piatok 25. februára 2022

Trend: Budúcnosť bez batérií

Zariadenia internetu vecí budú už čoskoro schopné získavať energiu priamo zo signálov Bluetooth, Wi-Fi a mobilných sietí, čo prinesie menšie rozmery, lepšiu odolnosť aj nižšie náklady. Elektronické štítky, ktoré sa používajú na lokalizáciu predmetov, sa obídu bez výmeny alebo dobíjania batérií. Navyše každý ohrozený sťahovavý vták bude vybavený zariadením na diaľkové sledovanie. Množstvo používaných batérií sa tak výrazne zníži.

Nová štúdia o technológii Zero-Power Communication výskumného ústavu OPPO skúma technické riešenie napájania bezdrôtovými signálmi v kontexte súčasného neuspokojeného dopytu v oblasti internetu vecí a zároveň načrtáva budúci plán rozvoja tejto technológie v koexistencii s ďalšími komunikačnými systémami budúcnosti. Väčšina prenosných elektronických zariadení dnes využíva ako zdroj energie batérie. Aj keď technológia batérií za posledné roky prešla dlhú cestu, súčasné batérie stále predstavujú značné problémy, pokiaľ ide o celkovú veľkosť, výrobné náklady, životnosť, jednoduchosť použitia a šetrnosť k životnému prostrediu. Technológia Zero-Power Communication na dodanie energie využíva rádiofrekvenčnú energiu v okolitom prostredí, čo umožňuje navrhovať vysoko kompaktné, účinné a lacné zariadenia. Také vlastnosti sú výhodné v priemyselných aplikáciách (skladovanie, logistika a poľnohospodárstvo) ako aj v nositeľných zariadeniach, zariadeniach inteligentných domácností a ďalších najmodernejších spotrebiteľských aplikáciách.

Pasívna komunikačná technológia síce už dnes existuje v technológii rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID), ale súčasná technológia trpí problémami, akými sú krátke komunikačné vzdialenosti, nízka účinnosť a malá kapacita systému. To predstavuje značné problémy pri použití technológie RFID v špecifických alebo zložitých aplikáciách typu priemyselné senzorové siete, lacná a vysokokapacitná logistika a skladovanie, lacné a nízkoenergetické technológie inteligentných domov a miniatúrna nositeľná technika. Na rozdiel od tradičnej metódy môžu zariadenia bez vlastného napájania využívať ako zdroj energie okolité rádiové signály vysielané zo zdrojov, napr. televízne a rozhlasové veže, základňové stanice mobilných sietí a prístupové body Wi-Fi sietí. Po získaní energie z rádiových vĺn môže zariadenie modulovať okolité rádiové signály svojimi vlastnými informáciami a vysielať tieto signály smerom von, v procese známom ako spätná komunikácia. Pri navrhovaní sietí s technológiou Zero-Power Communication je treba okrem nelicencovaných a licencovaných pásiem zohľadniť aj koexistenciu systémov Zero-Power Communications a stávajúcich systémov 4G/5G.

Systémy s technológiou Zero-Power Communication môžu byť konštruované s využitím celulárnych komunikačných sietí, vzájomnej komunikácie medzi zariadeniami alebo s využitím oboch spôsobov prenosu v hybridnom režime. Systémy založené na celulárnej komunikácii najlepšie podporujú aplikácie priemyselných senzorových sietí, napríklad také, kde môže byť nutné nasadiť zariadenie v extrémnych podmienkach, kde je v sieti veľký počet zariadení, alebo kde sú vysoké náklady na nasadenie a údržbu pri použití tradičných aktívnych zariadení. Prístup založený na vzájomnom prepojení zariadení je vhodnejší pre nízkonákladovú komunikáciu na krátku vzdialenosť, napríklad u nositeľných zariadení alebo zariadení pre inteligentnú domácnosť, kde možno zariadenie využiť taktiež ku spracovaniu prijatých dát. Hybridný prístup, využívajúci celulárne aj vzájomné metódy komunikácie, umožnia vývojárom vytvárať viac aplikácií.




EU: Dôstojná práca

Európska komisia predkladá oznámenie o dôstojnej práci na celom svete, v ktorom opätovne potvrdzuje záväzok EÚ presadzovať dôstojnú prácu doma aj na celom svete. Stredobodom tohto úsilia je odstránenie detskej a nútenej práce. Dôstojná práca ešte stále nie je realitou pre mnohých ľudí na svete: 160 miliónov detí, teda každé desiate dieťa na svete, vykonáva detskú prácu a 25 miliónov ľudí vykonáva nútenú prácu.

