Aktualizácie: Zodpovednosť na používateľoch

Útoky na neaktualizované systémy patria v súčasnosti medzi najčastejšie bezpečnostné incidenty. Podľa februárového prieskumu spoločnosti GFI Software medzi partnermi v ČR a na Slovensku necelá polovica malých a stredných firiem (SMB) stále necháva aktualizácie svojich systémov na svojich používateľoch. 

Respondenti ďalej uviedli, že popri ransomvérových útokoch a stratených emailoch riešia najčastejšie so svojimi zákazníkmi práve útoky na neaktualizované systémy. Využívanie zraniteľností v počítačových sieťach a softvérových aplikáciách je stále zreteľnejšou súčasťou kombinovaných, viacstupňových útokov. Vďaka tejto taktike si útočníci zvyčajne pripravujú pôdu na napadnutie cieľových systémov, krádež dát či ich zašifrovanie. Najviac zraniteľnými sú z tohto pohľadu systémy Microsoft, čo ale môže byť skreslené faktom, že riešenia Microsoft v SMB firmách zvyčajne výrazne prevažujú. 

Najzaujímavejšia štatistika:

• 3 % firemných používateľov si inštaluje aktualizácie ihneď po ich doručení, 20 % naplánuje aktualizáciu po pracovnom čase, 23 % ju spustí manuálne neskôr. 54 % podnikov rieši aktualizácie centralizovane alebo ich necháva na svojom IT poskytovateľovi.
• 64 % predajcov najčastejšie rieši incidenty spojené so systémami Microsoft, 14 % s aplikáciami Adobe a 9 % so softvérom Google.
• Útoky na neaktualizované systémy riešilo v poslednom roku 23 % predajcov, zatiaľčo ransomvérové útoky 38 % a stratené emaily 25 % predajcov.

„Nedávne útoky na Microsoft Exchange, na ktorý sa spolieha prevažné množstvo organizácií všetkých veľkostí, poukázali na vysokú závažnosť existencie softvérových zraniteľností. Ak firmy a organizácie nevyužívajú systémy centralizovaného a automatizovaného patch managementu a nechávajú aktualizácie na svojich používateľoch, môžu sa do problémov dostať veľmi rýchlo. Pritom nasadenie a prevádzka takýchto nástrojov je veľmi jednoduchá a dnes dostupná aj pre SMB spoločnosti“, dodala Marie Baranová.

Radíme: Prerušené sociálne poistenie

Po nadobudnutí platnosti tzv. lex Ukrajina sa zmenil aj zákon o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa zverejnila na svojich webových stránkach nové formuláre, ktoré môžu využiť občania Ukrajiny, aby si jednoduchým spôsobom splnili povinnosť a informovali o zmene ich životnej situácie.

Podľa aktuálneho zákona (č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine účinného od 30. marca 2022) sa povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), občanovi Ukrajiny, prerušuje povinné sociálne poistenie počas obdobia, v ktorom sa v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine zdržiava na jej území. Dôvodom je výkon služby vo vojsku Ukrajiny, výkon brannej povinnosti alebo výkon odvodnej povinnosti na Ukrajine. Počas tohto obdobia nebude mať povinne poistená SZČO, občan Ukrajiny, povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Stačí, ak to Sociálnej poisťovni potvrdí čestným vyhlásením.

Formulár čestného vyhlásenia k prerušeniu poistenia SZČO v elektronickej forme je zverejnený na webových stránkach socpoist.sk. Po vyplnení údajov sa elektronicky odošle priamo Sociálnej poisťovni. Zverejnený je tiež písomný formulár čestného vyhlásenia k prerušeniu poistenia SZČO, ktorý je potrebné podpísať a doručiť pobočke Sociálnej poisťovne osobne, poštou alebo cez e-schránku.

Za obdobie, počas ktorého sa SZČO, občanovi Ukrajiny, preruší povinné sociálne poistenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine, má možnosť zaplatiť si poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne. Vtedy je potrebné zaslať vyplnený formulár Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie

SR: Koľko platíme za lieky a doplatky

Menej než desatinu svojho mesačného rozpočtu utratí v súvislosti so zdravím (za lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, nehradené úkony atď.) šesť z desiatich (58 %) slovenských domácností. To je o niečo menej než pred rokom, kedy išlo o 62 % slovenských domácností. Vzrástol však počet domácností, ktoré na rovnaký účel vynaložia 10 až 30 % svojho rozpočtu – z 29 % na 36 %. 

