EU: Nové pravidlá pre bezpečnosť hračiek

Európsky parlament žiada prísnejšie pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby hračky dostupné na európskom trhu, vrátane hračiek z iných krajín a hračiek predávaných on-line, boli bezpečné. Správa prijatá 16. februára žiada dôslednejšie kontroly na prítomnosť chemikálií v hračkách a upozorňuje na nové riziká spojené s hračkami využívajúcim pripojenie k internetu.

Smernica o bezpečnosti hračiek, ktorá bola prijatá v roku 2009, stanovuje požiadavky v oblasti všeobecných a špecifických rizík (chemické, fyzické, mechanické, elektrické, riziko vzplanutia, hygienické a rádioaktívne) pre hračky určené pre deti do 14 rokov. V smernici sa uvádzajú ustanovenia pre výrobcov, dovozcov a distribútorov hračiek predávaných v EÚ a dohľad nad vnútroštátnym trhom s cieľom zaručiť voľný obeh hračiek, ktoré nepredstavujú riziko pre ich malých používateľov. Po viac ako 10 rokoch po prijatí legislatívy Európska komisia vo svojej hodnotiacej správe z roku 2020 dospela k záveru, že existujúca smernica obsahuje nedostatky najmä v oblasti bezpečnosti a zdravotnej neškodnosti. V reakcii na túto situáciu správa výboru navrhuje revíziu danej smernice s cieľom odstrániť tieto nedostatky.

Na dosiahnutie trhu EÚ len s hračkami, ktoré spĺňajú stanovené podmienky, správa navrhuje zlepšenie aktivít zameraných na dohľadu v členských štátoch. Tieto aktivity zahŕňajú testovanie hračiek a kontrolu výrobnej dokumentácie s cieľom stiahnutia nebezpečných hračiek a postihnutia zodpovedných subjektov. Tiež internetové obchody by mali zabezpečiť to, aby produkty, ktoré sú predávané on-line boli v súlade s bezpečnostnými požiadavkami EÚ.

V súčasnej legislatíve sú stanovené limity používaných chemických látok len pre hračky pre deti do veku 36 mesiacov a pre hračky, ktoré sú určené na vkladanie do úst. Limitné hodnoty pre potenciálne nebezpečné látky ako sú nitrozamíny a nitrozovateľné látky, stanovené v smernici, považuje spravodajca za príliš vysoké. Podobne tiež smernica povoľuje niektoré výnimky zo zákazu chemických látok, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre reprodukciu. Správa výboru žiada elimináciu týchto nedostatkov zavedením prísnejších požiadaviek na súlad a konsolidáciu všetkých platných limitov chemických látok. Nová legislatíva by sa mala rýchlo a efektívne prispôsobiť nových vedeckým a technologickým poznatkom, ktoré poukážu na výskyt predtým neznámych rizík súvisiacich s hračkami.

SR: Novela zákona o Environmentálnom fonde

Rýchlejší, jednoduchší a prehľadnejší má byť proces poskytovania dotácií z Environmentálneho fondu na základe novely zákona o Environmentálnom fonde. Novela zákona má zabezpečiť efektívnejšie fungovanie Environmentálneho fondu, aby prostriedky z neho slúžili výlučne na environmentálny účel, a neboli použité v rozpore s prioritami a cieľmi Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030.

Schválením novely sa zmení spôsob zverejňovania jednotlivých špecifikácií, na ktoré nedávno upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad. Kým doteraz sa pre všetky činnosti, ktoré je možné podporiť z Environmentálneho fondu, zverejňoval jeden dokument, po novom budú jednotlivé špecifikácie zverejňované samostatne. Environmentálny fond vždy do 31. marca zverejní zoznam činností, ktoré v danom roku podporí. V zozname pritom bude uvádzať aj termín sprístupnenia konkrétnej špecifikácie. Žiadatelia tak budú vždy začiatkom roka vedieť, kedy môžu očakávať sprístupnenie špecifikácie, v rámci ktorej si budú chcieť podať žiadosť o podporu.

