Aktuálne: Normalizácie globálneho obchodu

Značné výpadky v globálnych dodávateľských reťazcoch pretrvajú až do druhého polroka 2022, následne sa má aktuálna situácia zlepšiť. Podľa analytikov Euler Hermes v prvom polroku pretrvá nepriaznivá situácia v dôsledku opätovných ohnísk nákazy Covid-19, pokračujúcej politiky nulovej tolerancie v Číne a tiež obmedzenia logistiky počas čínskeho nového roka. Pokračujúce narušenia dodávateľských reťazcov sú dedičstvom nerovnováhy medzi globálnym dopytom a ponukou po vypuknutí pandémie Covid-19. Sú tiež značne podporované nedostatočnou prepravnou kapacitou. 

Normalizáciu globálneho obchodu od druhého polroka 2022 majú podľa odborníkov poháňať tri faktory. Prvým je oslabenie spotrebiteľských výdavkov pri tovaroch dlhodobej spotreby vzhľadom na ich dlhší životný cyklus a posun smerom k udržateľnému spotrebiteľskému správaniu. Ďalším je menej akútny nedostatok vstupov, keďže zásoby sa vo väčšine sektorov vrátili na predkrízové ​​úrovne, alebo ich dokonca prekročili a tiež to, že kapitálové výdavky, hlavne v USA, sa zvýšili. Do tretice ide o zníženie dopravných obmedzení vďaka zvyšovaniu prepravnej kapacity. „Európa je v porovnaní s USA viac ohrozená kvôli veľkej závislosti na medzivstupoch zo zahraničia. Na základe simulácií šoku spôsobeného čínskym spomalením (t.j. 10% poklesom čínskeho exportu) na produkciu jednotlivých odvetví EÚ budú najviac zasiahnuté kovospracujúci priemysel (základné kovy a kovové produkty), a tiež automobilový priemysel (motorové vozidlá, prívesy a návesy, vybavenie dopravných prostriedkov)“, uviedol Peter Mucina. Bez zvýšenia výrobnej kapacity a investícií do infraštruktúry by sa normalizácia ponuky v Európe mohla posunúť až za rok 2022, keďže dopyt zostáva nad potenciálom. Aktuálne obmedzenia výroby stoja až za 75 percentami súčasného poklesu objemu globálneho obchodu, zvyšok spôsobujú logistické prekážky. Zatiaľčo rozvíjajúce sa trhy zostávajú ovplyvnené hlavne spomalením čínskej ekonomiky, vyspelé ekonomiky trpia skôr obmedzenou ponukou než problémami s dopytom. V tomto kontexte ukazujú výsledky mierne oživenie vo 4. štvrťroku 2021 (nárast obchodu s tovarom v medziročnom porovnaní Q4 o 0,8 %, v porovnaní s -1,1 % v Q3), existuje ale riziko dvojitého poklesu v 1. štvrťroku 2022, keďže nestálosť obchodných tokov by mala pretrvať do jari.

Faktor č. 1 

Spotrebiteľský dopyt dosiahol vrchol na bezprecedentne vysokej úrovni a pravdepodobne sa tam bude naďalej udržiavať, pretože nadmerné úspory vytvorené počas krízy sa do roku 2023 zrejme nevyčerpajú. Fiškálne stimuly v reakcii na pandémiu Covid-19 podporovali skôr dopyt ako ponuku, a to najmä vo vyspelých ekonomikách, kde vlády zaviedli fiškálnu a menovú podporu zodpovedajúcu približne 25 % HDP. Peter Mucina dodáva: „Aj keď sa tieto podpory postupne ukončujú, fiškálna politika zostane v USA, Eurozóne aj Číne veľmi ústretová. Navyše, nadmerné úspory domácností budú naďalej podporovať spotrebiteľský dopyt aj v rokoch 2022 a 2023.“ V USA by mala miera úspor dosiahnuť predkrízovú úroveň (7,3 % disponibilného príjmu) ku koncu roka 2022, oživenie na trhoch práce tiež podporí kúpnu silu domácností. V Európe je pravdepodobné, že nadmerné úspory zvýšia súkromnú spotrebu o 0,9 % HDP v roku 2022 a 0,5 % v roku 2023 (v roku 2021 to bolo 1,4 %).

