Private equity: Index klesá, aktivita a ceny sa stabilizujú

Stredoeurópsky index Private Equity Confidence síce oproti predchádzajúcemu prieskumu klesol, ale stále sa nachádza nad 10-ročným priemerom. Dôvera v ekonomiku zostáva pomerne vysoká – 58 % respondentov očakáva, že ekonomické podmienky budú rovnaké (41 %) alebo sa zlepšia (17 %). Okrem toho, 61 % opýtaných predpokladá, že sa v prvej polovici roka 2022 zamerajú na nové investície. Tradičný prieskum dôvery na trhu private equity sleduje meniace sa nálady stredoeurópskej investičnej komunity každých šesť mesiacov. 

Objem transakcií a tiež transakčné hodnoty sa môžu stabilizovať – 57 % ľudí zapojených do prieskumu Private Equity Confidence Survey Central Europe (38. vydanie, Deloitte Central Europe, december 2021) očakáva, že objem transakcií sa nezmení, a nárast očakáva 39 % respondentov. Viac ako 60 % opýtaných si myslí, že úroveň aktivity bude pokračovať, 30 % predpokladá jej zvýšenie a len 9 % respondentov očakáva pokles aktivity. Čo sa týka transakčných hodnôt, 43 % opýtaných má pocit, že ceny sa v druhej polovici roka 2021 zvýšili, 46 % očakáva, že ceny zostanú v prvej polovici roka 2022 rovnaké. Len 22 % respondentov sa domnieva, že ceny v roku 2022 porastú, a 20 % očakáva, že ceny v prvej polovici roka 2022 klesnú.

Čoraz viac spoločností zahŕňa do svojho rozhodovania faktory spoločenskej zodpovednosti, životného prostredia a zodpovedného riadenia (Environmental, Social, Governance – ESG), pričom veľká väčšina (85 %) považuje ESG za príležitosť na budovanie hodnôt a zmierňovanie rizík. 

Linux: Ransomvérové aj cryptojackingové útoky

Ako najbežnejší cloudový operačný systém tvorí Linux kľúčovú súčasť digitálnej infraštruktúry a pre útočníkov sa rýchlo stáva vstupnou bránou do multicloudového prostredia. Súčasné opatrenia proti malvéru sa väčšinou zameriavajú na riešenie hrozieb namierených na systém Windows, takže veľa verejných a privátnych cloudových implementácií zostáva zraniteľných hlavne voči útokom, ktoré cielia na systémy založené na Linuxe.

Štúdia Odhaľovanie malwaru v linuxových multicloudových prostrediach podrobne popisuje, ako kybernetickí útočníci používajú malvér na napádanie linuxových operačných systémov. Medzi hlavné zistenia patria:

• Ransomvér sa snaží zacieliť na operačné systémy serverov, ktoré slúžia na spúšťanie aplikácií vo virtualizovaných prostrediach.
• 89 % útokov typu cryptojacking používa knižnice súvisiace s XMRig.
• Viac ako polovica používateľov nástroja Cobalt Strike môžu byť kybernetickí zločinci. Alebo ho aspoň nepoužívajú ako testovací nástroj, na čo bol pôvodne určený, ale pre vlastný prospech.

„Kybernetickí zločinci zistili, že namiesto infikovania koncového bodu a postupu k cieľom s vyššou hodnotou, môže byť podstatne výhodnejšie napadnúť jediný server a získať tak prístup, o ktorý sa usilujú. Útočníci považujú verejné aj privátne cloudy za vysoko hodnotné ciele kvôli tomu, že poskytujú prístup k službám kritickej infraštruktúry a dôverným dátam. Dnešné opatrenia proti malvéru sa však väčšinou zameriavajú na obranu systémov Windows, takže mnoho verejných a privátnych cloudových implementácií zostáva zraniteľných voči útokom na linuxové operačné systémy“, dodal Giovanni Vigna.

Vzhľadom na to, že narastá množstvo aj dômyselnosť malvéru zameraného na operačné systémy založené na Linuxe, musia podniky klásť väčší dôraz na detekciu hrozieb. Analytická jednotka TAU spoločnosti VMware vo svojej štúdii analyzovala hrozby, s ktorými sa možno stretnúť pri operačných systémoch založených na Linuxe v multicloudových prostrediach: ransomware, nástroje na ťažbu kryptomien a nástroje na vzdialený prístup.