V rámci komplexného prístupu pripravuje Európska komisia nový právny nástroj na účinný zákaz vstupu výrobkov vyrobených nútenou prácou na trh EÚ. Tento nástroj sa bude týkať tovaru vyrobeného v EÚ, ako aj mimo nej a bude spojený so spoľahlivým rámcom na jeho presadzovanie. Vychádza z medzinárodných noriem a dopĺňa existujúce horizontálne a odvetvové iniciatívy EÚ, najmä povinnosti v oblasti náležitej starostlivosti a transparentnosti. EÚ sa bude riadiť štyrmi prvkami všeobecnej koncepcie dôstojnej práce, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia práce (MOP) a ktorá sa odráža v cieľoch OSN v oblasti udržateľného rozvoja: 1. podpora zamestnanosti; 2. normy a práva v oblasti práce vrátane odstránenia nútenej práce a detskej práce; 3. sociálna ochrana; 4. sociálny dialóg a tripartita. K prierezovým otázkam týchto cieľov patrí rodová rovnosť a nediskriminácia.

V oznámení sa uvádzajú pripravované a existujúce nástroje EÚ v štyroch oblastiach:
  • Politiky a iniciatívy EÚ s dosahom mimo EÚ. Ku kľúčovým nástrojom patria:
  • politiky EÚ stanovujúce normy, ktoré sú celosvetovo špičkou v oblasti zodpovednosti a transparentnosti podnikov, ako napríklad návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a pripravovaný legislatívny návrh o nútenej práci,
  • usmernenia a právne ustanovenia EÚ týkajúce sa sociálne udržateľného verejného obstarávania pomôžu tomu, aby verejný sektor išiel príkladom,
  • sektorové politiky EÚ, napríklad v oblasti potravín, nerastov a textilu, posilňujú dodržiavanie medzinárodných pracovných noriem.
  • Dvojstranné a regionálne vzťahy EÚ: Ku kľúčovým nástrojom patria:
  • obchodná politika EÚ, ktorá podporuje medzinárodné pracovné normy,
  • dodržiavanie pracovných práv v tretích krajinách je nevyhnutnou súčasťou politík EÚ v oblasti ľudských práv,
  • rozširovanie EÚ a európska susedská politika, ktorá podporuje dôstojnú prácu v susedných krajinách.
  • EÚ na medzinárodných a multilaterálnych fórach - ku kľúčovým nástrojom patria:
  • podpora EÚ pri vykonávaní nástrojov OSN v oblasti dôstojnej práce a aktívny príspevok EÚ k stanovovaniu pracovných noriem prostredníctvom MOP,
  • podpora reformy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) zo strany EÚ s cieľom začleniť sociálny rozmer globalizácie,
  • spolupráca v rámci formátov G20 a G7 EÚ s ďalšími svetovými hospodárskymi veľmocami na podpore dôstojnej práce.
  • Spolupráca so zainteresovanými stranami a v globálnych partnerstvách - ku kľúčovým nástrojom patria:
  • podpora sociálnych partnerov zo strany EÚ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pracovných práv v dodávateľských reťazcoch,
  • spolupráca EÚ s aktérmi občianskej spoločnosti pri podpore bezpečného a priaznivého prostredia pre občiansku spoločnosť,
  • podpora EÚ pre globálne partnerstvá a mnohostranné iniciatívy zainteresovaných strán týkajúce sa dôstojnej práce v oblastiach, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.
Komisia v rámci „balíka pre spravodlivé a udržateľné hospodárstvo“ predkladá aj návrh smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. Cieľom návrhu je podporiť udržateľné a zodpovedné správanie podnikov v rámci globálnych hodnotových reťazcov.

DDoS: Rekordná úroveň

Celkový počet DDoS útokov vzrástol v 4. kvartáli 2021 podľa spoločnosti Kasperky o 52 % v porovnaní s predchádzajúcim 3. kvartálom. V porovnaní s rovnakým obdobím 2020 ide o nárast o viac ako 4,5-krát. DDoS útoky predstavujú pre organizácie, ktoré poskytujú on-line služby, obrovskú hrozbu. Počas takéhoto útoku sa kyberzločinci snažia o zahltenie webovej stránky tým, že na ňu posielajú enormne veľké množstvo požiadaviek s cieľom prekročiť kapacitu webovej stránky, ktorá požiadavky spracúva a zabrániť tak jej správnemu fungovaniu. Tieto útoky môžu trvať aj niekoľko dní a môžu významne narušiť chod organizácií.

