EU: Zneužívanie súdne konania

Zneužívajúce súdne konania proti verejnej účasti, známe ako SLAPP, sú osobitnou formou obťažovania, ktoré sa používa predovšetkým proti novinárom a obhajcom ľudských práv s cieľom brániť im vyjadrovať sa k otázkam verejného záujmu alebo ich za túto činnosť postihovať. Európska komisia pripravila smernicu umožňujúcu sudcom rýchlo zamietnuť zjavne neopodstatnené žaloby proti novinárom a obhajcom ľudských práv. Stanovuje sa v nej aj niekoľko procesných záruk a opravných prostriedkov, napríklad náhrada škody či odrádzajúce sankcie za začatie zneužívajúcich súdnych konaní.

Navrhovaná smernica poskytuje nástroje na boj proti zjavne nepodloženým alebo zneužívajúcim súdnym konaniam súdom a tým, proti ktorým sú takéto zneužívajúce konania vedené. Navrhované záruky sa budú uplatňovať v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami. Očakáva sa, že záruky budú prínosom najmä pre novinárov a osoby alebo organizácie zapojené do ochrany základných práv a rôznych ďalších práv, napríklad environmentálnych a klimatických práv, práv žien, práv LGBTIQ osôb, práv osôb s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom, pracovných práv alebo náboženských slobôd, ale budú sa vzťahovať na všetky osoby zapojené do verejnej účasti týkajúcej sa vecí verejného záujmu. Návrh obsahuje tieto hlavné prvky:

• predčasné zamietnutie zjavne neodôvodnených súdnych konaní – súdy budú môcť včas prijať rozhodnutie o zamietnutí konania, ak je prípad zjavne neopodstatnený. V takejto situácii nesie dôkazné bremeno žalobca, ktorý musí preukázať, že prípad nie je zjavne neopodstatnený;
• trovy konania – ak bude žaloba zamietnutá ako nepatričná, všetky trovy konania vrátane nákladov na advokáta žalovaného ponesie žalobca;
• náhrada škody – subjekt, proti ktorému je vedené zneužívajúce súdne konanie, bude mať právo požadovať a získať úplnú náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy;
• odrádzajúce sankcie – s cieľom zabrániť tomu, aby žalobcovia začínali zneužívajúce súdne konania, budú môcť súdy budú ukladať odrádzajúce sankcie tým, ktorí takéto prípady súdu predložia;
• ochrana pred rozsudkami tretích krajín – členské štáty by mali odmietnuť uznanie rozsudku pochádzajúceho z krajiny, ktorá nie je členom EÚ, proti osobe s bydliskom na území niektorého z členských štátov, ak by sa takéto konanie podľa práva daného členského štátu považovalo za zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce. Subjekt, proti ktorému bolo takéto konanie vedené, bude môcť požiadať aj o náhradu škody a nákladov v členskom štáte, v ktorom má bydlisko.

Zároveň bolo prijaté aj odporúčanie komisie, ktoré dopĺňa uvedenú smernicu a nabáda členské štáty postarať sa o to, aby:

• vnútroštátne právne rámce poskytovali potrebné záruky, podobné opatreniam na úrovni EÚ, na riešenie vnútroštátnych prípadov neopodstatnených súdnych konaní proti verejnej účasti. Patrí k nim aj zabezpečenie procesných záruk predčasného zamietnutia zjavne neopodstatnených súdnych konaní. Členské štáty by zároveň museli zabezpečiť, aby ich pravidlá týkajúce sa ohovárania, ktoré patrí k najbežnejším dôvodom začatia zneužívajúcich súdnych konaní, nemali neopodstatnený vplyv na slobodu prejavu, existenciu otvoreného, slobodného a pluralitného mediálneho prostredia a na účasť verejnosti;
• odborníkom v oblasti práva a subjektom, voči ktorým by mohli byť takéto konania podané, bola k dispozícii odborná príprava na zlepšenie ich znalostí a zručností, aby mohli takéto súdne konania účinne riešiť. Do úsilia o zabezpečenie koordinácie a šírenia informácií vo všetkých členských štátoch bude zapojené aj Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN);
• boli organizované kampane na zvyšovanie povedomia a informačné kampane, vďaka ktorým budú môcť novinári a obhajcovia ľudských práv rozpoznať, kedy čelia neopodstatneným súdnym konaniam proti verejnej účasti;
• mali subjekty, voči ktorým by mohli byť takéto konania podané, prístup k individuálnej a nezávislej podpore, napríklad od právnických firiem, ktoré obhajujú subjekty takýchto zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti pro bono;
• boli súhrnné údaje zozbierané na vnútroštátnej úrovni o zjavne neopodstatnených alebo zneužívajúcich súdnych konaniach proti účasti verejnosti každoročne oznamované Európskej komisii, a to počnúc rokom 2023.