Ransomvér patrí k hlavným príčinám narušenia systémov a pre podniky a organizácie môže mať úspešný útok na cloudové prostredie katastrofické následky. Útoky proti cloudovým implementáciám bývajú cielené a mnohokrát sú spojené s vyvedením dát, čím útočníci získavajú možnosť dvojitého vydierania, a teda vyššiu šancu na úspech. Linuxový ransomvér sa snaží zacieliť na operačné systémy serverov, ktoré slúžia na spúšťanie aplikácií vo virtualizovaných prostrediach. Útočníci teraz hľadajú to najcennejšie, čo sa v cloudových prostrediach nachádza, aby napadnutému cieľu spôsobili maximálne škody. Ako príklad je možné uviesť rodinu ransomwaru Defray777, ktorá šifrovala operačné systémy na serveroch ESXi, alebo rodinu ransomwaru DarkSide, ktorá ochromila produktovody Colonial Pipeline a spôsobila v USA celoplošný nedostatok pohonných hmôt.

Kybernetickí zločinci, ktorí hľadajú okamžitý finančný zisk, sa často zameriavajú na kryptomeny jednou z dvoch obvyklých metód. Sú to jednak krádeže kryptomenových peňaženiek pomocou malvéru, jednak speňažovanie ukradnutých cyklov CPU, teda utajená ťažba kryptomien na úkor obete pri útoku zvanom cryptojacking. Väčšina cryptojackingových útokov sa zameriava na ťažbu meny Monero (XMR) a analytický tím VMware TAU zistil, že v 89 % prípadov sú na ťažbu používané knižnice súvisiace s XMRig. Z tohto vyplýva, že ak sú v binárnych súboroch Linuxu odhalené knižnice a moduly špecifické pre XMRig, je to pravdepodobne dôkaz neoprávnenej ťažby kryptomien. Tím VMware TAU si tiež všimol, že najčastejšie používanou technikou nástrojov na ťažbu kryptomien na Linuxe je obchádzanie obranných mechanizmov. 

Aby útočníci získali kontrolu a udržali sa v napadnutom prostredí, snažia sa do systému nainštalovať nástroje, ktoré ho umožnia na diaľku čiastočne ovládať. Na to môže slúžiť malvér, webshelly alebo nástroje pre vzdialený prístup (RAT). Jedným z najčastejšie používaných je komerčný produkt pre penetračné testovanie Cobalt Strike a jeho nedávno vydaný variant Vermilion Strike pre Linux. Cobalt Strike je veľmi rozšírenou hrozbou pre systémy Windows a jeho rozšírenie na operačný systém Linux dokazuje snahu útočníkov pokryť čo najviac platforiem pomocou ľahko dostupných nástrojov. Tím VMware TAU medzi februárom 2020 a novembrom 2021 na internete objavil vyše 14.000 aktívnych serverov Cobalt Strike Team. Celkový podiel prelomených a uniknutých ID zákazníkov Cobalt Strike dosahuje 56 %, čo znamená, že viac ako polovica používateľov Cobalt Strike môžu byť kybernetickí zločinci, alebo aspoň užívajú Cobalt Strike nezákonne. Skutočnosť, že RAT ako Cobalt Strike a Vermilion Strike sa stali bežným nástrojom v rukách počítačových zločincov, predstavuje pre podniky významnú hrozbu.

Aktuálne: Mobilná čerpacia stanica na vodík

Prvá mobilná čerpacia stanica na vodík na Slovensku bola sprístupnená v areáli spoločnosti Arriva v Trnave. Ide o prvú aktivitu, ktorá má verejnosti priblížiť vodík ako energonosič budúcnosti. Zároveň Trnavský samosprávny kraj získal dočasne do užívania aj vodíkové auto, aby mohol verejnosti v tomto kraji priblížiť tento druh bezemisnej dopravy. 

Záujemcovia v ostatných krajoch budú mať možnosť vidieť naživo vodíkové automobily v rámci projektu Žiť energiou. Aktivity organizuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR.

