír Havrilla je etablovaným slovenským výtvarníkom s povesťou priekopníka umenia nových médií na Slovensku. Od 70. rokov experimentoval s filmom a od konca 90. rokov 20. storočia sa popri klasickej a konceptuálnej maľbe a soche venuje najmä tvorbe digitálnej sochy, grafiky a 3D filmu. Do formátu NFT preklopil v limitovanom počte štyri svoje grafiky a jeden animovaný film. Výber z nich je súčasťou zbierky ART FOND-u.