piatok 28. januára 2022

On-line: Memorandum Pro Export

On-line iniciatívu Memorandum Pro Export o nevyhnutnosti začatia celospoločenskej diskusie ohľadom štruktúry slovenského hospodárstva, slovenskej zahranično-obchodnej politiky, konkurencieschopnosti slovenských exportérov a s tým súvisiacej vízie ďalšieho rozvoja národnej ekonomiky spustila Rada slovenských exportérov s vyše 100 partnerov a členov. Cieľom memoranda, ktoré sa odvoláva na správu OECD, strategické dokumenty vlády či analýzu Krehká realita slovenského exportu, je zabezpečiť efektívnu podporu slovenských podnikateľov, ako aj predvídateľný a vyvážený hospodársky rast a prosperitu v SR.

„Momentálne čelíme bezprecedentnej kríze v dôsledku pandémie koronavírusu. Zároveň sú tu vysoké ceny vstupných energií, chystá sa implementácia Plánu obnovy. Pridajme do toho dlhodobé trendy v slovenskej zahranično-obchodnej politike, ako nedostatočná teritoriálna štruktúra exportu, potreba komoditnej diverzifikácie, roztrieštené a podfinancované portfólio v rámci štátnych inštitúcií, chátrajúca sieť ekonomických a obchodných zastúpení v rámci našej diplomacie. Tieto fakty hovoria o tom, že tu niečo nie je dlhodobo v poriadku a som presvedčený, že naši podnikatelia si zaslúžia väčšiu pozornosť a podporu. Máme ambíciu z exportu urobiť relevantnú tému“, uviedol Lukáš Parízek.

Memorandum na internetovej stránke exporteri.sk/memorandu je prístupné na podpis nielen súkromnému sektoru a podnikateľským združeniam, ale aj odborníkom z praxe či vzdelávacím a akademickým inštitúciám. Môžu sa pridať tak jednotlivci ako aj celé organizácie. 


štvrtok 27. januára 2022

Výzva: Pre autobusovú dopravu

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky opätovne otvára schému minimálnej pomoci pre takzvaný segment BUS. Ide o opravnú výzvu pre žiadateľov, ktorí mali žiadosť zamietnutú z dôvodu chyby, alebo ju dokonca nestihli podať v stanovenom termíne. Výzva je teraz nanovo otvorená na dva týždne, a to od štvrtka 27.1.2022 do štvrtka 10.2.2022 vrátane.

Ministerstvo dopravy upozorňuje, že ak bude žiadosť podaná až posledný deň výzvy a následne bude v tejto žiadosti zistená opäť chyba, po tomto dátume už nebude žiadateľom umožnené takúto žiadosť podať ešte raz. Ide o oprávnené obdobie január až máj 2021 pre prevádzkovateľov medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy a pre prevádzkovateľov príležitostnej - zájazdovej dopravy, ktorým poklesli tržby oproti referenčnému obdobiu minimálne o 30 %.

Výzva sa primárne zameriava na tých žiadateľov, ktorí podali svoju žiadosť o finančný príspevok nesprávne a žiadosť im bola v zmysle stanovených podmienok tejto schémy minimálnej pomoci zamietnutá. Otvorená zostáva aj pre tých žiadateľov, ktorí svoju žiadosť nepodali v termíne od 9.11.2021 do 31.12.2021. Maximálna výška príspevku je súhrnne do 200-tisíc eur. Viac informácií o tejto schéme pomoci nájdete na https://www.mindop.sk/schema-pomoci/schema-minimalnej-pomoci-pre-oblast-cestnej-dopravy-49392.

Eurobarometer: Budúcnosť Európy

Pri príležitosti Európskeho roka mládeže 2022 sa aktuálny prieskum Eurobarometra venoval názorom Európanov na výzvy, ktorým čelí Európska únia, spolu s kľúčovou úlohou mladých ľudia v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Až 90 % Európanov súhlasí s tým, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa budúcnosti Európy, by sa mali viac zohľadňovať hlasy občanov EÚ a 55 % Európanov vníma hlasovanie v európskych voľbách ako jeden z najúčinnejších spôsobov, ako zabezpečiť, aby boli hlasy vypočuté subjektmi s rozhodovacou právomocou na úrovni EÚ.

Až 91 % mladých vo veku 15 – 24-rokov verí, že boj proti klimatickým zmenám môže pomôcť zlepšiť ich zdravie a pohodu, s čím rovnako súhlasí 84 % ľudí vo veku 55 a viac rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) považuje zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ s drvivou podporou environmentálnych cieľov Európskej zelenej dohody: 88 % Európanov si myslí, že je dôležité zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v našom hospodárstve s vyššou energetickou účinnosťou, pričom 80 % súhlasí s tým, že je dôležité urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050 a podporovať rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami. Medzi ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré upozornili respondenti, patrí zdravie (34 %),  nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %). Porovnateľná životná úroveň (31 %) a spoločná zdravotná politika (22 %) sú dva najužitočnejšie aspekty pre budúcnosť Európy. Európania tiež uprednostňujú silnejšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Štyri najčastejšie problémy, ktorým čelí samotná EÚ, sú podľa respondetov: sociálne nerovnosti (36 %), nezamestnanosť (32 %), environmentálne problémy a zmena klímy (32 %) a otázky migrácie (31 %). Európania považujú za hlavné aktívum EÚ rešpektovanie demokracie, ľudských práv a právneho štátu (27 %), za ktorým nasleduje jej hospodárska, priemyselná a obchodná sila (25 %). Mier (49 %), sloboda názoru (47 %), sociálna rovnosť a solidarita (45 %) a tolerancia a otvorenosť voči iným (44 %) sú podľa EÚ v porovnaní s inými krajinami najlepšie stelesnené hodnoty respondentov. Veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že sú spokojní so životom v EÚ (81 %) a vo svojej krajine (89 %), ako aj so svojím rodinným životom (89 %).