Slovensko minulý rok v lete prijalo Národnú vodíkovú stratégiu. V súčasnosti sa dokončuje Akčný plán do medzirezortného pripomienkového konania. Práve v ňom budú definované konkrétne opatrenia na podporu realizácie vodíkových technológii v podmienkach Slovenska. Dôraz bude kladený na celý životný cyklus vodíka od jeho výroby cez prepravu a skladovanie až po využitie v rôznych odvetviach slovenského priemyslu. 

EU: Sťažnosť voči Číne

Európska únia podala sťažnosť v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) proti Číne za to, že bráni spoločnostiam z Európskej únie domáhať sa na zahraničných súdoch ochrany ich patentov a možnosti využívať ich. EÚ tento problém nastolila na viacerých rokovaniach s Čínou v snahe nájsť riešenie, no bez výsledku. Keďže konanie Číny je podľa názoru EÚ v rozpore s Dohodou WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS), EÚ požiadala v rámci WTO o konzultácie. Konzultácie zamerané na urovnanie sporu sú prvým krokom mechanizmu WTO na urovnávanie sporov. Ak do 60 dní nepovedú k uspokojivému riešeniu, EÚ môže požiadať WTO o vytvorenie poroty, ktorá v danej veci rozhodne.

Čína zásadným spôsobom obmedzuje spoločnosti z EÚ, ktoré sú držiteľmi práv ku kľúčovým technológiám (napr. technológiám 3G, 4G a 5G), pri ochrane týchto práv v situáciách, kedy sa ich patenty používajú nezákonne alebo bez primeranej kompenzácie, napríklad zo strany čínskych výrobcov mobilných telefónov. Majitelia patentov, ktorí sa obrátia na súd mimo Číny, čelia v Číne často značným finančným postihom. Vyvíja sa tak na nich tlak, aby súhlasili s licenčnými poplatkami pod úrovňou trhových sadzieb. Táto čínska politika je mimoriadne škodlivá pre inovácie a rast v Európe, keďže európske technologické spoločnosti de facto nemajú možnosť uplatňovať a presadzovať práva, ktoré im poskytujú technologickú výhodu.

Od augusta 2020 čínske súdy vydávajú rozhodnutia známe ako súdne príkazy zamedzujúce žalobe (anti-suit injunctions). Ich cieľom je vyvinúť tlak na európske spoločnosti s patentmi v oblasti špičkových technológií a brániť im, aby svoje technológie legitímne chránili. Čínske súdy zároveň hrozia vysokými pokutami, ktoré majú európske spoločnosti odrádzať od žalôb na zahraničných súdoch. Európske technologické spoločnosti sa tak dostali do značnej nevýhody, keď chcú hájiť svoje práva. Čínski výrobcovia žiadajú o vydávanie týchto súdnych príkazov proti žalobe, aby mohli využívať lacnejší, či dokonca bezplatný prístup k európskym technológiám.

Trend: Auto alebo bitcoin?

Automobilovou témou posledných mesiacov je nepochybne zdražovanie. Nedostatok čipov a ďalšie poruchy v globálnom logistickom reťazci zabránili výrobcom automobilov vyrábať v pôvodne plánovaných objemoch, pričom na požadované modely sa dlho čakalo a odhady dodacích lehôt sa opakovane predlžovali. Táto situácia má nepriamy vplyv aj na trh s jazdenými vozidlami. V celej Európe sa v poslednom období ponuka kvalitných jazdených áutstenčuje . Zákazníci si nechávajú svoje existujúce vozidlá dlhšie, pretože ich jednoducho nemôžu nahradiť novými, a najmä v prípade mladších jazdených vozidiel s nižším počtom najazdených kilometrov pretrváva záujem ľudí, ktorí predtým uprednostňovali úplne nové vozidlá. To vo výsledku ženie ceny jazdených automobilov smerom nahor.

