On-line: Kurzarbeit na Slovensku

Od 1. marca 2022 nadobudol účinnosť nový slovenský zákon o podpore v čase skrátenej práce. Prvé žiadosti o podporu budú úrady práce prijímať v apríli t. r., keďže žiadosti je možné predkladať vždy za predchádzajúci kalendárny mesiac. Podrobné informácie o novej formy pomoci sú dostupné na novej webovej stránke. 

O skrátenej práci hovoríme vtedy, ak zamestnávateľ nemôže dočasne prideľovať svojim zamestnancom prácu v plnom rozsahu v dôsledku nepriaznivej situácie, ktorej nemohol predísť, ani ju predpokladať. Aby nemusel prepúšťať, dohodne sa so zamestnancami na skrátení pracovného času. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške minimálne 80 %, pričom 60 % poskytuje zamestnávateľovi štát. Skrátená práca ako nástroj pasívnej politiky trhu práce pomáha zamestnávateľovi udržať pracovné miesta, aby nemusel svojich zamestnancov prepúšťať. Vďaka tejto podpore sa zamestnávateľovi znižujú mzdové náklady a zároveň ušetrí náklady na hľadanie a zaškolenie nových zamestnancov po skončení obmedzenia činnosti. Zamestnanec nepríde o prácu a počas trvania prekážky v práci dostáva väčšinu príjmu. 

Jednou z podmienok poskytovania podpory je obmedzenie činnosti vplyvom tzv. vonkajšieho faktora. Ide o situácie a okolnosti, ktoré vyhlasuje prezident SR alebo vláda SR (napr. núdzový stav) alebo o iné okolnosti o ktorých rozhoduje špeciálna komisia (napr. v prípade požiaru, povodní apod.). Na webovej stránke www.skratenapraca.gov.sk nájdu zamestnávatelia a zamestnanci všetky potrebné informácie o tom ako systém skrátenej práce funguje, kto je oprávneným žiadateľom, aké sú podmienky poskytnutia podpory, aká je výška podpory, aké informácie sa uvádzajú v žiadosti a tiež často kladené otázky. Na tejto webstránke budú od apríla dostupné aj príslušné žiadosti o podporu.

EU: Women TechEU

Európska komisia oznámila výsledky prvej výzvy na predkladanie ponúk v rámci nového pilotného programu Women TechEU, ktorý má podporovať špičkové technologické startupy vedené ženami. Výzva sa financuje v rámci pracovného programu Európske inovačné ekosystémy, ktorý je súčasťou program EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa.

Women TechEU je úplne nová iniciatíva Európskej únie. Poskytuje jednotlivé granty vo výške 75.000 eur na podporu prvotných krokov v inovačnom procese aj na rast podniku. Okrem toho zabezpečuje mentorstvo a poradenstvo prostredníctvom programu Women Leadership Programme Európskej rady pre inovácie (EIC) a príležitosti na vytváranie sietí v celej Európskej únii. Prihlášky posúdili nezávislí experti a vybrali skupinu prvých 50 spoločností vedených ženami z 15 krajín, ktorým komisia teraz poskytne podporu. Vyše 40 z nich má sídlo v jednom z členských štátov EÚ, pričom pätina z nich je z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti v rámci programu Horizont Európa. Okrem toho približne pätina má sídlo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa.

Spoločnosti, ktoré sa vybrali, vyvinuli špičkové a disruptívne inovácie v širokom spektre oblastí: od včasného diagnostikovania a liečby rakoviny až po zmierňovanie negatívneho vplyvu emisií metánu. Sú zamerané na dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja, ako je boj proti zmene klímy, znižovanie odpadu z potravín, ako aj rozšírenie prístupu k vzdelávaniu a posilnenie postavenia žien. Projekty sa začnú realizovať na jar 2022 a očakáva sa, že budú prebiehať počas šiestich až 12 mesiacov. Ženy vo vedúcich pozíciách sa zapoja do programu Women Leadership Programme Európskej rady pre inovácie, ktorý im poskytne na mieru šité mentorstvo a poradenstvo.

Komisia po veľmi sľubnej reakcii na ten tento prvý pilotný program plánuje v roku 2022 program Women TechEU obnoviť. Rozpočet na ďalšiu výzvu sa zvýši na 10 miliónov eur, ktoré budú plynúť na podporu približne 130 spoločností (v porovnaní s 50 tento rok). Výzva sa otvorí v roku 2022.

SR: Nehnuteľnosti na bývanie zdraželi o vyše 10 %

Ceny predajov zaznamenaných v katastri nehnuteľností na Slovensku aj v závere roka 2021 dynamicky rástli, domy a byty sa medziročne predávali drahšie o viac než 10 %, v porovnaní s letnými mesiacmi boli podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) ceny vyššie o 3,6 %.

Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie vo 4. štvrťroku 2021 naďalej rástli, ale tempo rastu sa v porovnaní s tretím štvrťrokom mierne spomalilo. Ceny, za ktoré sa nehnuteľnosti skutočne predali, boli medziročne vyššie o 10,7 %. Rast cien koncom roka kulminoval a bol najvyšší zo všetkých štvrťrokov 2021. V rovnakom období roku 2020 ceny rástli pomalšie (rast 7,3 %), v rovnakom období pred dvomi rokmi bol rast na približne aktuálnej úrovni (o 10,9 %). Vlaňajšie a staršie údaje však ŠÚ SR spracúval z menšej vzorky dát z Cenovej mapy nehnuteľností vybraných realitných kancelárií. Od 2. štvrťroka 2021 spracúva ŠÚ SR štatistiky o cenách nehnuteľností z komplexnej databázy katastra nehnuteľností na Slovensku.

Vysoké hodnoty medziročného rastu vo 4. štvrťroku 2021 boli zaznamenané tak pri existujúcich nehnuteľnostiach o 10,5 %, ako aj pri nových nehnuteľnostiach o 10,9 %. Svoj medziročný rast výrazne zdynamizovali najmä nové nehnuteľnosti, v predošlých štvrťrokoch vykazovali rast menej ako 6 %. Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie medzikvartálne (v porovnaní s 3. štvrťrokom 2021) vzrástli o 3,6 %, dynamika medzikvartálneho rastu však spomalila. Realizačné ceny nových nehnuteľností sa v porovnaní s 3. štvrťrokom zvýšili o 4,1 % a ceny existujúcich nehnuteľností svoje tempo rastu mierne zvýšili na 3,2 %.

Radíme: Myslite na svoju bezpečnosť

Podvodníci, ktorí sa vydávajú za Ukrajincov vo finančnej tiesni, už začali lákať z ľudí peniaze. Podobné pokusy poznáme už z minulosti, kedy sa zameriavali na cestovateľov s ťažkosťami alebo romanticky motivované podvody. Pozor aj na výzva na sociálnych sietiach vyzývajúce stiahnuť si DDoS nástroje na podporu tzv. DDoS útokov namierených na ruské ciele.

Útočníci nemajú žiadne morálne zábrany a využijú každú príležitosť získať peniaze od ľudí ochotných pomáhať, upozorňujú bezpečnostní experti spoločnosti Avast. Dôrazne odporúčajú neposielať nikomu peniaze, obzvlášť vo forme kryptomien. Ak chcete pomôcť ľuďom na Ukrajine, urobte tak prostredníctvom dôveryhodných organizácií. Používateľom zároveň odporúčajú zabezpečiť vlastnú ochranu voči kyberútokom. Ľudia by sa mali uistiť, že je ich počítač plne aktualizovaný (systém aj aplikácie), mali by používať kvalitný bezpečnostný systém a venovať zvýšenú pozornosť nečakaným emailom alebo odkazom v chate. Je dôležité pamätať, že ohľadom krízy sa bude šíriť veľké množstvo informácií, čo kyberútočníci (politicky motivovaní alebo nie) bezpochyby využijú.

Analýza jedného z odporúčaných DDoS nástrojov ukázala, že nie je bezpečný, pretože zhromažďuje osobné údaje používateľov (napríklad IP adresa, kód krajiny, mesto, poloha odvodená z IP adresy, používateľské meno, konfigurácia hardvéru a jazyk systému), čo následne môže umožniť ich identifikáciu. Vzhľadom na to, že konfigurácia sa sťahuje zo vzdialeného servera, môže tento nástroj v dôsledku tiež podporovať DDoS útok na iný ľubovoľný cieľ, ktorý si autor nástroja vyberie bez toho, aby ste o tom vedeli. Hoci pre občanov môže byť atraktívne pripojiť sa ku kybernetickým silám a vyjadriť tak svoj názor na vojnu, stále ide o kybernetický útok so všetkými jeho dôsledkami. Používatelia si môžu myslieť, že tieto nástroje umožňujú anonymne zaútočiť na určité ciele, ale je dôležité, aby vedeli, že nechránia ich súkromie ani anonymitu a môžu ich vystaviť riziku odvetných útokov. 

EU: Nové pravidlá pre podniky

Zámerom návrhu novej smernice Európskej komisie o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti je podporiť udržateľné a zodpovedné správanie podnikov v rámci globálnych hodnotových reťazcov. Podniky budú musieť identifikovať nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudské práva, ako detská práca a pracovné vykorisťovanie a na životné prostredie, napríklad znečistenie a strata biologickej diverzity, a v nevyhnutných prípadoch týmto vplyvom predchádzať, odstrániť ich či zmierniť.

Niekoľko členských štátov už zaviedlo vnútroštátne pravidlá týkajúce sa náležitej starostlivosti a niektoré spoločnosti prijali opatrenia z vlastnej iniciatívy. Potrebné rozsiahlejšie zlepšenie je však ťažké dosiahnuť dobrovoľnými opatreniami. Návrh zavádza povinnosť náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti s cieľom riešiť negatívne vplyvy na ľudské práva a životné prostredie.

