EU: Na obnovu oceánov

Na konferencii Náš oceán v Palau predstavila Európska únia zoznam 44 prísľubov na roky 2020 – 2022 v celkovej hodnote 1 miliardy eur. V súčasnosti tiež aktualizuje svoj program medzinárodnej správy oceánov, do ktorého chce vyčerpávajúcim spôsobom zahrnúť nedávne príležitosti, ktoré priniesla Európska zelená dohoda.

V rokoch 2021 – 2023 poputuje na výskum, vývoj a inovácie takmer 500 miliónov eur v podobe počiatočného financovania (t. j. finančných prostriedkov na zakladanie podnikov) v rámci misie programu Horizont „Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030“. Táto misia bude zameraná na oceány a vody ako celok a zohrá kľúčovú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality a obnove prírody. Pomôže dosiahnuť ciele Európskej únie chrániť 30 % morských oblastí členských štátov, ako aj obnoviť morské ekosystémy, znížiť množstvo plastového odpadu v moriach, znížiť mieru straty živín a používania chemických pesticídov, a tak zabrániť znečisťovaniu a odstrániť ho, a pomôcť ďalej rozvíjať udržateľné a obehové modré hospodárstvo.

Európska únia oznámila ďalej príspevok 55 miliónov eur počas dvoch rokov na posilnenie monitorovania morského prostredia a zmeny klímy prostredníctvom svojho programu satelitného monitorovania Copernicus a služby WEkEO, ktorá medzinárodnej výskumnej obci prostredníctvom jednotného kontaktného miesta umožňuje prístup ku všetkým produktom opisujúcim minulosť, súčasnosť a budúcnosť zemského systému spolu s on-line nástrojmi pre vedu o životnom prostredí zaoberajúcu sa zariadeniami pre cloud computing.

SR: Zamestnanosť a mzdy vo februári 2022

Medziročne mzdy na Slovensku vo februári 2022 rástli vo všetkých 10 sledovaných odvetviach, v niektorých však pomalšie než inflácia. Najdynamickejšie sa dvihli v ubytovaní (o viac ako štvrtinu) a v predaji a oprave motorových vozidiel a v maloobchode. Viac osôb ako pred rokom pracovalo vo všetkých odvetviach s výnimkou predaja a opráv motorových vozidiel.

Zamestnanosť vo februári 2022 podľa údajov Štatistického úradu SR medziročne vzrástla v 9 spomedzi 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Vysoký rast bol zaznamenaný najmä v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,5 %, v ubytovaní o 5,4 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 4,1 %. Mierne sa zvýšila v doprave a skladovaní o 1,4 %, v stavebníctve a maloobchode zhodne o 1,1 %. Rast zamestnanosti nepresiahol 1 % vo veľkoobchode (o 0,5 %), ako aj v priemysle (o 0,2 %), ktorý zamestnáva najviac osôb spomedzi sledovaných odvetví. Pokles bol zaznamenaný len v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,2 %.

Priemerná mesačná mzda vo februári 2022 v medziročnom porovnaní nominálne vzrástla vo všetkých desiatich sledovaných činnostiach. Najvýraznejšie v ubytovaní viac ako o štvrtinu (o 26,7 % dosiahla úroveň 821 eur) a dvojciferný rast bol zaznamenaný aj v predaji a oprave motorových vozidiel (o 14,3 % na 1.158 eur), v maloobchode o 12,2 % (899 eur), aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 11,4 % (588 eur). Vysoký rast bol zaznamenaný aj v odvetví, v ktorom sú dlhodobo najvyššie mzdy v SR, v informačných a komunikačných činnostiach o 9,9 % (2.137 eur). O niečo nižší rast o 6,3 % (1.214 eur) bol v priemysle, ktorý zamestnáva najviac ľudí v SR. Aj vo februári efekt zvýšenia miezd eliminovala vyššia inflácia, pokračovalo otváranie nožníc medzi nominálnou a reálnou mzdou. Priemerná mesačná mzda reálne vzrástla v 6 z 10 sledovaných odvetví, v 4 odvetviach vykázala medziročný pokles. Reálna mzda klesla najviac v doprave o 4,1 %, vo vybraných trhových službách o 3,8 %, v stavebníctve o 3,7 % a v priemysle o 2,5 %.