Od októbra do konca decembra 2021 experti spoločnosti Kaspersky zaznamenali masívny nárast počtu DDoS útokov – rekordný počet v celej histórii pozorovaní tejto hrozby spoločnosťou Kaspersky. Experti spoločnosti Kaspersky vidia za týmto enormným nárastom viacero dôvodov. Po prvé, posledné tri mesiace každého roka sú vždy bohaté na DDoS útoky. Internetový maloobchod dosahuje vrchol predajov kvôli výpredajom a prázdninám, študentom sa začína skúškové obdobie a kybernetickí útočníci sú vo všeobecnosti v tomto období aktívnejší, a to všetko vedie k zvýšeniu počtu týchto útokov. Po druhé, objem trhu s DDoS je nepriamo úmerný trhu s kryptomenami. Je to spôsobené tým, že kapacity na organizovanie DDoS útokov a ťažbu kryptomien sú zameniteľné – majitelia botnetov majú tendenciu presmerovať výkon na ťažbu kryptomien, keď ich hodnota rastie a na DDoS útoky, keď klesá. Presne to bolo pozorované v 4. kvartáli, nárast počtu DDoS útokov na pozadí prudkého poklesu hodnoty kryptomien.

Najviac DDoS útokov bolo v Q4 2021 zaznamenaných v Spojených štátoch amerických (43,55 %), Číne (9,96 %), Hongkongu (8,80 %), Nemecku (4,85 %) a Francúzsku (3,75 %). Ak chcú firmy a organizácie zostať chránené pred DDoS útokmi, odborníci spoločnosti Kaspersky odporúčajú:
  • Zveriť webovú prevádzku do rúk špecialistov, ktorí vedia, ako reagovať na DDoS útoky.
  • Overovať dohody a opätovne si potvrdiť kontaktné údaje tretích strán vrátane tých uzatvorených s poskytovateľmi internetových služieb. Tímom tak zabezpečíte rýchly prístup k týmto dohodám v prípade útoku.
  • Implementovať profesionálne riešenia na ochranu organizácie pred DDoS útokmi. 
  • Je dôležité poznať vaše dátové toky. Dobrou voľbou je použitie nástrojov na monitorovanie siete a aplikácií na identifikáciu trendov a tendencií vývoj v rámci dátových tokov. Pochopením typických vzorcov a charakteristík prenosu dát vo firme viete vytvoriť východiskovú líniu pre ľahšiu identifikáciu neobvyklých aktivít charakteristických pre DDoS útok.
  • Mať pripravený plán B (reštriktívnu obrannú pozíciu). Snažte sa o vytvorenie takej pozície, v ktorej ste schopní rýchlo obnoviť kriticky dôležité služby, ak už DDoS útoku čelíte.

On-line: Skôr, než vycestuješ

Prírodné katastrofy, priemyselné havárie, epidémie, spoločenské krízy, zločin, terorizmus či ozbrojené konflikty - s tým všetkým sa môžu stretnúť slovenskí občania pri svojich cestách do zahraničia. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ponúka slovenským občanom bezplatnú službu Registrácia pred cestou do zahraničia. Cieľom je poskytnúť registrovaným občanom dôležité informácie o situácii v krajine, v ktorej sa nachádzajú a v prípade krízovej situácie umožniť lepšiu organizáciu pomoci slovenským občanom.

Registrácia je dobrovoľná. Službu je možné aktivovať jednoducho, a to vyplnením registračného e-Formulára, ktorý vyžaduje zadanie nasledovných údajov:
• Registrujúca osoba
• Spolucestujúci
• Cestovný plán – cieľová krajina, tranzitné krajiny
• Kontaktná osoba v Slovenskej republike pre prípad núdzového kontaktovania

Ak cestujete spolu viacerí, stačí, ak sa zaregistruje jedna osoba zo skupiny, ktorá vyplní údaje o cestovnom pláne a počte spolucestujúcich. Možnosťou je však aj uviesť mená a kontaktné údaje všetkých spolucestujúcich. Odporúča sa tiež uvádzať tranzitné krajiny počas cesty a čo najpresnejšie miesta pobytu (mestá, hotely) kvôli lokalizácii v prípade núdze. Pri registrácii je vhodné uviesť blízku kontaktnú osobu v Slovenskej republike, ktorá s registrujúcou osobou necestuje, ale je s registrujúcou osobou v príbuzenskom alebo inom blízkom vzťahu.

