EU: Ochrana dopravy

Európska komisia prijala pohotovostný plán pre dopravu s cieľom posilniť odolnosť dopravy Európskej únie v čase krízy. Navrhuje súbor 10 opatrení na usmernenie EÚ a jej členských štátov pri zavádzaní núdzových opatrení reakcie na krízu. Okrem iného zdôrazňuje význam zabezpečenia minimálnej prepojenosti a ochrany cestujúcich, budovania odolnosti voči kybernetickým útokom a testovania odolnosti.

Zdôrazňuje sa aj význam zásad zelených jazdných pruhov, ktoré zabezpečujú, aby pozemná nákladná doprava mohla prekračovať hranice za menej ako 15 minút, a posilňuje úloha siete kontaktných miest vo vnútroštátnych dopravných orgánoch. Obe sa ukázali ako kľúčové počas pandémie COVID-19, ako aj v priebehu súčasnej krízy spôsobenej ruskou agresiou voči Ukrajine.

Konkrétne opatrenia:

• prispôsobenie právnych predpisov EÚ v oblasti dopravy krízovým situáciám;
• zabezpečenie primeranej podpory pre odvetvie dopravy;
• zabezpečenie voľného pohybu tovaru, služieb a ľudí;
• riadenie tokov utečencov a repatriácia uviaznutých cestujúcich a pracovníkov v doprave;
• zabezpečenie minimálnej prepojenosti a ochrany cestujúcich;
• spoločné využívanie dopravných informácií;
• posilnenie koordinácie dopravnej politiky;
• posilnenie kybernetickej bezpečnosti;
• testovanie nepredvídaných udalostí v oblasti dopravy;
• spolupráca s medzinárodnými partnermi.

Jedným z kľúčových ponaučení z pandémie je význam koordinácie opatrení reakcie na krízu, napríklad s cieľom zabrániť situáciám, kedy nákladné automobily, ich vodiči a základný tovar uviaznu na hraniciach, ako sa to stalo počas prvých dní pandémie. Pohotovostným plánom pre dopravu sa zavádzajú hlavné zásady, ktoré zabezpečujú, aby boli opatrenia reakcie na krízu primerané, transparentné, nediskriminačné a v súlade so zmluvami EÚ, ako aj schopné zabezpečiť, aby jednotný trh naďalej fungoval tak, ako by mal. Komisia bude podporovať členské štáty a riadiť proces budovania pripravenosti na krízy v spolupráci s agentúrami EÚ, a to koordináciou siete národných dopravných kontaktných miest a udržiavaním pravidelných diskusií s medzinárodnými partnermi a zainteresovanými stranami. Bude tiež koordinovať sieť kontaktných miest pre koridory solidarity a platformu na vytváranie kontaktov pre koridory solidarity.

UNICEF: Škodlivé životné prostredie

Podľa najnovšej správy Report Card 17: Miesta a priestory, publikovanej Centrom výskumu UNICEF Innocenti, väčšina bohatých krajín vytvára nezdravé, nebezpečné a škodlivé životné podmienky pre deti na celom svete. Porovnáva 39 krajín, členov OECD a Európskej únie, pri vytváraní zdravého prostredia pre deti. Správa uvádza indikátory, akými sú vystavenie škodlivým látkam znečisťujúcim ovzdušie, pesticídom, vlhku a olovu, svetlé domáce prostredie, prístup k zeleným plochám a bezpečné cesty, a tiež spôsoby, akými tieto krajiny prispievajú ku klimatickej kríze, spotrebe prírodných zdrojov, vytváranie a skladovaniu elektronického odpadu.

Keby každý obyvateľ planéty spotrebúval prírodné zdroje v rovnakej výške, v akej ich spotrebúvajú obyvatelia členských krajín OECD a EÚ, potrebovali by sme 3,3 planéty vo veľkosti našej Zeme na udržanie takéhoto životného štandardu. Ak by každý konzumoval v rovnakej miere ako obyvatelia Kanady, Luxemburska a Spojených štátov, potrebovali by sme aspoň päť planét vo veľkosti našej Zeme. Kým Španielsko, Írsko a Portugalsko sa nachádzajú na vrchných priečkach tabuľky, všetkým krajinám OECD a EÚ sa nedarí vytvárať zdravé prostredie pre všetky deti v daných kategóriách. Niektoré z najbohatších krajín, vrátane Austrálie, Belgicka, Kanady a Spojených štátov, majú vážny a rozsiahly dopad na životné prostredie na celom svete. Porovnania sú založené na objeme emisií CO2, elektronického odpadu a celkovej spotrebe zdrojov na obyvateľa. Tieto krajiny sú celkovo na nízkych priečkach, čo sa týka vytvárania zdravého prostredia pre deti tam žijúce. Naopak, v najmenej bohatých krajinách OECD a EÚ, v Latinskej Amerike a Európe, je negatívny vplyv na životné prostredie celosvetovo najnižší.

