štvrtok 14. apríla 2022

Cukrovinky: Problematické éčka

Zatiaľčo menší výrobcovia obľúbených cukroviniek sa usilujú prejsť od éčkových farbív k prírodným alternatívam, známe väčšie značky sa stále spoliehajú na obávané éčka. Vyplýva to z porovnania tridsiatky rôznych dražé cukríkov od známych firiem, ale aj privátnych značiek obchodných reťazcov, ktoré dTest nakúpil v českých aj nemeckých obchodoch. Mnohé z nich sú dostupné aj na Slovensku.

Pod odborným názvom dražované cukrovinky sa skrývajú cukríky s pevnou cukrovou vrstvou na povrchu. Typickým zástupcom sú lentilky, ich variant s arašidom vo vnútri alebo farebné žuvacie ovocné cukríky. Po farebnom obale s ešte farebnejším obsahom siahajú bez rozmýšľania najčastejšie deti. Ani väčšina rodičov však etikety s informáciami o zložení príliš podrobne neštuduje. Pritom si možno vybrať, či si budú pochutnávať na cukríkoch s dlhým výpočtom farbív a aróm, alebo uprednostnia výrobcu, ktorý sa v čo najvyššej miere snaží prejsť od éčok k prírodným alternatívam. „V prípade čokoládových dražé sa to už niekoľkým výrobkom podarilo dokonale. V zoznamoch ingrediencií sa neuvádza žiadne farbivo a svoju pestrosť dosiahli pomocou farebných rastlinných extraktov a koncentrátov. Nelichotivou výnimkou sa stala značka M&M’s, ktorá sa, v rozpore s aktuálnym trendom, spolieha iba na éčka. Jej produkty sa preto v našom porovnaní umiestnili až za všetkými reťazcovými privátnymi značkami, ktoré ich napodobňujú“, približuje výsledky porovnania Hana Hoffmannová. Výrobky M&M’s Peanut a M&M’s Crispy deklarujú okrem iného použitie červeného farbiva karmín (E 120), pri ktorom existuje podozrenie z možného vyvolávania hyperaktivity u detí. Zaujímavosťou je, že značka mala už v minulosti s červenou farbou problémy. Dokonca ju v rokoch 1976 - 1987 úplne vyradila z ponuky. Dôvodom vtedy boli obavy z možnej karcinogenity červeného farbiva amarant (E 123). Výrobca síce amarant nepoužíval, napriek tomu, kvôli obavám z reakcie zákazníkov, radšej červené cukríky z predaja stiahol. Na trh sa červené M&M’s vrátili až po vyvrátení pôvodných podozrení.

V prípade ovocných dražé bola očividná snaha výrobcov o náhradu éčok prírodnými látkami, ale vo výbere dTestu sa neobjavil žiadny výrobok, ktorý by sa bez éčkových farbív úplne zaobišiel. Podobné to bolo aj v prípade chuti. Príchuť z ovocných štiav obsahoval jediný výrobok, u ostatných bola chuť vytvorená iba arómami. „Pokiaľ ide o reputáciu použitých farbív, je potrebné spomenúť výrobky Lidl/Sweet Corner Jelly Beans Sweet a Penny/Mike Mitchell’s Jelly Beans, ktoré v zložení uvádzali oxid titaničitý (E 171). Jeho použitie v potravinách je od februára tohto roka zakázané a výrobca ho bude musieť najneskôr do augusta v receptúre nahradiť“, uvádza Hana Hoffmannová s tým, že pri druhej menovanej značke sa navyše objavilo aj farbivo amoniakový karamel (E 150c), ktoré tiež patrí medzi problematické látky. Môže v ňom vznikať nežiadúca imunotoxická látka acetyl-tetrahydroxibutylimidazol, pri ktorej Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil nižšiu hodnotu bezpečného denného príjmu ako pri ostatných druhoch karamelových farbív. U malých detí je pritom riziko, že môžu v strave bezpečný denný príjem amoniakového karamelu prekročiť.

Spotrebiteľom, ktorí by si zloženie cukroviniek chceli skontrolovať, odporúčame, aby si všímali predovšetkým spôsob farbenia cukríkov. Ak sú ingrediencie označené slovom „farbivo“, ide o potravinárske aditíva. Rastlinné prípravky bývajú označené slovom „extrakt“, prípadne farbiaca potravina. Mnoho éčkových farbív je síce tiež prírodného pôvodu, napriek tomu sa od farebných rastlinných extraktov líšia. Rozdiel je predovšetkým v miere spracovania. Rastlinný prípravok, napríklad koncentrovaná šťava z červenej repy, obsahuje všetky prirodzené zložky. Na porovnanie, farbivo betanín (E 162), ktoré je z nej vyrobené, obsahuje už iba tú látku, ktorá dáva šťave z repy jej červenú farbu. Na záver treba dodať, že porovnanie žiadne rozdiely medzi rovnakými cukrovinkami z českých a nemeckých obchodov neodhalilo, a to ani v prípade ceny.

