streda 30. marca 2022

EU: Potravinová bezpečnosť

Európsky parlament schválil uznesenie o potrebe naliehavého akčného plánu Európskej únie na zaistenie potravinovej bezpečnosti v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Zákonodarcovia v prijatom texte vyzývajú na urýchlené poskytnutie pomoci Ukrajine vo forme dodávok potravín a na zmeny v nastavení stratégie EÚ v oblasti produkcie potravín v únii.

Parlament v snahe zmierniť závažné dôsledky ruského útoku na potravinovú bezpečnosť obyvateľov Ukrajiny vyzval na spustenie rozsiahleho dlhodobého programu humanitárnej potravinovej pomoci pre Ukrajinu, a to na úrovni EÚ aj medzinárodného spoločenstva. Únia by zároveň mala zaistiť vytvorenie bezpečných potravinových koridorov na Ukrajinu a z Ukrajiny, ktoré by slúžili ako náhrada uzavretých prístavov na brehu Čierneho mora. Poslanci tiež žiadajú, aby EÚ poskytla ukrajinským farmárom nedostatkové osivá, palivá a hnojivá.

Pandémia ochorenia COVID-19 a ruská invázia na Ukrajinu ukázali, že Európska únia musí znížiť svoju závislosť od vstupov dovážaných od príliš malého počtu dodávateľov z krajín mimo EÚ. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali na diverzifikáciu dodávok z tretích krajín. Komisia by podľa zákonodarcov mala z krátkodobého hľadiska uvažovať nad možnosťami, ako pomôcť zmierniť dosah výrazného zvýšenia cien hnojív na poľnohospodárov. Z dlhodobého hľadiska poslanci v záujme zníženia závislosti od dovážaných hnojív presadzujú prechod na alternatívne organické zdroje živín a podporu inovácií v poľnohospodárstve.

Parlament v reakcii na narušenie dovozu poľnohospodárskych produktov požaduje prijatie opatrení na zvýšenie domácej produkcie potravín. Poľnohospodárska pôda by sa podľa poslancov mala využívať len na výrobu potravín a krmív. Zákonodarcovia tiež v snahe vyriešiť nedostatok určitých plodín presadzujú, aby bolo roľníkom umožnené využívať v roku 2022 na ich pestovanie aj pôdu ležiacu úhorom. Komisia by tiež mala poskytnúť najviac zasiahnutým odvetviam podporu a zmobilizovať v tejto súvislosti aj krízovú rezervu v objeme 479 miliónov eur. Voľnejšie ruky v oblasti podpory poľnohospodárov majú mať podľa poslancov aj členské štáty EÚ. Zákonodarcovia presadzujú, aby im bolo umožnené poskytovať subjektom na poľnohospodárskom trhu širokú, rýchlu a flexibilnú podporu vo forme štátnej pomoci.

Aktuálne: Vojna na Ukrajine ženie ceny nahor

Priemerná slovenská domácnosť vynakladá každý mesiac zhruba 17 % svojich celkových výdavkov na potraviny a približne 15 % smeruje na bývanie a energie. Ak nepočítame dane, poistenie a splátky pôžičiek, tak sú to práve potraviny a bývanie, na čo vynakladáme najväčšiu časť svojich rodinných rozpočtov. Nasledujú výdavky na dopravu, kam smeruje zhruba desatina mesačných výdavkov. A práve tieto položky aj najvýraznejšie zdražujú.