Ďalšie zistenia:

• Viac ako 20 miliónov detí v tejto skupine krajín majú v krvi zvýšenú hladinu olova. Olovo je jednou z najtoxickejších látok nachádzajúcou sa v prostredí.
• Fínsko, Island a Nórsko sa radia k top trom krajinám vo vytváraní zdravého prostredia pre deti, avšak súčasne sú na posledných priečkach rebríčka celosvetovo v produkcii emisií, elektronického odpadu a nadspotreby.
• Na Islande, v Litve, Portugalsku a Veľkej Británii je jedno z piatich detí vystavené riziku vlhkého prostredia s tvorbou plesní. Na Cypre, v Maďarsku a Turecku je takémuto riziku vystavené jedno zo štyroch detí.
• Mnoho detí dýcha znečistený vzduch vonku aj v domácom prostredí. Mexiko patrí ku krajinám, na ktoré pripadá najvyšší počet stratených rokov života v dôsledku znečisteného ovzdušia – 3,7 roka na tisíc detí. Vo Fínsku a Japonsku je počet rokov najnižší – 0,2 roka.
• V Belgicku, Česku, Izraeli, Holandsku, Poľsku a Švajčiarsku je viac ako 1 dieťa z 12 vystavené vysokému znečisteniu pesticídmi. Znečistenie pesticídmi sa spája so vznikom rakoviny, vrátane detskej leukémie a môže poškodiť nervový, kardiovaskulárny, tráviaci, reprodukčný, endokrinný, krvný a imunitný systém dieťaťa.

UNICEF vyzýva krajiny, aby prijali nasledujúce kroky na ceste k zlepšeniu životného prostredia detí tam žijúcich:

• Vlády na národnej, regionálnej a miestnej úrovni musia zavádzať zlepšenia vo vytváraní zdravého prostredia pre deti – znižovaním znečistenia vzduchu, vody a tvorby odpadov, ako aj zabezpečením vysokej úrovne bývania a s tým súvisiacej infraštruktúry,
• Zlepšiť prostredie pre najzraniteľnejšie deti. Deti v chudobných rodinách sú náchylnejšie na riziká súvisiace s nevyhovujúcim prostredím ako deti v bohatých krajinách. Tento fakt znásobuje už aj tak existujúce znevýhodnenie a nerovnosť.
• Zabezpečiť, aby boli environmentálne politiky vnímavé k potrebám detí. Vlády a zákonodarcovia by mali zabezpečiť, aby potreby detí boli zabudované do zákonodarného procesu. Dospelí zákonodarcovia na všetkých úrovniach, od rodičov po politikov, musia zohľadňovať ich potreby a brať ich do úvahy pri tvorbe súvisiacich politík, ktoré neproporciálne zasiahnu budúce generácie.
• Zapojiť do procesu deti, ktoré sú hlavnými nositeľmi budúcnosti. Deti budú čeliť dnešným problémom súvisiacim so životným prostredím najdlhšie, no súčasne majú aj najmenej možností dnes o vývoji udalostí rozhodovať.
• Vlády aj podnikateľské subjekty musia urobiť efektívne kroky na zabezpečenie záväzkov súvisiacich so znížením skleníkových plynov do roku 2050. Adaptácia na klimatickú zmenu by mala byť tiež rozhodujúcim faktorom pre vlády a svetové spoločenstvo naprieč všetkými sektormi od vzdelávania až po infraštruktúru.

Novinka: Pre deti narodené cisárskym rezom

Až 3 z 10 detí sa v Európskej únii narodia cisárskym rezom. Deti narodené sekciou môžu mať iné zloženie črevnej mikrobioty ako bábätká narodené prirodzenou cestou. Práve pre tieto deti bola vyvinutá špeciálna receptúra dojčenského mlieka. Pôrod cisárskym rezom môže totiž potenciálne viesť k problémom s dojčením. Býva často spojený s neskorším nástupom laktácie, problémovým dojčením alebo jeho predčasným ukončením. 