Novela zákona prinesie aj väčšiu podporu obciam, ktorých územie zasahuje do národných parkov. Z fondu tak bude možné financovať budovanie modernej a ekologickej infraštruktúry, zníženie svetelného znečistenia aj spracovanie rozvojových dokumentov a štúdií v týchto obciach. Envirofond zároveň bude poskytovať prostriedky na podporu informačných centier zameraných na ochranu národných parkov, environmentálneho vzdelávania či praktickej starostlivosti a manažmentu osobitne chránených častí prírody a krajiny. Po novom bude môcť fond kompenzovať aj výpadok z príjmov z dane z nehnuteľnosti tým obciam, ktoré v dôsledku zmeny kategorizácie hospodárskych na lesy osobitného určenia prišli o časť príjmov z dane z nehnuteľnosti.

StressHelp: Stres, úzkosť či depresia

V októbri minulého roka spustilo Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR (MPSVR SR) aplikáciu StressHelp. Umožňuje sledovať psychický stavu, pričom dokáže včas zachytiť možné symptómy úzkosti či vyhorenia. Od januára je k dispozícii aktualizácia s vylepšenými funkciami na sebaposúdenie aktuálneho stavu používateľa, jeho edukáciu o možných ťažkostiach a tiež cvičenia na uvoľnenie tela aj mysle. Po piatich mesiacoch fungovania má aplikácia viac než 1.800 použití.

Aplikácia  je určená pre všetkých pracovníkov sociálnych služieb, zamestnancov centier pre deti a rodiny, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ďalším pomáhajúcim profesiám. Prináša prvú a rýchlu pomoc pri zvládaní stresu či pocitoch beznádeje a úzkosti. Pomocou psychodiagnostických metód umožňuje vykonať okamžitý skríning duševného stavu a včas zachytiť prvotné signály rozvíjajúcej sa psychickej nepohody. Nová, vylepšená verzia ponúka skríning posttraumatickej stresovej poruchy a syndrómu vyhorenia.

Ponúka predovšetkým spätnú väzbu pre používateľa, ako si dokáže pomôcť sám či upozornenie, kedy je už potrebné vyhľadať odborníka. Doteraz je najpoužívanejšou sekciou aplikácie práve testovanie. Pomocou sebaposudzovacích psychodiagnostických škál dokáže okamžite vyhodnotiť stav stresu, úzkosti a depresie u používateľa. Výsledok sa zobrazí formou semaforu, t.j. zelená - žiadna alebo mierna záťaž, oranžová - stredne ťažká a červená - ťažká záťaž. Na základe výslednej farby vyhodnotí potrebu rýchlej pomoci v podobe praktických cvičení a základných techník alebo priamo, v prípade výslednej červenej farby na semafore, odporučí odbornú pomoc. V tomto prípade ponúka kontakty na psychoterapeutov zapojených v projekte, podľa miesta určenia. Používateľ pritom zostáva v úplnej anonymite.

Aktuálne: Nové ceny na poštách

Od 1. marca 2022 upravuje na Slovensku ceny Slovenská pošta, a to tak pre vnútroštátny ako aj medzinárodný poštový styk. Zvýhodní pritom elektronický podaj zásielok, ktorý urýchľuje vybavenie zákazníkov na pošte a uľahčuje spracovanie zásielok. Ten bude napríklad pri balíkoch zasielaných v rámci Slovenska lacnejší o 0,50 eura než klasický "papierový" podaj. 

Pri najpoužívanejšej službe v rámci Slovenska – list druhej triedy do 50 gramov – sa cena zvýšila o 0,10 eura, pričom pre pohľadnice ostáva cena zachovaná na pôvodnej úrovni. Druhou najpočetnejšou listovou službou sú štandardné doporučené listy, kde sa cena pre zákazníka nemení, ak namiesto "papierového" podaja využije elektronický podaj. Pri "papierovom" podaji s vyplneným podacím lístkom sa cena zvýšila o 30 centov. Ceny poštových poukazov najčastejšie využívaných kategórií sa zvyšujú o 20 centov. Cena často využívaných služieb pri balíkoch – poistenie a dobierka – sa nemení. Rovnako sa nemenia ani podmienky za zásielky pre nevidomých, tieto sú naďalej poskytované bezplatne.

