Outsourcing: Plán pre 89 % CTO

Až 89 % technologických riaditeľov plánuje v budúcnosti využiť outsourcing. Nariek poklesu popularity zostávajú CTO otvorení myšlienke outsourcingu vývoja softvéru alebo IT expertízy v roku 2022. Zistenia boli prevzaté z globálneho prieskumu CTO spoločnosti STX Next 2021, ktorý skúmal 500 globálnych CTO o najväčších výzvach, ktorým ich organizácia čelí. Rezonuje outsourcing IT talentov, pričom sa pozornosť upriamuje najmä na nearshoring.

Takmer deväť z desiatich CTO (89 %) plánuje v budúcnosti outsourcovať vývoj softvéru alebo IT expertízu. A to aj napriek tomu, že 59 % v súčasnosti nevyužíva outsourcing. Globálny prieskumu CTO spoločnosti STX Next v roku 2021 ďalej ukázal:

● Outsourcing zaznamenal útlm v popularite: 46 % CTO nikdy predtým nevyužívalo externé technické talenty, zatiaľčo 43 % ich využívali, ale prestali.

● Medzi dôvody ukončenia outsourcingu patrí nízka kvalita práce, nedostatok pevných vzťahov s externými partnermi, problémy s komunikáciou a nedostatočná kultúrnosť.

● Outsourcing má však stále veľkú príťažlivosť, ak potenciálni partneri v zahraničí uplatnia svoju hru: z tých, ktorí outsourcovali, 39 % tak urobilo celosvetovo, zatiaľčo 33 % zadalo outsourcing v rámci toho istého kontinentu.

Maciej Dziergwa dodáva: „Existuje veľa rôznych spôsobov, ako outsourcovať vývoj softvéru a IT schopnosti, ale nearshoring – kde spoločnosti využívajú partnerov v iných krajinách, ale v podobnom regióne alebo časovom pásme – má potenciál poskytnúť výhody outsourcingu a zároveň sa vyhnúť nástrahám minulosti. Napríklad výber partnera v susednej krajine alebo na rovnakom kontinente umožňuje outsourcingu dôkladne preveriť poverenia potenciálnych partnerov. Po začatí práce nedostatok výrazných časových rozdielov alebo kultúrnych a jazykových bariér pomáha vytvárať úzke a trvalé vzťahy, kde externé tímy získajú komplexné pochopenie cieľov a požiadaviek svojich klientov a ich úloh pri ich dosahovaní.“

Aby bolo možné čo najlepšie využiť túto túžbu outsourcingu v budúcnosti, Dziergwa verí, že je teraz na IT firmách a firmách zaoberajúcich sa vývojom softvéru, aby urobili viac pre budovanie dôvery u potenciálnych partnerov v kvalite ich práce. Celkovo má outsourcing stále veľký potenciál a spoločnosti ho chcú robiť, takže ďalším krokom je, aby podniky a ich IT partneri prišli na to, ako ho zabezpečiť, aby fungoval dlhodobo. Technickí partneri musia zdvojnásobiť svoje úsilie, aby zlepšili kvalitu svojich služieb a urobiť niečo navyše, aby sa uistili, že sa správne začlenia do spoločností, s ktorými spolupracujú. To znamená pochopiť nielen to, čo chcú ich klienti z hľadiska funkcií, ale aj širšie obchodné ciele, ktoré chcú dosiahnuť vytvorením nového softvéru. Stručne povedané, partneri by mali zabezpečiť, aby vytvorili produkt klienta, ako keby bol ich vlastný. CTO by zase mali byť dôslední v procese obstarávania, pokiaľ ide o outsourcing, a ako súčasť toho by mali dôkladne zvážiť potenciál nearshoringu. 