Výzva: Na cykloturistiku

Slovenské obce, mestá aj kraje budú môcť od 16. mája do 15. augusta 2022 opäť žiadať peniaze na výstavbu, stavebné úpravy alebo rekonštrukciu cyklistickej infraštruktúry. V prvej výzve z plánu obnovy je na tento účel vyčlenených 30 miliónov eur bez DPH. Celkovo ministerstvo dopravy avizuje na podporu cyklotrás z plánu obnovy 105 miliónov eur s DPH, pričom avizuje 200 kilometrov cyklotrás.

Maximálna ani minimálna výška podpory podľa podmienok vyhlásenej prvej výzvy nie je stanovená, oprávnené výdavky na kilometer však nemajú presiahnuť pol milióna eur s DPH. 

Stanovujú sa dve možnosti podania žiadosti:

- elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS) alebo 

- v listinnej forme na poštovú adresu ministerstva dopravy.

Výdavky môžu slúžiť na aktivity od 1. februára 2020 do konca marca 2026. Informácie týkajúce sa tejto výzvy môžete získať na webových stránkach mindop.sk (Fondy EU/Plán obnovy a odolnosti/Udržateľná doprava/Cyklistická infraštruktúra), kde by mali byť zverejnené  aj odpovede k najčastejšie kladeným otázkam (FAQ).

Trend: Vodíkové doprava

Aká bude udržateľná doprava, ktorá nám pomôže dosiahnuť uhlíkovú neutralitu? Táto otázka rezonuje v spoločnosti stále viac. Doprava, ako ju poznáme dnes, už nie je dlhodobo udržateľná a my musíme hľadať alternatívne zdroje. Jednu z možností pre budúcnosť dopravy predstavujú vodíkové technológie.

V zmysle Parížskej dohody, ktorú podporilo aj Slovensko, sa Európska únia zaviazala na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55%. Tento záväzok zohľadňuje tiež Akčný plán pre vodíkovú stratégiu Slovenska. Podľa poslednej dostupnej verzie tohto dokumentu by malo Slovensko investovať do vodíkových technológií necelú miliardu eur. Finančné prostriedky by mali byť vyčlenené tak z nášho rozpočtu, ako aj z európskych zdrojov. 

Akčný plán počíta už do roku 2030 s deviatimi tisícmi automobilov a s takmer tromi stovkami vodíkových autobusov na slovenských cestách. K verejným zdrojom by mal prispieť aj súkromný sektor, a to sumou 1,5 miliardy eur. Cieľom akčného plánu je získať informácie o reálnej potrebe využitia vodíka v celom národnom hospodárstve.

e-mail: Najdôležitejšia časť IT ochrany

Najdôležitejšou časťou IT zabezpečenia zostáva ochrana elektronickej pošty. Prieskum, ktorý sa uskutočnil v apríli 2022 medzi predajcami spoločnosti ZEBRA SYSTEMS ďalej konštatuje, že popri súbore technických nástrojov sú jednou z najúčinnejších aktivít pravidelné školenia používateľov.

V prostredí SMB podnikania patria firemné emaily medzi kritické informácie a poštové servery a aplikácie sú spravidla najdôležitejšou IT infraštruktúrou, pretože ich výpadok v podstate zastaví obchodnú prevádzku – bez ohľadu na odvetvie a typ organizácie. Aj napriek tomu rad organizácií zabezpečenie elektronickej pošty podceňuje, čo je okrem iného vidieť na úspešnosti phishingových emailov, ktoré v súčasnosti predstavujú najvyužívanejšiu formu kybernetických útokov.

