Kryptomeny: Pasívny príjem

Kryptomeny sú dnes veľmi populárne, ale mnohí stále nevedia, ako fungujú, ako ich použiť a aké možnosti ponúkajú. Niektorí ich považujú za špekulatívnu investíciu, iní vnímajú kryptomenu za platidlo budúcnosti. Jednou z ich možností je získať vďaka tzv. stakingu pasívny príjem.

Pri využívaní stakingu používateľ poskytne svoje coiny ako likviditu sietiam, ktoré overujú transakcie a vytvárajú nové coiny, podobne ako je to pri ťažbe Proof-of-Work kryptomien. Proof of stake protokol a samotný staking získal počas roka 2021 veľkú popularitu vo svete decentralizovaných financií, kedy objem zamknutých mincí počas roka narástol z 19 miliárd USD na 276 miliárd USD. Odmeny za staking sú akýmsi stimulom, ktorý blockchainy poskytujú svojim používateľom. 

Vďaka proof of stake si tak každý používateľ dokáže vytvoriť pasívny príjem, dôležité je však, kedy na trh nastupuje a pre aký blockchain alebo token sa rozhodne. Na trhu neustále vznikajú nové možnosti stakovania so zaujímavým ročným úrokom, treba si len vedieť správne vybrať. „Pri DeFi projektoch používateľ svoje peniaze neposiela žiadnej inštitúcií, ktorá by ich spravovala. Každý klient si zakladá svoju vlastnú peňaženku, v ktorej má svoju kryptomenu. Tú môže následne delegovať – stakovať a získať tak denný profit, ktorý pochádza z transakčných poplatkov“, dodal Michal Praženica.

Aktuálne: Klimatická kríza

Klimatická kríza je aj krízou zdravia, upozornila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci tohtoročného Svetového dňa zdravia. Environmentálne príčiny ročne pripravia o život približne 13 miliónov ľudí na svete. Extrémne počasie, záplavy a suchá ohrozujú potravinovú bezpečnosť a dostupnosť potravín, ovplyvňujú šírenie infekčných ochorení, ale môžu spôsobiť alebo podnietiť aj presídľovanie ľudí.

Nadmerné znečistenie môže mať z hľadiska zdravia nepriaznivé akútne a chronické účinky najmä u citlivých populačných skupín (deti, seniori, ľudia chronicky chorí na respiračné a srdcovocievne ochorenia. Prejavuje sa dráždením očí, hrdla, dýchacích ciest, vyvolaním záchvatov u ľudí chorých na astmu, zvýšenou spotrebou liekov ale aj zvýšenou hospitalizovanosťou ľudí chorých na respiračné a srdcovocievne ochorenia. Dráždenie dýchacích ciest spôsobuje silnejšie prekrvenie slizníc horných dýchacích ciest a tým vytváranie priestoru na ich kolonizáciu baktériami a vírusmi, ich následné pomnožovanie a vznik infekčných ochorení dýchacích ciest, napr. chrípky. Z chronických účinkov pri dlhodobej (viacročnej až celoživotnej) expozícii sa môžu prejaviť srdcovo-cievne a chronické respiračné ochorenia a skrátenie strednej dĺžky života.

Príklady vplyvu dlhodobo a nadmerne znečisteného ovzdušia na zdravie podľa WHO

• Pľúca: potlačený normálny vývoj pľúc u detí, zrýchlený pokles funkcie pľúc u dospelých, vznik astmy, ochorenia pľúc vrátane rakoviny.
• Pankreas: súvisí s rozvojom cukrovky 2. typu u dospelých.
• Srdce: súvisí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, vrátane aterosklerózy, môže tiež zhoršiť už existujúce ochorenia.
• Mozog: u tehotných žien môže ovplyvňovať duševný či fyzický vývoj u detí a kogníciu u dospelých.

„Na Slovensku sa znečisťuje vzduch najmä prachovými časticami. Čím sú častice menšie, tým hlbšie prenikajú do dýchacej sústavy”, uviedla docentka Kvetoslava Koppová. Rizikové sú zvýšené koncentrácie inhalovateľných prachových častíc, ktoré sa takto dostávajú až do dolných častí dýchacích ciest a sú nosičmi ďalších znečisťujúcich látok (oxidy dusíka, oxid siričitý, polycyklické aromatické uhľovodíky, ťažké kovy). Najvýznamnejším zdrojom emisií prachových častíc je vykurovanie domácností tuhým palivom, vysoké koncentrácie môžu byť namerané pri frekventovaných cestných úsekoch a parkoviskách, lokálne sa môže prejaviť vplyv veľkých priemyselných zdrojov.  Aktuálny stav ovzdušia ako aj výsledky dlhodobých meraní znečistenia ovzdušia vykonáva SHMÚ. Index kvality ovzdušia podľa lokalít meracích staníc si môžete skontrolovať on-line na webovom sídle ústavu.