Faktor č. 2:

Zásoby opäť dosiahli predkrízovú úroveň a výrobná kapacita sa zvýšila vďaka navýšeniu kapitálových výdavkov, najmä v USA. Po vyčerpaní zásob spôsobenom vypuknutím krízy Covid-19 na začiatku roka 2020 museli výrobcovia rýchlo doplniť svoje sklady, aby dokázali pokryť bezprecedentný nárast dopytu vo vyspelých ekonomikách. Nedostatok vstupov bol v roku 2021 obzvlášť vysoký v Európe, v menšom rozsahu ovplyvnil Severnú Ameriku. Dobrou správou je, že úroveň zásob je dnes už vo väčšine sektorov nad dlhodobými priemermi pred krízou. Najmä odvetvia elektroniky, počítačov, telekomunikácií a zariadení pre domácnosť dokázali výrazne zvýšiť svoje zásoby. Automobilovému priemyslu sa tiež darilo dopĺňať zásoby, no menej úspešne z dôvodu väčších problémov pri získavaní polovodičov a vyšších nákladov na akumuláciu vyrobeného tovaru.

Faktor č. 3:

Komplikácie v lodnej doprave by mali byť miernejšie, keďže prepravná kapacita sa zvyšuje: globálne objednávky na nové kontajnerové lode dosiahli za posledných pár mesiacov rekordné hodnoty, ktoré predstavujú 6,4 % existujúcej flotily, pričom USA vynaložia 17 miliárd USD na modernizáciu svojej prístavnej infraštruktúry. Z krátkodobého hľadiska sa očakáva postupný pokles nákladov na prepravu od 4. štvrťroka 2021, po tom, čo v septembri 2021 dosiahli náklady na prepravu svoj vrchol na úrovni 6-7x vyššej ako pred krízou spôsobenou Covidom-19. Ceny však aj v roku 2022 zostanú vysoko. Nové objednané prepravné kapacity by sa mali uviesť do prevádzky až koncom roka 2022. Vďaka nim by sa mali výrazne zmierniť problémy s prepravou (odhaduje sa, že približne 4 % objemu svetového obchodu sú v súčasnosti blokované v dôsledku obmedzenej dostupnosti prepravy). Ďalším faktorom, ktorý by mohol pomôcť pri riešení problémov lodnej dopravy, je zvýšenie kapacity prístavov. Spustenie nových lodí by totiž bez zlepšenia infraštruktúry na ich nakladanie a vykladanie viedlo k zápcham v prístavoch. Údaje z odvetvia námornej dopravy ukazujú, že vyloženie plavidiel v Los Angeles a Long Beach dnes trvá trikrát dlhšie ako predtým, čím sa čakacia doba zvyšuje na 7 až 12 dní. Na porovnanie, v Rotterdame treba počítať so 6 dňami a vo veľkých čínskych prístavoch s 1 až 3 dňami.

Vyhliadky globálneho obchodu sú pozitívne. Analytici Euler Hermes očakávajú, že objem svetového obchodu porastie o 5,4 % v roku 2022 a o 4,0 % v roku 2023 (po náraste o 8,3 % v roku 2021). Treba ale mať na zreteli zvýšenú globálnu nerovnováhu: USA zaznamenajú rekordne vysoký obchodný deficit (okolo 1,3 bilióna USD v rokoch 2022-2023), na druhej strane uvidíme rekordne vysoký obchodný prebytok v Číne (v priemere 760 miliárd USD). Eurozóna môže očakávať nadpriemerný prebytok vo výške približne 330 miliárd USD. Pokiaľ ide o zisky z exportu, v rokoch 2021-2023 by mal byť hlavným víťazom ázijsko - pacifický región, ktorý si pripíše plusový výsledok prevyšujúci 3 bilióny USD. 

Upozorňujeme: Cez bonky.sk a suprisimo.sk radšej nie

Na nekalé obchodné praktiky zaznamenané s predajom cez internetové stránky bonky.sk a suprisimo.sk opakovane upozorňuje Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Prvé upozornenie zverejnila v auguste minulého roka a aj tento rok pribudli na tieto internetové stránky od spotrebiteľov nové sťažnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že SOI nie je oprávnená vymáhať plnenia ani platby za nedodaný tovar, odporúča dôkladne zvážiť zakúpenie tovaru práve prostredníctvom uvedených internetových stránok. 

Prevádzkovateľom uvedených internetových stránok je spoločnosť so sídlom v Číne, Shanghai TingYou Trade Co.,Ltd, ktorá tieto stránky označuje ako on-line trhovisko, prostredníctvom ktorého predávajú výrobky zahraniční predávajúci so sídlom v Číne alebo v Singapure.  Spotrebitelia sa sťažujú, že po uskutočnení objednávky a jej následnom zaplatení im tovar nebol doručený. Viacero spotrebiteľov si taktiež uplatnilo právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu, predávajúci odstúpenie akceptoval, avšak peniaze im nevrátil.

