EU: Dostupné, bezpečné a udržateľné energie

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu navrhla Európska komisia plán na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív v dostatočnom predstihu pred rokom 2030, počnúc plynom. V pláne sa načrtáva aj súbor opatrení s cieľom reagovať na rastúce ceny energie v Európe a doplniť zásoby plynu na ďalšiu zimu. Európa už niekoľko mesiacov čelí zvýšeným cenám energie, ale teraz tento problém zhoršuje neistota týkajúca sa dodávok. REPowerEU sa bude snažiť diverzifikovať dodávky plynu, urýchliť zavádzanie plynov z obnoviteľných zdrojov a nahradiť plyn pri vykurovaní a výrobe elektriny. To môže do konca roka znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny.

Postupné odstránenie závislosti od fosílnych palív z Ruska možno dosiahnuť s dostatočným predstihom pred rokom 2030. Komisia na tento účel navrhuje vypracovať plán REPowerEU, ktorým sa zvýši odolnosť celoeurópskeho energetického systému na základe dvoch pilierov: diverzifikácie dodávok plynu prostredníctvom vyššieho dovozu skvapalneného zemného plynu a plynu z plynovodov od iných ako ruských dodávateľov a vyšších objemov výroby a dovozu biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov a rýchlejšieho znižovania využívania fosílnych palív v našich domácnostiach, budovách, priemysle a energetickom systéme posilnením energetickej efektívnosti, zvyšovaním obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikácie a riešením prekážok v infraštruktúre. 

Úplná realizácia návrhov Európskej komisie „Fit for 55“ by predstavovala zníženie ročnej spotreby fosílnych palív do roku 2030 o 30 %, čo zodpovedá 100 miliardám m³. Vďaka opatreniam uvedeným v pláne REPowerEU by sa mohlo postupne ušetriť aspoň 155 miliárd m³ fosílneho plynu, čo zodpovedá objemu dovezeného z Ruska v roku 2021. Takmer dve tretiny tohto zníženia možno dosiahnuť do jedného roka, čím sa ukončí nadmerná závislosť EÚ od jediného dodávateľa. Komisia navrhuje spolupracovať s členskými štátmi na určení najvhodnejších projektov na splnenie týchto cieľov, a to na základe rozsiahlej práce, ktorá sa už vykonala v súvislosti s národnými plánmi podpory obnovy a odolnosti.

Komisia plánuje predložiť do apríla t. r. legislatívny návrh, v ktorom sa vyžaduje, aby zásobníky plynu v celej EÚ boli do 1. októbra každého roka naplnené aspoň na 90 % svojej kapacity. Súčasťou návrhu by bolo monitorovanie a presadzovanie úrovní naplnenia a obsahoval by dohodu o solidarite medzi členskými štátmi. Komisia pokračuje vo svojom skúmaní trhu s plynom v reakcii na obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže zo strany hospodárskych subjektov, najmä spoločnosti Gazprom. S cieľom riešiť prudký nárast cien energie preskúma všetky existujúce možnosti mimoriadnych opatrení s cieľom obmedziť vplyv cien plynu na ceny elektrickej energie, ako sú dočasné cenové limity. Posúdi aj možnosti optimalizácie usporiadania trhu s elektrinou, pričom zohľadní záverečnú správu únijnej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a ďalšie príspevky o výhodách a nevýhodách alternatívnych mechanizmov stanovovania cien s cieľom udržať elektrickú energiu cenovo dostupnú bez narušenia dodávok a ďalších investícií do zelenej transformácie.

SR: Vo februári 2022 zbankrotovalo 732 Slovákov

V medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka so 669 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 9,42 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v januári 2022 zbankrotovalo 734 dlžníkov, ich vo februári t. r. bolo iba o 0,27 percenta menej. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca februára 2022 bolo vyhlásených 59.528 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky.

Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) vo februári t. r. zbankrotovalo 92 ľudí bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Z celkového počtu zbankrotovaných ľudí vo februári t. r., na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, bol ich podiel 11,37 %. Zbankrotovalo 16 manželských párov, zaznamenali sa štyri príbuzenské väzby, medzi nimi jeden manželský pár s dcérou ale tiež aj otec so synom. Vo februári t. r. súd zrušil oddlženie jednému dlžníkovi (mužovi) pre nepoctivý zámer. Znamená to, že dlhy tejto osoby sú stále vymáhateľné.  Zároveň bolo vyhlásených 721 konkurzov (98,50 percenta) a 11 dlžníkov (1,50 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov vo februári 2022 ich bolo 47 (6,42 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 685 (93,58 percenta) na majetok nepodnikateľov. Vo februári 2022 súdy zároveň zrušili 789 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 702 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 87 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených vo februári 2022 ich pripadalo na mužov 463 a na ženy 269. Napriek miernym mesačným výkyvom stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s februárom 2021 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol 0,58 percentuálneho bodu (63,83 percenta vo februári 2021 vs. 63,25 percenta vo februári 2022). Pomer žien vo februári 2022 medziročne o 0,58 percentuálneho bodu vzrástol (36,17 percenta vo februári 2021 vs. 36,75 percenta vo februári 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali vo februári 2022, malo 4,10 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (vo februári 2021 ich bolo 3,75 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,97 percenta dlžníčok (vo februári 2021 ich bolo 2,07 percenta). Aj vo februári sa najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov (mužov aj žien) stali štyridsiatnici s podielom 28,01 percenta (vo februári 2021 s podielom 29,45 percenta). Druhou najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici s podielom 25,68 percenta (vo februári 2021 s podielom 26,16 percenta). Veľmi malý bol vo februári 2022 rozdiel medzi ženami tridsiatničkami (podiel 26,77 percenta) a štyridsiatničkami (podiel 27,51 percenta).