 

„Na rozdiel od relatívne stabilnej črevnej mikrobioty dospelých, vyvíjajúca sa črevná mikrobiota novorodencov vykazuje vyššiu plasticitu a adaptabilitu. Za najvýznamnejší faktor, ktorý ovplyvňuje vytvorenie počiatočnej novorodeneckej črevnej mikrobioty je považovaný spôsob pôrodu. U výhradne dojčených, zdravých novorodencov, porodených vaginálne, dominuje v črevnom trakte populácia bifidobaktérií, ktorá predstavuje až 90 % celkovej črevnej mikrobioty. Pri pôrode cisárskym rezom nedochádza ku kontaktu novorodenca s materskými mikroorganizmami v pôrodných cestách, čím je znemožnený prenos zdraviu prospešných materských mikroorganizmov na novorodenca. Narušená črevná mikrobiota novorodencov po cisárskom reze má za následok nepriaznivý vplyv na vývoj imunitného systému, ako i celkové zdravie dieťatka,“ vysvetľuje MUDr. Jana Nikolinyová, PhD. 

Pre prípady, kedy nie je možné bábätko dojčiť, vzniklo špeciálne dojčenské mlieko. Obsahuje vitamíny C a D, ktoré prispievajú k normálnej funkcii imunitného systému. Oproti iným dojčenským mliekam obsahuje napríklad bifidobaktérie (Bifidobacterium breve M-16 V) a zmes oligosacharidov GOS/FOS, navyše aj oligosacharid materského mlieka 2´F (2´fukozyllaktóza, nepochádza z materského mlieka).

Smart: Ktoré zariadenia sú ohrozené?

Domácnosť plná inteligentných zariadení môže byť podľa jedného z prieskumov  ohrozená vyše 10.000 hekerskými útokmi za jediný týždeň. Existuje však konkrétny produkt, ktorého napadnutia sa obávame najviac? BespokeSoftwareSolutions to zaujalo a pomocou on-line nástroja Ahrefs vznikla zaujímavá analýza (údaje boli zhromaždené od 16.05.2022 do 17.05.2022).

Produktom, z ktorého napadnutia máme najväčšie obavy, sú prirodzene telefóny s celkovým obrovským počtom 716.400 globálnych on-line vyhľadávaní ročne. Keďže sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderného života, nie je žiadnym prekvapením, že sa obávame, že budú napadnuté hekermi, pričom sú ohrozené dôležité heslá, finančné aj iné osobné informácie. Prudké nárasty spotreby dát, problémy s výkonom, kontextové okná alebo zmeny na obrazovke sú indikátormi toho, že váš telefón bol napadnutý. Na druhom mieste je počítač s celkovým počtom 31.920 globálnych on-line vyhľadávaní ročne súvisiacich s hekovaním. Ak je váš počítač napadnutý, heker môže ukradnúť osobné údaje alebo vymazať programy, ktoré ste nainštalovali. iPad je tretí v poradí s celkovým počtom 29.160 globálnych on-line vyhľadávaní ročne. Spoločnosť Apple už vykonala zmeny a zaviedla do svojich najnovších aktualizácií viac zabezpečenia, staršie zariadenia sú ale stále zraniteľné.

The smart product we are most concerned about being hacked:

Rank	Product	Most used search term related to hacking	Total no. of annual global online searches related to hacking
1	Phone	How to know if your phone is hacked	716,400
2	Computer	Computer hacked	31,920
3	iPad	iPad hacked	29,160
4	Wi-Fi	Wi-Fi hacked	23,760
5	Alexa	Alexa hacked	16,800
6	Laptop	Is my laptop hacked	14,040
7	Watch	Watch hacked	13,200
8	Camera	How to know if your camera is hacked	12,960
9	TV	TV hacked	10,680
10	Baby monitor	How do I know if my baby monitor is being hacked	9,840

Vždy dodržujte jednoduché odporúčania, ktoré nepochybne zlepšia aj bezpečnosť vašich inteligentných produktov:

• Zmeňte predvolené heslá za silné a používajte správcu hesiel.
• Udržujte svoje produkty plne aktualizované.
• Dávajte si pozor na phishing.
• Povoľte dvojfaktorové overenie.