Ak si v registrácii zvolíte možnosť poskytovania dôležitých informácií o aktuálnej situácii v krajinách cestovného plánu prostredníctvom emailu, budete informovaní o každej zmene cestovného odporúčania v krajinách pobytu. Na základe údajov z registračného formulára môžu zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí poskytnúť rýchlu pomoc cestujúcim v núdzi.

Po úspešnej registrácii obdržíte na zadanú mailovú adresu registračný kód, ktorým môžete zmeniť údaje registrácie alebo zrušiť registráciu. Osobné údaje budú automaticky zmazané po 30 dňoch odo dňa plánovaného ukončenia cesty do zahraničia.

štvrtok 24. februára 2022

NBÚ: Varovanie pre kritickú infraštruktúru

Národný bezpečnostný úrad varuje pred hrozbou závažného kybernetického bezpečnostného incidentu vo vzťahu k zabezpečeniu sietí a informačných systémov prevádzkovateľov základných služieb ako prvkov kritickej infraštruktúry. Odporúča vykonať preventívne opatrenia v záujme maximálneho zvýšenia odolnosti voči kybernetickým bezpečnostným incidentom.

Odporúčania pre všetky organizácie
• Urýchlene sa vysporiadať so zisteniami auditu kybernetickej bezpečnosti (ak u vás už bol) a zrýchliť plnenie nastaveného akčného plánu.
• Prehodnotiť a aktualizovať analýzu rizík a zahrnúť do nej súčasnú geopolitickú situáciu a hrozby s ňou súvisiace.
• Dôsledne vykonávať manažment aktív, aby ste mali dostatočný prehľad o tom kde a aké aktíva sa vo vašej organizácii nachádzajú, na čo slúžia, kto ich spravuje a kto má k nim prístup.
• Aktualizovať BCM plány a plány obnovy po havárii tak, aby bola prevádzka najmä kritických aktív obnovená čo najskôr.
• Overiť účinnosť monitoringu, presvedčiť sa, že monitoring zahŕňa všetky vaše kritické aktíva a uistite sa, že dáta z monitoringu sú optimálne na 24/7 úrovni vyhodnocované bezpečnostnými zamestnancami.
• Dôsledne vykonávať manažment prístupov, určovať prístupy k aktívam na základe oprávnenej požiadavky len s nevyhnutnými minimálnymi právami pre používateľa a držať sa pravidla „need to know“. Nasadiť 802.1x v LAN a Wi-Fi prostredí.
• Aplikovať prísnu politiku hesiel, ktorá zahŕňa úplné zamedzenie používania rovnakých hesiel na rôzne služby, vyžaduje minimálnu dĺžku a náročnosť hesla a zakazuje používanie pôvodných hesiel v systémoch a službách.
• Implementovať viacfaktorovú autentifikáciu na všetkých systémoch a službách, vrátane VPN služieb a e-mailových služieb. Vyhnúť sa používaniu autentifikácie pomocou SMS a hlasových služieb a používajte autentifikačné mechanizmy, ktoré sú najviac odolné proti praktikám sociálneho inžinierstva (napríklad fyzické tokeny). Pri overovaní autentifikácie nastaviť rate limit pre zadávanie autentifikačných kľúčov, aby sa zamedzilo možným brute force útokom.
• Vynucovať viacfaktorovú autentifikáciu u všetkých používateľov (vrátane správcov systémov a služieb a manažmentu) a to všade tam, kde to systémy a služby dovoľujú. Viacfaktorovú autentifikáciu a prísnu politiku hesiel vyžadovať aj v prípade systémov a služieb, ktoré používatelia používajú v súkromí (napr. internet banking, sociálne siete a pod.).
• Kontrolovať a monitorovať prístup tretích strán do vašej infraštruktúry. Obmedziť prístupy a práva tretích strán vo vašej infraštruktúre len na nevyhnutné minimum, dôsledne monitorovať a zaznamenávať vykonávané aktivity prostredníctvom týchto prístupov. Optimálne je však úplne zrušiť prístup tretích strán do vašej infraštruktúry.