EU: Akčný plán pre obehové hospodárstvo

Ak by sme aj naďalej využívali prírodné zdroje ako doteraz, tak do roku 2050 by sme potrebovali tri planéty. Musíme preto prehodnotiť súčasný hospodársky model, kde sa veci vyhadzujú, aby sa mohli vyrábať a predávať stále nové. Riešením je prejsť na obehové, uhlíkovo neutrálne, udržateľné hospodárstvo, kde sa nebudú používať toxické látky. Koronakríza ešte viac zvýraznila nedostatky v zásobovaní zdrojmi a hodnotových reťazcoch. Takisto má veľmi negatívne dopady na malé a stredné firmy a priemysel. Obehové hospodárstvo nielenže pomôže znížiť emisie CO2, ale môže podporiť ekonomický rast a vytvoriť nové pracovné príležitosti. 

Európska komisia už v marci 2020 predstavila akčný plán pre obehové hospodárstvo. Vychádza u Európskej zelenej dohody, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť v EÚ do roku 2050 klimatickú neutralitu. Dokument sa sústreďuje na odpadové hospodárstvo a prevenciu odpadu a takisto na podporu rastu a konkurencieschopnosti. Akčným plánom sa zaoberal aj Európsky parlament. Poslanci žiadajú prísnejšie pravidlá ohľadne recyklácie a záväzné ciele do roku 2030 ohľadne spotreby a využívanie surovín. Komisia navrhuje rozšíriť smernicu o ekodizajne aj na výrobky, ktoré nie sú náročné na energiu. Týmto krokom chce prispieť k vytvoreniu európskeho trhu s udržateľnými a klimaticky neutrálnymi výrobkami, pri ktorých výrobe boli zdroje využité čo najefektívnejšie. Poslanci podporili iniciatívy proti plánovanému zastarávaniu, na predĺženie životnosti produktov a na uľahčenie ich opráv. Okrem toho žiadajú zaviesť pre spotrebiteľov nové „právo na opravu“. Zdôrazňujú, že spotrebitelia musia mať právo byť náležite informovaní o environmentálnych dopadoch výrobkov alebo služieb, ktoré kupujú. Komisiu vyzývajú, aby pripravila návrhy proti greenwashingu.

Batérie a elektrické vozidlá - poslanci Európskeho parlamentu sa zaoberajú návrhmi, ktoré vyžadujú, aby výroba a materiály všetkých batérií na trhu EÚ mali nízku uhlíkovú stopu a pri výrobe sa dodržiavali ľudské práva, sociálne a ekologické normy.

Zásady obehovosti v kľúčových sektoroch - ak chceme dosiahnuť plne obehové hospodárstvo, tak musíme princípy udržateľnosti a obehovosti rešpektovať pri každom kroku v hodnotovom reťazci - od dizajnu cez výrobu po spotrebiteľa. Akčný plán Európskej komisie obsahuje sedem kľúčových oblastí, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie obehového hospodárstva: plasty; textil; elektroodpad; potraviny, voda a živiny; obaly, batérie a autá, budovy a staviteľstvo.

Plasty - cieľom Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve je postupne vyradiť mikroplasty.

Textil - pri výrobe textilu sa používa veľmi veľa surovín a vody a len 1% z neho sa recykluje. Poslanci preto žiadajú konkrétne kroky proti úniku mikrovlákien (mikroplastov) a prísnejšie štandardy pre využívanie vody v textilnom priemysle.

Elektronika a počítače - elektroodpad je najrýchlejšie rastúcim typom odpadu v EÚ. Recykluje sa z neho len menej než 40 %. EÚ by mala podporovať životnosť elektronických zariadení, ich opätovné využívanie a opravy.

Jedlo a voda - odhaduje sa, že v EÚ sa stratí alebo vyhodí až 20 % všetkého vyrobeného jedla. Do roku 2030 je potrebné znížiť tento odpad na polovicu v rámci stratégie EÚ „z farmy na stôl“, ktorá sa bude komplexne zaoberať potravinovým reťazcom.

Obaly - odpad z obalov dosiahol v EÚ svoj rekord v roku 2017. Nové pravidlá by mali zaručiť, aby boli všetky obaly v EÚ do roku 2030 opätovne využiteľné alebo recyklovateľné.