TOP 5 jazdených automobilov s vysokým zhodnotením

Veľa ľudí a veľkých investorov investuje do kryptomien, najmä do populárneho bitcoinu. Veľa peňazí však môžete zarobiť aj kúpou auta, a to aj z druhej ruky. Nemusí ísť o najvzácnejšie investičné veterány, akým je napríklad Ferrari 250 GTO s číslom podvozku 4135 GT, ktoré pred niekoľkými rokmi zmenilo majiteľa za údajných 62 miliónov eur. Spoločnosť Carvago.com vybrala zo svojej ponuky vozidiel päť neobvyklých modelov, ktoré sa s odstupom času ukazujú ako výhodná investícia. „Určite netvrdíme, že tieto modely budú v rovnakej miere stúpať na cene aj v budúcnosti", upozorňuje Jakub Šulta. Ceny zberateľských unikátov sa riadia trochu inými zákonmi ako zvyšok trhu. Analýzy však ukazujú, že celkový previs dopytu bude pokračovať aj počas celého roka 2022. Preto sa neodporúča odkladať kúpu jazdeného vozidla v nádeji, že ceny začnú opäť klesať. Naopak, minimálne v najbližších mesiacoch budú rásť.

Ferrari 458 Speciale Aperta

Cena nového auta: 250 000 eur (2014)

Priemerná cena dnes: 703 000 eur

Zhodnotenie: 180 %

Výrobky továrne Maranello si zvyčajne dobre držia svoju cenu, najmä v prípade rôznych zberateľských edícií. A 458 Speciale takým kúskom rozhodne bol. Vyrobilo sa približne 3.000 kusov uzavretej verzie, ale spider s označením Aperta („otvorený) je ešte vzácnejší. Ferrari vyrobilo len 499 exemplárov, z ktorých bolo len 450 s ľavostranným riadením. Koniec koncov, Enzo Ferrari hovorieval, že jeho automobilka vždy vyrobí o jedno auto menej, ako je dopyt. Aj bez pomoci preplňovania dosahoval 4,5-litrový motor V8 fantastický výkon 605 koní pri ;motocyklových; 9 000 otáčkach. Aperta zrýchlila na 60 km/h za tri sekundy a o 6,5 sekundy neskôr akcelerovala na 200 km/h, pričom maximálna rýchlosť bola 320 km/h. Zhodnotenie 180 % je treba chápať ako orientačné. Do určitej miery to, samozrejme, platí pre všetkých päť vozidiel v tomto prehľade, ale Ferrari ponúka veľké možnosti prispôsobenia a väčšina zákazníkov minie podstatne viac, než je základná katalógová cena modelu, ktorý si kupujú.

Lexus LFA

Cena nového auta: 375 000 eur (2010)

Priemerná cena dnes: 1,01 mil. eur

Zhodnotenie: 170 %

V čase svojho debutu nevyzeral superšportiak Lexus ako zaujímavá kúpa. Za oveľa menej ako cenníkových 375-tisíc eur sa dal kúpiť superšport zvučnejšej značky s vyšším výkonom a lepšími parametrami. Keď sa však LFA päť rokov po predstavení prvého konceptu konečne začalo vyrábať, bolo jasné, že japonskí inžinieri vytvorili stroj pre rýchlu jazdu par excellence. Motor V10 s objemom 4,8 litra, vyvinutý v spolupráci s Yamahou, pripomínal vtedajšie monoposty F1 nielen svojou ladnosťou, ale aj bezprostrednosťou odozvy. Karoséria bola vyrobená z kompozitu vystuženého uhlíkovými vláknami, ktorý neskôr nasadilo BMW (a Boeing) a aj tí najprísnejší recenzenti z celého sveta spievali ódy na jazdné vlastnosti. Niekoľko vozidiel z päťdielnej série zostalo dlho nepredaných, ale dnes sa LFA považuje za zberateľské vozidlo a ak sa dostane na predaj, predávajúci si pýta násobok pôvodnej ceny.

