Radíme: Pred kúpou auta

Autobazáre uvádzajú v inzerátoch aj neexistujúce prvky výbavy. Spoliehajú sa na to, že zákazník si chýbajúce položky pred podpisom zmluvy nevšimne, alebo sa im ho aspoň podarí presvedčiť na iné auto v ponuke. Výbava je pritom jedno z popredných kritérií pri výbere auta. Existuje veľa zákazníkov, pre ktorých sú napríklad vyhrievané sedadlá alebo pohodlné bezkľúčové odomykanie dôležitejšie ako konkrétny typ motoru či karosérie. 

Rebríček najčastejších podvodov vychádza zo skúseností technikov Carvago pri technickej obhliadke áut. Číslo v zátvorkách ukazuje, v akom percente prípadov táto výbava v kontrolovanom aute chýbala, aj keď bola uvedená v inzeráte predajcu áut/autobazára.

Č.1: ELEKTRICKY NASTAVITEĽNÉ SEDADLÁ (20 %)

Každý piaty inzerát, ktorý v popise výbavy obsahuje elektricky nastaviteľné sedačky, je klamlivý. Pod tento pojem sa autobazáre často snažia „zmestiť“ všetko od jednoduchého nastavenia vzdialenosti od volantu, cez základné nastavenie sedadla vodiča v štyroch smeroch až po voliteľné komfortné sedadlá v špičkových prémiových vozidlách. Naopak, v prémiových vozidlách, kde sú elektrické sedadlá zvyčajne štandardom, sa predajcovia snažia zvýšiť hodnotu základnej výbavy tým, že ju označia za voliteľnú komfortnú výbavu.

Rada: Ak má auto skutočne elektricky nastaviteľné sedadlá, predajca ich zvyčajne v inzeráte odfotografuje. Ak inzerát sľubuje elektrické sedadlá, avšak na fotografiách nie sú, je to okamžitý dôvod na pochybnosti.

Č.2: TEMPOMAT ALEBO ADAPTÍVNY TEMPOMAT (15 %)

Hoci tempomat už nie je v moderných automobiloch taký zriedkavý ako kedysi, stále sa dajú nájsť autá bez tempomatu, najmä v menších a lacnejších modeloch. Predajcovia však majú tendenciu uvádzať tempomat na niektorých modeloch takmer vždy, bez ohľadu na skutočnosť. Výnimkou nie je ani to, keď má vozidlo obyčajný tempomat, zatiaľ čo inzerát sľubuje adaptívny tempomat (teda taký, ktorý automaticky udržiava pozdĺžny odstup od vozidla pred vami).

Rada: Všímajte si na fotkách ovládacie prvky. Ovládacie prvky adaptívneho tempomatu zvyčajne obsahujú tlačidlá na nastavenie vzdialenosti, a to buď na páčke alebo na volante.

Č.3: BEZKĽÚČOVÉ ODOMYKANIE (15 %)

Bezkľúčový prístup do vozidla je v súčasnosti veľmi žiadaným komfortným prvkom. Napríklad majitelia vozidiel Toyota sú na to zvyknutí aj v tých najmenších modeloch. Pre mnohých iných výrobcov však bezkľúčové otváranie auta nie je zďaleka bežné. Niektorí ju ponúkajú len ako súčasť vyšších úrovní výbavy, zatiaľ čo u prémiových značiek sa za ňu často pripláca samostatne aj v najväčších a najluxusnejších modeloch. Práve v prípade prémiových značiek predajcovia veľmi často inzerujú bezkľúčové ovládanie napriek tomu, že pôvodný majiteľ si ho vôbec neobjednal.

Rada: Keďže diaľkové ovládania sa pri rôznych značkách výrazne líšia, z fotografií nie je možné určiť, či auto má ale nemá bezkľúčové ovládanie. Ak vám na tomto komfortnom prvku výbavy záleží, osobitne sa spýtajte predajcu, či sa dá auto otvoriť aj naštartovať s ovládačom vo vrecku. A následne si to nezabudnite skontrolovať pri obhliadke.

