Industry4.0: Dáta, ktoré sa vždy využijú

Priemysel 4.0 predstavuje unikátnu koncepciu, ktorá zahŕňa fyzické, informačné a dátové komponenty nielen v prostredí výroby. Môžeme pri ňom hovoriť o štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorá smeruje k masívnej automatizácii vo väčšine odvetví. Aj v logistike, kde je to priam nevyhnutné.

V priemysle 4.0 sú v jednom celku prepojené inteligentné stroje, úložné a logistické systémy a ďalšie technologické zariadenia. „Ideálny potenciál využitia tejto koncepcie smeruje k automatizovaným logistickým systémom, v ktorých sú obrovské nároky na optimalizáciu procesov, výmenu dát a prepojení. So súčasnou technikou má už potenciál pre automatizáciu každý sklad – buď niektoré jeho časti alebo komplexne jeho celé priestory“, uviedla Rhea Langkammer. Nástup Priemyslu 4.0 do intralogistiky je mimoriadne výrazný. Takmer žiadne iné riešenie neponúka taký potenciál na optimalizáciu procesov, výmenu dát a prepojenia ako automatizované intralogistické systémy. 

Koncepcia 4.0 má obrovský vplyv na materiálový tok. Ľudia, stroje, softvérové nástroje a produkty majú pracovať v neustálom prepojení, čím sa umožní plynulá komunikácia medzi jednotlivými súčasťami systému a generovanie komplexnej databázy. Cieľom v intralogistike je využívanie a kombinovanie týchto dát na zlepšenie výkonnosti a efektivity. Pritom už v súčasnosti môžeme pozorovať trend odklonu od štandardných vysokozdvižných vozíkov, ktorý smeruje k automatizovaným modelom. Tie obsluhu pri práci podporujú v efektivite aj spoľahlivosti. Dokonca sú už riešenia, kedy stroj dokáže pracovať autonómne. Spolu s cloudovými riešeniami a analýzami dát, ktoré sa opierajú o umelú inteligenciu, ponúkajú obrovskú pridanú hodnotu v ešte výraznejšej efektivite procesov. 

Jednou z nových technológií je napríklad štandardné rozhranie pre prepravné systémy bez vodiča (AGV), ktorého cieľom je zjednodušiť napojenie nových vozíkov do už existujúcich riadiacich centier. Univerzálne rozhranie by totiž umožňovalo súbežný chod automatizovanej manipulačnej techniky rôznych výrobcov a integráciu s viacerými systémami. Vďaka tomu sa docieli výmena vozíkov v rámci intralogistických procesov, zvýšenie transparentnosti a predovšetkým sa odstránia prekážky na ceste k automatizácii. Rozhranie AGV podporí tiež cloudové riešenie pri vyhodnocovaní iGo Insights. Sú to informácie, ktoré sa dajú efektívne využiť pri strojovom učení – z obrovského množstva nazhromaždených dát sa vyfiltrujú súvislosti a generujú odporúčania, ako by bolo možné optimalizovať disponibilitu a výkon systému. Všetky informácie sa následne dajú vygenerovať online cez webový portál. Softvér navyše umožňuje proaktívne plánovať údržby alebo opravy a podobne.

SZČO: Nové podmienky podpory

V rámci projektu Prvá pomoc môžu zamestnávatelia aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) žiadať o finančný príspevok tento rok naposledy za mesiac február. Od 1. marca 2022 nadobudne účinnosť zákon o podpore v čase skrátenej práce, na základe ktorého budú môcť v prípade krízovej situácie žiadať o finančnú podporu len zamestnávatelia. Pre SZČO je určený nový, krátkodobý projekt.

Na základe zákona o službách zamestnanosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vytvorilo krátkodobý projekt na podporu udržania pracovných miest pre živnostníkov (SZČO). Podpora sa vzťahuje na mesiac marec 2022 za predpokladu trvania núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, v tomto prípade v čase pandémie COVID-19. 

