Smishing: Pomôže ostražitosť a rozvaha

Zvykli sme si viac nakupovať on-line, aj preto strácame ostražitosť a nad SMS správou od prepravnej spoločnosti o doručovaní sa nezamýšĺame. Intuitívne klikneme na priložený odkaz, na ktorom sú údajne ďalšie informácie. Ide pritom o tzv. smishing podvody, ktoré sú podľa kyberbezpečnostnej firmy ESET účinným a rozšíreným podvodom. Kyberzločincov často odhalí preklep, napríklad zámena názvu prepravcu "IPS" namiesto správneho "UPS" so žiadosťou o vyplnenie osobných údajov vrátane dát o kreditnej karte.

Viacerí používatelia si už zvykli na klasické phishingové emaily a stále viac ľudí pozná osvedčené postupy ochrány. Útočníci však neustále pracujú na nových technikách, ako ľudí zmanipulovať. Siahajú po klasickej SMS správe aj preto, lebo obchádza bezpečnostné riešenia. Dôvod rozmachu vidia kyberbezpečnostní experti aj v tom, že smishingové podvodné správy nemajú vždy takú publicitu, akú majú napríklad ransomvérové útoky, preto o nich ešte stále veľa ľudí nevie. Tieto SMS správy tiež nemajú adresu odosielateľa, ktorú by vedela obeť vizuálne overiť a niekedy sa útočníci dokonca vedia pripojiť k predchádzajúcim vláknam četu v rámci legitímnej korešpondencie v telefóne.

Ochranou pred smishingom je podľa odborníkov predovšetkým opatrnosť. Každá správa, ktorá žiada, aby ste konali rýchlo - či už preto, aby vás vystrašili, alebo preto, že ide o skvelú ponuku, je vždy riziková! Pod nátlakom totiž môže byť podvedený aj skúsený používateľ. Stále platí neklikať na skrátené odkazy, nekonať unáhlene a uvedomiť si, že žiadna firma si nepýta osobné údaje ako bezpečnostné číslo CVV z platobnej karty. Je potrebné si zvyknúť overovať pravdivosť informácie, napríklad zavolať do prepravnej spoločnosti. Nevyhnutné je tiež používanie bezpečnostného softvéru. 

Aktuálne: Bitcoin a kryptomeny v bode zlomu

Bitcoin a kryptomeny sa ocitli v bode zlomu, pretože sa zdá, že dve súperiace svetové veľmoci – USA a Rusko – smerujú k akceptácii digitálnych peňazí štátom. Odvážne tvrdenie Nigela Greena prichádza v čase, kedy Bidenova administratíva pripravuje už na budúci mesiac legislatívu s komplexnou vládnou stratégiou pre kryptomeny. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým podporuje návrh svojej vlády na podporu ťažby Bitcoinu v krajine prostredníctvom jasných daňových a regulačných opatrení.

Musíme regulovať, nie zakazovať, konštatoval riaditeľ odboru finančnej politiky ruského ministerstva financií Ivan Čebeskov. Bývalý minister zdravotníctva Spojeného kráľovstva Matt Hancock uviedol pre CityAM, že hlavný príchod kryptomien otrasie základmi bankovníctva... Stáročná skutočnosť, že na uskutočnenie platby potrebujete banku, končí. Nigel Green dodáva: „Dve súperiace svetové veľmoci, USA a Rusko, sa teraz zdanlivo snažia poraziť jeden druhého na ceste k akceptovaniu a regulácii bitcoinu a kryptomien na federálnej úrovni. Aj keď zostávajú zásadne politicky a ideologicky protivníkmi, zdá sa, že Washington aj Moskva dospievajú k rovnakému konsenzu, že v digitálnom veku sú už tradičné fiat meny dočasné. Napriek tomu, že v súčasnosti máme svetovú rezervnú menu, zdá sa, že USA vedia, že budúcnosť je nevyhnutne digitálna. To by vysvetľovalo, prečo sa Biden ponáhľa s legislatívou, ktorá by dala Bielemu domu ústrednú úlohu pri dohľade nad plánmi stanovovania politík a regulácie digitálnych aktív. Putin zo svojej strany ocení zjavné výhody kryptomien pre svoju krajinu, keďže Rusku umožňujú obísť americké sankcie a obísť globálny bankový systém SWIFT, ktorému dominuje americká centrálna banka."