K ochrane vlastného zdravia pred vplyvom znečisťujúcich látok z ovzdušia môžeme prispieť aj vlastným správaním - viac využívať verejnú dopravu, chodiť pešo alebo na bicykli, vyhýbať sa používaniu osobných automobilov v čase dopravnej špičky, zdieľať používanie automobilov, nespaľovať odpad, dbať na palivo, ktorým kúrime (v prípade kúrenia palivovým drevom používať dobre vysušené drevo). Pre športové aktivity sa odporúča vyberať miesta s priaznivým rozptylom znečisťujúcich látok - ďalej od frekventovaných ciest, v dobre prevetrávaných lokalitách. Výber miesta pre šport je dôležitý, keďže pri intenzívnej telesnej aktivite sa výrazne zvyšuje a prehlbuje ventilácia a objem vdychovaného vzduchu, a tým aj príjem znečisťujúcich látok z ovzdušia. Pohybové aktivity ako behanie či bicyklovanie by sa teda nemali vykonávať pri rušných cestách, ale radšej v parkoch, lesoch či voľnej prírode. Počas tzv. smogových situácií je potrebné obmedziť aktivity, ktoré zvyšujú znečistenie ovzdušia: lepenie, brúsenie, natieranie, ako aj vetranie vnútorných priestorov, pohyb a fyzickú aktivitu vonku.

„Je tiež potrebné zdôrazniť význam kvality ovzdušia vo vnútri budov, pretože v tomto prostredí trávime až 80 % svojho času”, upozorňuje doktor Martin Kapasný. Podľa WHO je vo vyspelých krajinách z hľadiska škodlivín v ovzduší stále na poprednom mieste tabakový dym, či už z aktívneho fajčenie alebo pasívneho fajčenia. Kvalitu vnútorného ovzdušia budov ovplyvňuje tiež spaľovanie v rôznych krboch, spaľovanie plynu pri varení a podobne. Kvalitu ovzdušia vo vnútri budov možno zvyšovať dostatočným vetraním a zásadným obmedzením (ideálne úplným obmedzením) fajčenia.

Bankrot: Medziročný nárast

V prvom štvrťroku 2022 zbankrotovalo 2.309 Slovákov. Podľa spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.250 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast až o 84,72 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, kedy od októbra do decembra 2021 zbankrotovalo 2.892 dlžníkov, ich v prvej štvrtine roka 2022 bolo o 20,16 percenta menej. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca marca 2022 zbankrotovalo 60.371 obyvateľov Slovenskej republiky.

„Dôvodom výrazne nižšieho počtu osobných bankrotov v prvom štvrťroku minulého roka boli na jednej strane vtedajšie vládne obmedzenia v súvislosti s bojom proti pandémii koronavírusu a na druhej strane aj prísnejšie legislatívne podmienky, keďže začalo platiť, že o osobný bankrot môže požiadať iba dlžník s minimálne rok trvajúcou exekúciou. Zo štatistík z predchádzajúceho mesiaca chceme upozorniť na skutočnosť, že zbankrotovalo 82 ľudí s trvalým pobytom na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Ľudia bez vlastného domova tak predstavujú takmer 10 percent z celkového počtu osobných bankrotov. Zároveň sme zaznamenali aj bankrotujúcich 27 manželských párov“, upresnila Jana Marková. 

V marci 2022 bolo na Slovensku vyhlásených 843 osobných bankrotov. V porovnaní s marcom 2021 s 284 osobnými bankrotmi to predstavuje medziročný nárast až o 196,83 percenta. V porovnaní s februárom 2022, keď zbankrotovalo 732 dlžníkov, ich v treťom mesiaci 2022 bolo o 15,16 percenta viac. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 827 konkurzov (98,10 percenta) a 16 dlžníkov (1,90 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v marci 2022 ich bolo 69 (8,19 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 774 (91,81 percenta) na majetok nepodnikateľov. V marci 2022 súdy zrušili 832 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 815 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 17 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v marci 2022 ich pripadalo na mužov 518 a na ženy 325. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži. V medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov zvýšil o 1,94 percentuálneho bodu (59,51 percenta v marci 2021 vs. 61,45 percenta v marci 2022). Podiel žien v marci 2022 medziročne o 1,94 percentuálneho bodu klesol (40,49 percenta v marci 2021 vs. 38,55 percenta v marci 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v marci 2022, malo 2,32 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v marci 2021 ich bolo 6,51 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,46 percenta dlžníčok (v marci 2021 ich bolo 6,09 percenta). Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi spolu stali tridsiatnici s 30,13 percentami (28,52 percenta v marci 2021), za nimi nasledovali štyridsiatnici s podielom 28,59 percenta (24,65 percenta v marci 2021). Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom – 165, v Banskobystrickom – 137 a v Nitrianskom kraji – 137, naopak najmenej v Bratislavskom kraji – 52. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov v každom kraji vzrástol, najviac v Nitrianskom – až o 2 183,33 percenta (zo 6 na 137).