Trend: Ojazdených áut je viac a sú drahšie

Vo februári tohto roku bol počet ponúkaných ojazdených áut na stredoeurópskom trhu na úrovni 394.000 áut. V marci začali inzerované vozidlá pribúdať a ich množstvo stúplo na 445.971 kusov. Na Slovensku pribudlo medzimesačne v ponuke inzertných portálov 5.700 vozidiel, medziročný nárast je 510 áut. Stredná hodnota ceny sa za rok posunula zo 6.499 eur na súčasných 7.000 eur. Vyplýva to z analýzy trhu Barometer ojazdených vozidiel.

„Ak by ponuka ojazdených vozidiel na slovenskom sekundárnom trhu naďalej rástla, potom by to mohlo pozitívne ovplyvniť cenový vývoj a zastaviť, alebo aspoň spomaliť už niekoľko mesiacov trvajúci rast cien. Otázkou zostáva, ako dlho bude trvať ruská agresia voči Ukrajine, ktorá negatívne vplýva na automobilovú prvovýrobu, ale aj to, ako s dopytom po jazdených autách na slovenskom trhu zahýbu ukrajinskí vojnoví utečenci, ktorých štát očakáva až niekoľko desiatok tisíc“, hovorí Karolína Topolová. Nárastu ponuky inzertných portálov stále výrazne pomáha najmä dovoz zahraničných ojazdených áut. Vzhľadom k vysokým cenám sa na trh dostáva aj väčšie množstvo starších vozidiel. Stredná hodnota ceny sa vo všetkých krajinách V4 v marci držala na takmer rovnakých úrovniach ako predchádzajúci mesiac. V porovnaní s marcom minulého roka však mediánová cena vzrástla o 7,7 % na Slovensku, o 12,6 % v Česku, o 23,7 % v Poľsku a o 21,7 % v Maďarsku.

Najčastejšie ponúkanou značkou na slovenskom trhu bola v marci Škoda s 8 402 vozidlami rôznych modelov. Nasledoval Volkswagen s 7 222 autami, tretie miesto obsadilo BMW s 3 713 ponúkanými ojazdenými autami. V prvej päťke sa umiestnili ešte značky Audi (3 616) a Mercedes-Benz (3 260). Stredná hodnota veku inzerovaných vozidiel na Slovensku bola v marci 10,6 roka oproti minuloročným 9,7 roka. Tachometer ponúkaných áut najčastejšie ukazoval hodnotu 172 000 km, čo je o 5.000 km viac ako vlani.

Aktuálne: Veľkonočný nákup potravín drahší o 10 %

Veľkonočné sviatky zvýšili nápor na naše peňaženky. K sviatkom totiž neodmysliteľne patria plné stoly rôznych veľkonočných jedál a koláčov, stretnutia s rodinou a priateľmi. V obchodoch preto robíme väčšie nákupy a kvôli rastúcim cenám potravín musíme aj hlbšie siahnuť do vrecka. Tento rok si za veľkonočný nákup priplatíme 7 eur, teda približne o 10 % viac oproti vlaňajšku. Prečo potraviny tak výrazne zdražujú? Aký vývoj sa ďalej očakáva?

Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sa tempo rastu cien potravín vo februári výrazne zrýchlilo a dosiahlo až 9,6 %. Môžu za to rastúce ceny agrokomodít a energií vo svete a zvyšovanie nákladov na prepravu. Očakáva sa, že ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom nad 10 % a prispievať k tomu bude aj vojnový konflikt na Ukrajine. Ten ovplyvňuje zdražovanie potravín dvoma spôsobmi. Prvým z nich je zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta aj do cien potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín a rastlinných olejov, keďže Ukrajina aj Rusko patria medzi najväčších svetových producentov týchto komodít. Ceny pšenice, kukurice aj olejov na svetovom trhu v súčasnosti prudko rastú. Môžeme teda očakávať, že ich ceny pôjdu ešte nahor aj v našich obchodoch. Vo februárových cenách, za ktoré sú údaje dostupné, nie je totiž ešte zahrnuté zdraženie v dôsledku narušených dodávok surovín z Ukrajiny a Ruska po vypuknutí vojny.

Na základe dostupných údajov pripravila analytička Jana Glasová porovnanie cien základných potravín s rovnakým obdobím vlaňajška. Na čele nášho cenového rebríčka sa nachádzajú viaceré druhy zeleniny. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenal petržlen, ktorý je až o 55 % drahší ako vlani a uhorky, ktoré si prípisali takmer 50 %. Cenový rast v rozmedzí 20 až 30 % dosiahli ešte viaceré druhy zeleniny – zemiaky, paradajky, paprika, mrkva, zeler a kapusta. Medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom sa nachádzajú rastlinné oleje, múka a pečivo a aj mliečne výrobky. Rastliný olej bol vo februári medziročne drahší až o 31 %. Za klasické biele rožky dnes zaplatíme o 30 % viac ako vlani a pšeničná múka je drahšia o štvrtinu. Chlieb nás vychádza približne o 14 % viac ako pred rokom. V rámci mliečnych výrobkov najviac zdraželo maslo, a to až o 28 %. Výrazne drahšie sú ale aj ďalšie mliečne výrobky – mlieko, bryndza, smotana aj tvrdé syry si pripisujú zhruba 15 %. Pomerne drahou potravinou je mäso, takže jeho ceny spotrebitelia citlivo sledujú. Hovädzie mäso je medziročne drahšie o 10 až 20 % a viac než desatinu si priplácame za kuracie mäso. Drahšie sú aj typické veľkonočné potraviny. Vajíčka nás tento rok stoja až o 16 % viac ako vlani, ale za údené bravčové mäso si priplatíme len mierne (3 %). Šunka, klobása a saláma nás vychádza o 5 až 6 % drahšie ako pred minuloročnými sviatkami. Nájsť potraviny, ktorých ceny sú nižšie ako vlani, je takpovediac “umenie”. Ušetriť dokážeme jedine pri bravčovom mäse, ktoré je lacnejšie ako pred rokom o -3 až -6 % . Menej ako vlani nás vychádzajú ešte jablká, a to zhruba o -6 %.