Mercedes-Maybach G 650 Landaulet

Cena nového auta: 749 700 eur (2017)

Priemerná cena dnes: 980 560 eur

Zhodnotenie: 30 %

S šesťkolesovým monštrom G 53 AMG 6x6 Mercedes zistil, že na trhu existuje medzera pre exkluzívne terénne špeciály v cenovej hladine typickej pre svet „plochých" superšportov. Nasledoval o niečo civilnejší špeciál G500 4x42 s portálovými nápravami a v roku 2017 prišlo auto, ktoré tomu nasadilo korunu: terénny Maybach bez strechy. Alebo skôr s plátennou zaťahovacou strechou. Hoci preplňovaný 12-valcový motor dosahoval výkon 630 koní, maximálna rýchlosť bola kvôli koncepcii terénneho podvozku obmedzená na 180 km/h. Absurdnosť celého konceptu zvýrazňovala dvojica polohovateľných zadných sedadiel, aké sa nachádzajú v limuzínach Maybach. Landaulet zatiaľ nezaznamenal dramatický nárast ceny a v Európe sa predáva niekoľko málo jazdených exemplárov, ale vždy za vyššiu cenu, ako Mercedes pôvodne požadoval za „štandardnú" verziu.

Porsche 911 GT2 RS (991)

Cena nového auta: 285 220 eur (2017)

Priemerná cena dnes: 459 000 eur

Zhodnotenie: 60 %

Od roku 1993 je základný recept modelu GT2 rovnaký. Vezmite si súčasný model 911 Turbo a zbavte ho „balastu v podobe pohonu všetkých kolies. Prezývka „widowmaker, ktorú si staršia generácia GT2 vyslúžila v anglicky hovoriacich krajinách, naznačuje, že skrotiť obrovský výkon preplňovaného boxera s pohonom zadných kolies nebolo jednoduché (prezývka vyjadruje schopnosť vozidla urobiť z manželky vodiča vdovu). Moderné elektronické systémy spolu s neustálym vývojom podvozkov a pneumatík však zbavili vrcholnú verziu ikonického radu 911 jej niekdajšej hrozivosti. To, čo zostáva, je extrémna dynamika. Okrem 700 koní sa GT2 RS môže pochváliť aj ľahkou konštrukciou: strecha je z horčíka, dvere z karbónu, bočné a zadné okná z polykarbonátu... V kombinácii s vhodne upraveným podvozkom to viedlo k rekordným časom nielen na Nürburgringu Nordschleife, ale aj na viacerých ďalších pretekárskych  okruhoch po celom svete. Zaujímavosť: vozidlo zrýchli z nuly na 300 km/h za 22,1 sekundy. Väčšina ponúkaných jazdených vozidiel má balík Weißach, ktorý znížil hmotnosť o ďalších 30 kg. Keďže za tri roky opustilo továreň 1 000 kusov, GT2 RS nie je úplnou raritou. Rastúce ceny však jasne signalizujú, že trh v ňom vidí zberateľský potenciál.

 

Suzuki Jimny

Cena nového auta: 17 800 eur (2018)

Priemerná cena dnes: 36 200 eur

Zhodnotenie: 103 %

Čo robí malý „Japonec“ v takejto vybranej spoločnosti? Ukazuje všeobecnú platnosť ekonomického princípu, že previs dopytu nad ponukou vedie k rastu cien. Okamžite po uvedení na trh zmizla nová generácia modelu Jimny z ponuky Suzuki v Európe kvôli tzv. flotilovým emisným limitom CO2, za ktorých prekročenie platia automobilky do rozpočtu EÚ vysoké pokuty. Riešením mala byť verzia N1, homologizovaná ako dvojmiestne úžitkové vozidlo. Výrobné kapacity od uvedenia nového Jimnyho na trhu stále nedokážu držať krok s dopytom, čo tlačí ceny „jazdených vozidiel (väčšinou nových vozidiel s minimálnym počtom najazdených kilometrov) k sumám, za ktoré sa dá kúpiť nový VW Tiguan. Obzvlášť asertívni predajcovia po celej Európe požadujú za osobný Jimny dokonca až 40 000 eur! Za popularitou Jimnyho nestojí ani komfort, ani dynamika, v týchto kategóriách toho Jimny ponúka len minimum. Je to však skutočný terénny automobil. Jeho priraditeľný pohon všetkých kolies v kombinácii s krátkym rázvorom a nízkou hmotnosťou mu dáva prekvapivé terénne schopnosti. V Európe sa Jimny predáva so stokoňonovým motorom s objemom 1.500 cm3.