Výdavky slovenských domácností na zdravie zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Z minuloročných 72 % klesol na 65 % podiel respondentov, ktorí vydajú najviac peňazí v súvislosti so zdravím za doplatky liekov a voľne predajné liečivé prípravky. Prakticky rovnaký zostal 14 % podiel domácností, pre ktoré sú najväčším nákladom v spojitosti so zdravím poplatky za lekárske výkony nehradené zo zdravotného poistenia (napríklad očkovanie, ošetrenie u zubára atď.). Takmer 3 % domácností doplácajú predovšetkým za zdravotnícke a terapeutické pomôcky a rovnaký podiel slovenských domácností platí hlavne za rehabilitácie a pobyty v kúpeľoch. „Podiel mesačných výdavkov na lieky a zdravotnícke služby na rozpočte domácností samozrejme rastie s vekom respondentov, ale inak sa dramaticky nelíši podľa socioekonomického postavenia či vzdelania. Výrazne však vzrástol podiel domácností, ktoré za lieky a zdravotnícke služby vôbec neutrácajú – na 11 % oproti 6 % v predchádzajúcom prieskume. Môže to znamenať zníženie nákladov v súvislosti s ústupom pandémie covid-19 alebo väčšiu snahu domácností ušetriť, možno aj na úkor zdravia“, hovorí Jaroslava Palendalová.

Za lieky a zdravotnú starostlivosť utrácajú o niečo menej muži. Nadštandardné služby, akými sú rehabilitácia alebo kúpele, si oveľa častejšie doprajú zamestnanci armády alebo bezpečnostných služieb a zdravotníctva. Za úkony nehradené zo zdravotného poistenia a za terapeutické a zdravotnícke pomôcky častejšie utrácajú ženy. „Výdavky spojené so zdravím predstavujú významnú časť rozpočtu väčšiny slovenských domácností. Zároveň ale nemôžeme hovoriť o nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, pretože napríklad výdavky na lieky sú limitované maximálnou výškou doplatkov. Len necelé 2 % opýtaných uviedli, že na lieky a zdravotnú starostlivosť vydávajú viac než tretinu svojho príjmu. Ukazuje sa tiež, že ľudia pracujúci v odboroch s vysokou priemernou mzdou si neváhajú priplatiť za dodatočnú starostlivosť“, dodáva Jaroslava Palendalová.

EU: Podpora od telekomunikačných operátorov

Telekomunikační operátori so sídlom v Európskej únii a na Ukrajine podpísali spoločné vyhlásenie o koordinovanom úsilí zabezpečiť a stabilizovať cenovo dostupný alebo bezplatný roaming a medzinárodné volania medzi EÚ a Ukrajinou. Komisia a Európsky parlament toto spoločné vyhlásenie podporili a uvítali jeho podpísanie 27 operátormi v EÚ a na Ukrajine, ku ktorým sa stále pridávajú ďalší, vrátane niekoľkých skupín z celej únie a združenia zastupujúceho viacerých prevádzkovateľov mobilných virtuálnych sietí (MVNO Europe). 

Ruská vojenská agresia voči Ukrajine zasiahla životy miliónov Ukrajincov. Odhaduje sa, že 4,2 milióna utečencov utieklo do susedných krajín, najmä do Poľska, na Slovensko, do Maďarska a Rumunska, odkiaľ sa postupne presúvajú do iných členských štátov. Vzhľadom na túto bezprostrednú a stupňujúcu sa humanitárnu krízu je nevyhnutné, aby ukrajinskí utečenci mali prístup k cenovo dostupnému pripojeniu, aby mohli zostať v kontakte s rodinou a priateľmi, využívať internet a mať prístup k spoľahlivým informáciám. Iniciatíva viacerých telekomunikačných operátorov zrušiť alebo znížiť poplatky za medzinárodné volania na Ukrajinu a roamingové príplatky pre vysídlené osoby v Európe je preto veľmi vítaná a mala by mať širší a udržateľný základ. Prevádzkovatelia sa zaväzujú vykonávať dobrovoľné opatrenia, konkrétne znížiť veľkoobchodné poplatky za roaming a iné poplatky, ktoré si navzájom účtujú, aby umožnili medzinárodné volania s Ukrajinou. Tým sa minimalizujú dodatočné náklady pre operátorov v EÚ aj na Ukrajine, vďaka čomu sa všetkým umožní pokryť vlastné náklady. Ukrajinskí signatári tohto vyhlásenia sa zároveň zaväzujú preniesť výhody dobrovoľných opatrení, ktoré uplatňujú ich partneri z EÚ, na koncových používateľov.

Telekomunikační operátori so sídlom v EÚ bezplatne rozdali utečencom z Ukrajiny milióny SIM kariet. Mnohí utečenci, a ich počet stále rastie, ktorí takéto SIM karty používajú, môžu takisto využívať bezplatné medzinárodné volania na Ukrajinu. Niektorí operátori z EÚ takisto umožnili bezplatný roaming a poskytli bezplatné pripojenie na WiFi a nabíjanie v pohraničných oblastiach alebo prístreškoch. Ukrajinskí operátori, ktorí aj napriek vojenskej agresii udržiavajú funkčné prepojenie v rámci Ukrajiny a zahraničia s Ukrajinou, zároveň od začiatku tejto krízy zabezpečujú vnútroštátny roaming v krajine a ponúkajú utečencom, ktorí utiekli pred vojnou, bezplatný medzinárodný roaming.