V súhrne za dva mesiace roku 2022 v porovnaním s rovnakým obdobím roku 2021 vzrástla zamestnanosť v ubytovaní o 5,8 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 4,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3 %. Vo väčšine ostatných sledovaných odvetví rast zamestnanosti nepresiahol úroveň 1 %. Úbytok zamestnancov medziročne nastal v predaji a oprave motorových vozidiel o 2,3 %. Nominálna mesačná mzda sa medziročne zvýšila najvýraznejšie v ubytovaní o 26 % (818 eur). Najnižší rast nominálnej mzdy zaznamenali vybrané trhové služby o 3,7 % (1.174 eur). Po zohľadnení inflácie mesačná mzda ešte reálne vzrástla v 6 odvetviach, najvýraznejšie v ubytovaní (o 15,9 %). Pokles reálnej mzdy nastal vo vybraných trhových službách o 4,6 %, stavebníctve o 2,8 %, doprave o 2 % a v priemysle o 1,4 %.

SR: Dopady zdražovania

Polovica Slovákov kupuje lacnejšie potraviny, tretina už má problém so splácaním účtov. Obyvatelia vnímajú väčší stres tak u seba ako aj vo svojom okolí. Z prieskumov Slovenského národného panela zo začiatku apríla 2022 medzi obyvateľmi Slovenska vyplýva, že takmer všetci zaznamenali zdražovanie potravín a pohonných hmôt. Viac ako polovica ľudí si všimla aj zvýšenie cien v platbách za účty za domácnosť a drogérie, takmer polovica aj za služby ako kaderníctvo, kozmetika a reštaurácie. Tretia ľudí zaznamenala nárast cien oblečenia.

Zvýšenie cien ovplyvnilo výber potravín, ktoré obyvatelia všetkých vekových kategórií pravidelne nakupujú. Polovica Slovákov sa kvôli zdražovaniu rozhodla kupovať lacnejšie potraviny a 38 % Slovákov sa rozhodlo nakupovať menšie množstvo potravín. Pokleslo aj využívanie stravovacích služieb, takmer štvrtina respondentov uviedla, že menej využíva reštauračné služby a 28 % obyvateľov uviedlo, že viac varia doma. Z ľudí, ktorí dokážu ušetriť, viac ako štvrtina tvrdí, že v poslednej dobe šetrí menej. Tretina respondentov uviedla, že mali v poslednej dobe problém so splácaním niektorých účtov. „Pravdou ostáva, že 67 % obyvateľov Slovenskej republiky uviedlo, že nemajú problém s financiami a splácaním účtov. Zdá sa, že na základe toho sa rozhodli zatiaľ nerobiť veľké zmeny, pokiaľ ide o zvýšenie svojho životného štandardu a nehľadali cesty, ako zvýšiť svoj príjem, aj keď zaznamenali zdražovanie. To sa môže časom meniť“, komentuje Zdenko Ružbacký.

Podľa výsledkov sa totiž zdá, že Slováci zatiaľ nemajú veľké plány, čo sa týka zvýšenia svojho životného štandardu – 65 % z nich nezareagovalo snahou zvýšiť svoj príjem. Necelých 20 % respondentov si našlo brigádu, no boli to najmä mladí ľudia vo veku 15-24 rokov. A 60 % Slovákov ani do budúcna neplánuje zvyšovať si príjem kvôli zdražovaniu, ale veľká časť z nich nejaké zmeny vo svojom živote plánuje urobiť. „Uvidíme, či sa plány zmenia na realitu, ale dnes si takmer pätina Slovákov plánuje nájsť brigádu, pätina odísť z práce kvôli vyššiemu platu, 16 % chce požiadať o pôžičku v banke, a zhruba rovnaká časť požiadať o zvýšenie platu. Týka sa to vo väčšej miere žien“, dodáva Ružbacký.