V druhom mesiaci tohto roka súdy vyhlásili najviac osobných bankrotov v Nitrianskom – 193 a v Banskobystrickom kraji – 106. Naopak najmenej ich bolo v Žilinskom – 48 a v Trenčianskom kraji - 64. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol iba v dvoch krajoch: v Prešovskom o 35,25 percenta a v Bratislavskom o 18,18 percenta. Počet osobných bankrotov najviac medziročne vzrástol v Trnavskom kraji – o 56,60 percenta a v Žilinskom kraji – o 54,84 percenta.

Radíme: Daňové priznanie za rok 2021

Daňové priznanie (DP) k dani z príjmov za rok 2021 je potrebné podať do konca marca tohto roka a do 31.3.2022 je potrebné daň tiež zaplatiť. Svoju daňovú povinnosť si môžete splniť aj elektronicky. Potrebné je zaregistrovať sa na portáli finančnej správy, a to s využitím elektronického občianskeho preukazu s čipom (eID) a kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP). Fyzické osoby môžu uzavrieť s daňovým úradom aj tzv. dohodu o elektronickom doručovaní.

Daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, ak jeho zdaniteľné príjmy za minulý rok presiahli sumu 2.255,72 eura, alebo ak vykazuje daňovú stratu. Do týchto príjmov sa zahŕňa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahŕňa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR). Existuje niekoľko výnimiek z povinnosti podať daňové priznanie za rok 2021. Týka sa to fyzickej osoby, ktorá:

• dosiahla celkové zdaniteľné príjmy, ktorých výška nepresahuje sumu 2 255,72 eur,
• dosiahla príjmy oslobodené od dane (napr. poberala materské a rodičovský príspevok),
• dosiahla príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (napr. úver, pôžička),
• dosiahla príjmy, u ktorých bola daň vyberaná zrážkou (napr. podiely na zisku, dávky z doplnkového dôchodkového sporenia, plnenia z poistenia).

Oproti minulému roku sa pri vypĺňaní daňového priznania uskutočnilo niekoľko zmien. Došlo k vypusteniu nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami. Zmena nastala aj v uplatňovaní daňového bonusu (zvýšená suma daňového bonusu pre deti nad 6 rokov veku do 15 rokov veku, daňový bonus pre deti od 6 – 15 rokov veku zároveň nemožno kombinovať s dotáciou na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa). Doplnené bolo aj nové zaškrtávacie pole pre mikrodaňovníka (str. 4 DPFOBv21), zmeny nastali aj umorovaní daňovej straty a upustilo sa od povinnosti uvádzať sídlo a právnu formu prijímateľa podielu zaplatenej dane

Ak daňovníci zákonom stanovený termín nestíhajú, alebo z dôvodu pandémie sa dostali do problémov, môžu finančnej správe oznámiť predĺženie lehoty na splnenie si tejto povinnosti o tri mesiace, resp. o šesť mesiacov v prípade príjmov zo zahraničia. Oznámenie o predĺžení lehoty musí byť podané najneskôr do 31.3.2022 na miestne príslušný daňový úrad (ak sa podáva v papierovej forme). Povinne elektronicky komunikujúce osoby oznamujú finančnej správe odklad elektronicky prostredníctvom jej portálu. Oznámenie o predĺžení lehoty je možné podať iba na tlačive, ktorého vzor určilo Finančné riaditeľstvo SR, a ktoré je zverejnené na portáli finančnej správy. V novej lehote je aj splatná daň.

SR: Projekty pre rodovú rovnosť

Napriek tomu, že rovnosť žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie, štatistické údaje potvrdzujú, že dosiahnutie plnej materiálnej rovnosti je zatiaľ v nedohľadne. Jednou z priorít vlády Slovenskej republiky zostáva vytvárať podmienky, aby ženy aj muži mali nielen dostatočné príležitosti materiálne zabezpečiť seba a svoje rodiny zabezpečením férových príležitostí na vstup na trh práce, ale aby mohli žiť aj plnohodnotný súkromný a rodinný život.

