Digitalizácia: Návrat k faxom

Pokračujúca pandémia Covid-19 urýchlila prechod aj na digitálnu faxovú komunikáciu. Veľa organizácií sa rozhodlo prejsť na riešenia, ktoré umožňujú posielať a prijímať faxové správy vzdialeným používateľom, ktorí musia napríklad z dôvodu izolácie pracovať z domu. Na faxovanie sa ešte stále spoliehajú organizácie v zdravotníctve, finančníctve, výrobe ale aj v právnickom a štátnom sektore.

Podľa prieskumu TechGenics využíva viac než tretina respondentov z vybraných odvetví tradičné papierové faxy, 20 % využíva softvérový fax server a 16 % cloudové alebo SaaS riešenia. Príchod pandémie pred dvoma rokmi a rôzne lockdowny spôsobili, že mnohé organizácie prestali kvôli absencii pracovníkov v kanceláriách faxovať úplne, alebo boli nútené premiestniť faxové zariadenia do domácich kancelárií svojich zamestnancov. Dôsledkom bol vyšší dopyt po digitálnom (softvérovom alebo on-line) faxovaní, ktoré umožňuje faxovanie z akéhokoľvek miesta. O možnosti prechodu z papierového na digitálny spôsob sa rozhodovalo v covidovej dobe 12 % opýtaných. Faxovací server poskytujúci on-line faxovanie bez potreby tradičného hardvéru umožňuje posielať a prijímať faxy elektronicky cez webové rozhranie, mailového klienta alebo inú integrovanú aplikáciu z akejkoľvek lokality a zariadenia.

Faxovanie využívajú najmä odvetvia viazané prísnymi regulačnými predpismi, napríklad zdravotníctvo, finančníctvo, výrobné podniky, právne firmy a inštitúcie verejného sektora. Hlavnými výhodami sú:

• Faxovacie technológie a protokoly sú odolné proti malvérovým útokom.
• Na rozdiel od legitímnych emailov zachytených antispamovými filtrami garantuje faxovanie 100 % doručenie dôležitých dokumentov, akými sú napríklad obchodné ponuky.
• Vyhovujú najprísnejším odvetvovým predpisom na ochranu osobných informácií, čo je typické pre zdravotníctvo, farmáciu, políciu, súdy a pod.
• V mnohých kanceláriách sú z rôznych dôvodov uchovávané dokumenty v papierovej forme.
• Digitálne faxy je možné integrovať so systémami elektronickej pošty aj archivačnými riešeniami.

EU: Klinické skúšanie - nové pravidlá

V Európskej únii sa harmonizuje posudzovanie klinického skúšania a dohľad nad ním, a to najmä prostredníctvom informačného systému pre klinické skúšanie (CTIS), ktorý bude prevádzkovať Európska agentúra pre lieky. Zároveň sa od 31. januára 2022 začalo uplatňovať nariadenie o klinickom skúšaní. Toto nariadenie zlepší vykonávanie klinického skúšania v únii vďaka najprísnejším normám bezpečnosti účastníkov a väčšej transparentnosti informácií o skúšaní.

Cieľom nariadenia o klinických skúškach je zabezpečiť vyššiu úroveň harmonizácie pravidiel vykonávania klinických skúšok v celej EÚ. Kľúčové vlastnosti sú:

• Zjednodušený postup podávania žiadostí pre všetky klinické skúšky vykonávané v Európe prostredníctvom on-line portálu (Informačný systém klinických skúšok, CTIS).
• Jednotný autorizačný postup pre všetky klinické skúšky, ktorý umožní rýchle a dôkladné posúdenie všetkými príslušnými krajinami EÚ.
• Rozšírenie princípu tichej dohody na autorizačný proces, ktorý poskytuje viac právnej istoty organizáciám alebo jednotlivcom, ktorí vykonávajú klinické skúšky. V doterajšej právnej úprave existovala zásada tichej zmluvy len na posúdenie príslušným vnútroštátnym orgánom. Požadoval sa výslovný súhlas etickej komisie, a to aj vtedy, keď neboli dodržané lehoty stanovené v právnych predpisoch. To v praxi viedlo k oneskoreniam a neistotám.
• Transparentnosť údajov z klinických štúdií sa stane pravidlom. Informácie o schválení, vykonaní a výsledku daného klinického skúšania budú dostupné širokej verejnosti.
• Zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi pri hodnotení neočakávaných udalostí vyskytujúcich sa v klinických skúškach, čím sa zaistia najvyššie štandardy bezpečnosti pre účastníkov európskych klinických skúšok. V konečnom dôsledku to povedie k ešte lepšiemu pochopeniu prínosov a rizík registrovaných liekov.

