EU: Prvý pracovný plán HERA

Nový Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) predložil svoj prvý ročný pracovný plán s rozpočtom vo výške 1,3 miliardy EUR pre rok 2022. Peniaze budú určené na prevenciu cezhraničných núdzových zdravotných situácií, prípravu a rýchlu reakciu na takéto situácie. Po tom, čo rada úradu HERA tento pracovný plán na rok 2022 prijala, môže úrad začať prijímať opatrenia na posilnenie kapacít pripravenosti a reakcie v rámci EÚ, venovať pozornosť zraniteľným miestam a strategickým závislostiam a prispievať k posilňovaniu celosvetového systému riešenia zdravotných núdzových situácií.

Úrad HERA si ako kľúčový pilier silnej európskej zdravotnej únie stanovil na rok 2022 niekoľko ambicióznych cieľov, a to v rámci prebiehajúcej reakcie na COVID-19, ako aj pripravenosti na prípadné ohrozenia zdravia v budúcnosti.

Predchádzanie budúcim cezhraničným ohrozeniam zdravia a príprava na ne: Vo fáze pripravenosti bude úrad HERA úzko spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi agentúrami EÚ a zdravotníckymi agentúrami členských štátov, s priemyslom, výskumnou obcou, občianskou spoločnosťou a medzinárodnými partnermi na tom, aby sa zlepšila pripravenosť EÚ na budúce núdzové situácie v oblasti zdravia. Súčasťou týchto opatrení bude:

• obstarávanie a vytváranie zásob zdravotníckych protiopatrení proti ohrozeniam verejného zdravia, s rozpočtom viac ako 580 miliónov EUR;
• uvoľnenie viac ako 300 miliónov EUR na výskum a vývoj zdravotníckych protiopatrení a inovačných technológií proti novým hrozbám;
• budovanie siete neustále pripravených výrobných zariadení, ktoré možno mobilizovať v prípade núdze;
• vytvorenie dlhodobej a rozsiahlej platformy EÚ pre klinické skúšanie a dátových platforiem;
• identifikácia troch ďalších ohrození zdravia s veľkým dosahom (okrem pandémie COVID-19), ktorá by sa mala uskutočniť do konca jari, a to v úzkej spolupráci s členskými štátmi v rade úradu HERA, agentúrami EÚ, medzinárodnými partnermi a expertmi.

Odhaľovanie budúcich ohrození zdravia: Úrad HERA bude okrem toho posudzovať hrozby a zhromažďovať spravodajské informácie, vypracovávať modely na predpovedanie budúcich ohnísk nákazy a mapovať plány reakcie na úrovni EÚ. Súčasťou opatrení na rok 2022 bude:

• zavedenie najmodernejšieho systému odhaľovania a spravodajstva o zdravotných hrozbách v reálnom čase;
• vytvorenie špecializovanej IT platformy na posudzovanie hrozieb a stanovovanie priorít.

Reakcia na ohrozenia zdravia: V súvislosti s reakciou na pandémiu COVID-19 už úrad HERA aktivoval funkcie týkajúce sa reakcie na núdzové situácie. V prípade ďalších cezhraničných núdzových situácií v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie sa prijmú dodatočné opatrenia, predovšetkým sa aktivuje núdzové financovanie a spustia sa mechanizmy na monitorovanie, nový cielený vývoj, obstarávanie a nákup zdravotníckych protiopatrení a materiálov. K súčasným opatreniam patrí:

• zabezpečenie včasného poskytovania vakcín proti ochoreniu COVID-19 členským štátom EÚ, v prípade potreby aj vakcín prispôsobených variantom;
• obstarávanie terapeutík na ochorenie COVID-19 pre členské štáty EÚ;
• zvýšenie vnútroštátnych kapacít na odhaľovanie a vedecké hodnotenie variantov;
• zabezpečenie dodávok vakcín po celom svete.

