utorok 5. apríla 2022

Aktuálne: Slovákov valcuje inflácia

Celkový objem spotrebných úverov na Slovensku dosiahol za január t. r. 5 mld. eur a medziročne mierne poklesol rovnako ako objem zlyhaných spotrebných úverov. Hlavnými dôvodmi sú prísnejšie podmienky poskytnutia úveru, ale tiež opatrnosť Slovákov. Napriek tomu takmer každý tretí Slovák žije od výplaty do výplaty a nie je schopný tvoriť si finančnú rezervu a ďalších 15 % Slovákov žije na dlh, alebo siaha na svoje úspory. Aktuálna inflácia spotrebiteľom načrela do vrecka ešte hlbšie. Tým, ktorí splácajú viacej úverov naraz môže pomôcť ich konsolidácia. 

Skúsenosť s konsolidáciou však podľa prieskumu pre Poštovú banku (1.000 respondentov) nemá vyše 60 % opýtaných. Spotrebné úvery využívajú prevažne ľudia po 30-tke. Až 67,2 % respondentov do 30 rokov nemá so spotrebným úverom žiadnu skúsenosť. Je to do veľkej miery ovplyvnené aj tým, že mladí ľudia opúšťajú svoj mama hotel až okolo tridsiatky a preto spotrebný úver ani nepotrebujú. Z prieskumu tiež vyplýva, že po tridsiatke sa skúsenosť s čerpaním spotrebného úveru výrazne mení a v priemere ho nikdy nevyužilo len 30 % Slovákov. Pritom 4 z 10 opýtaných za život splácali jeden až tri úvery. Až takmer 4 % Slovákov však už splácalo 10 a viac úverov.

Slováci, ktorí majú skúsenosť s využívaním spotrebných úverov, sa nevyhýbajú splácaniu viacerých úverov naraz. Z nich až 54,3 % splácalo dva a viac úverov súbežne. Štyri a viac úverov v jednom čase naraz splácalo až 6 % opýtaných, ktorí spotrebný úver už mali. Ochotu využívať tri a viac úverov naraz majú opýtaní vo veku od 30 do 39 rokov, takúto skúsenosť má takmer každý piaty. „Pre klientov, ktorí paralelne splácajú viac úverov naraz, je vhodným riešením konsolidácia, ktorá im umožní splácať len jednu splátku, efektívne si znížiť mesačné náklady a tým stabilizovať rodinný rozpočet. Ušetrené financie môžu využiť na tvorenie finančnej rezervy, ktorá je v aktuálnej ekonomicky náročnej situácii, kedy až 48 % Slovákov nesporí vôbec, veľmi dôležitá“, radí Melinda Burdanová.


Novinka: LEI kód

Fyzické aj právnické osoby zodpovedné za transakcie s finančnými nástrojmi majú novú povinnosť preukázať sa tzv. LEI kódom (Legal Entity Identifier). Zaručuje jedinečnú identifikáciu subjektov v celosvetovom meradle a zabezpečuje kvalitu referenčných údajov. Túto povinnosť majú okrem emitentov cenných papierov aj úverové a finančné inštitúcie, fondy, vrátane penzijných, správcovia fondov, poisťovne ako aj každý subjekt, ktorý je právne alebo finančne zodpovedný za finančné operácie. Od marca tohto roka dochádza k skvalitneniu kategorizácie organizácií s LEI kódom.

Centrálny depozitár cenných papierov SR (CDCP SR), ktorý kódy na Slovensku vydáva, získal tiež oprávnenie prideľovať LEI kódy aj podielovým fondom na základe novej akreditácie od nadácie GLEIF (Global Legal Entity Identifier Foundation). Cieľom je presnejšia, detailnejšia a spoľahlivejšia databáza informácií o subjektoch, ktorým bolo LEI pridelené. K zmenám dochádza v troch veľkých oblastiach. Prvou sú vládne subjekty. Doteraz postačovalo iba ich označenie vládny subjekt. Podľa najnovších pravidiel budú musieť byť označené presnejšie, a to v súlade metodikou pre systém národných účtov 2008 (SNA 2008): ústredné orgány štátnej správy, orgány štátnej správy, regionálne subjekty štátnej správy a subjekty sociálneho zabezpečenia. Druhou oblasťou sú podielové fondy. Aj tu ide o rozšírenie štruktúry dát, ktoré sa reportujú GLEIFu a sú teda k dispozícii širokej verejnosti. Doteraz mal LEI subjekt povinnosť označiť iba, že ide o subjekt typu fond. Aktuálne sa bude označovať a zverejňovať správca fondu, ako aj typ fondu (napríklad či ide o fond alebo podfond). Treťou dôležitou oblasťou je implementácia štandardizovaných udalostí pre firmy tzv. „Corporate actions“. Verejnosti tak budú prezentované udalosti typu zmena obchodného mena, zmena názvu, premena právnej formy a mnohé ďalšie. Udalosti budú kvôli ich jednoznačnej identifikácii číslované a reportované.