Aj pri poštových službách v medzinárodnom poštovom styku Slovenská pošta výraznejšie cenovo zvýhodnila zásielky podávané elektronicky. Ceny za posielanie obyčajných listov či pohľadníc sa zvyšujú o 0,20 eura – 0,30 eura. Za balíky do Českej republiky od marca zákazníci zaplatia menej a pri elektronickom podaji zásielky menej až o 11 %.

EU: Pravidlá pre spoplatňovanie ciest

Európsky parlament schválil nové pravidlá pre spoplatnenie ciest pre nákladné autá na základe prejdenej vzdialenosti s cieľom znížiť emisie CO2. Navrhované zmeny ohľadom spoplatnenia ťažkých nákladných vozidiel boli schválené k smernici nazývanej aj Eurovignette. Zohľadňujú prejdenú vzdialenosť a nahradia súčasné pravidlá v spoplatňovaní, ktoré sú založené na dĺžke trvania prepravy. Spoplatňovanie vozidiel na základe prejdenej vzdialenosti bude lepšie odrážať princíp, že za emisie platí priamo znečisťovateľ.

Navrhnuté zmeny majú prispieť k harmonizácii spoplatňovania ciest naprieč EÚ a pomôcť financovať cestnú infraštruktúru, popritom tiež umožniť znižovanie preťaženia cestnej siete a a v konečnom dôsledku prispieť aj k dosiahnutiu klimatických cieľov. Počas nasledujúcich ôsmych rokov od prijatia týchto pravidiel (do roku 2030) bude spoplatňovanie založené na čase (princíp diaľničných známok) postupne nahradené mýtnymi poplatkami na základe prejdenej vzdialenosti na hlavných európskych cestných sieťach - cestách v rámci trans-európskych cestných sietí tzv. TEN-T Trans-European networks. Členské krajiny budú môcť využiť niektoré výnimky na využívanie kombinovaného systému alebo systému diaľničných známok pre iné časti svojich cestných sietí.

Zmeny ďalej zahŕňajú:

• Cestné poplatky za nákladné a ľahké úžitkové vozidlá sa budú líšiť v závislosti od vyprodukovaných emisií CO2 a/alebo environmentálnych vlastností vozidla, aby sa podporilo využívanie vozidiel, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
• Pravidlá týkajúce sa poplatkov zavedú kategorizáciu, aby zahŕňali nielen ťažké nákladné vozidlá nad 12 ton, ale všetky nákladné vozidlá, autobusy, osobné vozidlá a dodávky. V prípade, že sa krajiny EÚ rozhodnú spoplatniť tieto vozidlá, budú môcť použiť mýtne systémy alebo diaľničné známky.
• Zavedú sa cenové limity pre krátkodobé diaľničné známky pre osobné automobily; pre tranzitných cestujúcich budú musieť byť k dispozícii aj jednodňové diaľničné známky.
• Bude možné zaviesť poplatok za preťaženie pre všetky vozidlá, ktorého výnosy sa použijú na riešenie príčiny preťaženia.

Členské štáty budú môcť stanoviť rôzne poplatky pre rôzne kategórie vozidiel - môžu sa napríklad rozhodnúť, že autobusy nebudú spoplatňované vôbec. V prípade, že bude cestná doprava zahrnutá do budúceho mechanizmu spoplatňovania emisií oxidu uhličitého, tieto pravidlá sa už nebudú ďalej uplatňovať, aby sa zabránilo dvojitému spoplatneniu. Krajiny EÚ sa rozhodnú, či zavedú alebo nezavedú spoplatnenie cestnej dopravy, ale ak tak urobia, musia zaviesť nové pravidlá, aby sa zamedzilo porušeniam hospodárskej súťaže v cestnej doprave. Krajiny budú mať na transpozíciu nových pravidiel do vnútroštátnych právnych predpisov dva roky.