EU: Očakávania žien

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (8. marec) požiadal Európsky parlament o vypracovanie špecializovaného prieskumu zameraného výlučne na európske ženy, aby získal jasnejší obraz o tom, ako ženy rôzneho veku a z rôznych krajín a sociálno-demografických skupín vnímajú pandémiu COVID-19. Rýchly prieskum Eurobarometra, ktorý zahŕňal celkovo 26.741 rozhovorov, realizovala agentúra IPSOS v období od 25. januára do 3. februára 2022 vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Celkové výsledky EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín.

Tri štvrtiny žien (77 % respondentiek v EÚ a 78 % na Slovensku) sa domnievajú, že pandémia COVID-19 viedla k nárastu telesného a psychického násilia voči ženám. Takmer vo všetkých krajinách (s výnimkou Fínska a Maďarska) zastávala tento názor viac než polovica opýtaných, pričom v Portugalsku to bolo 90 % a v Grécku až 93 % žien. Ženy jasne identifikovali viacero kľúčových opatrení, ktoré by sa mali prijať na riešenie problému násilia páchaného na ženách: uľahčenie nahlasovania prípadov násilia páchaného na ženách, a to aj na polícii (58 %), rozšírenie možností pre ženy vyhľadať pomoc, napríklad prostredníctvom telefonických liniek pomoci (40 %), zvýšenie informovanosti a skvalitnenie odbornej prípravy polície a súdnictva v tejto oblasti (40 %), ako aj zvýšenie finančnej nezávislosti žien (38%).

Podľa 38 % všetkých respondentiek v EÚ a 45 % na Slovensku mala pandémia negatívny dosah na výšku osobného príjmu žien. Najviac žien si to myslí v Grécku (60 %) a najmenej v Dánsku (19 %). Až 44 % opýtaných žien v EÚ a rovnaké percento respondentiek na Slovensku uviedlo, že pandémia COVID-19 narušila aj rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom. Myslí si to viac ako polovica žien na Cypre (68 %), v Grécku (59 %), na Malte (58 %), v Luxembursku (56 %), Taliansku (52 %), Portugalsku (52 %) a Maďarsku (51 %). Pokiaľ ide o trvalé zníženie množstva času tráveného platenou prácou, takýto krok zvažuje alebo sa preň rozhodlo 21 % žien v EÚ a 17% žien na Slovensku.

Od vypuknutia pandémie sa 44 % žien v EÚ a 45 % na Slovensku najviac obávalo neprítomnosti priateľov a rodiny, 37 % v EÚ a 26 % na Slovensku pociťovalo úzkosť a stres a 33 % žien v EÚ a 43 % na Slovensku si robilo obavy celkovo o svoju budúcnosť. Medzi ženami prevláda názor, že opatrenia prijaté na zastavenie šírenia pandémie mali výrazný vplyv na ich duševné zdravie. Tento vplyv vnímali niektoré kategórie spoločnosti intenzívnejšie ako iné, a to v závislosti od druhu opatrenia: približne polovica žien s deťmi do 15 rokov uviedla, že zatvorenie škôl a zariadení starostlivosti o deti malo závažný vplyv na ich duševné zdravie.

Ženy v EÚ sa domnievajú, že Európsky parlament by sa mal prioritne zamerať na tieto oblasti: obchodovanie so ženami a deťmi a ich sexuálne zneužívanie (47 % v EÚ, 49 % na Slovensku), psychické a fyzické násilie páchané na ženách (47 % v EÚ, 43 % na Slovensku), rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a vplyv týchto rozdielov na kariérny rast (41 % v EÚ, 50 % na Slovensku), zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien (31 % v EÚ, 27 % na Slovensku) a ochrana žien a dievčat zo zraniteľných skupín (30 % v EÚ, 32 % na Slovensku).

Radíme: Kurzarbeit na Slovensku

Prvú pomoc pre firmy vystriedal od 1. marca 2022 na Slovensku trvalý systém kurzarbeit. Vzťahuje sa na spoločnosti so zamestnancami, vylúčené sú SZČO a jednoosobové eseročky. Finančnú podporu zavádza do praxe zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore pri skrátenom pracovnom čase. Ako má fungovať v praxi?