Radíme: Preveriť treba motor aj elektroniku

Mohlo by sa zdať, že kupovať jazdené auto v zimnom období nie je tým správnym krokom, keďže najmä v horských oblastiach bývajú na cestách záveje, aj v nížinách je častá poľadovica, motor aj ďalšie komponenty auta pracujú pod väčším tlakom a vozidlo je vystavené veľkej záťaži. Opak je ale pravdou, pretože takéto nepriaznivé podmienky pre jazdu oveľa viac preveria prípadné vady na kupovanom ojazdenom aute. To sa teda dá lepšie otestovať práve v zimnom období.

Každý motorista by si mal pred kúpou auta, a to nielen v rámci testovacej jazdy, preveriť čo najširšie spektrum funkcií vybratého vozidla. A kedy inokedy je na to vhodnejšie doba ako práve v zime? Prvé, na čo sa potenciálny zákazník vizuálne zameria, je pochopiteľne predovšetkým karoséria. Extrémne nízke zimné teploty si na laku môžu vybrať svoju daň vo forme menších prasklín či korózie, obzvlášť pokiaľ ide o automobil, ktorý si toho už pamätá viac. Je preto dôležité si lak na vozidle podrobne skontrolovať. Zrejme najväčšiu pozornosť je však potrebné venovať motoru. Staršie motory postupom času predovšetkým horšie „žhavia“ a práve v zimnom období je možné túto vadu ľahšie odhaliť. Vlastne už pri pokuse automobil naštartovať môže byť tento problém evidentný. Niektoré súčiastky je potom nutné vymeniť. Rovnako je dobré overiť funkčnosť štartéra a akumulátora, ktoré sú pochopiteľne základným predpokladom na to, aby bolo možné auto uviesť do prevádzky. Skryté problémy môže mať aj elektronika, ktorú práve akumulátor vozidla napája. Stále viac vozidiel v dnešnej dobe disponuje širokou paletou elektroniky, preto je dobré si skontrolovať aj funkčnosť sťahovania okien, klimatizácie, stieračov, centrálneho zamykania či elektrického otvárania batožinového priestoru a mnoho ďalších prvkov výbavy.

Pokiaľ si chcete vozidlo prezrieť naozaj starostlivo, odborníci radia zamerať sa nielen na jeho podstatné komponenty, ale aj na ďalšie detaily, ktoré môžu všeličo odhaliť. Do celkového zoznamu patrí napríklad hladké otváranie všetkých dverí a kapoty, praskliny skiel, podozrivý zápach, stav tesnenia dverí, či trebárs aj funkčnosť prípadného pohonu 4x4. „Ak si automobil kupujete na ulici, budete mať kontrolu vozidla značne zníženú. Veľké autocentrá vám umožnia automobil prezrieť si na zdviháku aj s vlastným mechanikom a ponúknu vám dostatočne dlhú testovaciu jazdu, kedy najlepšie overíte vlastnosti vozidla v prevádzke,“ dopĺňa Karolína Topolová. Zimná prehliadka teda môže v rámci kontroly vozidla zákazníkovi výber automobilu nielen uľahčiť, ale aj mu ušetriť potenciálne starosti a finančné náklady spojené s opravami v budúcnosti.

Trend: Daňová optimalizácia

Obdobie do konca marca je možné využiť na daňovú optimalizáciu. Hoci väčšina podnikateľov na Slovensku nie je spokojná s aktuálnym stavom legálnej daňovej optimalizácie, mnohí z nich v praxi nevyužívajú všetky novinky zákona o dani z príjmov. Nové úpravy by im výrazne pomohli znížiť daňové zaťaženie najmä vďaka ich aktivitám v oblasti inovácií, vedy a výskumu. Cieľom je podporiť výrobu s vyššou pridanou hodnotou vo firmách podnikajúcich na Slovensku.

