EU: Hlavné kybernetické hrozby

Pokrok v oblasti digitálnej transformácie so sebou nevyhnutne prináša aj riziko kybernetických hrozieb. Kybernetickí zločinci využívajú tiež súčasnú pandémiu, aby sa zameriavali na organizácie a spoločnosti, ktoré zaviedli systém práce z domu a vzdialené prístupy. Nová smernica reflektuje zmeny na poli kybernetickej bezpečnosť a prináša jednotné opatrenia naprieč Európskou úniou, vrátane ochrany sektorov nevyhnutných pre chod spoločnosti.

Kybernetické hrozby v Európskej únii ovplyvňujú aj sektory nevyhnutné pre chod spoločnosti. Medzi sektory najviac ovplyvnené hrozbami podľa Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) patrili v období apríl 2020 až 2021 - verejná správa a štátne inštitúcie (s 198 zaznamenanými hrozbami), poskytovatelia digitálnych služieb (152 zaznamenaných hrozieb), široká verejnosť (151 prípadov), zdravotníctvo/medicína (143 prípadov) a finančníctvo/bankovníctvo (97 prípadov).

Hlavné kybernetické hrozby

Počas pandémie boli spoločnosti nútené sa rýchlo adaptovať na nové pracovné podmienky, čo tiež otvorilo dvere príležitostí pre kybernetických zločincov. Podľa Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) medzi hlavnými skupinami hrozieb patria:

• Ransomvér – útočníci zamedzia prístup k dátam spoločnosti a požadujú výkupné za znovu umožnenie prístupu.
• Cryptojacking – kybernetickí útočníci tajne využívajú výkon počítača obete na dolovanie kryptomien.
• Hrozby namierené na osobné dáta – krádež alebo únik osobných údajov.
• Malvér – škodlivý softvér, ktorý napáda operačný systém používateľa.
• Dezinformácie / zavádzajúce informácie – rozširovanie zavádzajúcich informácií.
• Neškodné hrozby – ľudské chyby a nefunkčnosť systémov.
• Hrozby v dostupnosti a integrite – útoky, ktoré bránia používateľom v prístupe k ich informáciám.
• Hrozby súvisiace s elektronickou poštou – zamerené na manipuláciu ľudí s cieľom útoku na dáta.
• Hrozby pre dodávateľský reťazec – útok na článok v reťazci (napr. poskytovateľa služieb) s cieľom získať prístup k dátam zákazníkov.

Podľa správy Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) až 76 percent Európanov sa domnieva, že čelia rastúcemu riziku vystavenia sa kybernetickému zločinu. Ransomvér je v súčasnosti považovaný za najviac znepokojujúcu hrozbu. Je to škodlivý softvér, ktorý je vytvorený s cieľom zabrániť jednotlivcom alebo organizáciám v prístupe k ich súborom na ich počítači. Útočník požaduje výkupné (angl. ransom - od toho odvedený názov ransomvér) na opätovné získanie prístupu. Podľa dostupných dát ENISA sa najvyššie výkupné zvýšilo z 13 miliónov eur v roku 2019 na 62 miliónov eur v roku 2021 a priemerná výška požadovaného výkupného vystúpila zo 71.000 eur v roku 2019 na 150.000 eur v roku 2020. Odhaduje sa, že v roku 2021 sú celosvetové škody spôsobené ransomvér vo výške 18 miliárd eur, čo je 57-krát viac ako v roku 2015. Priemerná dĺžka výpadku systémov v organizáciách, na ktoré boli uskutočnené útoky, bola v prvej štvrtine roku 2021 ať 23 dní. V roku 2021 bol zaznamenaný jeden ransomvér útok na spoločnosti každých 11 sekúnd.

Radíme: Ročné zúčtovanie preddavkov na daň

Zamestnanec, ktorý mal v roku 2021 zdaniteľné príjmy len zo zamestnania alebo dohody na území Slovenska, by mal najneskôr do 15. februára tohto roka písomne požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Inak by musel sám podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A v termíne do 31.03.2022, pokiaľ jeho zdaniteľné príjmy za rok 2021 presiahli sumu 2255,72 eura.

Ak mal zamestnanec viac zamestnávateľov, o vykonanie ročného zúčtovania písomne môže požiadať ktoréhokoľvek z nich. Ostatných zamestnávateľov, u ktorých pracoval, by však mal požiadať najneskôr do 05.02.2022 o vystavenie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, pričom títo zamestnávatelia sú povinní vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch do 10.02.2022. Pokiaľ zamestnanec požiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie podľa zákona o dani z príjmov, a to za predpokladu, že za zdaňovacie obdobie 2021 dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 2255,72 eura.