Bitcoin a kryptomeny už zmenili spôsob, akým svet narába s peniazmi, podniká, vykonáva transakcie a spravuje aktíva. Podľa Nigela Greena je teraz trh v bode zlomu, čiastočne z tohto dôvodu, že spochybnil požiadavku MMF, aby Salvador upustil od bitcoinu ako zákonného platidla: „MMF žiada priekopnícku suverénnu krajinu, aby upustila od finančnej politiky zameranej na budúcnosť, ktorá sa ho pokúša vyviesť z finančnej nestability a spoliehania sa na menu inej krajiny. Ukazuje sa, že táto inštitúcia je na nesprávnej strane histórie. Bitcoin je najväčšia digitálna mena na svete – a digitálna mena je nevyhnutnou budúcnosťou peňazí. To, že to MMF neuznal, je mätúce. Existuje pocit, že bitcoin a kryptomeny smerujú k momentu kritického množstva, v ktorom nový spôsob konania prekročí prah budúcnosti.“

EU: Pomoc v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky na rok 2022

Revidované usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, ochrany životného prostredia a energetiky (usmernenia) poskytnú orgánom verejnej moci účinnú podporu na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Určujú, ako bude Európska komisia posudzovať zlučiteľnosť ochrany životného prostredia vrátane ochrany klímy a opatrení energetickej pomoci, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Nové usmernenia uplatňované od januára 2022 vytvárajú flexibilný rámec, ktorý pomôže členským štátom dosiahnuť ciele Zelenej dohody efektívnym spôsobom. Pravidlá zahŕňajú zosúladenie s dôležitými cieľmi a zámermi Európskej únie (EÚ) stanovenými v Európskej zelenej dohode aj s nedávnymi regulačnými zmenami v oblasti energetiky a životného prostredia na ochranu klímy. Zahŕňajú časti týkajúce sa opatrení v oblasti energetickej účinnosti, pomoci čistej mobilite, infraštruktúry, obehového hospodárstva, znižovania znečistenia, ochrany a obnovy biodiverzity, ako aj opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok energie.

V nových usmerneniach sa konkrétne:

• rozširujú kategórie investícií a technológií, ktoré môžu členské štáty podporovať, aby zahŕňali nové oblasti (napr. infraštruktúru čistej mobility, efektívne využívanie zdrojov, biodiverzitu) a všetky technológie, ktoré môžu pomôcť pri vykonávaní zelenej dohody (napr. vodík z obnoviteľných zdrojov, skladovanie elektrickej energie a flexibilita na strane dopytu, dekarbonizácia výrobných procesov). Revidované pravidlá vo všeobecnosti umožňujú, aby suma pomoci pokryla až 100 % medzery vo financovaní, najmä ak je pomoc poskytovaná na základe súťažného ponukového konania, a zároveň zavádzajú nové nástroje pomoci, akými sú tzv. rozdielové zmluvy,
• zvyšuje flexibilita a efektivita existujúcich pravidiel vďaka zavedeniu zjednodušeného posudzovania prierezových opatrení v rámci jednej časti usmernení (napríklad časť o pomoci na zníženie a odstraňovanie emisií skleníkových plynov, okrem iného prostredníctvom podpory energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti) a vďaka odstráneniu požiadavky súvisiacej s individuálnym notifikovaním veľkých ekologických projektov v rámci schém pomoci, ktoré už Európska komisia schválila,
• zavádzajú ochranné opatrenia, napríklad požiadavka na verejnú konzultáciu v prípade prekročenia určitých prahových hodnôt, aby sa pomoc účinne nasmerovala tam, kde je potrebná na zlepšenie ochrany klímy a životného prostredia, aby sa obmedzila na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie environmentálnych cieľov a aby neprimeraným spôsobom nenarúšala hospodársku súťaž alebo integritu jednotného trhu,
• zabezpečuje súlad s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ v oblasti životného prostredia a energetiky, a to najmä postupným rušením dotácií na fosílne palivá.

Superodpočet 2020: Sadzba 200 % priniesla 415 subjektom úsporu 36 mil. eur

Možnosť dodatočného odpočítania dvojnásobku výdavkov na výskum a vývoj od daňového základu v roku 2020 využilo na Slovensku 415 subjektov. Spoločne si uplatnili superodpočet na výskum a vývoj v objeme viac ako 171,2 mil. eur. Pri 21-percentnej sadzbe tak na dani z príjmov ušetrili takmer 36 mil. eur. Na umiestnenie v TOP 10 za rok 2020 už nestačil ani superodpočet vyše 3 mil. eur (12 subjektov). Svoje pozície si obhájili len štyri subjekty z roku 2019 a dve pozície zaujali úplní nováčikovia roka 2020: ŽOS Vrútky a 365.bank. Zaujímavosťou je zvýšenie počtu finančných inštitúcií v desiatke najväčších superodpočtov, čelo rebríčka však obsadila trojica zástupcov priemyslu. 