Približne 43 % Európanov tvrdí, že hlavným prínosom zapojenia mladej generácie do Konferencie o budúcnosti Európy je zamerať sa na otázky, ktoré ich zaujímajú. Ďalšími výhodami je ich energia a motivácia na reformy a zmeny, ktoré prinášajú (35 %) a ich zameranie na to, aby sa budúcnosť Európy stala relevantnejšou pre výzvy dnešnej spoločnosti (33 %). Európski občania sa neustále zaujímajú o prispievanie a účasť na konferencii. Zatiaľčo účasť v prieskume je obľúbeným prostriedkom pre viac než polovicu Európanov (59  %), takmer každý druhý Európan (46 %) by si vedel predstaviť účasť na stretnutiach v ich oblasti. Účasť na on-line konzultáciách (40 %), predkladanie nápadov a návrhov európskym a národným politikom (39 %) a účasť na európskych kultúrnych a športových podujatiach spojených s konferenciou (39 %) sú ďalšie najatraktívnejšie formy zapojenia občanov. Európania celkovo považujú zmenu klímy a životné prostredie (44 %), zdravie (40 %), ako aj silnejšiu ekonomiku, sociálnu spravodlivosť a zamestnanosť (40 %) za kľúčové otázky konferencie. Existuje jasné očakávanie, že konferencia by mala viesť k hmatateľným výsledkom. Respondenti by boli skutočne najviac povzbudzovaní k účasti na aktivitách konferencie, ak by boli presvedčení, že ich účasť bude mať skutočný vplyv (53 %).


Upozorňujeme: Nebezpečný predaj cez bazáre

Polícia SR upozorňuje na sociálnej sieti na zvýšený nárast podvodov, pri ktorých sa páchatelia snažia vylákať od ľudí údaje k bankovým účtom. Potvrdili to aj prípady počas uplynulého víkendu (22.01. a 23.01.2022), kedy polícia len za tieto dva dni zaevidovala 7 prípadov, v rámci ktorých boli kontaktovaní predávajúci prostredníctvom internetových bazárov. 

Páchatelia pri komunikácií s poškodenými poslali odkaz na úhradu poštovného. Po kliknutí na tento odkaz mali vyplniť údaje o svojich platobných kartách a bankových účtoch. Týmto konaním prišli poškodení o peniaze v celkovej výške 5.105 eur. V jednom prípade sa inzerujúci muž zachoval duchaprítomne – kontaktoval políciu a podvodníka, ktorý ho kontaktoval prostredníctvom aplikácie zablokoval.

Bratislavská krajská polícia v tejto súvislosti odporúča:
- V prípade neoverených správ či podozrivých telefonátov neposkytujte žiadne zo svojich autentifikačných a verifikačných údajov k žiadnym bankovým službám ani produktom.
- Ak od Vás neznáma osoba akoukoľvek formou požaduje Vaše údaje k platobným kartám a údaje k službe internetbanking, alebo prihlasovacie údaje a heslo, za žiadnych okolností ich neposkytujte!

eRecept: V minulom roku vyše 64 milónov

V roku 2021 bolo na Slovensku predpísaných podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) viac než 64 miliónov ereceptov. Najviac ereceptov predpísali lekári v novembri (7,2 milióna), naopak najmenej ich vystavili v júli (4,3 milióna). Aj vďaka ereceptu je možné sledovať dlhodobý trend regulácie a znižovania počtu pacientov v ambulanciách, a tak šetriť čas každému, kto by si inak potreboval ísť k lekárovi len pre recept.

Lekársky recept platí 7 dní, v prípade receptu na antibiotiká je platnosť stanovená na 3 dni, na omamné a psychotropné látky 5 dní a na lekársky predpis pohotovostnej služby 1 deň. Na bežnom papierovom recepte bol možný predpis 2 liekov, v prípade ereceptu je to len 1 liek. Je potrebné upozorniť, že deň predpisu sa do limitu nezapočítava a ide len o bežné dni, nie pracovné, teda aj víkendy a sviatky.

Erecept je v systéme vidieť do pár minút od predpísania, čo v praxi umožňuje okamžitý výber v lekárni. V prípade, ak erecept prepadne, inými slovami pacient si ho včas nevyberie, je nutné sa znovu skontaktovať (napríklad telefonicky) so svojím lekárom a požiadať ho o opätovné predpísanie. Opakovaný erecept je zvyčajne predpisovaný pri chronických diagnózach, kedy existuje predpoklad dlhodobej liečby. Výrazne to zvyšuje komfort pacienta, ktorý nie je zaťažený opakovanou návštevou lekára v priebehu niekoľkých týždňov.