streda 25. mája 2022

Názor: Ceny v IT

Aj keď ceny priemyselných výrobcov v 1. štvrťroku medziročne podľa Štatistického úradu SR rástli o rekordných 39,8 %, ďalší rast cien v IT sektore nemusí byť automatický. Svoju rolu by primárne mohli zohrať napríklad nižšie prevádzkové náklady či digitalizácia.

„Najväčšou nákladovou položkou u výrobcov softvérov sú náklady na mzdy. Z dôvodu rastúcej inflácie očakávam tlak na zvyšovanie cien práce. To sa môže premietnuť do zvýšených cien za IT služby v horizonte do konca roka. Tento rast by som odhadol na 15 až 20 %,“ hovorí Martin Cígler. Rizikoví môžu byť menší dodávatelia softvérov alebo tí, ktorí sa úzko profilujú na vybrané odvetvia. Pre nich môže byť strata klientov z priemyselných odvetví zásadnou stratou aj pre ich biznis, aj keď naň zvyšujúce ceny energií vplývajú sekundárne. Avšak plusom v prospech malých firiem môže byť flexibilita a rýchlejšie prispôsobenie sa novým trhovým podmienkam. Nastaviť úsporný režim v korporátoch je totiž časovo náročné a bez finančnej rezervy ťažké.

Digitalizácia je určite jednou z ciest znižovania nákladov. Nie je to len o zmene papiera za elektronický dokument. Digitalizácia dokáže zlepšiť všetky vnútorné procesy a má vplyv aj na možnosť rastu cien práce. Podľa Cíglera na území bývalého Česko – Slovenska je utilizácia práce ľudí stále trikrát nižšia než v západnej Európe. Ak chceme západné krajiny doháňať v platoch, musíme ich tiež doháňať aj v pracovnom výkone. A tu práve zohrávajú rolu efektívne digitálne nástroje. Správne digitalizovaná firma, v praxi procesne efektívna firma, pomáha vo zvyšovaní výkonu výkonu zamestnancov. Firmy by aj pri optimalizácii nákladov mali myslieť na budúcnosť. V digitalizácii tzv. on-premise riešenia, lokálne prevádzkované na vlastnej IT infraštruktúre nahrádzajú flexibilné a bezpečnejšie cloudové služby a riešenia. Firma si ich môže nastavovať prakticky z mesiaca na mesiac podľa aktuálnych potrieb. Navyše ich v každom momente využíva v tej najväčšej možnej kvalite a funkcionalite.

Street View: 15 rokov

Obľúbená služba Google oslavuje tento mesiac 15 rokov od svojho uvedenia. Prvými publikovanými zábermi v Stredu View boli ulice San Francisca a 4 ďalších amerických miest. Odvtedy sa rozrástla do vyše 100 krajín sveta, vrátane Amazónie či Antarktídy a dostala sa aj do vesmíru. Pred desiatimi rokmi bola spustená aj na Slovensku. Ktoré miesta si pozeráme najčastejšie?

Rebríček krajín, ktoré sú najviac navštevované z pohľadu Street View, vedie Indonézia a najobľúbenejšou globálnou lokalitou sa stal dubajský mrakodrap Burj Khalífa.

Najpopulárnejšie svetové lokality na Street View za posledný rok
  1. Burj Khalifa, Spojené arabské emiráty
  2. Eiffelova veža, Francúzsko
  3. Tádž Mahal, India
  4. Socha slobody, Spojené štáty americké
  5. Socha Krista Spasiteľa, Brazília
  6. Labyrinth at Rhyolite, Spojené štáty americké
  7. Nekropola pri Gíze, Egypt
  8. Biely dom, Spojené štáty americké
  9. Koloseum, Taliansko
  10. Národný monument, Indonézia
Súčasťou služby sa stali aj pamiatky zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO, na Slovensku napríklad Ochtinská aragonitová jaskyňa či Vlkolínec. Z aktuálnych štatistík sa za posledný rok stal najpopulárnejšou Street View destináciou na Slovensku Spišský hrad.

Najvyhľadávanejšie slovenské lokality na Street View za posledný rok
  1. Spišský hrad
  2. Hlavná stanica, Bratislava
  3. Bratislavský hrad
  4. Dóm svätej Alžbety
  5. Danubiana
  6. Oravský hrad
  7. Čachtický hrad
  8. Letisko M. R. Štefánika, Bratislava
  9. Národná zoologická záhrada Bojnice
  10. Hrad Devín
Okrem snímania lokalít kultúrneho či prírodného významu spoločnosť Google tiež pravidelne aktualizuje lokálne snímky, aby poskytovali čo najvernejší obraz reality a čo najlepšie slúžili svojim používateľom. V týchto mesiacoch až do leta jazdia po slovenských cestách Street View autá, pričom zavítajú do mnohých miest na Slovensku.

utorok 24. mája 2022

Aktuálne: Potvrdenie o ukončení tehotenstva

Slovenské matky, ktoré poberajú tehotenské, majú o jednu byrokratickú starosť menej. Sociálna poisťovňa od 23. mája 2022 zrušila povinnosť predložiť doklad o ukončení tehotenstva, ak bolo ukončené pôrodom. V týchto prípadoch ukončenie tehotenstva už nemusia potvrdzovať ani príslušné zdravotnícke zariadenia.