Ceny benzínu sú na rekordných hodnotách. Podľa údajov Štatistického úradu SR za 11. tohtoročný týždeň sa ceny 95-oktánového benzínu na týždennej báze prudko zvýšili až o 3,7 % a dosiahli úroveň 1,700 eur za liter. A ceny nafty si na týždennej báze pripísali takmer 4 % a vzrástli na úroveň 1,608 eur za liter. Aj v medziročnom porovnaní si za benzín a naftu výrazne priplácame. Benzín 95 je oproti vlaňajšku drahší o zhruba 27 %. Ešte výraznejší rast ale zaznamenáva nafta, ktorá je až o 37 % drahšia ako vlani. Ak si to premietneme na plnú natankovú nádrž benzínu (50 litrov), tak dnes za ňu zaplatíme až 85 eur, ale pred rokom nás stála 67 eur, teda o 18 eur menej. Po prepočítaní na odpracovný čas to pre nás znamená, že kým vlani sme na plnú nádrž benzínu museli pracovať 9 hodín, tak dnes to je viac než 11 hodín. Ešte dramatickejší rozdiel je pri naftových motoroch, keďže za plnú nádrž dnes zaplatíme až o 22 eur viac ako vlani, teda 80 eur. Na natankovanie plnej nádrže sme vlani museli strávaiť v práci takmer 8 hodín, ale dnes je to až o 3 hodiny dlhšie. Zdražovanie pohonných hmôt na našich pumpách nadväzuje na rýchlo rastúce ceny ropy na komoditnom trhu. Nahor je ropa tlačená hlavne obavami z jej nedostatku na trhu po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine.

Februárová inflácia dosiahla medziročný rast až o 9 %. Pod rast inflácie sa podpísali hlavne drahšie potraviny, ktorých tempo rastu aj vo februári výrazne zrýchlilo a dosiahlo až 9,6 %. Môžu za to rastúce ceny agrokomodít a energií vo svete a zvyšovanie nákladov na prepravu. Analytička Jana Glasová očakáva, že ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom nad 10 %. Vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín dvoma spôsobmi. Prvým z nich je zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta aj do cien potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, keďže Ukrajina aj Rusko patria medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice, ale aj rastlinných olejov. Ceny obilnín aj olejov na svetovom trhu v súčasnosti kvôli vojne prudko rastú. Môžeme teda očakávať, že ich ceny pôjdu ešte nahor aj v našich obchodoch. Vo februárových cenách, za ktoré máme teraz údaje, nie je totiž ešte zahrnuté zdraženie v dôsledku narušených dodávok surovín z Ukrajiny a Ruska.

Na základe údajov ŠÚ SR za február 2022 vznikol rebríček základných potravín, ktoré sa porovnali s rovnakým obdobím vlaňajška a prepočítalo sa, koľko času musíme odpracovať na kúpu týchto potravín. Na čele sa nachádzajú viaceré druhy zeleniny. Najvýraznejší medziročný rast zaznamenal petržlen, ktorý je až o 55 % drahší ako vlani a uhorky, ktoré si prípisali takmer 50 %. Cenový rast v rozmedzí 20 až 30 % dosiahli ešte viaceré druhy zeleniny – zemiaky, paradajky, paprika, mrkva, zeler a kapusta. Okrem zeleniny sa medzi potravinami s najvyšším cenovým rastom umiestnili rastlinné oleje, múka a pečivo a taktiež aj mliečne výrobky. Rastliný olej bol vo februári medziročne drahší až o 31 %. Za klasické biele rohlíky dnes zaplatíme o takmer 30 % viac ako vlani a pšeničná múka je drahšia o štvrtinu. Chlieb nás vychádza približne o 14 % viac ako pred rokom. V rámci mliečnych výrobkov najviac zdraželo maslo, a to až o 28 %. Výrazne drahšie sú ale aj ďalšie mliečne výrobky – mlieko, bryndza, smotana aj tvrdé syry si pripisujú zhruba 15 %. Zdražovanie potravín sa samozrejme premieta aj do predlžovania času, ktorý musíme na ich kúpu odpracovať. Na kúpu 1 kg petržlenu sme vlani museli odpracovať 13 minút, ale po tohtoročnom zdražení je to až 21 minút. Druhé najvýraznejšie zdraženie dosiahli uhorky, tam sa čas strávený v práci predlžil zo 16 na 25 minút. Na kúpu 1 litra rastlinného oleja sme vlani pracovali 14 minút, dnes to je 19 minúť. A na kúpu masla sa čas predlžil z 9 na 12 minúť. Pomerne drahou potravinou je mäso, takže jeho ceny spotrebitelia citlivo sledujú. Hovädzie mäso je medziročne drahšie o 10 až 20 %. Napríklad na kúpu 1 kg hovädzieho zadného musíme dnes v práci stráviť 1 hodinu a 18 minút, čo je o 7 minút dlhšie ako vlani. Viac než desatinu si dnes priplácame aj pri kúpe kuracie mäsa. Ušetriť dokážeme jedine pri bravčovom mäse, ktoré je lacnejšie ako pred rokom – o -3 až -6 %. Nájsť potraviny, ktorých ceny sú nižšie ako pred rokom, je takpovediac “umenie”. Okrem bravčového mäsa sú oproti vlaňajšku lacnejšie ešte jablká, a to zhruba o -6 %. Ostatné sledované potraviny nás vychádzajú viac ako vlani.