Zdražovanie malo vplyv na psychickú pohodu obyvateľov Slovenska, mnoho z nich uviedlo, že sa zdražovanie odráža na ich psychickom stave - 43 % z nich cíti väčší stres, a vo väčšej miere sú to ženy než muži, u všetkých vekových kategórií. Tretina respondentov uviedla, že na ich psychický stav sa nezmenil, ale vnímajú, že sa to odrazilo na psychickom stave ľudí v ich okolí. Ďalšie výsledky: 40 % Slovákov, ktorí majú auto, sa rozhodli používať ho menej, viac chodiť pešo, využívať verejnú dopravu alebo bicykel. Avšak 60 % Slovákov, ktorí majú auto, ním cestuje stále rovnako. Takmer polovica Slovákov, ktorí chodia na dovolenku, v nej urobila zmeny. Štvrtina si vybrala lacnejší variant dovolenky a 21 % ju úplne zrušilo.

Aktuálne: Svetový deň pečene

O pečeni sa hovorí ako o nenahraditeľnom orgáne v ľudskom tele. Prečo je taká dôležitá? Pečeň je ústredným orgánom látkovej premeny – metabolizmu, odbúrava telu nepotrebné splodiny, pričom ich zároveň recykluje na ďalšie využitie. Nezdravý životný štýl nemá rada ani pečeň. A už aj nepatrné zvýšenie pečeňových parametrov v rámci preventívnych prehliadok môže byť prejavom závažnej choroby.

Posledné dva roky počas pandémie sa odzrkadlili aj na našom životnom štýle – zmeny stravovania, menej pohybu, viac stresu... Nastaviť si správny stravovací režim je dôležité aj pre pacientov s metabolickým syndrómom a stukovatenou pečeňou - musia sledovať nielen počet jedál denne, ale dôležité sú taktiež biologicky hodnotné bielkoviny, ktoré obsahujú fosfolipidy. „Okrem obmedzenia na tri denné pokrmy sú dôležité najmä biologicky hodnotné bielkoviny obsahujúce fosfolipidy ako sója a produkty z nej, vajcia, imunomodulačné huby ako shiitake, ale aj chudé hydinové, králičie či teľacie mäso a ryby. Zo zeleniny uprednostníme druhy bohaté na horké látky urýchľujúce pocit sýtosti a produkciu tráviacich štiav ako čakanku, rukolu, cigóriu, ružičkový kel, brokolicu a artičoky. Práve na jar sú to i jemné lístky divokých rastlín ako púpava, žihľava, žerucha a podobne“, radí Katarína Grich. Rovnako je potrebná zvýšená fyzická aktivita a komplexná zmena životného štýlu.

Na určenie diagnózy metabolického syndrómu slúži päť kritérií. Hlavným je obvod pása, ktorý by nemal presiahnuť 94 cm u mužov a 80 cm u žien (definícia WHO určuje príslušné maximá na 102 a 88 cm). Metabolický syndróm je prítomný, ak dosahuje koncentrácia triglyceridov v sére nad 1,7 mmol/l, krvný tlak vyšší ako 130/85 mmHg, koncentrácia glukózy v krvi nalačno nad 5,6 mmol/l (alebo predtým rozpoznaná cukrovka), HDL-cholesterol menej ako 1,0 mmol/l u mužov a menej ako 1,3 mmol/l u žien. Výskyt tukovej choroby pečene u ľudí s normálnou hmotnosťou je 3 %. Ale nealkoholovú tukovú chorobu pečene má 66 % ľudí s BMI medzi 25 a 40, a 91 % ľudí s BMI nad 40. U pacientov s diabetes mellitus 2. typu je incidencia 50 %. Každý druhý pacient s týmto ochorením má preto stukovatenú pečeň. Takáto pečeň je v svojej činnosti limitovaná, zhoršená je látková premena tukov spolu so schopnosťou redukovať hmotnosť.