Č.4: OKENNÉ ROLETY (12 %)

V tomto prípade nemusí ísť ani tak o zlý úmysel samotného predajcu, ako o nedostatok populárnych zahraničných inzertných stránok. Keďže niektoré z nich neuvádzajú tónované bočné okná od B-stĺpika dozadu v zozname položiek výbavy, predajcovia pri zadávaní inzerátu v takýchto prípadoch často volia „okenné rolety“ (nie vo všetkých jazykoch je rozdiel medzi týmito dvoma možnosťami taký zrejmý ako v slovenčine). Pre niekoho to môže byť pomerne nepodstatný detail, ale pre zákazníkov s malými deťmi sú rolety často žiadaným prvkom.

Rada: Ak na fotografiách v ponuke nevidíte okenné rolety, požiadajte predávajúceho, aby vám ich osobitne nafotil.

Č.5: DRUHÁ SADA KOLIES (10 %)

Z inzerátov sa niekedy zdá, že druhá sada kolies (zvyčajne so zimnými pneumatikami) je pri jazdených vozidlách takmer samozrejmosťou. Ak si však zákazník kolesá nevyžiada, predajca ich ponechá na samostatný predaj, alebo ich záujemcovi ponúkne ako bonus až v rámci rokovaní o cene vozidla. Ani vtedy však nemáte vyhraté.

Rada: Neuspokojte sa s tým, že predajca ochotne naloží kolesá zabalené v bielom plaste do kufra. Najprv si ich nechajte ukázať a skontrolujte, či nie sú disky odreté a či pneumatiky výrazne opotrebované.

EU: Boj proti rakovine

Pri príležitosti Svetového dňa boja proti rakovine a rok po uverejnení európskeho plánu na boj proti rakovine otvára Európska komisia sériu nových iniciatív, ktoré ohlásila na podujatí s názvom Rovnaký prístup pre všetkých: rakovina žien – európsky plán na boj proti rakovine. Zameralo sa na rodové rozdiely a konkrétne opatrenia na riešenie rakoviny postihujúcej ženy. Išlo o prvé z každoročnej série podujatí venovaných otázke, ako zlepšiť zabezpečenie rovnakého prístupu k prevencii a liečbe rakoviny pre všetkých.

Rakovina postihuje v Európe v priemere o niečo viac mužov ako ženy. Na mužov pripadá 54 % nových prípadov a 56 % úmrtí. Najčastejšie diagnostikovanou rakovinou je však rakovina prsníka u žien (v roku 2020 to bolo viac ako 355.000 žien v Európskej únii). V rámci členských štátov EÚ, medzi nimi navzájom aj medzi skupinami obyvateľstva existujú značné nerovnosti v oblastiach ako včasné zistenie, diagnostika, liečba a kvalita starostlivosti o pacientov. Je to mimoriadne výrazné v prípade odhadovanej miery výskytu rakoviny krčka maternice (ktorá sa líši päťnásobne) a miery úmrtnosti (v roku 2020 boli rozdiely v rámci EÚ osemnásobné). Tieto veľké rozdiely možno vysvetliť rozdielmi v prevalencii ľudského papilomavírusu (HPV) a v politikách očkovania a skríningu rakoviny krčka maternice v krajinách EÚ. Hlavným cieľom európskeho plánu na boj proti rakovine je znižovanie nerovností pri všetkých štádiách tohto ochorenia.