Pneumatiky: Zasypávajú tonami mikroplastov

Pri bežnej prevádzke sa každoročne na území Európskej únie uvoľní z pneumatík až 500 tisíc ton materiálu. Na prevoz uhlia rovnakej váhy by bola potrebná vlaková súprava dlhá z Bratislavy až po Nové Mesto nad Váhom. dTest pripravil rebríček 68 pneumatík z pohľadu množstva oderu, a na 14 dní sprístupňuje aj kompletné výsledky najnovšieho testu 32 letných pneumatík.

Bežné skúšky kvality zamerané na dezén pneumatiky neodhalia množstvo materiálu, ktoré sa oderie z celej gumy počas prevádzky. „Testovanie prebiehalo počas troch rokov súčasne s klasickými testami pneumatík. Zisťovalo sa, či existuje súvislosť medzi jazdnými vlastnosťami a množstvom odieraného materiálu“, dodáva Hana Hoffmannová s tým, že iba niektoré pneumatiky s nižšou mierou odierania vykazovali o niečo slabšie výsledky počas jazdy na snehu. Na mieru oderu pneumatík pôsobí celý rad faktorov. Väčšie množstvo mikroplastov sa obvykle vyprodukuje pri jazde v horských oblastiach. K vyššiemu oderu prispieva cesta s betónovým povrchom, teplo a mokrá vozovka. Vplyv má aj vyšší točivý moment motora, váha vozidla a tiež rýchlosť či štýl jazdy. Počas testov oderu pneumatík sa zo všetkých testovaných vzoriek v priemere uvoľnilo 120 gramov na 1.000 najazdených kilometrov. Odraté kúsky gúm sú zvyčajne väčšie ako 50 mikrometrov a ani pri menších rozmeroch obvykle nehrozí hlboké preniknutie do dýchacej sústavy človeka. Spoločne s inými mikroplastmi však predstavujú hrozbu pre kvalitu vody, pôdy a života v nich. 

Výsledky z Formuly 1: Test sa zameral na šesť rozmerov pneumatík – tri letné a tri zimné. Výsledky ukázali, že existujú kvalitné pneumatiky, ktoré v porovnaní s konkurenciou zaťažujú životné prostredie menším množstvom mikroplastov. Porovnanie súhrnných výsledkov značiek ukázalo, že najekologickejšie sú pneumatiky od výrobcov Michelin, Vredestein a Goodyear. Na opačnom konci tabuľky sa však umiestnili aj tri prémiové značky - Continental, Bridgestone a Pirelli. Pri pohľade na množstvo uvoľňovaných častíc by sa v prípade pneumatík Pirelli dalo s trochou zveličenia povedať, že táto značka napodobňuje svoje pneumatiky pre monoposty Formuly 1 aj v prípade tých, ktoré sú určené na bežnú jazdu.

utorok 29. marca 2022

Aktuálne: Pribúdajú otravy liekmi

Lekári Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) upozorňujú na zvýšený počet detí úmyselne intoxikovaných liekmi. Na Oddelení urgentného príjmu počas minulého týždňa prijali štyri deti úmyselne intoxikované liekmi s obsahom paracetamolu, ako aj v kombinácii s inými liekmi. V mesiaci marec hospitalizovali štyri deti intoxikované paracetamolom. 

