e-Auto: Ekologická záťaž

Elektromobily sú označované z hľadiska ich prevádzky za bezemisné. Nová analytická metóda, ktorá posudzuje ekologickú záťaž počas celého životného cyklu vozidiel však ukázala, že aj automobily s alternatívnym pohonom zanechávajú významnú ekologickú stopu. dTest pripravil porovnanie celkovej ekologickej náročnosti 61 populárnych modelov automobilov všetkých typov pohonov. 

Iniciatíva Green NCAP, ktorá sa zameriava na ekologické skúšky automobilov v rámci medzinárodného projektu financovaného jednotlivými európskymi krajinami a tiež spotrebiteľskými organizáciami vrátane dTestu, vytvorila metódu analýzy životného cyklu (LCA), vďaka ktorej je teraz možné porovnávať skutočnú ekologickú stopu áut rôznych typov. Napríklad výroba  elektrického Fiata 500 a produkcia elektriny, ktorú na pohon spotrebuje počas svojho životného cyklu, zaťaží ovzdušie 31 tonami ekvivalentu CO2. To je 24-krát viac, ako váži samotný automobil. A dvojtonový naftový Land Rover Discovery Sport predstavuje záťaž vyše 70 ton ekvivalentu CO2. Analýza LCA do vplyvu na životné prostredie započítava celkové emisie skleníkových plynov a spotrebu primárnych (energetických) zdrojov - teda nielen ťažbu surovín, z ktorých sa vozidlá vyrábajú, alebo ktoré sú potrebné na výrobu paliva či energie, ale aj ďalšie faktory, ktoré sa podpisujú pod ekologickú stopu. Významným prvkom v dopade na životné prostredie je hmotnosť vozidla, ktorá môže mať dokonca väčší vplyv ako typ pohonu. Rozmernejšie elektromobily môžu počas svojej existencie v niektorých prípadoch spotrebovať viac energie ako autá s konvenčným spôsobom pohonu. Z výsledkov je zrejmé, že výroba a dodávka ropných produktov v porovnaní s výrobou elektriny produkuje síce menší objem skleníkových plynov, no spaľovacie motory sú znevýhodnené stále pomerne vysokými emisiami vytváranými počas prevádzky. Celkovú produkciu skleníkových plynov pri elektromobiloch negatívne ovplyvňuje náročná výroba batérie a rôznych elektronických komponentov, ale veľkým benefitom je možnosť neskoršej recyklácie elektronických súčiastok.

Svoju úlohu zohráva typ pohonu, hmotnosť vozidla, podmienky, v akých automobil používate a tiež zdroje energie používané v krajine, v ktorej žijete. Napríklad životný cyklus Volkswagenu ID.3 vyrobeného a prevádzkovaného vo Švédsku, kde je vysoká podpora obnoviteľných zdrojov, predstavuje produkciu zhruba 25 ton CO2. Naopak, v Poľsku, ktoré pri výrobe elektrickej energie stále vsádza na fosílne palivá, je záťaž ovzdušia pri tomto elektromobile viac ako 60 ton CO2. Zatiaľčo existujúce analýzy životných cyklov počítali iba so spotrebou oficiálne deklarovanou automobilkami, analýza životného cyklu iniciatívy Green NCAP vie rozlíšiť najlepšie, najhoršie a priemerné emisie. Skúšky zohľadňujú aj rozdiely v správaní sa vodičov či odlišné podmienky na európskych cestách. Pokles vonkajšej teploty na 7 stupňov pod bod mrazu pre niektoré elektromobily napríklad znamená dvakrát väčšiu spotrebu energie. Ešte väčší rozdiel medzi najlepšou a najhoršou dosiahnuteľnou celoživotnou produkciou emisií, je možné zaznamenať pri plug-in hybridoch. Pri niektorých modeloch môže byť rozdiel v celkovom súčte emisií až dvojnásobný v závislosti od poveternostných podmienok a dobíjania batérie.