Oprávneným žiadateľom je SZČO, ktorej poklesli tržby najmenej o 40 %, pričom prevádzkuje svoju činnosť nepretržite počas najmenej 24 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok. Súčasne musí byť splnená podmienka platenia nemocenského a dôchodkového poistenia v rovnakom trvaní. Tento projekt na podporu udržania pracovných miest SZČO sa nevzťahuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa bude poskytovať podľa poklesu tržieb, a to vo výške 60 % vymeriavacieho základu. V prípade, ak žiadateľ súčasne vykonáva aj inú prácu na základe pracovného pomeru alebo uzatvorenej dohody, suma čistého príjmu z tejto činnosti sa odpočíta od výšky príspevku. SZČO, ktorej bol poskytnutí príspevok, má povinnosť pokračovať v zárobkovej činnosti najmenej dva mesiace po mesiaci, za ktorý čerpala finančnú pomoc.

EU: Vesmírne technológie

Dve nové iniciatívy – návrh nariadenia o bezpečnej vesmírnej konektivite a spoločné oznámenie o prístupe Európskej únie k manažmentu vesmírnej prevádzky – majú pomôcť využiť špičkové vesmírne technológie na digitálnejšiu, zelenšiu a odolnejšiu budúcnosti našej planéty. Vesmírny program EÚ už dnes poskytuje cenné údaje a služby pre široké každodenné využitie od dopravy, poľnohospodárstva, až po reakcie na krízu či boji proti zmene klímy.

Bezpečná vesmírna konektivita

V digitálnom svete má dnes vesmírna konektivita strategický význam pre odolnosť EÚ. Aktivuje hospodársku silu, digitálne líderstvo a technologickú suverenitu, konkurencieschopnosť aj spoločenský pokrok. Bezpečná konektivita sa stala verejným statkom európskych vlád a občanov. Komisia preto predkladá ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

• dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;
• umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi. Ide o jeden z cieľov návrhu digitálneho desaťročia do roku 2030. Systém zároveň zabezpečí konektivitu geografických oblastí strategického záujmu, napríklad Afriky a Arktídy, ktorá tvorí súčasť stratégie EÚ Global Gateway.

Potreby vládnych používateľov, ako aj riešenia satelitnej komunikácie sa rýchlo menia. Vesmírny bezpečný komunikačný systém EÚ sa tieto zvýšené a premenlivé potreby snaží uspokojiť a jeho súčasťou budú aj najnovšie kvantové komunikačné technológie bezpečného šifrovania. Bude založený na vývoji inovatívnych a prelomových technológií a na využívaní ekosystému New Space. Celkové náklady sa odhadujú na 6 miliárd eur. V rokoch 2022 až 2027 prispeje na program EÚ sumou 2,4 miliardy eur v bežných cenách. Financovanie bude pochádzať z rôznych zdrojov verejného sektora (rozpočet EÚ, členské štáty, príspevky Európskej vesmírnej agentúry) a z investícií súkromného sektora. Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 – 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Hospodárstvo by čerpalo aj z ďalších pozitívnych externých vplyvov využívania inovatívnych služieb konektivity na odberateľské vesmírne sektory. Občania by zároveň mohli využívať technologické výhody, spoľahlivosť a prevádzkovú výkonnosť takýchto satelitných komunikačných služieb, ktoré by v celej EÚ zabezpečili vysokorýchlostné internetové pripojenie.

Manažment vesmírnej prevádzky

Vzhľadom na exponenciálny nárast počtu satelitov na obežnej dráhe, ku ktorému došlo v súvislosti s novým vývojom opätovne použiteľných nosných rakiet, malých satelitov a súkromných iniciatív vo vesmíre, je vážne ohrozená odolnosť a bezpečnosť vesmírnych aktív EÚ a jej členských štátov. Ak chceme, aby boli vesmírne činnosti dlhodobo životaschopné, musíme zachovať bezpečný, chránený a udržateľný vesmír. Preto sa do popredia záujmu verejnej politiky dostáva manažment vesmírnej prevádzky, ktorý si vyžaduje, aby EÚ okamžite, spoločne a na multilaterálnej úrovni zasiahla v prospech bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru pre budúce generácie. Z tohto dôvodu sa v spoločnom oznámení stanovuje prístup EÚ k manažmentu vesmírnej prevádzky. Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ.

Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

• posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
• posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
• stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
• vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Trend: Elektronické platby

Platby cez nositeľné elektronické zariadenia sú čoraz obľúbenejšie aj na Slovensku. Podľa mBank počet slovenských klientov realizujúcich transakcie prostredníctvom týchto zariadení sa počas roku 2021 zvýšil o 50 %. Podiel tých, ktorí platia pomocou svojho mobilného telefónu, vzrástol o 25% a množstvo klientov platiacich výhradne klasickou plastovou kartou sa dokonca o 6% znížilo.

Od novembra minulého roku môžu klienti mBank platiť už aj prostredníctvom Xiaomi Pay, stačí im náramok Xiaomi Mi Smart Band 6 NFC. Do portfólia moderných platobných služieb Google Pay, Apple Pay, Garmin Pay a Fitbit Pay tak klientom pribudla ďalšia alternatíva, ako svoju platbu zrealizovať pohodlne, rýchlo, jednoducho a bezpečne. Práve to sú totiž atribúty, ktoré klienti pri platbách nositeľnými zariadeniami najviac oceňujú. „Najviac klientov mBank, ktorí platia nositeľnými zariadeniami, žije v Bratislavskom kraji a má od 27 do 36 rokov. Celkovo vo využívaní tohto typu platieb prevažujú muži nad ženami v pomere 70:30. Zaujímavosťou je, že v skupine od 19 do 26 rokov je pomer mužov a žien takmer vyrovnaný, ale s pribúdajúcim vekom sa výrazne mení v prospech mužov. Vo vekovej kategórii od 47 do 56 rokov je tento pomer 77:23“, upresnil Michal Staněk.

Rozdiel v platbách plastovou kartou a nositeľnou elektronikou u najčastejšie zastúpených obchodníkov je vidieť najmä v dvoch kategóriách. Porovnanie dvadsiatich najzastúpenejších obchodníkov ukázalo, že pri platbách hodinkami alebo náramkami sa na prvých priečkach objavujú hobby markety a čerpacie stanice. To je možné vysvetliť prevahou používateľov – mužov, ktorí práve tieto obchody navštevujú vo vyššej miere. V prípade plastovej karty klienti mBank utratia v priemere čiastku 22 EUR, zatiaľ čo so Xiaomi Pay aktuálne zrealizujú platbu vo výške približne 16 EUR. V porovnaní s inými druhmi platieb je priemerná čiastka uhradená nositeľnou elektronikou nižšia. Tento spôsob platby využívame častejšie na platbu nižších súm.

SR: V januári 2022 už 8,4 % inflácia

Rast cien v januári 2022 dosiahol podľa Štatistického úradu SR najvyššiu mesačnú hodnotu inflácie na Slovensku za vyše sedemnásť rokov (od júla 2004). Medziročne ju najvýraznejšie podporil rast cien potravín o 8,1 % (najviac od septembra 2008), najmä rastúce ceny mlieka a syrov, chleba a obilnín medziročne o vyše 9 %. Drahšie sme kupovali aj zeleninu a oleje a tuky, medziročne sme zaplatili až o štvrtinu viac (v decembri to bolo 18,5 %). Bývanie a energie zvýšili rast cien o 12,6 %, predovšetkým zvýšením regulovaných cien energií. Ceny ovplyvňovali aj stále drahšie stavebné materiály.