Komisia v rámci plánu EÚ na boj proti rakovine spúšťa štyri nové opatrenia:

• Register nerovností v oblasti onkologických ochorení pomôže identifikovať trendy a rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi. Zároveň objasní nerovnosti v prevencii rakoviny a starostlivosti o onkologických pacientov, ku ktorým dochádza z dôvodu pohlavia, vzdelania a úrovne príjmov, ako aj rozdiely medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. Register bude usmerňovať investície a intervencie na úrovni EÚ, vnútroštátnej aj regionálnej.
• Na aktualizáciu odporúčania Rady o skríningu z roku 2003 sa použije výzva na predloženie podkladov na účely skríningu rakoviny. Je to súčasťou cieľa obsiahnutého v pláne na boj proti rakovine – zabezpečiť, aby malo 90 % obyvateľstva EÚ, ktoré spĺňa podmienky na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka, možnosť absolvovať takýto skríning do roku 2025.
• Spoločné opatrenie v oblasti očkovania proti HPV podporí členské štáty pri zvyšovaní informovanosti a povedomia verejnosti o HPV a pri propagácii zvyšovania zaočkovanosti. Toto opatrenie prispeje k dosiahnutiu kľúčového cieľa plánu na boj proti rakovine, ktorým je eliminovať rakovinu krčka maternice tak, že do roku 2030 bude v EÚ proti HPV zaočkovaných aspoň 90 % cieľovej populácie dievčat, a zároveň výrazne zvýšiť mieru očkovania chlapcov.
• Sieť EÚ pre mladých, ktorí prekonali rakovinu pomôže posilniť dlhodobú následnú starostlivosť o onkologických pacientov na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. Zároveň spojí mladých ľudí s anamnézou rakoviny a ich rodiny, ako aj neformálnych a formálnych opatrovateľov.

Aktuálne: Málo vedcov

Na Slovensku v minulej dekáde pribudli zhruba dve tisícky vedeckých pracovníkov, čo v percentuálnom vyjadrení znamená nárast o 12,7 %. V porovnaní s väčšinou krajín Európskej únie ide podľa štatistík zverejnených Eurostatom o veľmi mierny nárast. V priemere sa počet vedeckých pracovníkov v celej EÚ zvýšil od roku 2011 do roku 2020 takmer o 37,5 %, všetky okolité krajiny pritom zaznamenali nadpriemerný rast. V Rakúsku narástli vedecké kapacity o dve pätiny a v Českej republike o 44 %. Ešte dynamickejšie pribúdali vedeckí pracovníci v Poľsku (+94 %) a v Maďarsku (+83 %).

„Pomalé rozširovanie ľudských kapacít v oblasti vedy a výskumu poukazuje na pretrvávajúcu orientáciu Slovenska na výrobný priemysel, a tým aj pomalý presun k znalostnej ekonomike. Ďalší rozvoj, zvyšovanie pridanej hodnoty, alebo vznik nových výskumných a vývojových centier, dnes v mnohých firmách brzdia chýbajúci kvalifikovaní ľudia, vrátane vedeckých pracovníkov“, dodal Vladimír Slezák.

Slabý dôraz na prechod k ekonomickým aktivitám s vyššou pridanou hodnotou potvrdzuje taktiež štatistika Eurostatu, ktorá ukazuje koľko vlády jednotlivých krajín Európskej únie vynakladajú na výskum a vývoj. V prepočte na osobu vynaložila slovenská vláda v roku 2020 na tento účel 66 eur, čo je takmer 3,5-násobne menej ako je priemer EÚ. Na porovnanie, v Česku sú vládne výdavky na výskum a vývoj zhruba dvojnásobné, v Rakúsku takmer šesťnásobné. Spomedzi európskej dvadsaťsedmičky je Slovensko v investíciách do výskumu a vývoja na 20. priečke, hlboko za lídrami Luxemburskom, Dánskom a Nemeckom.