Keďže kontrolná činnosť SOI je v rámci jej kompetencií zameraná na podnikateľské subjekty so sídlom na území SR, u ktorých môže vykonať kontrolu, v prípade spotrebiteľského problému s podnikateľským subjektom z Číny majú spotrebitelia možnosť obrátiť sa na dozorný orgán v Číne: 

State Administration for Market Regulation 

8# Sanlihe Donglu, Xichengqu 

Beijing 100820 

CHINA. 

Môžete sa obrátiť aj na subjekty poskytujúce poradenstvo alebo spotrebiteľské združenia uverejnené na: https://www.mhsr.sk/obchod/ochrana-spotrebitela/spotrebitelskezdruzenia/zoznam-spotrebitelskych-zdruzeni.

EU: Akt o digitálnych službách (DSA)

Európsky parlament schválil súbor opatrení zameraných proti nelegálnemu on-line obsahu, ktoré posilňujú zodpovednosť platforiem za ich algoritmy a zlepšujú moderovanie obsahu. Návrh aktu o digitálnych službách (DSA) jasne vymedzuje povinnosti a zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, najmä on-line platforiem, akými sú sociálne médiá či on-line trhy. Zavádza tiež takzvané mechanizmy oznamovania nezákonného obsahu a prijímania opatrení, stanovuje však aj záruky v súvislosti s odstraňovaním nelegálnych on-line produktov, služieb alebo obsahu. 

Poskytovatelia hostingových služieb by mali na takéto oznámenia reagovať bez zbytočného odkladu a zohľadniť pritom druh oznamovaného nezákonného obsahu a nevyhnutnosť prijať opatrenie. Poslanci do návrhu zahrnuli aj silnejšie záruky, ktoré majú zabezpečiť, aby sa oznámenia nespracúvali diskriminačne či svojvoľne a aby sa pritom rešpektovali základné práva vrátane slobody prejavu. On-line trhy by podľa poslancov mali zaručiť, že na nich spotrebitelia budú môcť nakúpiť bezpečné on-line produkty. Zároveň sa v súlade so zásadou „poznaj svojho klienta“ posilňuje možnosť vysledovateľnosti obchodníka. Na veľmi veľké on-line platformy (tzv. VLOPs) sa budú z dôvodu výrazného rizika v oblasti šírenia nezákonného a škodlivého obsahu vzťahovať osobitné povinnosti. Akt o digitálnych službách má pomáhať v boji proti škodlivému (no nie nevyhnutne nezákonnému) obsahu a šíreniu dezinformácií, a to ustanoveniami o povinných posúdeniach rizika, opatreniach na zmiernenie rizika, nezávislých auditoch a transparentnosti tzv. odporúčacích systémov (algoritmov, ktoré určujú, čo používatelia vidia).

Parlament presadzuje viacero zmien v pôvodnom návrhu, ktorý vypracovala Európska komisia. Poslanci okrem iného požadujú:

· vyňatie mikropodnikov a malých podnikov z určitých povinností stanovených v Akte o digitálnych službách;

· v oblasti cielenej reklamy možnosť transparentnejšieho a informovanejšieho rozhodovania pre príjemcov služieb, okrem iného na základe informácií o tom, ako budú ich údaje speňažované; odmietnutie súhlasu by nemalo byť zložitejšie alebo časovo náročnejšie ako udelenie súhlasu - v prípade odmietnutia alebo odvolania súhlasu by prijímatelia mali dostať iné možnosti prístupu k on-line platforme vrátane možností založených na reklame bez sledovania;

· zákaz využívania techník cielenia alebo zosilňovania vplyvu založené na osobných údajoch maloletých osôb na účely zobrazovania reklamy, povolené by nemalo byť ani cielenie na jednotlivcov na základe osobitných kategórií údajov, ktoré umožňujú cieliť na zraniteľné skupiny;

· kompenzácie: príjemcovia digitálnych služieb a organizácie, ktoré ich zastupujú, musia mať možnosť požiadať o náhradu akejkoľvek škody spôsobenej platformami, ktoré nedodržiavajú povinnosti týkajúce sa náležitej starostlivosti;

· zákaz pre on-line platformy uplatňovať voči používateľom techniky zavádzania alebo nabádania zamerané na to, aby ovplyvňovali ich správanie prostredníctvom tzv. temných vzorcov;

· väčší výber, pokiaľ ide o poradie založené na algoritmoch: veľmi veľké on-line platformy by mali poskytovať aspoň jeden odporúčací systém, ktorý nie je založený na profilovaní.

