streda 16. marca 2022

Inflácia: Medziročný rast už o 9 %

Februárová inflácia na Slovensku dosiahla medziročný rast až o 9 %, čo je ďalší rast oproti januárovej úrovni 8,4 %. Pod rast inflácie sa podpísali hlavne drahšie potraviny, ktorých tempo rastu sa aj vo februári výrazne zrýchlilo. Okrem nich ťahali infláciu smerom nahor aj vyššie ceny za bývanie, konkrétne drahšie energie, a taktiež drahá ropa. Proinflačne pôsobia aj vyššie ceny tabakových výrobkov a aj drahšie školské stravovanie.

V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vo februári najrýchlejšie rástli ceny v reštauráciách a hoteloch (až o 15,6 %), čo súvisí aj so zdražovaním potravín, ale premietajú sa sem aj výrazne vyššie  ceny za obedy v školských jedálňach. Druhý najvyšší rast (o 13,2 %) dosiahli ceny za bývanie a energie. Smerom nahor sú ťahané zvýšením regulovaných cien energií od začiatku tohto roka, a taktiež aj prudko rastúcimi cenami stavebných materiálov. Dvojciferný rast (o10,9 %) zaznamenali aj ceny v doprave, kvôli zdražovaniu ropy. Ceny ropy Brent sa aktuálne nachádzajú nad 110-dolárovou hranicou, čo tlačí nahor ceny benzínu. Štvrtý najrýchlejší rast dosiahli potraviny, ktoré boli vo februári medziročne drahšie až o 9,6 %. Ovplyvňujú to rastúce ceny agrokomodít, potravín a energií vo svete a zvyšovanie nákladov na prepravu. Pod rast cien sa podpisujú rastúce ceny ropy, energií a agrokomodít na svetovom trhu. A pridáva sa aj surovinová kríza, ktorá tlačí nahor ceny nedostatkových výrobných vstupov (čipov, plastov, kovov a plechov, stavebných materiálov…).

Akú infláciu očakávame? Aj v nasledujúcich mesiacoch bude podľa analytičky Jany Glasovej inflácia u nás vysoká a pravdepodobne prekročí aj hranicu 10 %, bude sa teda pohybovať aj na dvojciferných hodnotách. Zároveň predpokladá, že priemerná inflácia za celý tento rok sa bude hýbať v rozpätí 7 až 8 %. Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vyššie ceny ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine. Vojna vytvára obavy z nedostatku týchto energetických komodít na trhu a vedie k ich výraznému zdražovaniu. Zastabilizovať by sa ceny energií vo svete mohli až po upokojení vojnového konfliktu. A to si nateraz nikto netrúfa odhadnúť, kedy k tomu dôjde. Takže vysoké ceny energií nás budú trápiť aj počas tohto roka a zrejme aj v roku 2023. Trápiť nás počas roka budú aj drahé potraviny. Očakávame, že ceny potravín budú v najbližších mesiacoch naďalej rásť silným tempom nad 10 %. Aj vojna na Ukrajine prispieva k zdražovaniu potravín, a to dvoma spôsobmi. Prvým z nich je spomínané zdražovanie energií a benzínu, čo sa následne premieta do cien v podstate všetkých ostatných tovarov a služieb, vrátane potravín. Druhým spôsobom je priame zvyšovanie cien obilnín, keďže Ukrajina patrí medzi najväčších svetových producentov pšenice a kukurice a Rusko je taktiež svetovým lídrom v exporte
pšenice. Ceny obilnín teda pod vplyvom vojny dosahujú dlhodobé maximá.

Aktuálne: Drahšie mäso

Ceny mäsa a mäsových výrobkov budú podľa Slovenského zväzu spracovateľov mäsa výrazne rásť. Zvyšovanie cien bravčového mäsa a mäsových výrobkov považuje zväz za nevyhnutnú reakciu výrobcov na zvyšujúce sa náklady vstupujúce do výroby.

Spracovatelia mäsa zvyšovaním cien reagujú na skokový nárast vyvolávacej ceny jatočne upravených tiel (JUT) na nemeckej burze s bravčovým mäsom, kde bol zaznamenaný nárast ceny z hodnoty 1,20 EUR/kg v 6. týždni na hodnotu 1,75 EUR/kg v 10. týždni, čo predstavuje historicky najvyšší nárast ceny o 45,83% v priebehu štyroch týždňov. Zároveň ďalším nepriaznivým vplyvom, ktorý má priamy vplyv na odberateľské ceny mäsa a mäsových výrobkov sú aj neúmerne sa zvyšujúce ceny energií a pohonných hmôt.