Počet vedeckých pracovníkov vo vybraných krajinách EÚ
	2011	2020	Zmena (%)
Slovensko	15 326	17 276	+12,72
Česká republika	30 682	44 206	+44,08
Poľsko	64 133	124 446	+94,04
Maďarsko	23 019	42 099	+82,89
Holandsko	61 335	101 296	+65,15
Švédsko	48 702	80 713	+65,73
Rakúsko	37 114	51 799	+39,57
EÚ (27)	1 375 445	1 891 743	+37,54
Prameň: Eurostat, 12/2021

Kybernetická ochrana: Začína vo vnútri

Možno by ste okolo svojich IT systémov a dátových úložísk najradšej postavili vysokú stenu s ostnatým drôtom. Neustále pripojenie k internetu je totiž nielen nenahraditeľným spojením s okolitým svetom, ale aj bránou pre hekerov pripravených dostať sa k citlivým údajom. Podľa niektorých štúdií uniklo len v roku 2020 až dvanásť miliárd záznamov do nesprávnych rúk. Je možné tomu zabrániť? A ako?

Úsielie o ochranu by mali smerovať k tomu, aby sme sa nebránili len pred útokmi zvonka, ale predovšetkým vnútri. „Základom je dôkladné školenie všetkých zamestnancov, ktorí môžu nevedome či úmyselne kybernetickú škodu spôsobiť. Len pri školeniach by sa to však skončiť nemalo“, pripomína Jiří Bavor. Ďalšou možnosťou ochrany sú Data Leakage / Loss Prevention riešenia (DLP) - preventívne opatrenia na identifikáciu a nastavenie oprávnení prístupu pre jednotlivých používateľov. Zároveň sa sleduje dodržiavanie európskeho nariadenia GDPR, legislatívy o ochrane osobných údajov, finančných údajov, výrobnej dokumentácie, obchodnej komunikácie a ďalších cenných informácií vrátane ich zdieľania. Napr. ak by sa dostali do nepovolaných rúk, tak by sa nemali dať stiahnuť do externých úložísk či odoslať mailom. Hľadaniu vhodného riešenia na kybernetickú bezpečnosť by malo predchádzať zodpovedanie dôležitých otázok: ktoré údaje chceme chrániť, kde ich budeme uchovávať a kto k nim bude mať prístup. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia takzvané PLM systémy, cez ktoré zdieľa citlivé informácie o výrobe produktov viacero firiem alebo ich pobočiek, v rámci svojho dodávateľského reťazca, a to často aj medzinárodne.

Čo je však v súčasnosti najväčšia výzva? Komplexná bezpečnosť všetkých súčastí organizácie voči kyberútokom. Už dávno totiž netreba chrániť len takzvanú kancelársku časť. Vo väčšine firiem sú k sieťam pripojené aj výrobné a ďalšie stroje či prístroje, ktoré sú na útoky náchylné úplne rovnako ako počítače a notebooky. Dochádza tak k prepojeniu OT (prevádzkové technológie) a IT (informačné technológie) bezpečnosti. Pod komplexnou ochranou si zároveň môžeme predstaviť celý proces od vypracovania metodiky kybernetickej ochrany a implementácie príslušných technických a organizačných opatrení, školení používateľov, cez zabezpečenie citlivých dát až po prípravu pre prípad útoku a tiež na minimalizáciu škôd po takom útoku. Takú komplexnú ochranu môžu zabezpečiť nástroje Security Information and Event Management (SIEM), ktoré vytvárajú záznamy o všetkých činnostiach v IT aj v OT a následne ich analyzujú, hľadajú potenciálne riziká a včas o nich informujú IT oddelenia. Prepojenie s ďalšími systémami potom umožní i presnú lokalizáciu problému a poskytne návrh jeho riešenia. Podobne fungujú aj takzvané Security Operation Centrá (SOC), ktoré sú strediskom všetkého, čo vo firme slúži na ochranu pred ohrozením firmy a ktoré si možno prenajať ako službu.