AK zamestnávateľ nebude mať dôsledkom vonkajších vplyvov pre zamestnanca prácu a zamestnanec bude nútený zostať doma, dostane náhradu mzdy najmenej vo výške 80 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ, ktorý splní podmienky na poskytnutie štátnej dotácie, dostane finančnú podporu vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca. Z vlastných zdrojov tak zafinancujú firmy len zostávajúcu pätinu platu. Podpora sa vzťahuje na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou (napr. pandémia), výnimočný/núdzový stav vyhlásený prezidentom (napr. v čase vojny), mimoriadnu okolnosť vyhlásenou vládou (t. j. medziročný pokles ročného HDP aspoň o 3 %) alebo okolnosti vyššej moci (napr. povodeň, požiar, chýbajúce dodávky materiálov v dôsledku nehody a pod.). Odborníčka Jana Kyselová zavedenie systému kurzarbeit označuje za správny krok, kritizuje však fakt, že bude kryť aj podnikateľské riziká firiem. Firmy majú maž nárok na podporu zo systému kurzarbeit aj pri hospodárskych ťažkostiach, napríklad pri výpadku dodávok do výroby, ktoré sa budú považovať za „obmedzenie činnosti zamestnávateľa“.

Výška štátnej dotácie na zamestnanca predstavuje 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Najviac 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Maximálna výška štátnej dotácie na jednu hodinu prekážok v práci v roku 2022 bude 60 % z 1/174 x 2 x 1 133 eur = 60 % z 13,0230 eur = 7,8138 eur. Štátna dotácia sa poskytuje celkovo najviac 6 mesiacov v 24 po sebe nasledujúcich mesiacoch. Vláda SK môže toto obdobie predĺžiť na základe nariadenia vlády. Na priznanie podpory musia byť splnené podmienky týkajúce sa zamestnávateľa aj zamestnanca. „Zámerom tvorcov legislatívy bolo, aby firmy vyčerpali všetky možnosti / neexistovali otvorené záväzky. Pozitívum určite je to, že túto formu štátnej pomoci budú môcť čerpať len tí zamestnávatelia, ktorí najskôr prispejú do systému sociálneho zabezpečenia“, dodala Jana Kyselová.

I. Podmienky pre zamestnávateľa

Obmedzenie činnosti zamestnávateľa: Najmenej 1/3 zamestnancov zamestnávateľa mala prekážky v práci na strane zamestnávateľa v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Povinné poistné zaplatené za obdobie najmenej 24 mesiacov: Zamestnávateľ musí ku dňu podania žiadosti o podporu splniť podmienku platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie počas celého trvania tejto povinnosti, ktorá trvala najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa žiada štátna podpora. Táto podmienka sa považuje za splnenú aj v prípade, že existujú zamestnávateľom povolené splátky dlžných príspevkov na sociálne zabezpečenie a dlžná suma sa nestala splatnou.

Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania: Zamestnávateľ nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období 2 rokov pred podaním žiadosti o štátnu dotáciu.

Písomná dohoda so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom - zamestnávateľ musí uzavrieť:

a) písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov, alebo

b) písomnú  dohodu so zamestnancom, že žiada o poskytnutie štátneho príspevku (ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov), alebo

c) súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce v prípade, že nedôjde k uzatvoreniu písomnej dohody podľa písm. a) a b).

Povinnosť zachovať pracovné miesto, na ktoré bola poskytnutá štátna dotácia: táto podmienka musí byť splnená najmenej 2 mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, na ktorý bola poskytnutá štátna dotácia. Uvedené sa nevzťahuje na pracovné miesto zrušené na základe skončenia pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnanca alebo z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Predloženie formulára žiadosti o štátnu dotáciu najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca.

II. Podmienky pre zamestnanca

Prekážka v práci: Zamestnanec bol na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Trvanie pracovného pomeru: Zamestnanec musí byť v pracovnom pomere aspoň 1 mesiac ku dňa podania žiadosti.

Aktívny zamestnanec: Zamestnanec nesmie byť vo výpovednej lehote.

Využitie ročnej dovolenky/pozitívneho konta pracovného času: Zamestnanec si vyčerpal dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok. U zamestnávateľa, kde je zavedené konto pracovného času, tak zamestnanec musí mať vyčerpaný kladný účet konta pracovného času (platí napr. pre výrobný podnik so zavedenými pracovnými zmenami).

Preradenie práce: Zamestnávateľ nemôže preradiť zamestnanca na inú pozíciu v rámci dohodnutého typu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti zamestnávateľa.

Zhoda štátnej dotácie a iných štátnych príspevkov: Štátna dotácia nemôže byť udelená zamestnancovi, na ktorého zamestnávateľ poberá iné štátne príspevky, napr. príspevok na podporu zamestnávania.

