Aktuálne: Nové ceny na poštách

Od 1. marca 2022 upravuje na Slovensku ceny Slovenská pošta, a to tak pre vnútroštátny ako aj medzinárodný poštový styk. Zvýhodní pritom elektronický podaj zásielok, ktorý urýchľuje vybavenie zákazníkov na pošte a uľahčuje spracovanie zásielok. Ten bude napríklad pri balíkoch zasielaných v rámci Slovenska lacnejší o 0,50 eura než klasický "papierový" podaj. 

Pri najpoužívanejšej službe v rámci Slovenska – list druhej triedy do 50 gramov – sa cena zvýšila o 0,10 eura, pričom pre pohľadnice ostáva cena zachovaná na pôvodnej úrovni. Druhou najpočetnejšou listovou službou sú štandardné doporučené listy, kde sa cena pre zákazníka nemení, ak namiesto "papierového" podaja využije elektronický podaj. Pri "papierovom" podaji s vyplneným podacím lístkom sa cena zvýšila o 30 centov. Ceny poštových poukazov najčastejšie využívaných kategórií sa zvyšujú o 20 centov. Cena často využívaných služieb pri balíkoch – poistenie a dobierka – sa nemení. Rovnako sa nemenia ani podmienky za zásielky pre nevidomých, tieto sú naďalej poskytované bezplatne.

Aj pri poštových službách v medzinárodnom poštovom styku Slovenská pošta výraznejšie cenovo zvýhodnila zásielky podávané elektronicky. Ceny za posielanie obyčajných listov či pohľadníc sa zvyšujú o 0,20 eura – 0,30 eura. Za balíky do Českej republiky od marca zákazníci zaplatia menej a pri elektronickom podaji zásielky menej až o 11 %.

EU: Pravidlá pre spoplatňovanie ciest

Európsky parlament schválil nové pravidlá pre spoplatnenie ciest pre nákladné autá na základe prejdenej vzdialenosti s cieľom znížiť emisie CO2. Navrhované zmeny ohľadom spoplatnenia ťažkých nákladných vozidiel boli schválené k smernici nazývanej aj Eurovignette. Zohľadňujú prejdenú vzdialenosť a nahradia súčasné pravidlá v spoplatňovaní, ktoré sú založené na dĺžke trvania prepravy. Spoplatňovanie vozidiel na základe prejdenej vzdialenosti bude lepšie odrážať princíp, že za emisie platí priamo znečisťovateľ.

Navrhnuté zmeny majú prispieť k harmonizácii spoplatňovania ciest naprieč EÚ a pomôcť financovať cestnú infraštruktúru, popritom tiež umožniť znižovanie preťaženia cestnej siete a a v konečnom dôsledku prispieť aj k dosiahnutiu klimatických cieľov. Počas nasledujúcich ôsmych rokov od prijatia týchto pravidiel (do roku 2030) bude spoplatňovanie založené na čase (princíp diaľničných známok) postupne nahradené mýtnymi poplatkami na základe prejdenej vzdialenosti na hlavných európskych cestných sieťach - cestách v rámci trans-európskych cestných sietí tzv. TEN-T Trans-European networks. Členské krajiny budú môcť využiť niektoré výnimky na využívanie kombinovaného systému alebo systému diaľničných známok pre iné časti svojich cestných sietí.

Zmeny ďalej zahŕňajú:

• Cestné poplatky za nákladné a ľahké úžitkové vozidlá sa budú líšiť v závislosti od vyprodukovaných emisií CO2 a/alebo environmentálnych vlastností vozidla, aby sa podporilo využívanie vozidiel, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
• Pravidlá týkajúce sa poplatkov zavedú kategorizáciu, aby zahŕňali nielen ťažké nákladné vozidlá nad 12 ton, ale všetky nákladné vozidlá, autobusy, osobné vozidlá a dodávky. V prípade, že sa krajiny EÚ rozhodnú spoplatniť tieto vozidlá, budú môcť použiť mýtne systémy alebo diaľničné známky.
• Zavedú sa cenové limity pre krátkodobé diaľničné známky pre osobné automobily; pre tranzitných cestujúcich budú musieť byť k dispozícii aj jednodňové diaľničné známky.
• Bude možné zaviesť poplatok za preťaženie pre všetky vozidlá, ktorého výnosy sa použijú na riešenie príčiny preťaženia.