Ročne sa v celej EÚ 27 povolí približne 3.700 klinických skúšok (údaje za rok 2020). To sa rovná približne 8.000 žiadostiam o klinické skúšanie, pričom každé skúšanie zahŕňa v priemere dva členské štáty. Približne 80 % žiadostí o klinické skúšanie podáva komerčná organizácia (napr. farmaceutické spoločnosti), zvyšok sa týka nekomerčných subjektov (napr. univerzity). Podľa doterajších právnych predpisov existovalo množstvo požiadaviek, ktoré sa medzi členskými štátmi mierne líšili. Pre organizácie, ktoré uskutočňujú klinické skúšky, bolo ťažkopádne spustiť klinické skúšanie v niekoľkých členských štátoch súčasne, keďže požiadavky a načasovanie neboli ani zďaleka totožné. To sa mení so zjednodušeným procesom prostredníctvom CTIS, ktorý vytvára „jedno kontaktné miesto“ na získanie jasných rozhodnutí od každého dotknutého členského štátu vo vopred stanovenom čase po predložení. Okrem toho zavádza administratívne zjednodušenia požiadaviek na klinické skúšky, ktoré zjednodušujú vykonávanie klinického výskumu, a to všetko pri zachovaní rovnakej kvality výskumu.

Trend: Efektívny fleet management

Predaj autonómnych mobilných robotov (AMR) v minulom roku stúpol. K rastu prispeli najmä nové sektory využívajúce AMR na prepravu ľahkých a ťažkých materiálov v náročných výrobných a ligistických skladových prostrediach. Mobile Industrial Robots zaznamenal v minulom roku nárast predaja o 42 % v porovnaní s rokom 2020. S takmer 300 dodanými robotmi bol december pre spoločnosť rekordným mesiacom, bolo to viac než v ktoromkoľvek predchádzajúcom mesiaci.

Od roku 2015, v ktorom spoločnosť uviedla na trh svojho prvého robota, boli jej produkty obľúbené najmä v automobilovom a elektrotechnickom priemysle vo veľkých nadnárodných firmách, akými sú Toyota, Ford či Faurecia. Súbežne s tým, ako tieto trhy naďalej investujú do robotov AMR, sa zároveň zaznamenáva vysoký dopyt aj zo strany spoločností z odvetví logistiky a spotrebného tovaru (CPG), ktoré optimalizujú a automatizujú svoju vnútropodnikovú prepravu. Nové, výkonnejšie roboty sú v nových sektoroch tými najpredávanejšími.

Stále viac spoločností sa v rámci rastúceho globálneho trendu autonómnej dopravy zameriava na to, ako

integrovať AMR roboty s vlastnými automatizačnými riešeniami. Kvôli riešeniu týchto potrieb obsahuje

veľa nových zákazníckych projektov softvér na správu flotíl robotov. Bez ohľadu na odvetvie, každá spoločnosť má prísne požiadavky na užívateľskú prívetivosť, navigáciu, škálovateľnosť a bezpečnosť. Oceňujú možnosť integrácie kompletných a spoľahlivých ucelených riešení do svojich vlastných IT systémov. Špeciálny softvér pomáha vyberať efektívne trasy AMR robotov, vďaka čomu využíva ich plný potenciál.