V rámci komplexnej ochrany je dôležité počítať s tým, že útok skôr či neskôr príde a vhodnou prípravou možno minimalizovať škody. V takomto prípade pomôžu tzv. Business Recovery plány. Počítať treba so stratou či krádežou dát, ich zneužitím alebo nedostupnosťou, prípadne zastavením výroby, škodami na majetku alebo dokonca aj s rizikom zranenia zamestnancov. V každom prípade ide zároveň o reputačné riziko, ktoré môže firmu na dlhý čas očierniť v očiach zamestnancov, obchodných partnerov či celej verejnosti. Ak existuje možnosť takým škodám zabrániť alebo aspoň ich riziko minimalizovať, musí sa ňou manažment firmy rozhodne vážne zaoberať.

Telemedicína: Nové riziká

Prebiehajúca pandémia viedla k rýchlej digitalizácii sektora zdravotníctva a prehodnoteniu spôsobu poskytovania starostlivosti o pacientov. Z nedávneho prieskumu spoločnosti Kaspersky vyplynulo, že 91 % globálnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zaviedlo možnosti tzv. telemedicíny. Avšak táto rýchla digitalizácia vytvorila nové bezpečnostné riziká, najmä pokiaľ ide o dáta pacientov.

Súčasťou telemedicíny je aj diaľkové monitorovanie pacientov pomocou tzv. nositeľných zariadení a snímačov. Zahŕňajú aj prístroje, ktoré môžu nepretržite alebo v určitých intervaloch sledovať zdravotné ukazovatele pacienta, napríklad činnosť srdca. Protokol MQTT (ľahký sieťový protokol typu publish-subscribe, ktorý prenáša dáta medzi zariadeniami) je najbežnejším protokolom na prenos údajov z nositeľných zariadení a snímačov. Možno ho nájsť nielen v nositeľných zariadeniach, ale aj v takmer každom inteligentnom prístroji. Žiaľ, pri používaní protokolu MQTT je autentifikácia len voliteľnou možnosťou a len zriedka zahŕňa šifrovanie. Vďaka tomu je tento protokol veľmi náchylný na útoky typu man-in-the-middle (keď sa útočník nabúra do komunikácie medzi dvomi účastníkmi), čo znamená, že všetky údaje prenášané cez internet by mohli byť potenciálne odcudzené. Pokiaľ ide o nositeľné zariadenia, tieto informácie by mohli zahŕňať veľmi citlivé zdravotné údaje, osobné informácie a dokonca aj pohyb človeka.

Od roku 2014 bolo v protokole MQTT objavených 90 zraniteľností vrátane kritických, z ktorých mnohé dodnes nie sú zaplátané. V roku 2021 bolo odhalených 33 nových zraniteľností, vrátane 18 kritických – o 10 viac ako v roku 2020. Všetky tieto zraniteľnosti vystavujú pacientov riziku krádeže ich údajov. Experti spoločnosti Kaspersky našli zraniteľnosti nielen v protokole MQTT, ale aj v jednej z najpopulárnejších platforiem pre nositeľné zariadenia Qualcomm Snapdragon Wearable. Od jej uvedenia na trh bolo odhalených viac než 400 zraniteľností; nie všetky boli zaplátané, vrátane niektorých z roku 2020. Stojí za zmienku, že väčšina nositeľných zariadení sleduje údaje používateľa o jeho zdraví, ako aj o jeho polohe a pohybe. To otvára možnosti nielen krádeže údajov, ale aj potenciálneho prenasledovania.

Aby boli údaje pacientov v bezpečí, spoločnosť Kaspersky odporúča poskytovateľom zdravotnej starostlivosti:

• Skontrolovať bezpečnosť aplikácie a zariadenia odporučeného nemocnicou alebo zdravotníckou organizáciou.
• Ak je to možné, minimalizovať objem údajov prenášaných telemedicínskymi aplikáciami (napr. nedovoliť zariadeniu odosielať údaje o polohe, ak to nie je potrebné).
• Zmeniť predvolené heslá a používať šifrovanie, ak to zariadenie umožňuje.