Batérie a autá - výroba batérií a materiálov, ktoré obsahujú, musí obmedziť veľké množstvo emisií a rešpektovať pritom ľudské práva, sociálne a ekologické štandardy.

Stavebníctvo - viac ako 35% odpadu v EÚ sa produkuje v stavebníctve. Parlament tu žiada predĺžiť životnosť budov, zredukovať uhlíkovú stopu používaných materiálov a nastaviť minimálne štandardy pre energetickú účinnosť.

Nakladanie s odpadom - v EÚ sa každoročne vyprodukuje viac ako 2,5 miliardy ton odpadu. Poslanci preto žiadajú členské štáty, aby zintenzívnili vysoko kvalitnú recykláciu odpadu, vyhýbali sa skládkovaniu a minimalizovali jeho spaľovanie.

Radíme: Ako sa postarať o nabíjací kábel

Základom jazdy na elektromobile či elektrifikovanom plug-in hybride je nabíjanie batérie. Ide o podobný princíp ako pri klasickom aute, teda doplnenie „paliva“, ktoré v tomto prípade predstavuje dobitie elektrickou energiou. Nabíjanie je možné realizovať ako rýchle nabíjanie jednosmerným prúdom (DC) na verejných nabíjacích staniciach, privátne nabíjanie cez „wallbox“ alebo prenosnou nabíjačkou dodávanou k vozidlu, ktorú môžete pripojiť do klasickej 230V zásuvky alebo 400V trojfázovej zásuvky. 

Takýto kábel pritom dostanete k vášmu elektromobilu alebo si ho môžete kúpiť v sieti autorizovaných predajcov. Ako sa však oň postarať a na čo dbať, aby sa nepoškodil počas používania či prevážania, poradia odborníci zo ŠKODA AUTO Slovensko, ktorí pripravili hneď niekoľko rád a tipov.

1. Používajte iba originálne káble: V prvom rade je najdôležitejšie používať iba výrobcom dodávané originálne nabíjacie káble. Originálny kábel zaručuje, že pri nabíjaní nepríde k jeho prehriatiu, poškodeniu, skratu či poškodeniu odberného miesta. Odborníci varujú, aby ste v žiadnom prípade nenabíjali svoj elektromobil či plug-in hybrid káblami od alternatívnych  výrobcov. Rovnako tak je nevhodné používať predlžovačky či rôzne rozdvojky.
2. Čistiť áno, avšak opatrne: Nabíjací kábel od elektrifikovaného auta sa môže zašpiniť podobne ako iný spotrebný materiál, podľa odborníkov ho môžete taktiež čistiť. „Prirodzene, kábel i jeho súčasti je možné ošetriť, ak sú špinavé. Nezabudnite však, že pracujete so zariadením s vysokým napätím, preto je dôležité rešpektovať návod na použitie ako pri iných elektrických zariadeniach. To znamená, že kábel je možné umývať vodou či saponátom, no jeho kovové časti by sa mali vyhnúť styku s vodou. V prípade, že si všimnete, že je kábel mechanicky poškodený alebo jeho kovové časti prišli do kontaktu s vodou, kábel vysušte a obráťte sa na špecialistov", odporúča Robert Barta. 
3. Pozor na poškodenie pri manipulácii: Nabíjací kábel odporúčajú odborníci skladovať a prepravovať v priestore na to určenom. Ku káblu zväčša býva taška či puzdro na jeho uskladnenie, ktoré zabráni poškodeniu kábla či naopak, jeho pohybu v priestore vozidla, kde by sa mohol poškodiť. V prípade, že je nabíjací kábel voľne pohodený v aute, môže sa počas jazdy hýbať, poškodiť sa o iné predmety či napríklad pri prudkom brzdení spôsobiť ujmu na majetku alebo zdraví, vzhľadom na jeho vyššiu hmotnosť!
4. Počasie mu neublíži: Hoci sa na nabíjací kábel vzťahuje bežná zákonná záručná lehota, tá nepokrýva mechanické poškodenie. Pri používaní by ste mali teda mali dávať pozor na to, aby ste kábel chránili pred neželaným prejazdom, pádom, neprimeraným ťahom či zalomením. Po použití by ste tiež mali nasadiť ochranné kryty. Vonkajších teplôt či nabíjania počas dažďa sa však nemusíte báť. Nabíjacie káble je možné použiť v rozmedzí teplôt od mínus 30 až do plus 50 stupňov Celzia, takže ani zimné mesiace či naopak, extrémne letné horúčavy by životnosť kábla nemali ovplyvniť. Časti nabíjacieho kábla však chráňte pred snehom a ľadom a rovnako tak ich nikdy neponárajte do vody.