5G: Svet nových možností

5G/LTE patrí medzi najzaujímavejšie technológie posledného obdobia. Predchodca, štvrtá generácia (4G) LTE výrazne zrýchlila mobilné dátové pripojenie, čo so sebou prinieslo skutočný boom on-line služieb a mobility. Teraz je na scéne technológia 5G, ktorá umožňuje teoretickú prenosovú rýchlosť až 16 Gbps a otvára svet úplne nových možností. Firmy aj používatelia si túto príležitosť uvedomujú, a preto je medzi nimi konektivita 5G/LTE stále obľúbenejšia. 

Popularita 5G/LTE stúpa s rastúcim povedomím verejnosti o tom, že ide o praktický spôsob, ako získať zálohu k pripojeniu cez pevnú linku, ale tiež samostatné pripojenie k internetu. Nasadenie technológie 5G/LTE ako „záchranného lana“ v prípade výpadku širokopásmového pripojenia je už dnes bežné. Vďaka rastúcej spoľahlivosti a relatívne nízkym nákladom na 4G sa LTE už predtým stalo praktickým riešením pre dátovú konektivitu. Teraz jeho atraktivita ďalej stúpa s tým, ako sa rozširuje pokrytie 5G. V porovnaní so svojim predchodcom predstavuje technológia 5G/LTE obrovský krok vpred a vďaka svojej rýchlosti sa považuje za vhodnú alternatívu k pevným linkám. V Európe stále existujú vzdialené regióny bez akéhokoľvek pripojenia po pevnej linke. A práve pre také miesta je 5G dokonalým riešením. A dokonca aj v krajinách prvého sveta ešte dnes narazíte na oblasti, a to vrátane niektorých veľkých miest, kde rýchlosť pripojenia sotva prekročí 30 Mbps. To nie je žiadna sláva v porovnaní s rýchlosťou 70 Mbps, ktorú môžete čakať v prípade pripojení 4G LTE. A netreba dodávať, že 5G je ešte vyššia liga.

Všetky tieto faktory vedú k vysokému dopytu po riešeniach 5G/LTE. Než čakať na inštaláciu optických káblov, firmy aj domáci používatelia si radšej zaobstarajú 5G/LTE routery, ktoré používajú k hlavnému pripojeniu k internetu. V takom prípade potom ako záloha slúži pevná linka. Či už sa 5G/LTE zariadenie používa na záložné alebo hlavné pripojenie, možnosť jeho vzdialenej správy, t.j. konfigurácia, monitoring prevádzky a realizácia všetkých úprav na diaľku, je skutočnou výhodou. Správcovia vďaka nej získavajú viac flexibility, čo mnohé organizácie ocenia najmä v dnešnej dobe, kedy stále častejšie pracujeme z domu. Ruku v ruke s pokračujúcim zavádzaním služieb 5G predpokladáme, že popularita LTE bude naďalej stúpať. Pokiaľ hľadáte záložné riešenia k vášmu širokopásmovému pripojeniu alebo žijete v mieste, kde pripojenie cez pevnú linku neexistuje alebo je pomalé, potom je 5G/LTE možnosťou, ktorá určite stojí za zváženie.

EU: Finančné opatrenia voči Rusku

Európska únia sa dohodla na vylúčení kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT – dominantného svetového medzibankového komunikačného systému. Rozhodnutie vychádza z rozsiahlych a bezprecedentných balíkov opatrení, ktoré EÚ prijala v reakcii na akty agresie zo strany Ruska na územnú celistvosť Ukrajiny. Zakázala tiež investovanie do projektov spolufinancovaných ruským priamym investičným fondom. Zakazuje sa aj poskytovanie eurobankoviek denominovaných v eurách Rusku.

Prijaté opatrenie zabráni dotknutým bankám uskutočňovať svoje finančné transakcie na celom svete rýchlo a účinne. Dnešné rozhodnutie je výsledkom úzkej spolupráce medzinárodných partnerov EÚ, ako sú Spojené štáty a Spojené kráľovstvo. Zoznam dotknutých bánk bol uverejnený v úradnom vestníku.

Výber bánk, na ktoré sa opatrenie zameriava, je spojený s tým, že už podliehajú sankciám zo strany EÚ a iných krajín G7. Rozhodnutie nadobudne účinnosť 12. marca 2022. Spoločnosť SWIFT a iní prevádzkovatelia takto budú mať krátke prechodné obdobie na uplatnenie opatrenia, čím sa zmiernia možné negatívne vplyvy na podniky a finančné trhy EÚ. V závislosti od krokov Ruska je Európska komisia pripravená v krátkom čase toto opatrenie rozšíriť na ďalšie ruské banky.