Členské štáty budú môcť stanoviť rôzne poplatky pre rôzne kategórie vozidiel - môžu sa napríklad rozhodnúť, že autobusy nebudú spoplatňované vôbec. V prípade, že bude cestná doprava zahrnutá do budúceho mechanizmu spoplatňovania emisií oxidu uhličitého, tieto pravidlá sa už nebudú ďalej uplatňovať, aby sa zabránilo dvojitému spoplatneniu. Krajiny EÚ sa rozhodnú, či zavedú alebo nezavedú spoplatnenie cestnej dopravy, ale ak tak urobia, musia zaviesť nové pravidlá, aby sa zamedzilo porušeniam hospodárskej súťaže v cestnej doprave. Krajiny budú mať na transpozíciu nových pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov dva roky.

Private equity: Index klesá, aktivita a ceny sa stabilizujú

Stredoeurópsky index Private Equity Confidence síce oproti predchádzajúcemu prieskumu klesol, ale stále sa nachádza nad 10-ročným priemerom. Dôvera v ekonomiku zostáva pomerne vysoká – 58 % respondentov očakáva, že ekonomické podmienky budú rovnaké (41 %) alebo sa zlepšia (17 %). Okrem toho, 61 % opýtaných predpokladá, že sa v prvej polovici roka 2022 zamerajú na nové investície. Tradičný prieskum dôvery na trhu private equity sleduje meniace sa nálady stredoeurópskej investičnej komunity každých šesť mesiacov. 

Objem transakcií a tiež transakčné hodnoty sa môžu stabilizovať – 57 % ľudí zapojených do prieskumu Private Equity Confidence Survey Central Europe (38. vydanie, Deloitte Central Europe, december 2021) očakáva, že objem transakcií sa nezmení, a nárast očakáva 39 % respondentov. Viac ako 60 % opýtaných si myslí, že úroveň aktivity bude pokračovať, 30 % predpokladá jej zvýšenie a len 9 % respondentov očakáva pokles aktivity. Čo sa týka transakčných hodnôt, 43 % opýtaných má pocit, že ceny sa v druhej polovici roka 2021 zvýšili, 46 % očakáva, že ceny zostanú v prvej polovici roka 2022 rovnaké. Len 22 % respondentov sa domnieva, že ceny v roku 2022 porastú, a 20 % očakáva, že ceny v prvej polovici roka 2022 klesnú.

Čoraz viac spoločností zahŕňa do svojho rozhodovania faktory spoločenskej zodpovednosti, životného prostredia a zodpovedného riadenia (Environmental, Social, Governance – ESG), pričom veľká väčšina (85 %) považuje ESG za príležitosť na budovanie hodnôt a zmierňovanie rizík. 

Linux: Ransomvérové aj cryptojackingové útoky

Ako najbežnejší cloudový operačný systém tvorí Linux kľúčovú súčasť digitálnej infraštruktúry a pre útočníkov sa rýchlo stáva vstupnou bránou do multicloudového prostredia. Súčasné opatrenia proti malvéru sa väčšinou zameriavajú na riešenie hrozieb namierených na systém Windows, takže veľa verejných a privátnych cloudových implementácií zostáva zraniteľných hlavne voči útokom, ktoré cielia na systémy založené na Linuxe.

Štúdia Odhaľovanie malwaru v linuxových multicloudových prostrediach podrobne popisuje, ako kybernetickí útočníci používajú malvér na napádanie linuxových operačných systémov. Medzi hlavné zistenia patria:

• Ransomvér sa snaží zacieliť na operačné systémy serverov, ktoré slúžia na spúšťanie aplikácií vo virtualizovaných prostrediach.
• 89 % útokov typu cryptojacking používa knižnice súvisiace s XMRig.
• Viac ako polovica používateľov nástroja Cobalt Strike môžu byť kybernetickí zločinci. Alebo ho aspoň nepoužívajú ako testovací nástroj, na čo bol pôvodne určený, ale pre vlastný prospech.

„Kybernetickí zločinci zistili, že namiesto infikovania koncového bodu a postupu k cieľom s vyššou hodnotou, môže byť podstatne výhodnejšie napadnúť jediný server a získať tak prístup, o ktorý sa usilujú. Útočníci považujú verejné aj privátne cloudy za vysoko hodnotné ciele kvôli tomu, že poskytujú prístup k službám kritickej infraštruktúry a dôverným dátam. Dnešné opatrenia proti malvéru sa však väčšinou zameriavajú na obranu systémov Windows, takže mnoho verejných a privátnych cloudových implementácií zostáva zraniteľných voči útokom na linuxové operačné systémy“, dodal Giovanni Vigna.

Vzhľadom na to, že narastá množstvo aj dômyselnosť malvéru zameraného na operačné systémy založené na Linuxe, musia podniky klásť väčší dôraz na detekciu hrozieb. Analytická jednotka TAU spoločnosti VMware vo svojej štúdii analyzovala hrozby, s ktorými sa možno stretnúť pri operačných systémoch založených na Linuxe v multicloudových prostrediach: ransomware, nástroje na ťažbu kryptomien a nástroje na vzdialený prístup.