„Zvýšenie sadzby superodpočtu zo 150 % na 200 % prinieslo zvýšenie počtu záujemcov aj objemu jeho čerpania - na rozdiel od predchádzajúceho roku, kedy zvýšenie sadzby zo 100 % na 150 % nepomohlo prekonať úroveň čerpania v roku 2018. V pandemickom roku 2020 objem superodpočtu medziročne vzrástol o vyše 50 mil. eur a dynamika jeho rastu prekonala dynamiku rastu jeho sadzby. Aj naďalej však evidujeme významný výpadok subjektov, ktoré úspešne čerpali superodpočet v predchádzajúcich rokoch, a v zozname za rok 2020 absentujú. Mnohým z nich v uplatnení si tejto daňovej úľavy v daňových priznaniach bránila dosiahnutá daňová strata“, hodnotí Jana Šnircová. Medzi subjektmi uchádzajúcimi sa o superodpočet rastie zastúpenie najmenšej veľkostnej kategórie. Mikropodniky do 10 zamestnancov zvýšili svoj podiel v roku 2020 na 27,5 % a zastúpenie subjektov s obratom do 2 mil. eur je až takmer 44 %. V oboch kritériách ide o historický rekord. Medzi nováčikmi v roku 2020 subjekty s obratom do 2 mil. eur dokonca prevažovali. Zastúpenie subjektov v rukách zahraničného kapitálu v roku 2020 dosiahlo necelú štvrtinu, čo je od roku 2015 najnižší výsledok. V kategórii superodpočtov nad 1 mil. eur však naďalej dominujú subjekty vo vlastníctve zahraničných osôb. Medzi 32 subjektmi je ich až 23 a čerpali spolu 77 % z celkového objemu miliónových superodpočtov, čo je zhruba na úrovni roka 2019, ale o 10 percentuálnych bodov menej než v roku 2018. Pomer dvoch najúspešnejších odvetví v čerpaní superodpočtu sa v roku 2020 vyvíjal v prospech priemyselnej výroby. Jej 40 % subjektov čerpalo 60 % objemu superodpočtu, zatiaľčo IT sektor zastúpený štvrtinou subjektov dosiahol len 17 % podiel na objeme čerpaného superodpočtu. Objemom uplatnených nákladov tak aj v roku 2020 zaostáva za priemyslom výraznejšie ako počtom subjektov. Prispel k tomu o tretinu nižší počet nováčikov v IT sektore, ktorí priniesli o vyše 3 mil. eur nižší prírastok objemu čerpaného superodpočtu oproti roku 2019. 

V roku 2020 pribudlo menej subjektov, ale viac uplatnenej hodnoty superodpočtu ako v predchádzajúcom roku V roku 2020, v ktorom sa sadzba superodpočtu zvýšila z 1,5-násobku na dvojnásobok vynaložených výdavkov, možnosť uplatnenia tejto nepriamej formy štátnej podpory súkromných investícií do výskumu a vývoja využilo 415 subjektov. Je to síce len o 42 subjektov viac než v roku 2019, ale spoločne si uplatnili v daňových priznaniach superodpočet v objeme 171,2 mil. eur, čo je o vyše 50 mil. eur viac oproti roku 2018 aj 2019. Dosiahli tak úsporu na dani z príjmov 36 mil. eur. Napriek tomu, že počet aj podiel veľkých superodpočtov nad 100 tis. eur kontinuálne rástol od začiatku uplatňovania tohto stimulačného daňového nástroja, a to aj vďaka rastu jeho sadzby, až v roku 2019 prvýkrát v histórii viac ako polovica subjektov čerpala superodpočet nad 100 tis. eur. V roku 2020 sa ich podiel ešte zväčšil – na necelých 55 %. Napriek tomu maximálny superodpočet roka 2020 bol takmer štvornásobne nižší ako v roku 2018 a rovnako priemerný superodpočet ešte nedosiahol úroveň roka 2018, hoci sadzba sa zdvojnásobila. „Vývoj tento raz vyznieva opačne ako v minuloročnom hodnotení. Kým v roku 2019 počet subjektov medziročne stúpol o viac ako 100, ale objem uplatneného superodpočtu dokonca poklesol, v roku 2020 sa počet záujemcov o superodpočet medziročne zvýšil len o 42, ale objem superodpočtu narástol takmer 1,5-násobne. Dynamika prírastku objemu uplatneného superodpočtu tak prevyšuje dynamiku rastu jeho sadzby. V doterajšej histórii ako relatívne najslabší vyznieva rok 2019, keď napriek rastu sadzby celková hodnota uplatneného superodpočtu nedosiahla úroveň predchádzajúceho roka. Dôvodom ale nebol všeobecný pokles záujmu o superodpočet, „len“ vplyv absencie dovtedy dominantného čerpateľa superodpočtu - U. S. Steel Košice, na ktorého v predchádzajúcich rokoch pripadala viac ako tretina, resp. takmer polovica uplatneného superodpočtu“, hodnotí Jana Šnircová.