Najväčší podiel na využitej energii má samotná prevádzka, a to bez ohľadu na spôsob pohonu. Výroba automobilov v porovnaní s tým vyjde zhruba na pätinu. Možno preto očakávať zvyšujúci sa tlak na čo najnižšiu spotrebu paliva či elektriny. Z porovnania spotreby primárnych zdrojov najlepšie dopadla Škoda Octavia Combi. Od výroby cez prevádzku až po likvidáciu, si však napriek tomu vyžiada 164 MWh, čo zodpovedá ročnej spotrebe 55 priemerných európskych domácností. 

Dlhy: Neplatíme najmä kvôli strate zamestnania

Záväzok po splatnosti má 8 % Slovákov, v produktívnom veku (25 – 54 rokov) dokonca každý desiaty Slovák (10 %). Polovica dlžníkov (51 %) so záväzkami po splatnosti má nesplatené splátky bankových úverov, zatiaľčo takmer tretina (vyše 31 %) dlhuje splátky úverov nebankovým subjektom. V prieskume z roku 2020 dominovali neuhradené splátky nebankových úverov (40 %), nesplatené pôžičky od bánk (36 %), poplatky za služby ako telefóny či internet (vyše 16 %) a neuhradené poplatky za bývanie (nájomné, energie). 

Nezaplatené záväzky slovenských domácností zisťoval prieskum spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Vlani muselo odložiť splácanie svojich dlhov ešte viac Slovákov (13 %). Boli to častejšie muži ako ženy a vo všeobecnosti ľudia v strednom veku 45 až 54 rokov (15 %). Dlžníci majú najčastejšie záväzky po splatnosti vo výške 500 až 5.000 EUR (43 %) alebo do 500 EUR (33 %). V porovnaní s prieskumom v roku 2020 sa zvýšil podiel väčších dlhov po splatnosti: dlhy po splatnosti vo výške 500 až 5.000 eur malo 40 % respondentov a znížil sa podiel menších nesplácaných dlhov do 500 eur rovnako 40 % Slovákov. Dlhy po splatnosti má síce viac len o necelé jedno percento Slovákov, ale zároveň sú tieto dlhy väčšie, resp. zvýšili sa nesplatené splátky bankových úverov v porovnaní s nesplatenými splátkami nebankových úverov. 

Najčastejším dôvodom nesplácania (50 %) je strata zamestnania, oveľa častejšie u mužov (61 %) ako u žien (41 %). Takmer 23 % Slovákov nespláca svoje záväzky z dôvodu choroby a každý piaty dlžník (21 %) uvádza ako dôvod vysoké splátky niektorých úverov. „Problémy so splácaním dlhov majú najčastejšie ľudia bez maturity a nezamestnaní, prípadne zamestnanci v priemysle, poľnohospodárstve a lesníctve a len minimálne ľudia pracujúci v štátnej správe, službách či armáde a bezpečnostných zložkách,“ dodáva Jaroslava Palendalová. Slováci sú voči dlžníkom s zvyčajne veľmi zhovievaví. Najčastejšie (33 %, resp. 32 %) súhlasia s tým, že hlavným dôvodom neschopnosti splácať dlhy je strata zamestnania alebo dlhodobá choroba a že do problémov so splácaním sa môže dostať každý, že je však potrebné dobre plánovať financie a mať rezervu na neočakávané výdavky. Takmer 12 % Slovákov si však myslí, že títo ľudia sa vyhýbajú zodpovednosti za svoje dlhy a že ide o osoby s nedostatočnou finančnou gramotnosťou (7 %).

SR: Iba 24 % Slovákov pracuje vo svojom odbore

Zhruba 37 % Slovákov vykonáva úplne inú prácu, ako vyštudovali. Naopak v oblasti, ktorú vyštudovali, pracuje 24 % ľudí. Podľa prieskumu portálu Kariéra.sk medzi 3.255 respondentmi ďalšie skupiny tvoria ľudia, ktorí chcú pracovať v odbore svojho štúdia, ale nenachádzajú v ňom dostatok pracovných príležitostí, alebo ich daný odbor prestal zaujímať. 