On-line: Nový pracovný portál

Nový pracovný portál na sluzbyzamestnanosti.gov.sk, prostredníctvom ktorého si zamestnávatelia môžu splniť svoju zákonnú povinnosť ohlasovania voľných pracovných miest, spustilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zámerom je vytvoriť vhodné on-line prostredie, ktoré bude integrovať ciele zúčastnených strán, tzn. pomôže zamestnávateľom obsadiť pracovné pozície kvalifikovanými kandidátmi a uchádzači o zamestnanie si môžu nájsť vhodnú prácu podľa svojich predstáv.

V zmysle zákona o službách zamestnanosti sú zamestnávatelia povinní nahlásiť voľné pracovné miesto spolu s jeho charakteristikou miestne príslušnému úradu práce, a to osobne, telefonicky alebo elektronicky prostredníctvom partnerských portálov. Na splnenie si zákonnej povinnosti začne slúžiť aj nový portál voľných pracovných miest – sluzbyzamestnanosti.gov.sk. Všetky pracovné ponuky nahlásené na doterajšom portáli Internetový sprievodca trhom práce (istp.sk) do 28. januára do 16,00 hod budú automaticky presunuté na nový portál služby zamestnanosti. Pracovno-poradenský portál istp.sk naďalej pokračuje vo svojej činnosti pre zamestnávateľov hľadajúcich zamestnancov, ak sa pri výbere nepožaduje spolupráca s úradom práce. Jeho služby ostávajú bezplatné.

Občania v evidencii uchádzačov o zamestnanie sú povinní aktívne si hľadať prácu a preukazovať ich úsilie o hľadaní zamestnania príslušnému úradu práce. Portál voľných pracovných miest sluzbyzamestnanosti.gov.sk predstavuje úradnú platformu na hľadanie zamestnania, ktoré zodpovedá predpokladom a preferenciám uchádzačov prostredníctvom párovania ich požiadaviek s ponukou pracovných miest. Uchádzači tu budú mať automaticky vytvorený osobný profil, ktorý bude obsahovať všetky údaje uvedené pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, tzn. životopisné informácie o ich vedomostiach, schopnostiach a nimi preferované pracovné pozície.

Aktuálne: Okamžité platby na Slovensku

Od 1. júla 2020 Európska platobná rada zvýšila limit pre SEPA okamžité platby z 15.000 eur na 100.000 eur, čím sa rozšírili možnosti na ich plošné použitie. Od 1. februára 2022 sa okamžité platby stávajú realitou aj v prvých bankách na Slovensku, do systému sa zapája Slovenská sporiteľňa, VÚB, Tatra banka a Raiffeisen banka. Víziou je, že SEPA okamžité platby sa stanú novým platobným nástrojom, ktorý sčasti nahradí hotovosť aj platby kartami v rámci Európy.

Hlavnou výhodou okamžitých platieb je rýchlosť. Akonáhle klient pošle svoje prostriedky v akýkoľvek deň a v akúkoľvek hodinu, príjemcovi prídu už v priebehu niekoľkých sekúnd. Týka sa to nielen Slovenska, ale ďalších 35 krajín Európy, ktoré sa zapojili do poskytovania SEPA okamžitých platieb. Ďalšou výhodou je dostupnosť služby nepretržite 24/7/365.

Banky umožňujú vykonávať okamžité platby na Slovensku cez internet banking aj mobil banking:

• Raiffeisen banka – aplikáciu s Android od verzie 5.0. alebo iOS od verzie 11.0. nie je potrebné aktualizovať.
• Slovenská sporiteľňa – okamžité platby sú dostupné pre verzie iOS 21.46.7 a Android 21.46.5.
• Tatra banka – okamžité platby sú dostupné v aplikácii 3.8.
• VÚB – vyžaduje sa aktualizácia aplikácie VÚB Mobil Banking.

Okamžité platby otvárajú dvere pre inovatívne mobilné platobné riešenia, napr. rozšírenie využívania platby cez QR kódy bez poplatkov navyše. Nebudú vyžadovať prenájmy platobných terminálov a odpadnú tak aj poplatky s nimi spojené.