EU: Udržateľný rozvoj

Eurostat uverejnil dokument Udržateľný rozvoj v Európskej únii – monitorovacia správa o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ za rok 2022, v ktorom sa uvádza štatistický prehľad o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v Európskej únii. Hoci rýchlosť pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov bola rôzna, k odklonu od cieľov udržateľného rozvoja došlo len v niekoľkých špecifických oblastiach.

Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov zaznamenala EÚ významný pokrok pri dosahovaní piatich cieľov udržateľného rozvoja a mierny pokrok pri plnení väčšiny ostatných:

• EÚ opäť najviac pokročila pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na svojom území, zlepšovaní prístupu k spravodlivosti, ako aj dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja č. 16). Podiel obyvateľov EÚ, ktorí nahlasujú kriminalitu, násilie a vandalizmus vo svojom susedstve, klesol z 13,2 % v roku 2015 na 10,9 % v roku 2020. Okrem toho podiel obyvateľov EÚ, ktorí považujú justičný systém vo svojej krajine za dostatočne nezávislý, sa od roku 2016 do roku 2021 zvýšil o 4 percentuálne body (z 50 % na 54 %).
• Významný pokrok sa dosiahol aj pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v týchto oblastiach: znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ č. 1), hospodárstvo a trh práce (cieľ č. 8), čistá a cenovo dostupná energia (cieľ č. 7), ako aj inovácie a infraštruktúra (cieľ č. 9). V oblasti chudoby (cieľ udržateľného rozvoja č. 1) sa dostupné údaje čiastočne týkajú predpandemického obdobia, a preto ešte v plnej miere nezachytávajú dosah pandémie.
• Na priaznivé posúdenie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 malo výrazný vplyv pozoruhodné zníženie spotreby energie v roku 2020 (mínus 8 % v porovnaní s rokom 2019) v dôsledku obmedzení verejného života a nižšej hospodárskej činnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. EÚ bola preto schopná dosiahnuť svoj cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a na základe doteraz zaznamenaného pokroku sa zdá, že je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa na rok 2030. Okrem toho energia z obnoviteľných zdrojov sa využívala čoraz viac, pričom jej podiel sa od roku 2005 zdvojnásobil, do roku 2020 predstavovala 22,1 % hrubej konečnej spotreby energie. Dovoz fosílnych palív však stále pokrýva viac ako polovicu dopytu EÚ po energii a nižšia spotreba energie zaznamenaná v roku 2020 bola pravdepodobne len dočasná.
• Podobne možno konštatovať, že na pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 8 týkajúceho sa hospodárstva a trhu práce, v prípade ktorého máme najnovšie dostupné údaje z roku 2021, mal pozitívny vplyv silný hospodársky rast a výkonnosť trhu práce v minulom roku. Napríklad miera zamestnanosti sa v roku 2021 zvýšila na 73,1 %, takže dokonca prekročila svoju úroveň pred pandémiou.
• Pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zdravia a kvality života (cieľ č. 3), života pod vodou (cieľ č. 14), rodovej rovnosti (cieľ č. 5), udržateľných miest a komunít (cieľ č. 11), zníženia nerovností (cieľ č. 10), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ č. 12), kvalitného vzdelania (cieľ č. 4), ochrany klímy (cieľ č. 13) a žiadneho hladu (cieľ č. 2) bol mierny.
• Celkové hodnotenie pokroku EÚ v oblasti partnerstiev (cieľ č. 17) a čistej vody a hygieny (cieľ č. 6) bolo neutrálne, čo znamená, že sa vyznačovali takmer rovnakým podielom udržateľného a neudržateľného rozvoja.
• Za posledných päť rokov došlo aj k miernemu odklonu od príslušných cieľov udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o život na pevnine (cieľ č. 15), čo naznačuje, že ekosystémy a biodiverzita zostávajú pod tlakom ľudskej činnosti. Hoci sa podiel lesnatej plochy aj chránených suchozemských oblastí v EÚ mierne zvýšil, tlak na biodiverzitu sa naďalej zintenzívňoval. Ukazovateľom biodiverzity je napríklad výskyt bežných vtákov, pretože mnohé z nich potrebujú na rozmnožovanie a hľadanie potravy špecifické biotopy, ktoré sú zároveň často domovom mnohých ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov. Odhaduje sa, že od roku 2000 sa počet bežných vtákov znížil o 10 %. Po mnohých rokoch poklesu sa však zdá, že ich počet sa začal stabilizovať.