Členské štáty EÚ môžu zároveň čerpať z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) pri financovaní opatrení s cieľom poskytnúť utečencom prístup k základným službám, akými sú komunikačné služby. Z ESF sa môžu napríklad financovať poukazy pre utečencov, ktoré môžu použiť na nákup predplatného na mobilnú komunikáciu (SIM karty). V rámci EFRR sa môže podporovať bezpečné miestne pripojenie prostredníctvom investícií do infraštruktúry a súvisiaceho vybavenia v prospech utečencov. Komisia prostredníctvom Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) zabezpečila flexibilitu v pravidlách ESF, EFRR a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) s cieľom umožniť rýchle prerozdelenie dostupných finančných prostriedkov na núdzovú podporu v súčasnej situácii. Tieto opatrenia by prispeli k udržateľnosti dobrovoľných opatrení tým, že by zaťaženie súkromných zainteresovaných strán v EÚ aj na Ukrajine zostalo zvládnuteľné.

SR: Vyššie stravné a cestovné náhrady

Výrazný rast cien potravín, energií a pohonných hmôt trápi väčšinu krajín Európskej únie. Slovensko má aktuálne napríklad najdrahšie potraviny spomedzi krajín V4. Kým zvyšné štáty V4 bojujú s vysokou infláciou dočasným znížením DPH či zastropovaním cien, Slovensko touto cestou ísť neplánuje. Na návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR) vyšlo v Zbierke zákonov opatrenie, ktorým sa zvyšuje stravné a cestovné náhrady ako dva základné nástroje na kompenzáciu vysokých cien s účinnosťou od 1. mája 2022.

Reštauračné zariadenia a kaviarne sú nútené navyšovať ceny vzhľadom na aktuálny vývoj cien vstupov, či už je to drahšími potravinami, energiami alebo aj vyššími nákladmi na zamestnancov. Sumy stravného pri pracovných cestách sa naposledy upravovali na základe indexu cien jedál a nealkoholických nápojov za mesiac február 2019. Podľa dát Štatistického úradu SR za mesiac december 2021 stravovacie služby v reštauráciách a kaviarňach medziročne vzrástli o 6,6 %. Pri porovnaní cien s obdobím poslednej zmeny sumy stravného predstavuje zvýšenie až o 17,5 %. Daňová odborníčka Jana Kyselová zvýšenie oceňuje, avšak hovorí, že nárast cien by sa mal prehodnocovať častejšie kvôli spravodlivejšej kompenzácii vyšších nákladov: „Miera navýšenia stravného síce zodpovedá navýšeniu cien stravovacích služieb, avšak prichádza neskoro. Keďže sa navýšenie uplatňuje na základe spätného rastu cien, bolo by spravodlivejšie prehodnocovať stravné na ročnej báze.“ 

MPSVaR upravuje sumu stravného nasledovne:

6 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín

9 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

13,70 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Porovnanie súm stravného platným v roku 2022 s ich zvýšením platným od 1. mája 2022:

5 až 12 hodín trvania pracovnej cesty

5,10 eur - suma stravného platná do 30.04.2022

6 eur - suma stravného platná od 01.05.2022

12 až 18 hodín trvania pracovnej cesty

7,60 eur - suma stravného platná do 30.04.2022

9 eur - suma stravného platná od 01.05.2022

Nad 18 hodín trvania pracovnej cesty

11,60 eur - suma stravného platná do 30.04.2022

13,70 eur - suma stravného platná od 01.05.2022

Zvýšenie sumy stravného bude mať vplyv aj na príspevok na stravovanie zamestnancov, ktorý je ustanovený Zákonníkom práce. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie najmenej 55 % ceny jedla a maximálne vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Vplyvom zvýšenia sumy stravného bude príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca maximálne 3,30 eur (55 % zo 6 eur). „Stravovanie zamestnancov bude možné aj naďalej financovať z prostriedkov sociálneho fondu a príspevkom zamestnanca. Keďže finančný príspevok aj gastrolístky sú od januára 2022 daňovo zrovnoprávnené, nebude príspevok zamestnávateľa na stravovanie po navýšení zdaňovaný až do sumy 3,30 eur“,  vysvetľuje Jana Kyselová.

Ak zamestnanec pri pracovnej ceste použije vlastné motorové vozidlo, patrí mu základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. V tejto súvislosti sa zvyšuje aj suma základnej náhrady za používanie motorových vozidiel ako nárokovanej náhrady pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu. 

Suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy sa upravuje nasledovne:

0,059 eura jednostopové vozidlá a trojkolky,

0,213 eura osobné cestné motorové vozidlá.

Porovnanie súm základnej náhrady platnej v roku 2022 s ich zvýšením platným od 1. mája 2022:

Jednostopové vozidlo a trojkolky

0,053 eur - suma základnej náhrady platná do 30.04.2022

0,059 eur - suma základnej náhrady platná od 01.05.2022

Osobné cestné motorové vozidlá

0,193 eur - suma základnej náhrady platná do 30.04.2022

0,213 eur - suma základnej náhrady platná od 01.05.2022

Uvedené sumy vyplývajú zo zhodnotenia indexu cien položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel za mesiac december 2021 v porovnaní s mesiacom január 2021, na základe ktorého sa naposledy zvyšovali sumy základnej náhrady za používanie cestovných motorových vozidiel. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa ceny položiek spojených s prevádzkou motorových vozidiel v porovnávanom období zvýšili o 11,1 %.