Povinnosť oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie tehotenstva zostáva naďalej  pre poistenky:
  • ktorých tehotenstvo bolo ukončené inak ako pôrodom,
  • ktoré sú cudzinkami
  • ktorých dieťa sa narodilo v cudzine, t. j. bezprostredne po pôrode ešte nie je zapísané v matrike na území SR.
V období január až apríl 2022 vyplatila poisťovňa priemerne mesačne takmer 20 tisíc dávok tehotenské vo výške 200 eur (konkrétne: dávku dostalo mesačne 19.559 mamičiek v priemernej výške 199,65 eura).

Slovenskí rodičia už nemusia žiadať ani o vyplatenie Príspevku pri narodení dieťaťa (tzv. kočíkovné) a Dohodu rodičov o mene a priezvisku dieťaťa môžu uskutočniť elektronicky alebo osobne aj priamo v pôrodnici.

EU: Zvýšená podpora pre poľnohospodárov

Európska komisia navrhla opatrenie z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na vyplatenie jednorazovej sumy poľnohospodárom a agropotravinárskym podnikom zasiahnutým výrazným nárastom vstupných nákladov (energie, hnojivá a krmivo). Po prijatí umožní členským štátom rozhodnúť sa použiť dostupné finančné prostriedky do výšky 5 % svojho rozpočtu EPFRV na roky 2021 – 2022 na priamu podporu príjmov poľnohospodárov a MSP pôsobiacich v oblasti spracovania, uvádzania na trh alebo vývoja poľnohospodárskych výrobkov. Ide o potenciálny rozpočet vo výške 1,4 miliardy EUR v Európskej únii. 

Od členských štátov sa vyžaduje, aby túto podporu zamerali na prijímateľov, ktorí sú najviac zasiahnutí súčasnou krízou a ktorí sa zapájajú do obehového hospodárstva, hospodárenia so živinami, efektívneho využívania zdrojov alebo výrobných metód šetrných k životnému prostrediu a klíme. Vybraní poľnohospodári by mohli dostať podporu v maximálnej výške 15.000 EUR a MSP v maximálnej výške 100.000 EUR. Platby by sa mali uskutočniť do 15. októbra 2023. Aby členské štáty využili túto výnimočnú možnosť, budú musieť predložiť úpravu svojich programov rozvoja vidieka, ktorou sa zavádza toto nové opatrenie. Návrh nadväzuje na podporný balík vo výške 500 miliónov EUR pre poľnohospodárov v EÚ, ktorý bol prijatý 23. marca v rámci oznámenia Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov. V týchto dvoch opatreniach komisia nabáda členské štáty, aby podporovali poľnohospodárov, ktorí uplatňujú udržateľné postupy.

Komisia takisto zintenzívňuje monitorovanie hlavných poľnohospodárskych trhov ovplyvnených vojnou. Členské štáty budú povinné oznámiť svoju mesačnú úroveň zásob obilnín, olejnatých semien, ryže a certifikovaných osív týchto produktov, ktoré majú príslušní výrobcovia, veľkoobchodníci a prevádzkovatelia. Európska komisia spustila aj osobitný prehľad, ktorý obsahuje aktuálne podrobné štatistiky o cenách a produkcii pšenice na mletie, kukurice, jačmeňa, repky olejnej, slnečnicového oleja a sójových bôbov a obchode s týmito komoditami na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni. To poskytne účastníkom trhu včasný a presný obraz o dostupnosti základných komodít pre potraviny a krmivá.

Zálohovanie: A čo ďalej?

Aj keď viac než 90 % administrátorov zálohuje u svojich zákazníkov minimálne raz denne, až 46 % z nich tieto zálohy testuje iba raz ročne, alebo netestuje vôbec. A iba 27 % IT správcov testuje obnovu dát zo zálohy aspoň raz mesačne, hoci väčšina z nich registruje viac kybernetických útokov než pred rokom. 

Kybernetické útoky sú však iba jednou z príčin možnej straty dát. Najčastejším dôvodom je stále ľudská chyba alebo zlyhanie systémov a niektorí používatelia sa musia vyrovnať aj so stratou či krádežou zariadení. Vo všetkých prípadoch je kľúčová čo najrýchlejšia obnova dát, aby bol výpadok prevádzky čo najkratší.

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu Acronis (apríl 2022 medzi predajcami v Českej republike, Slovenskej republiky a juhovýchodnej Európe):
  • 62 % administrátorov uviedlo, že najčastejším dôvodom straty dát je ľudská chyba, 54 % uviedlo zlyhanie systému a 44 % kybernetický útok. Iba 8 % prišlo o svoje dáta krádežou či stratením zariadenia.
  • 18 % registruje výrazný nárast počtu kybernetických útokov, 55 % mierny nárast a 26 % vidí rovnakú úroveň ako pred rokom.
  • 5 % IT administrátorov testuje obnovu zo zálohy aspoň raz týždenne, 22 % raz mesačne, 27 % štvrťročne a 27 % raz ročne. Vôbec netestuje 19 % správcov.
  • Aspoň raz denne zálohuje 92 % IT správcov.