Nové pravidlá náležitej starostlivosti sa budú vzťahovať na tieto podniky a odvetvia:

Podniky z EÚ:

Skupina 1: všetky spoločnosti s ručením obmedzeným v EÚ, ktoré majú značnú veľkosť a hospodársku silu (500 a viac zamestnancov a čistý obrat 150 miliónov eur a viac).

Skupina 2: ostatné spoločnosti s ručením obmedzeným pôsobiace vo vymedzených odvetviach s veľkým vplyvom, ktoré nespĺňajú obe prahové hodnoty skupiny 1 a ktoré majú 250 a viac zamestnancov a celosvetový čistý obrat 40 miliónov eur a viac. Pre tieto podniky začnú pravidlá platiť o dva roky neskôr ako pre skupinu 1.

Podniky z krajín mimo EÚ pôsobiace v EÚ s prahovou hodnotou obratu vytvoreného v EÚ zodpovedajúce skupinám 1 a 2.

Malé a stredné podniky nepatria priamo do rozsahu pôsobnosti tohto návrhu.

Tento návrh sa týka vlastných činností podnikov, ich dcérskych spoločností a ich hodnotových reťazcov (priamych a nepriamych zavedených obchodných vzťahov). Aby spoločnosti splnili povinnosť náležitej starostlivosti podnikov, musia:

• začleniť náležitú starostlivosť do svojich politík,
• identifikovať skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a životné prostredie,
• predchádzať týmto potenciálnym vplyvom, resp. ich zmierňovať,
• odstrániť alebo minimalizovať skutočné vplyvy,
• zaviesť a zachovať postup na vybavovanie sťažností,
• monitorovať účinnosť politiky náležitej starostlivosti a súvisiacich opatrení
• a verejne komunikovať o náležitej starostlivosti.

Konkrétne to znamená účinnejšiu ochranu ľudských práv zahrnutých v medzinárodných dohovoroch. Pracovníkom musia byť vytvorené bezpečné a zdravé pracovné podmienky. Podobne tento návrh pomôže zabrániť nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, ktoré sú v rozpore s kľúčovými environmentálnymi dohovormi. Podniky patriace do rozsahu pôsobnosti návrhu budú musieť prijať náležité opatrenia („záväzky o konaní“) vzhľadom na závažnosť a pravdepodobnosť rôznych vplyvov k možnostiam opatrení, ktoré má podnik v danej situácii k dispozícii, a k potrebe stanoviť priority. Vnútroštátne správne orgány vymenované členskými štátmi budú zodpovedné za dohľad nad týmito novými pravidlami a v prípade ich nedodržania môžu uložiť pokuty. Obete budú mať okrem toho možnosť podať žalobu o náhradu škody, ktorej sa dalo pomocou vhodných opatrení náležitej starostlivosti vyhnúť. Podniky zo skupiny 1 navyše musia mať plán na zabezpečenie zlučiteľnosti ich obchodnej stratégie s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou.

Na začlenenie náležitej starostlivosti do celého fungovania podnikov, treba angažovanosť riaditeľov podnikov. Preto sa v návrhu stanovuje povinnosť riaditeľov zaviesť náležitú starostlivosť, zaradiť ju do podnikovej stratégie a dohliadať na jej dodržiavanie. Ďalej musia riaditelia pri plnení svojej povinnosti konať v najlepšom záujme podniku zohľadňovať vplyv svojich rozhodnutí na ľudské práva, zmenu klímy a životné prostredie. V prípadoch, kde je odmena riaditeľov pohyblivá, budú motivovaní k tomu, aby prispievali k boju proti zmene klímy s odkazom na plán podniku. Návrh obsahuje aj sprievodné opatrenia. Zahŕňajú vytvorenie individuálnych alebo spoločných špecializovaných webových sídel, platforiem alebo portálov a prípadnú finančnú podporu pre malé a stredné podniky. Komisia môže v záujme podpory podnikov prijímať pokyny vrátane dobrovoľných vzorov zmluvných ustanovení. Takisto môže doplniť podporu poskytovanú členskými štátmi o nové opatrenia vrátane pomoci spoločnostiam v tretích krajinách. Cieľom je zabezpečiť, aby únia vrátane súkromného aj verejného sektora konala na medzinárodnej scéne v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a podporu udržateľného rozvoja, ako aj pravidiel medzinárodného obchodu. V rámci „balíka opatrení pre spravodlivé a udržateľné hospodárstvo“ Európska komisia predkladá aj oznámenie o dôstojnej práci na celom svete. V oznámení sa stanovujú vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na zabezpečenie dôstojnej práce na celom svete, a stavia tento cieľ do centra inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy po pandémii.