Zmeny sa aktuálne najviac dotknú podielových fondov. Dôvodom akreditácie na prideľovanie LEI pre fondy je totiž súbor nových zlepšení, ktorý pozostáva z rozšírenia získavania množstva dát a sofistikovanejšieho označovania LEI subjektov. „V súvislosti s rozsiahlymi zmenami v štruktúre údajov o podielových fondoch, ktoré centrálny depozitár udržiava a reportuje nadácii GLEIF, sa GLEIF rozhodol, že všetky LOU (Local Operating Units), ktoré prideľujú LEI kódy pre podielové fondy budú musieť prejsť dodatočnou akreditáciou, ktorá sa bude týkať priamo fondov. Pri najbližšej pravidelnej obnove LEI kódu bude potrebné doplniť dodatočné informácie nevyhnutné na predĺženie platnosti kódu. Niektoré požadované údaje, ako napríklad dátum vzniku fondu/spoločnosti, bude našim klientom predvypĺňať naša webová aplikácia pre uľahčenie obnovy LEI kódu“, konštatuje Ľubomír Demčák.


pondelok 4. apríla 2022

CRM: Oneskorené odpovede

Podľa novej on-line štúdie pre Sinch (2.980 spotrebiteľov, 15 krajín, október 2021) digitálne značky spotrebiteľov neúmyselne ignorujú. Až 89 % respondentov uprednostňuje obojsmernú konverzáciu a odpovede prostredníctvom mobilných či sociálnych kanálov. Viac ako polovica (53 %) si však spomenula na frustrujúce chvíle, keď nebolo možné pokračovať v komunikácii, napríklad položiť otázku, prijať aktualizáciu, alebo dokončiť naplánovanie stretnutia.

Dokonca aj značky, ktoré nasadili určitú obojsmernú komunikáciu, majú problém splniť očakávania spotrebiteľov. Na otázku, ako dlho zvyčajne trvá získanie odpovede cez sociálne médiá, takmer jeden zo štyroch respondentov potvrdil, že to trvá deň alebo dlhšie. Väčšina respondentov zároveň uviedla, že by si vzhľadom na tieto neprimerané čakacie doby pravdepodobne nič nekúpili. Škálovanie obojsmerného zasielania správ naprieč mobilnými kanálmi s cieľom poskytnúť bezprostrednosť, ktorú zákazníci očakávajú, si vyžaduje väčšiu pozornosť a nástroje.

Podľa štúdie 70 % respondentov už minimálne raz interagovalo s chatbotom poháňaným umelou inteligenciou – ale čo sa stane, keď bude musieť zasiahnuť živý agent? Až 95 % respondentov si želalo, aby ich v týchto situáciách okamžite odovzdali živému agentovi – čo je v ostrom kontraste s 35 % firiem, ktoré to v súčasnosti podľa údajov IDC umožňujú. Existuje tu teda výrazná nerovnováha medzi túžbou spotrebiteľov po intímnejšej interakcii medzi digitálnymi značkami a obmedzeniami súčasnej reality jednosmernými správami. Aktivácia viackanálového obojsmerného zasielania správ sa stáva kritickým spôsobom, ako zlepšiť zákaznícku skúsenosť a vytvoriť lojálnejšie a spokojnejšie vzťahy so spotrebiteľmi.

 


SR: Ekonomika v marci 2022

Po februárovom poklese sa ekonomická nálada na Slovensku v marci mierne zlepšila. Podľa údajov Štatistického úradu vzrástol Indikátor ekonomického sentimentu IES o 0,8 bodu na hodnotu 95,7 bodu. Pod mierny marcový nárast optimizmu sa podpísal hlavne rast dôvery v priemysle a v obchode. Naopak, k zhoršeniu sentimentu došlo v stavebníctve, v službách a najvýraznejšie medzi spotrebiteľmi.