Rovnako ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zo svojich bývalých zamestnávateľov a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, pričom mu zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. V prípade viacerých zamestnávateľov predloží potvrdenia o príjmoch od všetkých ostatných zamestnávateľov spoločne so žiadosťou.

Zamestnanci, ktorí majú záujem poukázať podiel zaplatenej dane do výšky 2 %, prípadne 3% nimi určenému prijímateľovi, môžu prostredníctvom žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania požiadať zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby. Toto potvrdenie je totiž povinnou prílohou vyhlásenia. Termín na vystavenie tohto potvrdenia je stanovený na 15.04.2022.

Novinka: Neobmedzené platené voľno

Zamestnanci čoraz viac preferujú benefity, ktoré im umožňujú flexibilitu. Jedným z nich je aj neobmedzené platené voľno. Z USA sa pomaly trend neobmedzeného pracovného voľna dostáva aj do Európy. Ponúkať ho už začali aj slovenskí zamestnávatelia. Prax ukazuje, že v mnohých prípadoch prináša žiadané výsledky. V našom regióne sa mu obzvlášť darí v Českej republike, kde ho podľa prieskumu portálu Paylab.com využíva 33 % opýtaných. Pre Slovákov je dovolenka navyše najžiadanejším benefitom, no čerpá ju len 10 % zamestnancov. 

Pri neobmedzenom platenom voľne nemajú zamestnanci stanovený fixný počet dní, kedy si môžu vziať dovolenku. Namiesto toho si môžu vybrať toľko voľných dní, koľko potrebujú.  Tento model však musí byť založený na vzájomnom rešpekte medzi zamestnávateľom a zamestnancami, ako aj efektívnej realizácii na základe stanovených pravidiel. Nedávno bol koncept neobmedzeného plateného voľna zavedený v CloudTalku. Manažment spoločnosti verí, že pokrokové firmy musia robiť odvážne rozhodnutia. Inšpirovali ich medzinárodné spoločnosti ako Netflix, GitHub či LinkedIn, ktorým sa výrazne zvýšila produktivita a celková spokojnosť zamestnancova. Očakávajú, že neobmedzené platené voľno dodá kolegom viac síl, pekných momentov a chute do práce, no priláka aj nové talenty.

Neobmedzené platené voľno však nie je pre každú firmu. Kým mnohé spoločnosti z neobmedzeného plateného voľna profitujú, iným sa model neosvedčil. Vo väčšine prípadov neúspechu ide o zlyhanie v otázke stratégie a dôvery.  Jedným z dôvodov môže byť, že si ľudia neobmedzené platené voľno vyberajú bezdôvodne a príliš často. Manažéri si potom musia poradiť s nedostatkom pracovnej sily, veľakrát v najrušnejších mesiacoch. Opačným extrémom sú ľudia, ktorí si neobmedzené platené voľno nevyberajú vôbec. Nevedia totiž, kde sú hranice toho, čo si môžu dovoliť. Nechcú prísť o postavenie a dobrú reputáciu.

Digitalizácia: Návrat k faxom

Pokračujúca pandémia Covid-19 urýchlila prechod aj na digitálnu faxovú komunikáciu. Veľa organizácií sa rozhodlo prejsť na riešenia, ktoré umožňujú posielať a prijímať faxové správy vzdialeným používateľom, ktorí musia napríklad z dôvodu izolácie pracovať z domu. Na faxovanie sa ešte stále spoliehajú organizácie v zdravotníctve, finančníctve, výrobe ale aj v právnickom a štátnom sektore.

Podľa prieskumu TechGenics využíva viac než tretina respondentov z vybraných odvetví tradičné papierové faxy, 20 % využíva softvérový fax server a 16 % cloudové alebo SaaS riešenia. Príchod pandémie pred dvoma rokmi a rôzne lockdowny spôsobili, že mnohé organizácie prestali kvôli absencii pracovníkov v kanceláriách faxovať úplne, alebo boli nútené premiestniť faxové zariadenia do domácich kancelárií svojich zamestnancov. Dôsledkom bol vyšší dopyt po digitálnom (softvérovom alebo on-line) faxovaní, ktoré umožňuje faxovanie z akéhokoľvek miesta. O možnosti prechodu z papierového na digitálny spôsob sa rozhodovalo v covidovej dobe 12 % opýtaných. Faxovací server poskytujúci on-line faxovanie bez potreby tradičného hardvéru umožňuje posielať a prijímať faxy elektronicky cez webové rozhranie, mailového klienta alebo inú integrovanú aplikáciu z akejkoľvek lokality a zariadenia.