Na účinné novinky daňovej optimalizácie, ktoré slovenské firmy často nevyužívajú, upozornil Martin Kiňo:

1. Patent box – osobitný daňový režim pre právnické osoby je účinný už štvrtý rok. Jeho benefitom je daňové oslobodenie časti príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré sú výsledkom vlastnej vývojovej činnosti daňovníka. Patent box je možné využiť v dvoch formách:

• Oslobodenie príjmov (výnosov) z licenčných poplatkov vo výške 50 percent, ktoré plynú z odplát za poskytnutie práva na použitie patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktorý podlieha autorskému právu. Podmienkou je, že musia byť výsledkom vlastnej vývojovej činnosti daňovníka na Slovensku. Týka sa príjmov za používanie patentov, úžitkových vzorov a softvéru.
• Ďalšia alternatíva oslobodenia od dane v rámci režimu patent box sa týka časti príjmov (výnosov) plynúcich z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využil patent alebo úžitkový vzor a ktoré vytvoril daňovník pri činnosti vykonávanej na Slovensku. Výška oslobodenia je taktiež 50 percent takýchto príjmov (výnosov), avšak len z tej časti predajnej ceny, ktorá sa vzťahuje na využitie patentu, resp. úžitkového vzoru. Režim patent box si môžu uplatniť iba daňovníci, ktorí sú právnickou osobou zdaňovanou v Slovenskej republike.

2. Odpočet výdavkov na výskum a vývoj, tzv. superodpočet – je vládnym nástrojom na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja. Podpora je zavedená v slovenskej legislatíve od roku 2015 a je poskytovaná pre právnické osoby aj živnostníkov. V princípe ide o možnosť opätovne odpočítať od základu dane výdavky na výskum a vývoj, ktoré už raz znížili základ dane cez výsledok hospodárenia. No na to, aby si daňovníci mohli uplatniť tento superodpočet, musia realizovať projekt, ktorý spĺňa podmienky definície výskumu a vývoja. Výška odpočtu sa od roku 2015 postupne zvyšovala až na úroveň 200 percent nákladov na výskum a vývoj do roku 2021. Pozor! Od tohto roku – 2022 sa však novelou zákona percentuálna sadzba odpočtu znižuje na 100 percent nákladov, čo sa bude vzťahovať na odpočet výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v zdaňovacom období začínajúcom sa najskôr 1. januára 2022. Dôvodom zníženia výšky odpočtu bude s najväčšou pravdepodobnosťou zavedenie nového superodpočtu výdavkov (nákladov) na investície od roka 2022.

3. Odpočet výdavkov na investície – je novým dočasným nástrojom na stimulovanie investícií, ktorým daňovníci získajú možnosť dodatočne odpočítať výdavky na investície z daňových odpisov investovaného majetku, a to vo výške od 15 až 55 percent. Výška superodpočtu závisí od výšky preinvestovania priemernej hodnoty investícií. Tento dočasný nástroj je určený na podporu investícií s vyššou pridanou hodnotou – t. j. produktívnych investícií s previazaním na Priemysel 4.0. Na účely uplatnenia tohto superodpočtu sa investíciou rozumie investícia do výrobného a logistického systému, pričom môže ísť o investície do hmotného majetku (zariadenia, stroje, automatizačné a komunikačné techniky uvedené v prílohe č. 3 k zákonu o dani z príjmov ako napr. parné kotly, komunikačné zariadenia, počítače, batérie a pod.) a investície do nehmotného majetku (najmä počítačové programy a zabezpečenie automatizácie výrobných procesov, digitalizácie a pod.). Minimálna hodnota, ktorú musí daňovník preinvestovať, je 1 milión eur, pričom táto investícia musí presiahnuť sedemnásobok priemernej výšky investícií z posledných troch rokoch (ide o obdobie rokov 2019 až 2021).

Na uplatňovanie špeciálnych daňových režimov je dôležitá odbornosť a skúsenosť najmä s prípravou sprievodnej dokumentácie. Často je nevyhnutné odborné poradenstvo týkajúce sa dodržania všetkých zákonných ustanovení.