Radíme: Ako hovoriť s deťmi o vojne

Keď sa vojna stane hlavnou témou správ, môže to vyvolať pocity strachu, smútku, hnevu aj úzkosti, kdekoľvek na svete žijete. Deti vždy hľadajú pocit bezpečia a istoty u svojich rodičov – o to viac v čase krízy. Ako hovoriť s dieťaťom o vojnových hrôzach a byť mu pritom oporou?

1. ZISTITE, ČO VEDIA A AKO SA CÍTIA

Vyberte si čas a miesto, kedy to dokážete začať rozhovor prirodzene a dieťa sa bude s väčšou pravdepodobnosťou cítiť pohodlnejšie a slobodne rozprávať. Pokúste sa vyhnúť rozhovorom na túto tému tesne pred spaním. Dobrým východiskovým bodom je opýtať sa dieťaťa, čo vie a ako sa cíti. Niektoré deti možno vedia málo o tom, čo sa deje, alebo nemajú záujem o tom hovoriť, iné sa však môžu v tichosti trápiť. S menšími deťmi môže pomôcť otvoriť rozhovor kreslenie, príbehy a iné aktivity. K deťom sa môžu správy dostať rôznymi spôsobmi, preto je dôležité kontrolovať, čo vidia a počujú. Je to príležitosť, ako ich uistiť a prípadne opraviť akékoľvek nepresné informácie, s ktorými sa mohli stretnúť, či už on-line, v televízii, v škole alebo od priateľov. Neustály prúd znepokojujúcich obrázkov a titulkov môže vyvolať pocit, že kríza je všade okolo nás. Mladšie deti nemusia vedieť rozlišovať medzi obrazmi na obrazovke a ich vlastnou osobnou realitou a môžu si myslieť, že sú v bezprostrednom nebezpečenstve, aj keď sa konflikt odohráva ďaleko. Staršie deti môžu vidieť znepokojujúce veci na sociálnych sieťach a mať strach z toho, ako môžu udalosti eskalovať. Je dôležité nezmenšovať ani nezavrhovať ich obavy. Ak položia otázku, ktorá sa vám môže zdať extrémna, napríklad „Všetci zomrieme?“, ubezpečte ich, že sa to nestane, ale tiež sa snažte zistiť, čo počuli a prečo ich to znepokojuje. Ak dokážete pochopiť, odkiaľ pochádzajú obavy, je pravdepodobnejšie, že ich dokážete upokojiť. Nezabudnite uznať ich pocity a uistiť ich, že čokoľvek cítia, je prirodzené. Ukážte, že počúvate tým, že im venujete svoju plnú pozornosť a pripomeňte im, že sa môžu s vami alebo s iným dôveryhodným dospelým rozprávať, kedykoľvek chcú. Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, či úzkosti.

2. HOVORTE S DEŤMI POKOJNE A PRIMERANE VEKU

Deti majú právo vedieť, čo sa deje vo svete, ale dospelí majú tiež zodpovednosť za to, aby ich chránili pred utrpením. Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, úzkosti. Je normálne, ak cítite smútok alebo obavy z toho, čo sa deje. Majte však na pamäti, že deti preberajú svoje emocionálne signály od dospelých, takže sa snažte nezdieľať so svojím dieťaťom žiadne obavy. Hovorte pokojne a dbajte na reč svojho tela, ako sú výrazy tváre. Pokiaľ môžete, ubezpečte svoje deti, že sú v bezpečí pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Pripomeňte im, že veľa ľudí na celom svete tvrdo pracuje na zastavení konfliktu a nájdení mieru. Pamätajte, že je v poriadku nemať odpoveď na každú otázku. Dá sa povedať, že si odpoveď treba vyhľadať alebo to využiť ako príležitosť so staršími deťmi nájsť odpovede spoločne. Používajte webové stránky renomovaných spravodajských organizácií alebo medzinárodných organizácií ako UNICEF a OSN. Vysvetlite, že niektoré informácie online nie sú presné a že je dôležité nájsť spoľahlivé zdroje.

3. ŠÍRTE SÚCIT, NIE STIGMU

Konflikt môže často priniesť predsudky a diskrimináciu, či už voči ľuďom alebo voči krajine. Keď sa rozprávate s deťmi, vyhýbajte sa nálepkám ako „zlí ľudia“ alebo „zlí“ a namiesto toho to využite ako príležitosť na povzbudenie súcitu, napríklad pre rodiny, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy. Aj keď sa konflikt odohráva vo vzdialenej krajine, môže podnietiť diskrimináciu na vašom okolí. Ubezpečte sa, či deti nezažívajú alebo neprispievajú k šikanovaniu. Ak ich v škole pomenovali alebo ich šikanovali, povzbuďte ich, aby to povedali vám alebo dospelému, ktorému dôverujú. Pripomeňte im, že každý si zaslúži byť v bezpečí, v škole aj v spoločnosti. Šikanovanie a diskriminácia sú vždy nesprávne a každý z nás by sa mal podieľať na šírení láskavosti a vzájomnej podpore.