V súčasnosti realizuje Slovenská republika dva národné projekty zamerané na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života: 

• Národný projekt Rodová rovnosť na pracovisku (podpora z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja) má cieľ vytvoriť metodicko-analytický rámec na podporu zamestnanosti žien. Zámerom je zvýšiť mieru využívania už v súčasnosti existujúcich nástrojov ako práca z domu, pružný pracovný čas či delené pracovné miesto a zároveň zaviesť nové opatrenia v súlade s prijatou európskou legislatívou a príkladmi dobrej praxe z iných členských štátov, napríklad otcovská dovolenka, flexibilná rodičovská dovolenka či on-line rekvalifikácia zamestnancov na materskej a rodičovskej dovolenke.

• Národný projekt Zosúladenie rodinného a pracovného života sleduje zvýšenie zamestnanosti osôb s rodičovskými povinnosťami, najmä žien, ako aj osamelých rodičov a osoby s povinnosťami starostlivosti o blízkych. Zameriava sa na podporu zamestnávateľov poskytujúcich prácu nezamestnaným ženám najmä prostredníctvom flexibilných foriem zamestnania. O financovanie môžu požiadať zamestnávatelia vo všetkých regiónoch okrem Bratislavského kraja a očakáva sa, že prostredníctvom projektu získa zamestnanie zhruba 1.000 žien.

Mzdy: Príčiny nerovnomernosti

Za mzdovou nerovnomernosťou je podľa najnovšej analýzy portálu Platy.sk veľa príčin, nie je to len diskriminácia, ale sú to tiež pracovné preferencie, zvyky či orientácia hospodárstva. Slovenské ženy dokonca zarábaj
ú až o štvrtinu menej než muži. Celkový priemerný plat žien 1.323 eur v hrubom nemôže konkurovať 1.751 eur u mužov (rozdiel 428 eur, teda takmer 25 percent). Ak priemerné celkové platy prepočítame v kalkulačke čistej mzdy pri predpoklade, že ľudia nemajú deti a uplatňujú si nezdaniteľnú časť, čistý zárobok žien je menej než tisíc eur. Kým zamestnankyne obdržia mesačne v priemere 928 eur, pri zamestnancoch je to 1.228 eur.

Ako sú na tom ostatné krajiny V4? Portál Platy.sk patrí pod medzinárodný web Paylab.com, analýza tak porovnáva aj rozdiely medzi zárobkami žien a mužov vo viacerých štátoch. Rozdiely sú vo všetkých krajinách V4. České, slovenské a maďarské ženy sú na tom oproti mužom podobne. Rozdiely v Poľsku sú ale oveľa výraznejšie. Kým vo zvyšných krajinách Vyšehradskej skupiny predstavuje platový rozdiel medzi pohlaviami zhruba štvrtinu, poľský nepomer je na úrovni takmer 33 percent. Spomedzi krajín V4 vidíme najnižší nepomer medzi platmi žien a mužov v Maďarsku, zhruba 22 percent. Nižšie rozdiely medzi pohlaviami sú v balkánskych krajinách. Vplýva na to najmä iná orientácia hospodárstva s vyváženejším zastúpením oboch pohlaví pri najžiadanejších pozíciách na trhu práce. Príkladom môže byť Chorvátsko. Oproti spomínaným krajinám v srdci najstaršieho kontinentu je rozdiel. predstavuje zhruba 16 percent. Ešte nižší platový nepomer je na severe Európy. Oproti Slovensku tu vidíme výrazne vyšší podiel žien na manažérskych pozíciách. Napríklad fínske zamestnankyne majú v priemere o necelých 12 percent nižší plat ako ich mužskí kolegovia.

Za mzdovou nerovnomernosťou je veľa príčin, jednou z nich sú iné pracovné preferencie. Najmä pre krajiny Vyšehradskej skupiny je typické, že v odvetviach s prevahou ženského pohlavia vidíme nižšie platy, napríklad zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, administratíva či ekonomika, financie a účtovníctvo. Naopak, v odvetviach ako telekomunikácie, elektrotechnika, energetika a strojárstvo dominujú muži. Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvňujú platové rozdiely medzi ženami a mužmi je materská dovolenka. Kým ženy sú niekoľko rokov na materskej dovolenke, ich mužskí kolegovia naberajú v pracovnom živote skúsenosti, s čím často súvisí aj platový progres. V regiónoch sa stále môžeme stretávať aj s vplyvom rodových zvykov. Ženy ešte stále nie sú vychovávané a motivované pracovať na kariére. Stále preto pretrváva tradícia, kedy je za živiteľa rodiny považovaný otec, kým matka sa má starať o domácnosť a deti. Ďalším dôležitým dôvodom je tiež skutočnosť, že ženy si často už na pracovných pohovoroch pýtajú menej peňazí. Tento problém je častý na Slovensku, v Čechách, Maďarsku či Poľsku. Dôvodom môže byť jednak nižšia iniciatíva. Sú prípady, kedy ženy samé často za živiteľa rodiny považujú muža. Zároveň sa však stretávame s tým, že ženy majú často na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia a platové vyjednávanie im robí väčší problém. Dôležitým momentom je zároveň aj fakt, že v mnohých krajinách platí, že keď idú ženy do platového vyjednávania, musia vyjednávať s mužským manažérom.