Podľa analýzy CRIF SK v roku 2020 v uplatňovaní superodpočtu nepokračovalo až 213 subjektov, ktoré si ho uplatňovali aspoň v jednom z predchádzajúcich rokov (2017 až 2019). Medzi nimi aj objemom superodpočtu najväčší čerpateľ U. S. Steel Košice – už druhý rok po sebe, ale tiež ďalší dvaja významní zástupcovia z toho istého odvetvia: Železiarne Podbrezová a OFZ. Spolu tieto tri spoločnosti naposledy čerpali superodpočet v objeme viac ako 50 mil. eur. Celkovo až sedem subjektov, ktoré si v niektorom z minulých rokov uplatnili miliónový superodpočet, v roku 2020 nečerpalo vôbec.

SR: Správa o ochrane osobných údajov za rok 2021

Symbolicky v Európsky deň ochrany osobných údajov (28.1.) bola publikovaná Správa o ochrane osobných údajov za rok 2021. Sumarizuje dianie v oblasti ochrany osobných údajov v Slovenskej republike za uplynulý rok. Na rozdiel od výročných správ Úradu na ochranu osobných údajov ( ÚOOÚ) SR, v ktorých úrad hodnotí predovšetkým vlastnú činnosť, sa zameriava na komplexné hodnotenie vývoja v celej oblasti. 

Správa sumarizuje právoplatné rozhodnutia úradu a prináša aj prehľad pokút, ktoré ÚOOÚ za rok 2021 udelil. Najvyššia pokuta bola vo výške 13.300 eur, najnižšia známa 500 eur. Správa spomína aj pokutu vo výške 40.000 eur (celkovo druhú najvyššiu pokutu uloženú v režime GDPR v SR), ktorá však nadobudla právoplatnosť až v roku 2022, a preto v sumáre nie je detailne spracovaná. V správe sa spomína aj neúspešná voľba predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, ale aj Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti. Pozitívne vníma rozhodnutie Ústavného súdu SR v prípade eKasa, ktoré pomôže lepšie chápať pojem osobné údaje a pracovať s ním. Zároveň umožní kvalitnejšie formulovať právne normy, ktoré majú slúžiť ako právny základ spracúvania osobných údajov a v neposlednom rade aj chápať mantinely štátu pri zbere dát, vrátane nemožnosti zbierať dáta pre prípadnú potrebu v budúcnosti.

V prvej časti správa hodnotí legislatívne udalosti, kde spomína novelu zákona o kyberbezpečnosti a informačných technológiach vererjnej správy, novelu zákona o ochrane osobných údajov, ale aj nový zákon o elektronických komunikáciách (ZEK). Kým v prvých dvoch prípadoch išlo skôr o kozmetické úpravy, ako problematický vníma správa nový ZEK účinný od 1. februára 2022. Zmeny v ňom sa dotkli predovšetkým tele-marketingu: „V zásade došlo k liberalizácií tele-marketingových volaní bez akejkoľvek verejnej debaty v rámci legislatívneho konania alebo mimo neho. Tieto nové pravidlá neboli totiž v pôvodnom vládnom návrhu zákona z leta 2021 a dostali do znenia ZEK až pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov. Napriek tomu sa zdá, že Úrad pre reguláciu je s týmito diametrálne odlišnými pravidlami stotožnený, aj keď nie je ich autorom.“

Odborníci považujú zmeny, ktoré nový zákon priniesol, za kontroverzné a nerealizovateľné v súlade s GDPR, niektoré zo zmien v § 116 ZEK dokonca až za diskriminačné z pohľadu Ústavy SR a základných ľudských práv, najmä vo vzťahu k fyzickým osobám podnikateľom, ktorí majú podľa nových pravidiel nižšiu úroveň ochrany proti tele-marketingu ako fyzické osoby. ZEK navyše ponecháva dohľad nad príslušnými ustanoveniami (napr. oblasť cookies) aj naďalej Úradu pre reguláciu v elektronických komunikácií a poštových služieb. Dohľad nad ustanoveniami GDPR je pritom v pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov. „Viacero prípadov z roku 2021 potvrdzuje, že témy ePrivacy a GDPR nemožno ani legislatívne ani v praxi oddeľovať. Obe témy sú nakoľko previazané, že sa im podľa nášho názoru musí venovať jeden regulátor, obdobne ako je tomu v mnohých členských krajinách, vrátane Českej republiky. Možnosť takejto voľby podľa ePrivacy smernice máme, ale nevyužívame ju, čím táto oblasť nesmierne trpí. Netreba sa potom čudovať, že 9 z 10 webstránok a mobilných aplikácií na Slovensku nespĺňa základné podmienky ePrivacy a GDPR“, upozorňuje Jakub Berthoty.