Faxovanie využívajú najmä odvetvia viazané prísnymi regulačnými predpismi, napríklad zdravotníctvo, finančníctvo, výrobné podniky, právne firmy a inštitúcie verejného sektora. Hlavnými výhodami sú:

• Faxovacie technológie a protokoly sú odolné proti malvérovým útokom.
• Na rozdiel od legitímnych emailov zachytených antispamovými filtrami garantuje faxovanie 100 % doručenie dôležitých dokumentov, akými sú napríklad obchodné ponuky.
• Vyhovujú najprísnejším odvetvovým predpisom na ochranu osobných informácií, čo je typické pre zdravotníctvo, farmáciu, políciu, súdy a pod.
• V mnohých kanceláriách sú z rôznych dôvodov uchovávané dokumenty v papierovej forme.
• Digitálne faxy je možné integrovať so systémami elektronickej pošty aj archivačnými riešeniami.

EU: Klinické skúšanie - nové pravidlá

V Európskej únii sa harmonizuje posudzovanie klinického skúšania a dohľad nad ním, a to najmä prostredníctvom informačného systému pre klinické skúšanie (CTIS), ktorý bude prevádzkovať Európska agentúra pre lieky. Zároveň sa od 31. januára 2022 začalo uplatňovať nariadenie o klinickom skúšaní. Toto nariadenie zlepší vykonávanie klinického skúšania v únii vďaka najprísnejším normám bezpečnosti účastníkov a väčšej transparentnosti informácií o skúšaní.

Cieľom nariadenia o klinických skúškach je zabezpečiť vyššiu úroveň harmonizácie pravidiel vykonávania klinických skúšok v celej EÚ. Kľúčové vlastnosti sú:

• Zjednodušený postup podávania žiadostí pre všetky klinické skúšky vykonávané v Európe prostredníctvom on-line portálu (Informačný systém klinických skúšok, CTIS).
• Jednotný autorizačný postup pre všetky klinické skúšky, ktorý umožní rýchle a dôkladné posúdenie všetkými príslušnými krajinami EÚ.
• Rozšírenie princípu tichej dohody na autorizačný proces, ktorý poskytuje viac právnej istoty organizáciám alebo jednotlivcom, ktorí vykonávajú klinické skúšky. V doterajšej právnej úprave existovala zásada tichej zmluvy len na posúdenie príslušným vnútroštátnym orgánom. Požadoval sa výslovný súhlas etickej komisie, a to aj vtedy, keď neboli dodržané lehoty stanovené v právnych predpisoch. To v praxi viedlo k oneskoreniam a neistotám.
• Transparentnosť údajov z klinických štúdií sa stane pravidlom. Informácie o schválení, vykonaní a výsledku daného klinického skúšania budú dostupné širokej verejnosti.
• Zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi pri hodnotení neočakávaných udalostí vyskytujúcich sa v klinických skúškach, čím sa zaistia najvyššie štandardy bezpečnosti pre účastníkov európskych klinických skúšok. V konečnom dôsledku to povedie k ešte lepšiemu pochopeniu prínosov a rizík registrovaných liekov.

Ročne sa v celej EÚ 27 povolí približne 3.700 klinických skúšok (údaje za rok 2020). To sa rovná približne 8.000 žiadostiam o klinické skúšanie, pričom každé skúšanie zahŕňa v priemere dva členské štáty. Približne 80 % žiadostí o klinické skúšanie podáva komerčná organizácia (napr. farmaceutické spoločnosti), zvyšok sa týka nekomerčných subjektov (napr. univerzity). Podľa doterajších právnych predpisov existovalo množstvo požiadaviek, ktoré sa medzi členskými štátmi mierne líšili. Pre organizácie, ktoré uskutočňujú klinické skúšky, bolo ťažkopádne spustiť klinické skúšanie v niekoľkých členských štátoch súčasne, keďže požiadavky a načasovanie neboli ani zďaleka totožné. To sa mení so zjednodušeným procesom prostredníctvom CTIS, ktorý vytvára „jedno kontaktné miesto“ na získanie jasných rozhodnutí od každého dotknutého členského štátu vo vopred stanovenom čase po predložení. Okrem toho zavádza administratívne zjednodušenia požiadaviek na klinické skúšky, ktoré zjednodušujú vykonávanie klinického výskumu, a to všetko pri zachovaní rovnakej kvality výskumu.