Ak by sme aj naďalej využívali prírodné zdroje ako doteraz, tak do roku 2050 by sme potrebovali tri planéty. Musíme preto prehodnotiť súčasný hospodársky model, kde sa veci vyhadzujú, aby sa mohli vyrábať a predávať stále nové. Riešením je prejsť na obehové, uhlíkovo neutrálne, udržateľné hospodárstvo, kde sa nebudú používať toxické látky. Koronakríza ešte viac zvýraznila nedostatky v zásobovaní zdrojmi a hodnotových reťazcoch. Takisto má veľmi negatívne dopady na malé a stredné firmy a priemysel. Obehové hospodárstvo nielenže pomôže znížiť emisie CO2, ale môže podporiť ekonomický rast a vytvoriť nové pracovné príležitosti.
Európska komisia už v marci 2020 predstavila akčný plán pre obehové hospodárstvo. Vychádza u Európskej zelenej dohody, ktorej hlavným cieľom je dosiahnuť v EÚ do roku 2050 klimatickú neutralitu. Dokument sa sústreďuje na odpadové hospodárstvo a prevenciu odpadu a takisto na podporu rastu a konkurencieschopnosti. Akčným plánom sa zaoberal aj Európsky parlament. Poslanci žiadajú prísnejšie pravidlá ohľadne recyklácie a záväzné ciele do roku 2030 ohľadne spotreby a využívanie surovín. Komisia navrhuje rozšíriť smernicu o ekodizajne aj na výrobky, ktoré nie sú náročné na energiu. Týmto krokom chce prispieť k vytvoreniu európskeho trhu s udržateľnými a klimaticky neutrálnymi výrobkami, pri ktorých výrobe boli zdroje využité čo najefektívnejšie. Poslanci podporili iniciatívy proti plánovanému zastarávaniu, na predĺženie životnosti produktov a na uľahčenie ich opráv. Okrem toho žiadajú zaviesť pre spotrebiteľov nové „právo na opravu“. Zdôrazňujú, že spotrebitelia musia mať právo byť náležite informovaní o environmentálnych dopadoch výrobkov alebo služieb, ktoré kupujú. Komisiu vyzývajú, aby pripravila návrhy proti greenwashingu.
Batérie a elektrické vozidlá - poslanci Európskeho parlamentu sa zaoberajú návrhmi, ktoré vyžadujú, aby výroba a materiály všetkých batérií na trhu EÚ mali nízku uhlíkovú stopu a pri výrobe sa dodržiavali ľudské práva, sociálne a ekologické normy.
Zásady obehovosti v kľúčových sektoroch - ak chceme dosiahnuť plne obehové hospodárstvo, tak musíme princípy udržateľnosti a obehovosti rešpektovať pri každom kroku v hodnotovom reťazci - od dizajnu cez výrobu po spotrebiteľa. Akčný plán Európskej komisie obsahuje sedem kľúčových oblastí, ktoré sú dôležité pre dosiahnutie obehového hospodárstva: plasty; textil; elektroodpad; potraviny, voda a živiny; obaly, batérie a autá, budovy a staviteľstvo.
Plasty - cieľom Európskej stratégie pre plasty v obehovom hospodárstve je postupne vyradiť mikroplasty.
Textil - pri výrobe textilu sa používa veľmi veľa surovín a vody a len 1% z neho sa recykluje. Poslanci preto žiadajú konkrétne kroky proti úniku mikrovlákien (mikroplastov) a prísnejšie štandardy pre využívanie vody v textilnom priemysle.
Elektronika a počítače - elektroodpad je najrýchlejšie rastúcim typom odpadu v EÚ. Recykluje sa z neho len menej než 40 %. EÚ by mala podporovať životnosť elektronických zariadení, ich opätovné využívanie a opravy.
Jedlo a voda - odhaduje sa, že v EÚ sa stratí alebo vyhodí až 20 % všetkého vyrobeného jedla. Do roku 2030 je potrebné znížiť tento odpad na polovicu v rámci stratégie EÚ „z farmy na stôl“, ktorá sa bude komplexne zaoberať potravinovým reťazcom.
Obaly - odpad z obalov dosiahol v EÚ svoj rekord v roku 2017. Nové pravidlá by mali zaručiť, aby boli všetky obaly v EÚ do roku 2030 opätovne využiteľné alebo recyklovateľné.
Batérie a autá - výroba batérií a materiálov, ktoré obsahujú, musí obmedziť veľké množstvo emisií a rešpektovať pritom ľudské práva, sociálne a ekologické štandardy.
Stavebníctvo - viac ako 35% odpadu v EÚ sa produkuje v stavebníctve. Parlament tu žiada predĺžiť životnosť budov, zredukovať uhlíkovú stopu používaných materiálov a nastaviť minimálne štandardy pre energetickú účinnosť.
Nakladanie s odpadom - v EÚ sa každoročne vyprodukuje viac ako 2,5 miliardy ton odpadu. Poslanci preto žiadajú členské štáty, aby zintenzívnili vysoko kvalitnú recykláciu odpadu, vyhýbali sa skládkovaniu a minimalizovali jeho spaľovanie.