• Rozumne segmentovať lokálnu sieť na viacero častí podľa dôležitosti a účelu jednotlivých prvkov a limitovať prístupy do jednotlivých segmentov podľa prísne nastavených politík. Nekombinovať servery a užívateľské zdroje v jednom segmente. Pri riadení prístupov aplikovať čo najväčšiu mieru detailu, kam má mať v segmente používateľ prístup a s akým zariadením. Prehnaný počet segmentov v sieti ale prináša bezpečnostné riziká.
• Obmedziť alebo úplne zablokujte prístup na internet serverom alebo zariadeniam, ktoré takýto prístup nemusia mať. Takéto servery útočník môže použiť na vytváranie zadných vrátok v infraštruktúre alebo ich môže použiť ako riadiaci server (C2).
• Overiť aktuálnosť posledných verzií softvéru a firmvéru, bezodkladne vykonať aplikáciu všetkých aktualizácií a bezpečnostných záplat, overiť existenciu smerníc pre aktualizáciu softvéru a firmvéru. Ak neexistujú, je nutné bezodkladne ich vytvoriť a začať implementovať.
• Mať vytvorenú a implementovanú zálohovaciu stratégiu podľa pravidla 3-2-1, teda mať tri kópie svojich dát na dvoch rôznych typoch nosičov a tie mať uložené offline minimálne v jednej lokalite mimo hlavnej lokality. Overiť, že takúto stratégiu máte, že sa podľa nej postupuje, že pravidelne trénujete zálohovacie postupy aj postupy nevyhnutné na obnovu dát.
• V prípade využívania cloudových služieb vašou organizáciou, overiť ich zabezpečenie všetkými dostupnými bezpečnostnými mechanizmami (viacfaktorová autentifikácia, politika prístupov, VPN spojenia a pod.) a nevyužívať cloudové služby na prenášanie a ukladanie kritických informačných aktív vašej spoločnosti, ako napríklad obchodné tajomstvá, osobné údaje zamestnancov a zákazníkov, údaje z účtovníctva, plány infraštruktúry a podobne.
• Chrániť sa pred DoS útokmi napríklad využívaním CDN (Content Delivery Network) pri webových službách, zriadením záložných lokalít pre systémy a služby a zautomatizovaním procesov obnovy prevádzky v prípade DoS útokov.
• Zabezpečiť emailové systémy využitím metód SPF a DKIM a tiež aplikovaním antispamových filtrov a náležitou konfiguráciou mailového servera tak, aby sa podozrivé a škodlivé e-maily nedostali až do schránok používateľov.
• Informovať svojich zamestnancov o nebezpečenstve kybernetických útokov a pravidelne vzdelávať a trénovať všetkých používateľov podľa ich pracovnej náplne a expertízy, ktorou disponujú. Pre bežných používateľov organizovať na pravidelnej báze školenia o nebezpečenstve a dopadoch sociálneho inžinierstva, pre administrátorov tréningy zamerané na bezpečnosť infraštruktúry a jej prepojenie na vnútorné procesy a postupy v organizácii a bezpečnostným špecialistom zabezpečiť adekvátne špecializované vzdelávanie. Odporúčame takisto na pravidelnej báze organizovať phishingové testy, cvičenia typu blue vs. red team a table-top manažérske cvičenia.
• Zaviesť proces manažmentu incidentov, aby zamestnanci vedeli, na koho sa majú obrátiť, keď vidia podozrivú aktivitu, alebo keď sa domnievajú, že sa stali obeťou kybernetického útoku.
• Komunikovať s Národným centrom kybernetickej bezpečnosti SK-CERT, hlásiť kybernetické bezpečnostné incidenty a aplikovať odporúčania SK-CERT.

Doplnkové odporúčania pre organizácie s OT infraštruktúru:
• oddeliť IT a OT infraštruktúru firewallmi (so striktnými firewallovými pravidlami a filtrovaním obsahu komunikácie),
• nasadiť monitoring kybernetických hrozieb aj v OT infraštruktúre,
• eliminovať IT/OT dual homing stanice,
• implementovať OT segmentáciu siete a nasadiť NextGen LAN firewall(serverovú časť IT oddeliť od používateľov pomocou NGFW). OT sieť zónovať a segmentovať podľa štandardu Purdue Model IEC 62443 a oddeliť firewallmi.