Trend: Elektrické automobily do roku 2035

Holandsko bude mať do roku 2035 najvyšší podiel predaja elektrických vozidiel v celej Európe, pričom sa predpokladá, že elektrických bude už 99,90 % novoregistrovaných áut. Experti z Confused.com analyzovali historické trendy elektrických vozidiel ako aj údaje Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Eurostatu. Ich štúdia nakoniec predpovedala, ktoré európske krajiny budú mať do roku 2035 pravdepodobne najvyšší podiel predaja elektrických vozidiel.

S najvyšším percentom predaja nových elektrických vozidiel v roku 2020 (54,37 %) dosiahne Nórsko do roku 2035 pravdepodobne aj najvyšší podiel novoregistrovaných elektrických vozidiel. Confused.com predpovedá, že 99,9 % z nich bude elektrických – čo predstavuje neuveriteľných 83,74 % nárast za 15 rokov. Na vrchole rebríčka sa k nemu pripojilo Holandsko, od ktorého sa očakáva, že do roku 2035 bude mať 99,9 % svojich novoregistrovaných vozidiel elektrických. Ide o 336 % zlepšenie v stanovenom časovom rámci. Vo Švédsku sa predpokladá, že do roku 2035 bude 80,35 % nových áut predaných na elektrický pohon, čo je druhý najvyšší podiel v Európe. Keďže v roku 2020 bolo len 9,69 % nových registrovaných áut elektrických, švédsky trh pravdepodobne zaznamená výrazný skok v predaji. To znamená predpovedaný 729 % nárast registrácií EV do roku 2035! 

Krajina	Podiel elektrických automobilov  v nových registrovaných vozidlách 2020	Predpokladaný podiel elektrických automobilov                v nových registrovaných vozidlách v roku 2035
Holandsko	22,91 %	99,90 %
Nórsko	54,37 %	99,90 %
Švédsko	9,69 %	80,35 %
Dánsko	7,19 %	54,51 %
Portugalsko	5,42 %	51,86 %
Nemecko	6,86 %	51,68 %
Luxembursko	5,61 %	47,30 %
Francúzsko	6,50 %	43,43 %
Írsko	4,49 %	41,44 %
Rakúsko	5,47 %	40,84 %
Fínsko	4,53 %	38,18 %
Malta	3,13 %	33,28 %
Slovinsko	3,19 %	29,93 %
Lotyšsko	2,47 %	28,90 %
Chorvátsko	1,47 %	28,25 %

Dánsko je na štvrtom mieste, pričom sa odhaduje, že 54,51 % nových vozidiel bude do roku 2035 elektrických – v roku 2020 vzrastie podiel elektrických vozidiel o 658 % (7,19 %). V porovnaní s európskymi susedmi je to o 5 % viac ako Nemecko (51,68 %) , ale o 32 % menej ako Švédsko (80,35 %) a o 45 % menej ako Nórsko (99,90 %). S 51,86 % nových vozidiel, ktoré budú podľa odhadov do roku 2035 elektrické, je Portugalsko na piatom mieste. Ide o ohromujúcich 857 % nárast počtu elektronických vozidiel v roku 2020 (5,42 %). Nemecko tesne nasleduje na šiestom mieste s 51,68 % nových registrovaných vozidiel, ktoré budú do roku 2035 podľa predpovedí elektrických.