„Výrazný nárast cien bravčového mäsa ako základnej suroviny, energií a PHM sú spracovatelia mäsa nútení premietnuť aj do ich odberateľských cien. Očakávame preto, že navýšenie cien mäsa a mäsových výrobkov sa u výrobcov prejaví už druhej polovice marca a to približne na úrovni 25 - 30 %, pričom predpokladáme, že navýšenie cien mäsa a mäsových výrobkov nemusí byť konečné“,  uviedla Eva Forrai.

utorok 15. marca 2022

EU: Globálne rokovania o biodiverzite COP15

Od 14. do 29. marca 2022 sa Európska únia zúčastní na obnovených globálnych stretnutiach o biodiverzite s cieľom pokročiť vo vývoji globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 – novej globálnej dohody na zastavenie a zvrátenie straty rastlín, živočíchov a ekosystémov na planéte. Rozhovory v Ženeve sú posledným oficiálnym stretnutím vlád, ktoré majú rokovať o globálnej dohode raz za desaťročie pred jej príchodom do Kunmingu v Číne, ktorá má byť prijatá na konferencii OSN o biodiverzite COP15 neskôr v tomto roku. Rámec bude usmerňovať globálne opatrenia pre prírodu a ľudí, čo je životne dôležité pre boj proti zmene klímy a budovanie spravodlivejšieho, bezpečnejšieho a zdravšieho sveta pre každého a kdekoľvek.

Európska únia spolupracuje s podobne zmýšľajúcimi krajinami na ambicióznej dohode s merateľnými cieľmi na riešenie priamych a nepriamych príčin strát, oveľa prísnejšími ustanoveniami o monitorovaní a preskúmaní a objasnení prostriedkov implementácie. Rokovať sa bude minimálne o týchto prvkoch rámca:
  • Ambiciózne, merateľné a časovo ohraničené ciele, míľniky a ciele, ktorých cieľom bude, aby všetky svetové ekosystémy boli obnovené, odolné a primerane chránené do roku 2050.
  • Ciele na riešenie priamych a nepriamych faktorov straty biodiverzity a zabezpečenie trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov vrátane cieľa 30x30 chrániť aspoň 30 % svetovej pôdy a oceánov do roku 2030, doplnené o ciele, ktoré sa zaoberajú priamymi a nepriamymi faktormi straty biodiverzity.
  • Operačné ustanovenia na mobilizáciu financií a iných prostriedkov implementácie; v tejto súvislosti v septembri predsedníčka von der Leyenová oznámila, že EÚ zdvojnásobí svoje medzinárodné financovanie biodiverzity, najmä pre najzraniteľnejšie krajiny.
  • Oveľa prísnejšie procesy implementácie, monitorovania a preskúmania vrátane transparentnosti plánovanej implementácie, podávania správ, analýzy globálnych nedostatkov a inventarizácie so zvýšeným úsilím v prípade potreby.
  • Účinná implementácia cieľa 3. Dohovoru o biodiverzite, pokiaľ ide o prístup a spravodlivé a spravodlivé zdieľanie výhod z využívania genetických zdrojov spojených s biodiverzitou, čo zároveň zaručuje, že veda, výskum a inovácie môžu naďalej prinášať plné výhody, ktoré podporujú realizáciu ostatných cieľov. 
  • Zabezpečenie dodržiavania práv pôvodného obyvateľstva a plná a efektívna účasť domorodého obyvateľstva a zainteresovaných strán.
Vychádzať sa bude z dobrých výsledkoch minulotýždňového environmentálneho zhromaždenia OSN v Nairobi vrátane dohodnutého vymedzenia riešení založených na prírode, ktoré sú nevyhnutné pre prírodu, ľudí a klímu.

Radíme: Finančná pomoc

Vojna na Ukrajine otvorila priestor aj pre podvodníkov, ktorí sa môžu snažiť zneužiť nešťastie ľudí utekajúcich pred vojnou vo svoj prospech. Ministerstvo vnútra SR vyzýva na obozretnosť pri poskytovaní finančnej pomoci a potrebu overovať si informácie.

Vykonávanie verejných zbierok sa riadi zákonom - získavanie a zhromažďovanie dobrovoľných peňažných príspevkov môžu vykonávať len zákonom určené právnické osoby. Podmienkou je, aby bola verejná zbierka oficiálne povolená. V prípade celoslovenských zbierok robí zápis do registra ministerstvo vnútra. Ak aspoň časť z čistého výnosu bude použitá mimo územia Slovenska, pred registráciou je potrebný aj súhlas Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Na pomoc pre utečencov však môžu slúžiť aj už predtým existujúce zaregistrované zbierky, ktorých registrovaný všeobecne prospešný účel a územie použitia výnosu takýto druh pomoci umožňujú. Zákon o verejných zbierkach sa nevzťahuje na výzvy jednotlivcov o finančnú alebo materiálnu pomoc. V prípade, že fyzická osoba cez mail, sociálnu sieť alebo on-line systém darcovstva požiada verejne o pomoc pre seba alebo iných, je na vôli občanov, či takúto pomoc poskytnú.