EU: DiscoverEU 2022

DiscoverEU, ktorá umožňuje 18-ročným mladým ľuďom poznávať Európu najmä z vlaku, otvára svoje prvé kolo prihlasovania na rok 2022. Do 21. apríla 12.00 hod. budú môcť mladí ľudia žijúci v krajinách zapojených do programu Erasmus+ požiadať o jeden z 35.000 bezplatných cestovných poukazov (tzv. travel pass). Pre tých, ktorí sa nevedia ľahko dostať na európsku pevninu, kde môžu nastúpiť na vlak, platia výnimky. Preto sa na mladých ľudí z najvzdialenejších regiónov, zo zámorských krajín a území, vzdialených oblastí a ostrovov vzťahujú osobitné podmienky.

Tohoročné kolo prihlasovania sa nesie v znamení začlenenia iniciatívy DiscoverEU do programu Erasmus+. Vďaka tejto zmene a vďaka osobitnému financovaniu v rámci Európskeho roka mládeže 2022 bude v roku 2022 dostupných 70.000 cestovných poukazov, z toho 35.000 v oznámenom kole prihlasovania a ďalších 35.000 v kole prihlasovania naplánovanom na október. Začlenením iniciatívy do programu Erasmus+ sa takisto otvárajú dvere pre uchádzačov z Islandu, Lichtenštajnska, zo Severného Macedónska, z Nórska, zo Srbska a z Turecka, ktorí sa do tejto iniciatívy budú môcť zapojiť po prvý raz. Uchádzači narodení medzi 1. júlom 2003 a 30. júnom 2004, ktorí uspejú vo výberovom kvíze, budú môcť v čase od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 stráviť až 30 dní cestovaním po Európe. Tí, ktorí oslávia 18. narodeniny až v druhej polovici roka, sa o poukazy budú môcť uchádzať v októbrovom kole. 

Držitelia cestovných poukazov dostanú navyše aj zľavovú kartu DiscoverEU. Vďaka tejto novinke budú môcť vo všetkých oprávnených krajinách využiť prístup k vyše 40.000 možných zliav na verejnú dopravu, kultúrne, ubytovacie, stravovacie, športové a iné služby. S cieľom rozšíriť vzdelávací rozmer účasti na iniciatíve DiscoverEU sa prostredníctvom národných agentúr programu Erasmus+ budú konať informačné sedenia a stretnutia, ktoré pripravia mladých cestovateľov na ich cestu a poskytnú im možnosť získať skúsenosť s partnerským učením. Takýmito stretnutiami sa iniciatíva DiscoverEU okrem iného snaží podporiť diskusie o udržateľnosti, kultúre a európskej identite. Osobitný dôraz sa kladie na inklúziu. Účastníci so zdravotným postihnutím alebo inými zdravotnými problémami môžu cestovať v sprievode. Okrem pokrytia cestovných nákladov sa poskytuje aj ďalšia individuálna pomoc.

SMS: Včasné varovanie

Bezplatné varovanie o blížiacom sa nepriaznivom počasí formou SMS správy môže zabrániť rôznym škodám. SMS informácie sú stručné, obsahujú druh blížiaceho sa nebezpečného počasia a časové rozmedzie, počas ktorého sa „vyčínanie“ živla očakáva. K dispozícii sú tiež maily s detailnejšími informáciami vrátane odporúčaní, ako sa na príchod extrémneho javu pripraviť a ako sa počas neho správať. Všetky správy sú doručované podľa zadaného PSČ, sú teda veľmi konkrétne tak v lokalizácii, ako aj v časovom určení udalosti. 

Servis MeteoUNIQA sa líši od bežne dostupných meteorologických predpovedí, ktoré sú všeobecnejšie. Informuje o blížiacom sa vetre s rýchlosťou nad 70 km/h, o búrkach spojených so silným dažďom alebo krupobitím, intenzívnych prívalových dažďoch od 30 mm za 6 hodín a v zime o novom snežení nad 5 cm počas 6 hodín alebo o mrznúcom daždi. Správy môžu v prípade jasnejšieho vývoja počasia doraziť s predstihom jedného dňa alebo niekoľkých hodín, v prípade náhlej zmeny len niekoľko desiatok minút vopred. Údaje o čase, kedy sa zmena počasia očakáva, je vždy súčasťou oznámenia. Od roku 2009 aktuálne využíva zadarmo cielené informácie o náhlej zmene počasia vyše 100.000 záujemcov na Slovensku aj v Česku.

Najvyšší výskyt výstrah bol zaevidovaný v roku 2020, kedy stúpol počet vydaných správ oproti priemeru o 45 %. Trend vyššieho počtu informácií trval aj vlani. Spôsobil to nielen častejší výskyt nebezpečných poveternostných situácií, ale aj inovácie v práci meteorológov, ktoré umožnili podrobnejšie a lokalizovanejšie upozornenia a ďalšiu segmentáciu výstrah. V období rokov 2016-2021 sa väčšina varovaní týkala silných búrok (viac ako ¾ všetkých vydaných výstrah). Druhým najčastejším živlom bol prívalový dážď s podielom cca 11 %. Silné nárazy vetra a víchrica alebo silné sneženie sa vyskytovali v SMS správach zhodne necelými 6 %.