Alex Kindred dodáva: „Keďže elektrické vozidlá sú na celom svete čoraz populárnejšie, je dôležité pochopiť, aký typ poistenia potrebujete. Možno sa vám podarí pokryť svoj elektromobil štandardnou poistkou na auto, no nie vždy je to ten najlepší krok. Vyhradené pravidlá pre elektrické autá často prinášajú celý rad výhod, ako kryt nabíjacieho kábla, bezplatné obnovenie do najbližšieho nabíjacieho bodu, ak sa vám vybije batéria, a kryt batérie pri náhodnom poškodení, požiari a krádeži. Keďže je batéria drahým komponentom auta, je pravdepodobné, že vám ponúknu možnosť prenajať si ju namiesto priamej kúpy, aby bol prechod z palivového auta na elektromobil lacnejší. Nezabudnite potom oznámiť svojej poisťovni, či je batéria prenajatá, aby mohla zaplatiť správnej strane za akékoľvek poškodenie batérie, ak by ste náhodou uplatnili nárok.“

Inflácia: Medziročný rast už o 9 %

Februárová inflácia na Slovensku dosiahla medziročný rast až o 9 %, čo je ďalší rast oproti januárovej úrovni 8,4 %. Pod rast inflácie sa podpísali hlavne drahšie potraviny, ktorých tempo rastu sa aj vo februári výrazne zrýchlilo. Okrem nich ťahali infláciu smerom nahor aj vyššie ceny za bývanie, konkrétne drahšie energie, a taktiež drahá ropa. Proinflačne pôsobia aj vyššie ceny tabakových výrobkov a aj drahšie školské stravovanie.

V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vo februári najrýchlejšie rástli ceny v reštauráciách a hoteloch (až o 15,6 %), čo súvisí aj so zdražovaním potravín, ale premietajú sa sem aj výrazne vyššie  ceny za obedy v školských jedálňach. Druhý najvyšší rast (o 13,2 %) dosiahli ceny za bývanie a energie. Smerom nahor sú ťahané zvýšením regulovaných cien energií od začiatku tohto roka, a taktiež aj prudko rastúcimi cenami stavebných materiálov. Dvojciferný rast (o10,9 %) zaznamenali aj ceny v doprave, kvôli zdražovaniu ropy. Ceny ropy Brent sa aktuálne nachádzajú nad 110-dolárovou hranicou, čo tlačí nahor ceny benzínu. Štvrtý najrýchlejší rast dosiahli potraviny, ktoré boli vo februári medziročne drahšie až o 9,6 %. Ovplyvňujú to rastúce ceny agrokomodít, potravín a energií vo svete a zvyšovanie nákladov na prepravu. Pod rast cien sa podpisujú rastúce ceny ropy, energií a agrokomodít na svetovom trhu. A pridáva sa aj surovinová kríza, ktorá tlačí nahor ceny nedostatkových výrobných vstupov (čipov, plastov, kovov a plechov, stavebných materiálov…).

Akú infláciu očakávame? Aj v nasledujúcich mesiacoch bude podľa analytičky Jany Glasovej inflácia u nás vysoká a pravdepodobne prekročí aj hranicu 10 %, bude sa teda pohybovať aj na dvojciferných hodnotách. Zároveň predpokladá, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude hýbať v rozpätí 7 až 8 %. Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vyššie ceny ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine. Vojna vytvára obavy z nedostatku týchto energetických komodít na trhu a vedie k ich výraznému zdražovaniu. Zastabilizovať by sa ceny energií vo svete mohli až po upokojení vojnového konfliktu. A to si nateraz nikto netrúfa odhadnúť, kedy k tomu dôjde. Takže vysoké ceny energií nás budú trápiť aj počas tohto roka a zrejme aj v roku 2023. Trápiť nás počas roka budú aj drahé potraviny. Očakávame, že ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom nad 10 %. Aj vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín, a to dvoma spôsobmi. Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta do cien v podstate všetkých ostatných tovarov a služieb, vrátane potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, keďže Ukrajina patrí medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice a Rusko je taktiež svetovým lídrom v exporte

pšenice. Ceny obilnín teda pod vplyvom vojny dosahujú dlhodobé maximá.