1. ZISTITE, ČO VEDIA A AKO SA CÍTIA
Vyberte si čas a miesto, kedy to dokážete začať rozhovor prirodzene a dieťa sa bude s väčšou pravdepodobnosťou cítiť pohodlnejšie a slobodne rozprávať. Pokúste sa vyhnúť rozhovorom na túto tému tesne pred spaním. Dobrým východiskovým bodom je opýtať sa dieťaťa, čo vie a ako sa cíti. Niektoré deti možno vedia málo o tom, čo sa deje, alebo nemajú záujem o tom hovoriť, iné sa však môžu v tichosti trápiť. S menšími deťmi môže pomôcť otvoriť rozhovor kreslenie, príbehy a iné aktivity. K deťom sa môžu správy dostať rôznymi spôsobmi, preto je dôležité kontrolovať, čo vidia a počujú. Je to príležitosť, ako ich uistiť a prípadne opraviť akékoľvek nepresné informácie, s ktorými sa mohli stretnúť, či už on-line, v televízii, v škole alebo od priateľov. Neustály prúd znepokojujúcich obrázkov a titulkov môže vyvolať pocit, že kríza je všade okolo nás. Mladšie deti nemusia vedieť rozlišovať medzi obrazmi na obrazovke a ich vlastnou osobnou realitou a môžu si myslieť, že sú v bezprostrednom nebezpečenstve, aj keď sa konflikt odohráva ďaleko. Staršie deti môžu vidieť znepokojujúce veci na sociálnych sieťach a mať strach z toho, ako môžu udalosti eskalovať. Je dôležité nezmenšovať ani nezavrhovať ich obavy. Ak položia otázku, ktorá sa vám môže zdať extrémna, napríklad „Všetci zomrieme?“, ubezpečte ich, že sa to nestane, ale tiež sa snažte zistiť, čo počuli a prečo ich to znepokojuje. Ak dokážete pochopiť, odkiaľ pochádzajú obavy, je pravdepodobnejšie, že ich dokážete upokojiť. Nezabudnite uznať ich pocity a uistiť ich, že čokoľvek cítia, je prirodzené. Ukážte, že počúvate tým, že im venujete svoju plnú pozornosť a pripomeňte im, že sa môžu s vami alebo s iným dôveryhodným dospelým rozprávať, kedykoľvek chcú. Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, či úzkosti.
2. HOVORTE S DEŤMI POKOJNE A PRIMERANE VEKU
Deti majú právo vedieť, čo sa deje vo svete, ale dospelí majú tiež zodpovednosť za to, aby ich chránili pred utrpením. Používajte jazyk primeraný veku, sledujte ich reakcie a buďte citliví na úroveň ich obáv, úzkosti. Je normálne, ak cítite smútok alebo obavy z toho, čo sa deje. Majte však na pamäti, že deti preberajú svoje emocionálne signály od dospelých, takže sa snažte nezdieľať so svojím dieťaťom žiadne obavy. Hovorte pokojne a dbajte na reč svojho tela, ako sú výrazy tváre. Pokiaľ môžete, ubezpečte svoje deti, že sú v bezpečí pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Pripomeňte im, že veľa ľudí na celom svete tvrdo pracuje na zastavení konfliktu a nájdení mieru. Pamätajte, že je v poriadku nemať odpoveď na každú otázku. Dá sa povedať, že si odpoveď treba vyhľadať alebo to využiť ako príležitosť so staršími deťmi nájsť odpovede spoločne. Používajte webové stránky renomovaných spravodajských organizácií alebo medzinárodných organizácií ako UNICEF a OSN. Vysvetlite, že niektoré informácie online nie sú presné a že je dôležité nájsť spoľahlivé zdroje.
3. ŠÍRTE SÚCIT, NIE STIGMU
Konflikt môže často priniesť predsudky a diskrimináciu, či už voči ľuďom alebo voči krajine. Keď sa rozprávate s deťmi, vyhýbajte sa nálepkám ako „zlí ľudia“ alebo „zlí“ a namiesto toho to využite ako príležitosť na povzbudenie súcitu, napríklad pre rodiny, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy. Aj keď sa konflikt odohráva vo vzdialenej krajine, môže podnietiť diskrimináciu na vašom okolí. Ubezpečte sa, či deti nezažívajú alebo neprispievajú k šikanovaniu. Ak ich v škole pomenovali alebo ich šikanovali, povzbuďte ich, aby to povedali vám alebo dospelému, ktorému dôverujú. Pripomeňte im, že každý si zaslúži byť v bezpečí, v škole aj v spoločnosti. Šikanovanie a diskriminácia sú vždy nesprávne a každý z nás by sa mal podieľať na šírení láskavosti a vzájomnej podpore.