Aktuálne: Vysoké ceny energií pre domové kotolne

Ministerstvo hospodárstva SR sa rozhodlo bytovým domov na Slovensku s vlastnou kotolňou poskytnúť tzv. zastropovanú cenu plynu, aby zvýšené náklady za energie nemuseli platiť samotné domácnosti. Správcovia bytových domov či spoločenstvo vlastníkov bytov musí o zastropovanú cenu plynu požiadať najneskôr do piatka 18. februára 2022 a zaslať prostredníctvom emailu domovekotolne@mhsr.sk  súvisiace údaje formou tabuľky zverejnenej na internetových stránkach ministerstva. 

Bytovým domom s vlastnou kotolňou ponúka ministerstvo hospodárstva zastropovanú cenu plynu. Ak im vzrástla cena plynu o viac než 50 % oproti regulovaným subjektom, môžu od 1. marca získať od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) plyn za necelých 80 eur za megawatthodinu. Bytový dom však musí podpísať so štátnym SPP zmluvu o dodávke plynu na dva roky. Ak bytový dom podpíše s SPP zmluvu na tri roky dostane cenu 70 eur za megawatthodinu. Ak sa však rozhodne bytový dom podpísať len ročnú zmluvu so štátnym podnikom, získa cenu 90 eur za megawatthodinu. Ide o koncové ceny vrátane distribučných poplatkov a DPH.

Na Slovensku máme celkovo 2.236 kotolní, ktoré majú odber nad 100 megawatthodín plynu ročne a spadajú teda do neregulovaného sektora. Zhruba 1.100 kotolní sa týka domácností.

EU: Rozdiely medzi regiónmi sa zmenšujú

Podľa ôsmej správy o súdržnosti, ktorú uverejnila Európska komisia, politika súdržnosti pomohla zmenšiť územné a sociálne rozdiely medzi regiónmi v Európskej únii. Očakáva sa, že vďaka prostriedkom na podporu súdržnosti sa do roku 2023 HDP na obyvateľa v menej rozvinutých regiónoch zvýši až o 5 %. Rovnaké investície zároveň prispeli k 3,5 % zníženiu rozdielu medzi HDP na obyvateľa 10 % najmenej rozvinutých regiónov a 10 % najrozvinutejších regiónov.

Zo správy tiež vyplýva, že v čase spomalenia hospodárskeho rastu a počas najhoršej zdravotnej krízy za posledné roky politika súdržnosti vďaka svojej flexibilite poskytla členským štátom a regionálnym a miestnym orgánom veľmi potrebnú a rýchlu podporu. Nové programy politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 sa budú naďalej zameriavať na investície do regiónov a ľudí, a to v úzkej koordinácii s finančnou kapacitou balíka NextGenerationEU.

Ďalšie zistenia

• Politika súdržnosti sa stala významnejším zdrojom investícií. Od programového obdobia 2007 – 2013 do programového obdobia 2014 – 2020 sa financovanie politiky súdržnosti zvýšilo z ekvivalentu 34 % celkových verejných investícií na 52 %.
• Od roku 2001 menej rozvinuté regióny vo východnej Európe dobiehajú zvyšok EÚ. Mnohé regióny so strednými príjmami a menej rozvinuté regióny, najmä v južnej a juhozápadnej EÚ, však zároveň trpia hospodárskou stagnáciou alebo poklesom.
• Konvergencia medzi členskými štátmi sa zrýchlila, ale vnútorné regionálne rozdiely v rámci rýchlo rastúcich členských štátov sa zväčšili.
• Zamestnanosť rastie, no regionálne rozdiely zostávajú väčšie než pred rokom 2008.
• Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením klesol v rokoch 2012 až 2019 o 17 miliónov.
• Regionálne rozdiely v oblasti inovácií sa v Európe zväčšili v dôsledku nepostačujúcich investícií do výskumu a vývoja a nedostatkov v inovačných ekosystémoch najmenej rozvinutých regiónov.
• Obyvateľstvo EÚ starne a v nasledujúcich rokoch začne klesať. V roku 2020 žilo v regióne s klesajúcim počtom obyvateľov 34 % Európanov. Predpokladá sa, že v roku 2040 tento podiel dosiahne 51 %.