Slovenskí zamestnávatelia hľadajú najmä kvalifikovanú pracovnú silu z technického odvetvia, ktorú sa im dlhodobo nedarí obsadiť. Sú to technické pozície v oblasti IT, v priemysle, vo výrobe a na trhu chýbajú aj remeselníci. Mladí ľudia však naopak čoraz viac vyhľadávajú netechnické odbory, akými sú filozofické, politologické či humanitné vedy. Najviac pracovných príležitostí podľa portálu môžu absolventi nájsť v oblasti výroby, v logistike, obchode, administratíve a aj cestovnom ruchu. Prvé pracovné skúsenosti však zvyknú absolventi aj napriek ukončenej vysokej škole hľadať napríklad v oblasti administratívy.

Na portáli si za posledný rok vytvorilo svoj životopis 38,4 % absolventov. Väčšinu z nich tvorili absolventi stredných škôl s maturitou a bez nej, ale aj absolventi vysokých škôl a vysokoškolskí študenti. Medzi odvetvia, ktoré majú najväčší pomer ponúk vhodných pre absolventov voči všetkým ponukám, patrí chemický priemysel (61 %), sociálne služby (60 %), výrobné odvetvia (53 %) a iné. Ľudia bez praxe tesne po škole si však niekedy predstavujú svoj budúci plat vyšší, ako je skutočný ponúkaný plat pri vstupe na trh práce. Od zamestnávateľa požadujú tiež benefity, čo najväčšiu flexibilitu, zaujímavé platové podmienky. Dnešná generácia sa čoraz menej zaujíma o manuálnu prácu či remeslá. 

EU: Konzultácia o fúziách

Európska komisia začala verejnú konzultáciu, v ktorej vyzvala všetky zainteresované strany, aby do  3. júna 2022 predložili pripomienky k návrhu revidovaného vykonávacieho nariadenia o fúziách a k oznámeniu o zjednodušenom postupe.

V auguste 2016 začal proces dôkladného preskúmania procesných a jurisdikčných pravidiel týkajúcich sa fúzií. Cieľom je zamerať sa na komisný postup preskúmania fúzií v prípadoch, v ktorých je nepravdepodobné, že by vyvolali obavy z narušenia hospodárskej súťaže, a ktoré sa riešia v rámci zjednodušeného postupu. Zámerom je takisto zjednodušiť tento postup preskúmania fúzií a sústrediť zdroje na tie najzložitejšie a najrelevantnejšie prípady. Uvedený proces zahŕňal hodnotenie procesných a jurisdikčných aspektov pravidiel kontroly fúzií v Európskej únii a verejnú konzultáciu o úvodnom posúdení vplyvu.

Navrhované zmeny - ciele:

• rozšíriť a objasniť kategórie prípadov, ktoré možno riešiť v rámci zjednodušeného postupu,
• zaviesť prepracované záruky, aby sa zjednodušený postup neuplatňoval na prípady, ktoré si zaslúžia podrobnejšie preskúmanie,
• zabezpečiť účinný a primeraný zber informácií vďaka zavedeniu nového tlačiva na oznamovanie zjednodušených prípadov vo formáte zaškrtávania políčok,
• zefektívniť preskúmanie nezjednodušených prípadov, a to obmedzením a objasnením požiadaviek na informácie,
• zaviesť elektronické oznámenia a poskytnúť dotknutým stranám možnosť predložiť určité dokumenty elektronicky.

SR: V apríli zbankrotovalo vyše 700 Slovákov

V apríli tohto roka zbankrotovalo 748 Slovákov, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 78,52 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom však pokles o 11,27 %. Podľa spoločnosť CRIF SK bolo celkom počas prvých štyroch mesiacov tohto roka na Slovensku vyhlásených 3.057 osobných bankrotov.

„V apríli zbankrotovalo aj 94 ľudí bez vlastného domova, čo predstavuje až 12,75 % z celkového počtu vyhlásených osobných bankrotov. Je to viac, ako obvykle,“ upozornila hlavná analytička Jana Marková. Do registra diskvalifikácií nepribudol žiadny dlžník a žiadnej osobe nebol zrušený konkurz pre nepoctivý zámer.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v apríli ich pripadalo na mužov 467 a na ženy 281. Aj teraz boli najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov štyridsiatnici s podielom 29,95 %. Vo štvrtom mesiaci tohto roka súdy vyhlásili najviac osobných bankrotov v Banskobystrickom a v Prešovskom kraji – 143.