V porovnaní s decembrom 2021 ceny medzimesačne vzrástli o 2,7 %. Tempo rastu cien výrazne zrýchlilo, vyššia medzimesačná inflácia bola naposledy pred osemnástimi rokmi (v januári 2004). Najvýznamnejšie k rastu cien prispeli vyššie ceny v odbore potraviny a nealkoholické nápoje. Ceny potravín vzrástli o 2,9 %, najviac za posledné tri roky (od januára 2019): ceny mlieka, syrov a vajec o 3,2 %, ovocia o 6,2 %, zeleniny o 5,4 %, ale tiež mäsa o 1,1 % či olejov a tukov o 6,3 %. Ceny nealkoholických nápojov vzrástli o 6,7 %, káva, čaj a kakao o 4,7 %, minerálne vody o 8,2 %. Ceny v odbore bývanie a energie rástli nielen vplyvom drahších stavebných materiálov, ale aj úpravou cien energií. Energie zvýšili ceny v priemere o 13 %, z toho elektrina o 11,7 %, plyn o 19,4 % a tepelná energia o 11,3 %. Imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) oproti decembru zdraželo o 2 % a súčasne boli vyššie ceny aj za údržbu a opravy obydlia o 3,1 %. Medzimesačné zvýšenie zaznamenali aj alkoholické nápoje, vzrástli hlavne ceny piva o 4,5 %, a v doprave naďalej rástli ceny pohonných hmôt o 1,2 %.

V porovnaní s januárom 2021 medziročná hodnota inflácie vzrástla výrazne na 8,4 %, rástli najmä ceny potravín: ceny mlieka, syrov a vajec o 9,4 %, olejov a tukov o 24,6 %, ale tiež zeleniny o 15,3 % či chleba a obilnín o 9,1 %. Z nealkoholických nápojov sme viac zaplatili za minerálne vody, nealko nápoje a šťavy viac o 4,7 %, za kávu, čaj a kakao o 3,6 %. Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 12,6 %. Pod vysoký rast sa podpísali úpravy cien energií v rámci regulovaných sieťových odvetví, aj skutočnosť, že pred rokom tieto ceny klesali. Ceny plynu vzrástli o 19,6 %, elektriny o 11,7 %, tepelnej energie o 11,8 % aj pevných palív o 9,2 %. Okrem toho, aj vplyvom naštartovaného rastu cien stavebných materiálov, naďalej rástlo imputované nájomné (o 14,7 %) aj údržba a oprava obydlia (14 %). Dynamickejšie sa zvýšili aj ceny alkoholických nápojov a tabaku: destiláty o 5,4 %, víno o 2,6 % a pivo o 2,2 %. Celkovú medziročnú hodnotu inflácie stále ovplyvňovali aj ceny palív v odbore doprava, v januári boli medziročne vyššie o 23,2 %. Vyššie ceny zotrvali aj v odbore reštaurácie a hotely, najmä štyri mesiace výrazne vyššie ceny v závodných jedálňach, čo bol dopad zmien v štátnom financovaní obedov na základných školách v septembri 2021. Rast zaznamenali aj ďalšie tovary a služby, napríklad ceny poistenia medziročne stúpli o 2,9 %, ceny ambulantných služieb o 5 % či služby osobnej starostlivosti o 5,2 %, kam sa radia kadernícke a skrášľovacie služby či rôzne spotrebiče a pomôcky pre osobnú starostlivosť.

Index spotrebiteľských cien sa v januári oproti decembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov o 2,6 %, v domácnostiach dôchodcov o 3,3 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 2,8 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov, za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 8,3 %, za domácnosti dôchodcov o 9,1 %. Pri januárovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 8,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 7,1 % a čistá inflácia hodnotu 6,8 %. Medzimesačne úhrnnú infláciu (oproti decembru 2021) ovplyvnila jadrová inflácia o 1,37 percentuálneho bodu (p. b.) a regulované ceny o 1,36 p. b. Zmeny nepriamych daní úhrnnú infláciu neovplyvnili. Jadrovú infláciu ovplyvnili ďalej ceny potravín o 0,55 p. b. a čistá inflácia o 0,82 p. b.