,,Intoxikácia paracetamolom je nebezpečná v tom, že v úvode nemusia byť prítomné žiadne symptómy, k ich rozvoju môže prísť až po 24 hodinách, čo už je moment, kedy pečeň môže byť natrvalo poškodená", uviedol na sociálnej sieti lekár Jakub Gécz z urgentného príjmu. Symptómy sú prevažne gastrointestinálne – bolesti brucha, pocit na vracanie, vracanie. Niekedy deti užijú paracetamol aj v kombinácii s inými účinnými látkami, napríklad kofeínom, kedy hrozí aj otrava kofeínom a deti pociťujú búšenie srdca, majú závrate, kŕče, poruchy vedomia a iné symptómy.

Úmyselné intoxikácie liekmi, prípadne v kombinácii s inými látkami, majú vo všeobecnosti stúpajúcu tendenciu a slovenskí lekári ich sledujú už u detí od 12 rokov, ktoré ich užijú s úmyslom ublížiť si. S úmyselnými otravami paracetamolom sa lekári podľa NÚDCH stretávali aj v minulosti, bolo to však jedno dieťa mesačne.

EU: Ako zmierniť vysoké ceny energií

Po samite vo Versailles predložila 
Európska komisia legislatívny návrh, v ktorom od členských štátov vyžaduje, aby k 1. novembru 2022 zabezpečili naplnenie podzemných zásobníkov plynu na 80 % kapacity a v nasledujúcich rokoch na 90 %. Komisia je pripravená zriadiť pracovnú skupinu pre spoločný nákup plynu na úrovni EÚ. Členské štáty navrhli viacero potenciálnych núdzových opatrení aj na obmedzenie dosahu vysokých cien elektriny.

Prevádzkovatelia zásobníkov a úložísk plynu by vnútroštátnym orgánom mali nahlasovať úrovne naplnenia. Členské štáty by následne mali mesačne monitorovať úrovne naplnenia a podávať Euróspkej komisii správy. Zásobníky plynu sú kritickou infraštruktúrou na zaistenie bezpečnosti dodávok. Novou povinnou certifikáciou všetkých prevádzkovateľov zásobníkov sa predíde potenciálnym rizikám vyplývajúcim z vonkajšieho vplyvu. Prevádzkovatelia, ktorí certifikáciou neprejdú, sa budú musieť vzdať vlastníctva alebo kontroly zásobníkov plynu v EÚ. Navyše aj ukončenie činnosti zásobníka plynu bude podmienené súhlasom vnútroštátneho regulačného orgánu. Komisia navrhuje podporiť dopĺňanie zásobníkov plynu v EÚ poskytnutím 100 % zľavy z kapacitných prepravných taríf na vstupných a výstupných miestach do zásobníkov.

Na riešenie vysokých cien elektriny neexistuje jedna jednoduchá odpoveď. Dôvodom sú rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich energetický mix, štruktúru trhu a úrovne prepojenia energetických sietí. Dôležité je riešiť základné príčiny súčasných vysokých cien elektriny prijatím spoločných európskych opatrení na trhu s plynom. V máji predloží Európska komisia podrobný plán REPowerEU a posúdi možnosti optimalizácie koncepcie trhu s elektrinou. Takisto je pripravená navrhnúť plán EÚ na úsporu energie. Zvažuje tiež poskytnúť členským štátom usmernenia, ako čo najlepšie využiť cielené výnimky pre jednotlivé krajiny podľa smernice o zdaňovaní energie.