Ak chcete pomôcť utečencom a ľuďom na Ukrajine zaslaním financií, tak si vždy overte hodnovernosť danej organizácie. V prípade pochybností, či je verejná zbierka legálna, je možné overiť túto informáciu v registri. Právnická osoba je tiež povinná na svojom webovom sídle informovať o vykonávaní zbierky zapísanej v registri zbierok. V registri sú okrem iného uvedené informácie ako: názov, sídlo, IČO a webové sídlo právnickej osoby, dátum zápisu a registrové číslo zbierky, účel a názov zbierky, spôsob vykonávania zbierky, telefónne číslo na zasielanie darcovských správ SMS alebo pre volanie na skrátené číslo, názov banky alebo pobočky zahraničnej banky a číslo osobitného účtu, dátum začatia a ukončenia, územie, na ktorom sa zbierka bude vykonávať, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu osoby zodpovednej za vykonávanie zbierky, dátum predloženia predbežnej a záverečnej správy zbierky, hrubý a čistý výnos zbierky.

Odporúčame tiež dávať si pozor:
  • na podvodné maily, ktoré dostanete od neznámych odosielateľov, v ktorých sa budú tváriť, že organizujú finančnú zbierku pre Ukrajinu;
  • na podvodné maily, v ktorých budú podvodníci tvrdiť, že vo vojne na Ukrajine zahynul "niekto", po ktorom by ste mali zdediť veľkú sumu peňazí;
  • na stránky, ktoré sa budú tváriť, že chcú nejakou formou pomôcť Ukrajine, no v konečnom dôsledku sa dostanete na stránku, kde od vás budú chcieť podvodníci, aby ste zadali číslo svojej kreditnej karty.

COVID-19: Čo odhalila práca z domu

Pandémia Covid-19 si vyžiadala rýchle zavedenie práce z domu vo väčšine európskych krajín. Počas roka 2020 množstvo hodín práce z domu drasticky narástlo. Najvyšší podiel ľudí pracujúcich z domu v EÚ-27 je vo Fínsku (25,1 %), Luxembursku (23,1 %) a Írsku (21,5 %), kde pracuje z domu viac ako pätina pracujúcich. Podľa dostupných dát sa Slovensko umiestnilo pod priemerom EÚ-27 (12 %) s 5,7 % zamestnancov pracujúcich z domu. N
árast nezaplatenej domácej práce spolu s prácou z domu naplno zasiahol rovnováhu medzi prácou a voľnom a aj duševné zdravie žien.

Vyššia flexibilita a autonómia spojená s prácou z domu často ústi do väčšej intenzity práce a dlhších pracovných hodín s negatívnym dopadom na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Počas pandémie predstavovala práca z domu pre zamestnancov veľa výziev spojených s rozvrhnutím času, rovnováhou medzi prácou a rodinou, duševnou rovnováhou a tiež s pracovným prostredím. Pandémia mala vplyv na každého, ale najnovšie dáta ukazujú, že ženy boli ovplyvnené viac. Podľa údajov z februára a marca 2021 malo 7,4 % oslovených žien a 5,7 % oslovených mužov  ťažkosti s koncentráciou na prácu vzhľadom na ich rodinné povinnosti. Čísla sú ešte väčšie pre tých, ktorí pracovali z domu na plný úväzok, s malými deťmi doma (27 % žien, 19 % mužov). Neplatí len, že rodinné povinnosti mali vplyv na pracovný výkon, ale tiež naopak, 31 % žien a 22 % mužov pracujúcich z domu na plných úväzok s malými deťmi doma vyjadrilo, že tento druh práce im významne znemožnil tráviť čas s rodinou.

Nový prieskum Eurobarometer poukázal na výrazný vplyv pandémie Covid-19 na ženy. Štyria z desiatich respondentov (38 %) uvádzajú, že pandémia mala negatívny dopad na príjem žien, na ich rovnováhu medzi prácou a súkromím (44 %) a na množstvo času, ktoré mohli venovať platenej práci (21 %). Ženy stále vykonávajú väčšinu neviditeľnej, nedocenej a nezaplatenej opatrovateľskej a domácej práce, vrátane starostlivosti o deti a o starších členov rodiny. Počas týždňa ženy venujú v priemere viac hodín starostlivosti o deti alebo vnúčatá a ich vyučovaniu ako muži (ženy 11,1 hodín a muži 6,1 v období február až marec 2021). Dáta tiež poukazujú na rozdiel v starostlivosti o starších a zdravotne znevýhodnených príbuzných - 4,2 hodiny v prípade žien a 2,9 hodín v prípade mužov v období február až marec 2021.

Pandémia koronavírusu má tiež odlišný dopad na duševné zdravie mužov a iný na duševné zdravie žien. Podľa štúdie zadanej Výborom pre ženské práva a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu si tlak na rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom vyžiadal svoju daň na duševnej rovnováhe žien, s vyšším podielom žien ako mužov, ktorí trpia obavami spôsobenými pandémiou Covid-19. Rola žien ako tých, ktoré vykonávajú starostlivosť, mala tiež vplyv na ich duševné zdravie, ženy tiež poukazovali na zvýšené prežívanie obáv a strachu o svoju rodinu a jej blaho a tiež finančnú situáciu. Najmä ženy s malými deťmi boli výrazne ovplyvnené.