4. ZAMERAJTE SA NA POMOCNÍKOV
Je dôležité, aby deti vedeli, že ľudia si navzájom pomáhajú skutkami odvahy a láskavosti. Nájdite pozitívne príklady pomoci, ľudí, ktorí nezištne pomáhajú. Zistite, či by sa dieťa chcelo aktívne zapojiť. Môže napríklad nakresliť plagát alebo napísať básničku, zapojiť do miestnej zbierky alebo petície. UROBIŤ NIEČO, bez ohľadu na to, aké malé je, môže často priniesť veľkú útechu.
5. UZATVÁRAJTE ROZHOVORY OPATRNE
Keď ukončíte konverzáciu, je dôležité uistiť sa, že nenecháte dieťa v stave úzkosti. Pokúste sa posúdiť úroveň jeho úzkosti sledovaním reči tela, či používa svoj obvyklý tón hlasu a sledujte jeho dýchanie. Pripomeňte mu, že vám na ňom záleží a že ste tu na to, aby ste ho počúvali a upokojili, kedykoľvek sa bude báť.
6. RAZ NESTAČÍ
Keďže správy o konflikte pokračujú, mali by ste svoje dieťa naďalej kontrolovať, aby ste videli, ako sa mu darí. Ako sa cíti? Má nejaké nové otázky alebo veci, o ktorých by sa s vami chcelo porozprávať? Ak má dieťa obavy z toho, čo sa deje, dávajte pozor na akékoľvek zmeny v tom, ako sa správa alebo cíti, ako sú bolesti brucha, hlavy, nočné mory alebo problémy so spánkom. Deti majú rôzne reakcie na nežiadúce udalosti a niektoré príznaky úzkosti nemusia byť také zrejmé. Mladšie deti môžu byť prítulnejšie ako zvyčajne, zatiaľ čo dospievajúci môžu prejavovať intenzívny smútok alebo hnev. Mnohé z týchto reakcií trvajú len krátky čas a sú normálnymi reakciami na stresujúce udalosti. Ak tieto reakcie trvajú dlhší čas, vaše dieťa môže potrebovať odbornú pomoc.Môžete im pomôcť znížiť stres spoločnou aktivitou, ako napríklad dýchanie do brucha: 5 krát sa zhlboka nadýchnite, 5 sekúnd nádych nosom a 5 sekúnd výdych ústami. Vysvetlite, že keď sa dieťa nadýchne, nafúkne brucho ako balón a pri výdychu vzduch opäť vypustí. Buďte pripravení opäť hovoriť s dieťaťom. Ak je tesne pred spaním, dokončite niečo pozitívne, ako je čítanie obľúbeného príbehu, ktorý im pomôže dobre spať.
7. OBMEDZTE ZÁPLAVU SPRÁV
Dávajte pozor na to, akým správam sú deti vystavené. Pri mladších deťoch skúste správy úplne vypnúť. Pri starších deťoch by ste to mohli využiť ako príležitosť na diskusiu o tom, koľko času trávia čítaním správ a akým zdrojom správ dôverujú. Berte ohľad aj na to, ako hovoríte o konflikte s inými dospelými, ak sú vaše deti nablízku a môžu vás počuť. Pokiaľ je to možné, snažte sa vytvoriť pozitívne rozptýlenie, ako je hranie hry alebo spoločná prechádzka.
8. „STARAJTE SA O SEBA”
Ak to budete zvládať, budete môcť lepšie pomáhať deťom. Deti preberajú reakcie na udalosti a správy, takže im pomáha vedieť, že ste pokojní a máte situáciu pod kontrolou. Ak cítite úzkosť alebo rozrušenie, nájdite si čas pre seba a oslovte ostatných členov rodiny, priateľov a dôveryhodných ľudí. Dávajte pozor na to, ako prijímate správy: Skúste identifikovať kľúčové časy počas dňa, aby ste mali prehľad o tom, čo sa deje, namiesto toho, aby ste boli neustále on-line. V rámci svojich možností si nájdite čas na veci, ktoré vám pomôžu relaxovať a zotaviť sa.