Ransomvér patrí k hlavným príčinám narušenia systémov a pre podniky a organizácie môže mať úspešný útok na cloudové prostredie katastrofické následky. Útoky proti cloudovým implementáciám bývajú cielené a mnohokrát sú spojené s vyvedením dát, čím útočníci získavajú možnosť dvojitého vydierania, a teda vyššiu šancu na úspech. Linuxový ransomvér sa snaží zacieliť na operačné systémy serverov, ktoré slúžia na spúšťanie aplikácií vo virtualizovaných prostrediach. Útočníci teraz hľadajú to najcennejšie, čo sa v cloudových prostrediach nachádza, aby napadnutému cieľu spôsobili maximálne škody. Ako príklad je možné uviesť rodinu ransomwaru Defray777, ktorá šifrovala operačné systémy na serveroch ESXi, alebo rodinu ransomwaru DarkSide, ktorá ochromila produktovody Colonial Pipeline a spôsobila v USA celoplošný nedostatok pohonných hmôt.

Kybernetickí zločinci, ktorí hľadajú okamžitý finančný zisk, sa často zameriavajú na kryptomeny jednou z dvoch obvyklých metód. Sú to jednak krádeže kryptomenových peňaženiek pomocou malvéru, jednak speňažovanie ukradnutých cyklov CPU, teda utajená ťažba kryptomien na úkor obete pri útoku zvanom cryptojacking. Väčšina cryptojackingových útokov sa zameriava na ťažbu meny Monero (XMR) a analytický tím VMware TAU zistil, že v 89 % prípadov sú na ťažbu používané knižnice súvisiace s XMRig. Z tohto vyplýva, že ak sú v binárnych súboroch Linuxu odhalené knižnice a moduly špecifické pre XMRig, je to pravdepodobne dôkaz neoprávnenej ťažby kryptomien. Tím VMware TAU si tiež všimol, že najčastejšie používanou technikou nástrojov na ťažbu kryptomien na Linuxe je obchádzanie obranných mechanizmov. 

Aby útočníci získali kontrolu a udržali sa v napadnutom prostredí, snažia sa do systému nainštalovať nástroje, ktoré ho umožnia na diaľku čiastočne ovládať. Na to môže slúžiť malvér, webshelly alebo nástroje pre vzdialený prístup (RAT). Jedným z najčastejšie používaných je komerčný produkt pre penetračné testovanie Cobalt Strike a jeho nedávno vydaný variant Vermilion Strike pre Linux. Cobalt Strike je veľmi rozšírenou hrozbou pre systémy Windows a jeho rozšírenie na operačný systém Linux dokazuje snahu útočníkov pokryť čo najviac platforiem pomocou ľahko dostupných nástrojov. Tím VMware TAU medzi februárom 2020 a novembrom 2021 na internete objavil vyše 14.000 aktívnych serverov Cobalt Strike Team. Celkový podiel prelomených a uniknutých ID zákazníkov Cobalt Strike dosahuje 56 %, čo znamená, že viac ako polovica používateľov Cobalt Strike môžu byť kybernetickí zločinci, alebo aspoň užívajú Cobalt Strike nezákonne. Skutočnosť, že RAT ako Cobalt Strike a Vermilion Strike sa stali bežným nástrojom v rukách počítačových zločincov, predstavuje pre podniky významnú hrozbu.

Aktuálne: Mobilná čerpacia stanica na vodík

Prvá mobilná čerpacia stanica na vodík na Slovensku bola sprístupnená v areáli spoločnosti Arriva v Trnave. Ide o prvú aktivitu, ktorá má verejnosti priblížiť vodík ako energonosič budúcnosti. Zároveň Trnavský samosprávny kraj získal dočasne do užívania aj vodíkové auto, aby mohol verejnosti v tomto kraji priblížiť tento druh bezemisnej dopravy. 

Záujemcovia v ostatných krajoch budú mať možnosť vidieť naživo vodíkové automobily v rámci projektu Žiť energiou. Aktivity organizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR.

Slovensko minulý rok v lete prijalo Národnú vodíkovú stratégiu. V súčasnosti sa dokončuje Akčný plán do medzirezortného pripomienkového konania. Práve v ňom budú definované konkrétne opatrenia na podporu realizácie vodíkových technológii v podmienkach Slovenska. Dôraz bude kladený na celý životný cyklus vodíka od jeho výroby cez prepravu a skladovanie až po využitie v rôznych odvetviach slovenského priemyslu.