streda 13. apríla 2022

Výzvy: Pomoc pre poľnohospodárov

Tri nové výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci pre poľnohospodárov na Slovensku zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). V prvej môžu predkladať žiadosti na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie, v druhej žiadosti na opatrenie dotácia na kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty a v tretej výzve môžu žiadať o dotáciu na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat.

Výzva na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie a Výzva na opatrenie dotácia na kontrolu úžitkovosti, testovanie a odhad plemennej hodnoty sú otvorené od 12. apríla 2022 do 17. mája 2022. Výzva oprávnených žiadateľov k predkladaniu žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci na opatrenie dotácia na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat je otvorená od 12. apríla 2022 do 25. apríla 2022.

Žiadosť sa predkladá prostredníctvom formulára, pričom vyplnený formulár žiadosti žiadateľ predkladá elektronicky, ak disponuje kvalifikovaným elektronickým podpisom, alebo poštou s overenými podpismi na žiadosti na adresu PPA. Bližšie informácie o spôsobe poskytovania štátnej pomoci a usmernenia pri podávaní žiadosti je možné získať priamo na Sekcii organizácie trhu a štátnej pomoci, Odbor štátnej pomoci Pôdohospodárskej platobnej agentúry v Bratislave prostredníctvom mailu statnapomoc@apa.sk. Viac informácií k jednotlivým výzvam je k dispozícii aj na internetovej stránke apa.sk .

EU: Strategické rezervy

Na lepšiu prípravu a reakciu Európskej únie na chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) hrozby buduje Európska komisia prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany strategické rezervy. Súčasťou sú aj strategické zásoby rescEU v hodnote 540,5 milióna eur zriadené v úzkej spolupráci s Úradom pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Budú pozostávať z vybavenia a liekov, očkovacích látok a iných terapeutík na liečbu pacientov vystavených chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým látkam, ako aj z dekontaminačnej rezervy rescEU na zabezpečenie dekontaminačného vybavenia a odborných zásahových tímov.

Ako prvý krok EÚ už zmobilizovala svoju zdravotnícku rezervu rescEU na obstaranie tabliet jodidu draselného, ktoré možno použiť na ochranu ľudí pred škodlivými účinkami žiarenia. Ukrajine už boli prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany s pomocou Francúzska a Španielska dodané takmer 3 milióny jodidových tabliet.

Ľudia môžu byť vystavení chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým látkam v dôsledku neúmyselných katastrof (napr. únik v chemickej továrni, nehody v jadrovej elektrárni, šírenie infekčnej choroby) alebo úmyselných incidentov (napr. teroristický útok). Pripravenosť riešiť riziká takýchto hrozieb je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ na vytváranie zásob proti CBRN hrozbám. Komisia preto v rámci rescEU vyvíja:
  • strategické núdzové zásoby rescEU v oblasti CBRN hrozieb: zásoby navrhnuté v spolupráci s členskými štátmi budú zahŕňať vybavenie na reakciu – ako osobné ochranné prostriedky a zariadenia na detekciu, identifikáciu a monitorovanie – a lieky, očkovacie látky a iné terapeutiká. Zásoby významne prispejú k budovaniu odolnosti v oblasti CBRN hrozieb v EÚ, keďže budú zahŕňať vybavenie a lieky, ktoré môže byť v čase krízy ťažké vyrobiť, alebo ktoré môžu byť náhle potrebné vo väčších množstvách, než sú dostupné v národných rezervách. Zásoby CBRN sú prvým krokom k vytvoreniu lepších kapacít v reakcii na incidenty v jadrových elektrárňach, núdzové situácie v chemických zariadeniach, teroristické útoky alebo šírenie infekčnej choroby a mnohé ďalšie hrozby;
  • dekontaminačná rezerva rescEU: bude zahŕňať personál aj vybavenie na dekontamináciu osôb, infraštruktúry, budov, vozidiel alebo kritického vybavenia, ktoré boli vystavené chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým látkam. Dekontaminačná rezerva rescEU môže byť nasadená na žiadosť dotknutého členského štátu. Rezerva bude vytvorená a umiestnená v Chorvátsku, Nemecku a Španielsku a bude na 100 % financovaná z prostriedkov EÚ s počiatočným rozpočtom 66,7 milióna eur.