Ďalšie pozmeňujúce návrhy poslancov, ktoré schválilo plénum, sa týkajú povinnosti poskytovateľov služieb rešpektovať vo svojich obchodných podmienkach slobodu prejavu a slobody a plurality médií, či ustanovení o práve na anonymné používanie a platenie digitálnych služieb.

Pandémia: Tretina Slovákov míňa menej

Pandémia koronavírusu sa prejavuje aj na finančnom správaní Slovákov. Polovica opýtaných vo veku 18-60 rokov deklaruje, že v súvislosti s koronakrízou zmenila svoj prístup k financiám. Najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky a začali míňať menej peňazí (33 %). Ďalších 13 % respondentov si začalo pravidelne sporiť, 6 % začalo investovať vo fondoch a rovnako 6 % si zrušilo nejaký typ poistenia. O odklad splátok požiadali 4 % opýtaných a 3 % uzatvorili životné alebo neživotné poistenie.

Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (on-line populácia SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 962 respondentov, november 2021), druhá polovica opýtaných nezaznamenala v súvislosti s pandémiou koronavírusu žiadnu zmenu. V porovnaní s výsledkami z roku 2020 je finančné správanie Slovákov podobné. Veľmi mierne sa znížil podiel tých, ktorí míňajú menej (z 37 % na 33 % ) a tých, ktorí si pravidelne sporia (z 15 % na 13 %). Koronakríza negatívne ovplyvnila výšku osobného mesačného príjmu takmer tretine opýtaných (32 %). O celý alebo takmer celý príjem prišlo 6 % Slovákov, 8 % prišlo o väčšinu svojho príjmu a takmer pätina (18 %) uviedla, že prišla o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. O svoj celý alebo takmer celý príjem prišli najmä tí, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností – odpovedala tak takmer pätina (19 %) respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 600 EUR a 13 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 601 do 900 EUR. 

Pozitívnou správou je, že takmer dve tretiny Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou (63 %). Viac ako pätina (21 %) opýtaných má vytvorenú finančnú rezervu vo výške približne jedného mesačného platu a približne ďalšia pätina (18 %) vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich mesačných platov má odložené necelá desatina (9 %) a 15 % Slovákov má dokonca financie vo výške viac ako šiestich mesačných príjmov. Naopak, viac ako tretina (37 %) obyvateľov nemá odložené žiadne peniaze, čo môže byť pre nich ohrozujúce najmä v prípade náhleho výpadku príjmu. V porovnaní s rokom 2020 sa mierne znížil podiel tých, ktorí finančnou rezervou disponujú a to o 6 % (zo 69 % v roku 2020 na 63 % v roku 2021). 

Viac ako polovici (57 %) respondentov pandémia príjem neovplyvnila a ostal približne rovnaký ako bol pred začiatkom koronakrízy. Viac ako desatina (11 %) opýtaných uviedla, že sa jej príjem dokonca zvýšil. Oproti výsledkom z prieskumu z novembra 2020 sa znížil negatívny dopad koronakrízy na výšku mesačného príjmu opýtaných o 8 % (zo 40 % v roku 2020 na 32 % v roku 2021).

Novinka: Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vo formáte xml

Na základe podnetu na zosúladenie formátu doložky s eGOV zákonom 305/2013 začali súdy na Slovensku od 20. 12. 2021 vydávať doložku právoplatnosti a vykonateľnosti vo formáte xml (štruktúrovaný formulár registrovaný na Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk). Elektronický formát doložky je možné použiť v akomkoľvek podaní / žalobe na súd.

Na korektnú vizualizáciu doložky je zároveň potrebné mať v počítači nainštalovanú aplikáciu D.Viewer, súčasť balíka aplikácií D.Suite/eIDAS, ktorý sa používa na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu. Aplikácia je dostupná bezplatne na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk v sekcii „Na stiahnutie“ (v záložke Formuláre sa vyžaduje aktualizovať importované formuláre).

Doložku vo formáte xml je možné zobraziť aj priamo v elektronickej schránke na portáli slovensko.sk, a teda aplikácia D.Viewer v takomto prípade nie je vôbec potrebná. Rovnako ju nepotrebujú ani používatelia registratúrnych systémov, ktoré obsahujú funkciu zobrazovania údajov vyplnených podľa elektronického formulára.