Stukovatenie pečene môže nadobudnúť agresívnu formu, ktorou je nealkoholová steatohepatitída, môže spôsobiť fibrózu pečene a v konečnom dôsledku aj cirhózu pečene a rakovinu. Pečeň postihnutá steatózou ťažšie odoláva iným útokom, ako je poškodenie alkoholom, toxickými látkami, vírusmi či autoimunitou,

EU: Ochrana remeselných a priemyselných výrobkov

Prvý rámec na ochranu práv duševného vlastníctva k remeselným a priemyselným výrobkom, ktoré sa opierajú o originalitu a pravosť tradičných postupov z regiónov Európskej únie, sa bude vzťahovať na výrobky ako sklo Murano, tvídová látka z Donegalu, porcelán z Limoges, príbory zo Solingenu alebo hrnčiarske výrobky z Boleslawieca. Hoci tieto výrobky majú prospech z dobrého mena a postavenia v Európe niekedy aj celosvetovo, výrobcom doteraz chýbala únijná ochrana označenia spájajúca pôvod a povesť ich výrobkov s ich kvalitou.

Vychádzajúc z úspechu systému zemepisných označení vín, alkoholických nápojov a poľnohospodárskych výrobkov, sa Európska komisia návrhom snaží umožniť výrobcom chrániť remeselné a priemyselné výrobky spojené s ich regiónom a ich tradičné know-how s účinkami v Európe aj mimo nej. Nariadenie uľahčí spotrebiteľom rozpoznávať kvalitu takýchto výrobkov a prijímať informovanejšie rozhodnutia. Prispeje k podpore, prilákaniu a udržaniu zručností a pracovných miest v európskych regiónoch a prispeje k ich hospodárskemu rozvoju. Návrh by tiež mal zabezpečiť, aby sa tradičné remeselné a priemyselné výrobky dostali na rovnakú úroveň s chránenými zemepisnými označeniami, ktoré už existujú v poľnohospodárskej oblasti.

V aktuálnom návrhu nariadenia sa:

• zavádza celoeurópska ochrana zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov s cieľom pomôcť výrobcom chrániť a presadzovať práva duševného vlastníctva svojich výrobkov v celej EÚ. Nové nariadenie uľahčí aj opatrenia proti falošným výrobkom vrátane tých, ktoré sa predávajú on-line. Takisto rieši roztrieštenú a čiastočnú ochranu, ktorá v súčasnosti existuje na vnútroštátnej úrovni,
• umožňuje jednoduchá a nákladovo efektívna registrácia zemepisných označení pre remeselné a priemyselné výrobky zavedením dvojúrovňového postupu podávania žiadostí. To si bude vyžadovať, aby výrobcovia podávali svoje žiadosti o zemepisné označenia určeným orgánom členských štátov, ktoré potom kladne vybavené žiadosti postúpia na ďalšie posúdenie a schválenie Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Bude možné aj priame podanie prihlášky úradu EUIPO, a to v prípade členských štátov, ktoré nemajú zavedený vnútroštátny postup hodnotenia. Návrh takisto poskytuje výrobcom možnosť, aby sami deklarovali, že ich výrobky spĺňajú špecifikácie výrobku, čím sa systém zjednodušuje a znižuje sa náklady naň,
• umožňuje úplná kompatibilita s medzinárodnou ochranou zemepisných označení, a to tak, že sa výrobcom registrovaných remeselných a priemyselných zemepisných označení umožňuje chrániť ich výrobky vo všetkých krajinách, ktoré sú signatármi Ženevského aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO), ku ktorému EÚ pristúpila v novembri 2019 a ktorý sa vzťahuje na remeselné a priemyselné zemepisné označenia. Zároveň bude teraz možné chrániť príslušné zemepisné označenia z tretích krajín v rámci EÚ,
• podporuje rozvoj európskych vidieckych a iných regiónov, a to vytváraním stimulov pre výrobcov, najmä malé a stredné podniky, aby investovali do nových autentických výrobkov a vytvárali špeciálne segmenty trhu. Navrhované nariadenie tiež pomôže udržať si jedinečné zručnosti, ktoré by inak mohli zaniknúť, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých regiónoch Európy. Regióny by mali získať osoh z dobrého mena nových zemepisných označení. To môže prispieť k prilákaniu turistov a k vytváraniu nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v nich a zároveň podporiť ich hospodárske oživenie.