K najzaujímavejším výsledkom prieskumu patria:

• Z celkového pohľadu na kybernetické riziká sa IT predajcovia najčastejšie stretávajú s phishingovými útokmi (74 %), ransomvérom (45 %) a využívaním softvérových zraniteľností (37 %).

• Až 84 % českých a slovenských IT predajcov uviedlo, že ochrana elektronickej pošty je pre ich SMB zákazníkov najdôležitejšou časťou IT zabezpečenia, 62 % uviedlo ochranu koncových zariadení a 30 % ochranu hesiel.

• V prípade mailových útokov čelia podľa predajcov ich zákazníci najčastejšie spamom (84 %), phishingovým emailom (71 %) a emailom s podvrhnutými adresami (47 %).

• Najúčinnejšou ochranou sú antivírusové filtre na poštovom serveri (podľa 68 % respondentov), školenia používateľov (65 %) a antispamové filtre (59 %).

„Elektronická pošta je dlhodobo komunikačným kanálom, cez ktorý smeruje najviac kybernetických útokov. Preto je dôležité chrániť e-mailovú prevádzku pomocou viacvrstvového zabezpečenia nielen na koncových zariadeniach, ale už na poštovom serveri, pomocou antivírusových, antispamových a anti-phishingových filtrov. A popri tom neustále vzdelávať užívateľov o novovzniknutých formách e-mailových útokov“, dodala Márie Baranová.

EU: Nová misia Mestá

Do novej misie Európskej únie „Mestá“, ktorej cieľom je vznik klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030, sa zapojí prvých 100 miest vo všetkých 27 členských štátoch a ďalších 12 v krajinách pridružených k programu Európskej únie pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027). V európskych mestských oblastiach žije 75 % občanov EÚ. Tieto oblasti globálne spotrebúvajú vyše 65 % svetovej energie, čo predstavuje viac ako 70 % emisií CO2. Je preto dôležité, aby mestá pôsobili ako experimentálne a inovačné ekosystémy s cieľom pomôcť všetkým ostatným pri ich prechode na klimatickú neutralitu do roku 2050.

Na misiu Mestá bude vyčlenených 360 miliónov eur z finančných prostriedkov programu Horizont Európa na obdobie 2022 – 2023 s cieľom vydať sa na inovačné cesty ku klimatickej neutralite do roku 2030. Opatrenia v oblasti výskumu a inovácií sa budú zameriavať na čistú mobilitu, energetickú efektívnosť a zelené územné plánovanie a ponúknu možnosť vytvárať spoločné iniciatívy a zintenzívniť spoluprácu v súčinnosti s inými programami EÚ. Medzi prínosy, ktoré mestá získajú, patrí individuálne poradenstvo a pomoc špecializovanej platformy tejto misie, ktorú prevádzkuje projekt NetZeroCities, dodatočné peňažné prostriedky a možnosti financovania a príležitosť zapojiť sa do veľkých inovačných akcií a pilotných projektov. Misia zároveň poskytuje príležitosti na vytváranie sietí, výmenu najlepších postupov medzi mestami a podporu zapojenia občanov.

Komisia vyzve 100 vybraných miest, aby vypracovali tzv. zmluvy o klíme v meste s celkovým plánom klimatickej neutrality vo všetkých odvetviach, akými sú napríklad energetika, budovy, nakladanie s odpadom a doprava, spolu so súvisiacimi investičnými plánmi. Do tohto procesu sa zapoja občania, výskumné organizácie a súkromný sektor. Jasné a viditeľné záväzky miest sformulované v zmluvách o klíme v meste im umožnia spolupracovať s EÚ, vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, a najmä s vlastnými občanmi, aby mohli splniť tento ambiciózny cieľ. Navyše vzhľadom na obrovský záujem 377 miest zapojiť sa do misie, komisia zavádza aj podporu pre mestá, ktoré neboli vybrané, a to vrátane podpory prostredníctvom platformy misie a možností financovania na základe pracovného programu misie.