4. ZAMERAJTE SA NA POMOCNÍKOV

Je dôležité, aby deti vedeli, že ľudia si navzájom pomáhajú skutkami odvahy a láskavosti. Nájdite pozitívne príklady pomoci, ľudí, ktorí nezištne pomáhajú. Zistite, či by sa dieťa chcelo aktívne zapojiť. Môže napríklad nakresliť plagát alebo napísať básničku, zapojiť do miestnej zbierky alebo petície. UROBIŤ NIEČO, bez ohľadu na to, aké malé je, môže často priniesť veľkú útechu.

5. UZATVÁRAJTE ROZHOVORY OPATRNE

Keď ukončíte konverzáciu, je dôležité uistiť sa, že nenecháte dieťa v stave úzkosti. Pokúste sa posúdiť úroveň jeho úzkosti sledovaním reči tela, či používa svoj obvyklý tón hlasu a sledujte jeho dýchanie. Pripomeňte mu, že vám na ňom záleží a že ste tu na to, aby ste ho počúvali a upokojili, kedykoľvek sa bude báť.

6. RAZ NESTAČÍ

Keďže správy o konflikte pokračujú, mali by ste svoje dieťa naďalej kontrolovať, aby ste videli, ako sa mu darí. Ako sa cíti? Má nejaké nové otázky alebo veci, o ktorých by sa s vami chcelo porozprávať? Ak má dieťa obavy z toho, čo sa deje, dávajte pozor na akékoľvek zmeny v tom, ako sa správa alebo cíti, ako sú bolesti brucha, hlavy, nočné mory alebo problémy so spánkom. Deti majú rôzne reakcie na nežiadúce udalosti a niektoré príznaky úzkosti nemusia byť také zrejmé. Mladšie deti môžu byť prítulnejšie ako zvyčajne, zatiaľ čo dospievajúci môžu prejavovať intenzívny smútok alebo hnev. Mnohé z týchto reakcií trvajú len krátky čas a sú normálnymi reakciami na stresujúce udalosti. Ak tieto reakcie trvajú dlhší čas, vaše dieťa môže potrebovať odbornú pomoc.Môžete im pomôcť znížiť stres spoločnou aktivitou, ako napríklad dýchanie do brucha: 5 krát sa zhlboka nadýchnite, 5 sekúnd nádych nosom a 5 sekúnd výdych ústami. Vysvetlite, že keď sa dieťa nadýchne, nafúkne brucho ako balón a pri výdychu vzduch opäť vypustí. Buďte pripravení opäť hovoriť s dieťaťom. Ak je tesne pred spaním, dokončite niečo pozitívne, ako je čítanie obľúbeného príbehu, ktorý im pomôže dobre spať.

7. OBMEDZTE ZÁPLAVU SPRÁV

Dávajte pozor na to, akým správam sú deti vystavené. Pri mladších deťoch skúste správy úplne vypnúť. Pri starších deťoch by ste to mohli využiť ako príležitosť na diskusiu o tom, koľko času trávia čítaním správ a akým zdrojom správ dôverujú. Berte ohľad aj na to, ako hovoríte o konflikte s inými dospelými, ak sú vaše deti nablízku a môžu vás počuť. Pokiaľ je to možné, snažte sa vytvoriť pozitívne rozptýlenie, ako je hranie hry alebo spoločná prechádzka.

8. „STARAJTE SA O SEBA”

Ak to budete zvládať, budete môcť lepšie pomáhať deťom. Deti preberajú reakcie na udalosti a správy, takže im pomáha vedieť, že ste pokojní a máte situáciu pod kontrolou. Ak cítite úzkosť alebo rozrušenie, nájdite si čas pre seba a oslovte ostatných členov rodiny, priateľov a dôveryhodných ľudí. Dávajte pozor na to, ako prijímate správy: Skúste identifikovať kľúčové časy počas dňa, aby ste mali prehľad o tom, čo sa deje, namiesto toho, aby ste boli neustále on-line. V rámci svojich možností si nájdite čas na veci, ktoré vám pomôžu relaxovať a zotaviť sa.