Priaznivejší vývoj bol v marci zaznamenaný predovšetkým v priemysle hlavne vplyvom poklesu zásob, čo indikuje naštartovanie výroby a opätovného zásobovania. Pozitívny bol hlavne vývoj v automobilkách a vo výrobe počítačov a elektroniky. V marci sa zlepšila aj ekonomická nálada medzi obchodníkmi, ktorá rástla už tretí mesiac po sebe. Naopak, zhoršil sa ekonomický sentiment v službách, ktorý bol tak najnižší za posledný rok. Podnikatelia negatívnejšie hodnotili hlavne aktuálny vývoj a dopyt v posledných mesiacoch, ale ich očakávania ohľadom vývoja dopytu v ďalších mesiacoch boli celkom pozitívne. Pesimistickejší boli v marci aj podnikatelia v stavebníctve, ktorý nepriaznivo hodnotia hlavne celkovú úroveň objednávok. K najvýraznejšiemu zhoršeniu nálady došlo medzi spotrebiteľmi, ktorá sa dostala na najnižšiu hodnotu za posledný rok. Spotrebitelia sa obávajú hlavne celkového vývoja ekonomiky a vývoja úspor. Miernejšie obavy ale majú aj čo sa týka vývoja ich finančnej situácie a situácie na trhu práce.

Sentiment v našej ekonomike v marci ovplyvňovali hlavne prudko rastúce ceny ropy a energií a materiálová kríza. Vzhľadom na obdobie, kedy boli údaje zisťované, ešte naplno neodzrkadľujú dopady vojny na Ukrajine. Materiálová kríza sa síce už teraz nesie “len” v tieni vojnového konfliku, ale naďalej sa prejavuje nedostatkom viacerých materiálov a komponentov, vrátane čipov a stavebných materiálov. Analytička Jana Glasová očakáva, že v ďalších mesiacoch sa nálada v našej ekonomike môže opäť zhoršiť, a to hlavne vplyvom vojny na Ukrajine. Tá totiž tlačí nahor ceny energetických komodít a narušuje dodávky tovarov a dodávateľsko- odberateľské vzťahy. Okrem výpadkov v dodávkach ropy či plynu sa trhy obávajú aj nedostaku iných produktov – Rusko je totiž dôležitým exportérom kovov ako paládium, lítium, hliník a neónový plyn, ktorý sa používa pri výrobe polovodičov. Ich nedostatok môžu v prípade narušených dodávok pocítiť aj naši priemyselníci vrátane automobiliek a výrobcov elektroniky a počítačov. Vývoj v priemysle aj vývoj nálady v našej ekonomike v ďalších mesiacoch ale bude závisieť hlavne od toho, ako dlho potrvá vojnový konflikt na Ukrajine.

EU: Zelená dohoda - nové návrhy

Vďaka balíku nových návrhov Európskej zelenej dohody sa v Európskej únii majú udržateľné výrobky stať normou, podporia sa obehové obchodné modely a posilní sa postavenie spotrebiteľov v záujme zelenej transformácie. Európska komisia v súlade s akčným plánom pre obehové hospodárstvo navrhuje nové pravidlá, aby takmer všetok fyzický tovar na trhu Európskej únie bol viac šetrný k životnému prostrediu, obehovejší a energeticky účinnejší počas celého svojho životného cyklu, a to od fázy návrhu cez každodenné používanie, zmenu účelu až po koniec životnosti.

Komisia takisto predložila novú stratégiu, ktorej cieľom je zvýšiť životnosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť textilných výrobkov, riešiť otázku rýchlej módy, textilného odpadu a likvidácie nepredaných textilných výrobkov a zabezpečiť, aby sa pri ich výrobe v plnej miere dodržiavali sociálne práva. Cieľom tretieho návrhu je posilniť vnútorný trh so stavebnými výrobkami a zabezpečiť, aby bol zavedený regulačný rámec vhodný na to, aby sa plnili naše ciele v oblasti udržateľnosti a klímy aj pokiaľ ide o zastavané prostredie. Balík nakoniec obsahuje návrh nových pravidiel na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie, vďaka ktorým budú spotrebitelia lepšie informovaní o environmentálnej udržateľnosti výrobkov a lepšie chránení pred environmentálne klamlivou reklamou.

Komisia návrhmi predkladá nástroje slúžiace na prechod na skutočne obehové hospodárstvo v EÚ: zbavené závislosti od energie a zdrojov, odolnejšie voči vonkajším otrasom a rešpektujúce prírodu a zdravie ľudí. Návrhy vychádzajú z úspechu existujúcich pravidiel EÚ v oblasti ekodizajnu, vďaka ktorým sa dosiahlo pozoruhodné zníženie spotreby energie v EÚ a významné úspory pre spotrebiteľov. Len v roku 2021 spotrebitelia vďaka existujúcim požiadavkám na ekodizajn ušetrili 120 miliárd EUR. Pravidlami sa takisto dosiahlo 10 % zníženie ročnej spotreby energie v prípade výrobkov, na ktoré sa tieto požiadavky vzťahujú. Do roku 2030 sa môže vďaka novému rámcu ušetriť primárna energia v objeme 132 miliónov ton ropného ekvivalentu, čo zodpovedá zhruba 150 miliardám kubických metrov zemného plynu, čo je takmer ekvivalent dovozu ruského plynu do EÚ.