Pandémia: Tretina Slovákov míňa menej

Pandémia koronavírusu sa prejavuje aj na finančnom správaní Slovákov. Polovica opýtaných vo veku 18-60 rokov deklaruje, že v súvislosti s koronakrízou zmenila svoj prístup k financiám. Najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky a začali míňať menej peňazí (33 %). Ďalších 13 % respondentov si začalo pravidelne sporiť, 6 % začalo investovať vo fondoch a rovnako 6 % si zrušilo nejaký typ poistenia. O odklad splátok požiadali 4 % opýtaných a 3 % uzatvorili životné alebo neživotné poistenie.

Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (on-line populácia SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 962 respondentov, november 2021), druhá polovica opýtaných nezaznamenala v súvislosti s pandémiou koronavírusu žiadnu zmenu. V porovnaní s výsledkami z roku 2020 je finančné správanie Slovákov podobné. Veľmi mierne sa znížil podiel tých, ktorí míňajú menej (z 37 % na 33 % ) a tých, ktorí si pravidelne sporia (z 15 % na 13 %). Koronakríza negatívne ovplyvnila výšku osobného mesačného príjmu takmer tretine opýtaných (32 %). O celý alebo takmer celý príjem prišlo 6 % Slovákov, 8 % prišlo o väčšinu svojho príjmu a takmer pätina (18 %) uviedla, že prišla o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. O svoj celý alebo takmer celý príjem prišli najmä tí, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností – odpovedala tak takmer pätina (19 %) respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 600 EUR a 13 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 601 do 900 EUR. 

Pozitívnou správou je, že takmer dve tretiny Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou (63 %). Viac ako pätina (21 %) opýtaných má vytvorenú finančnú rezervu vo výške približne jedného mesačného platu a približne ďalšia pätina (18 %) vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich mesačných platov má odložené necelá desatina (9 %) a 15 % Slovákov má dokonca financie vo výške viac ako šiestich mesačných príjmov. Naopak, viac ako tretina (37 %) obyvateľov nemá odložené žiadne peniaze, čo môže byť pre nich ohrozujúce najmä v prípade náhleho výpadku príjmu. V porovnaní s rokom 2020 sa mierne znížil podiel tých, ktorí finančnou rezervou disponujú a to o 6 % (zo 69 % v roku 2020 na 63 % v roku 2021). 

Viac ako polovici (57 %) respondentov pandémia príjem neovplyvnila a ostal približne rovnaký ako bol pred začiatkom koronakrízy. Viac ako desatina (11 %) opýtaných uviedla, že sa jej príjem dokonca zvýšil. Oproti výsledkom z prieskumu z novembra 2020 sa znížil negatívny dopad koronakrízy na výšku mesačného príjmu opýtaných o 8 % (zo 40 % v roku 2020 na 32 % v roku 2021).

Novinka: Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vo formáte xml

Na základe podnetu na zosúladenie formátu doložky s eGOV zákonom 305/2013 začali súdy na Slovensku od 20. 12. 2021 vydávať doložku právoplatnosti a vykonateľnosti vo formáte xml (štruktúrovaný formulár registrovaný na Ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk). Elektronický formát doložky je možné použiť v akomkoľvek podaní / žalobe na súd.

Na korektnú vizualizáciu doložky je zároveň potrebné mať v počítači nainštalovanú aplikáciu D.Viewer, súčasť balíka aplikácií D.Suite/eIDAS, ktorý sa používa na vytvorenie kvalifikovaného elektronického podpisu. Aplikácia je dostupná bezplatne na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk v sekcii „Na stiahnutie“ (v záložke Formuláre sa vyžaduje aktualizovať importované formuláre).

Doložku vo formáte xml je možné zobraziť aj priamo v elektronickej schránke na portáli slovensko.sk, a teda aplikácia D.Viewer v takomto prípade nie je vôbec potrebná. Rovnako ju nepotrebujú ani používatelia registratúrnych systémov, ktoré obsahujú funkciu zobrazovania údajov vyplnených podľa elektronického formulára.

Radíme: Fitness v zime

Moderný život plný technológií nás drží v sede príliš veľa hodín denne. Vyvážiť by sme to mali dennými aktivitami minimálne 30 minút. Medzi zdravotné výhody spojené s cvičením patrí zlepšenie hustoty kostí, tvarovania svalov a kardiovaskulárneho systému aj zvýšenie hladiny energie. Ak chcete výraznejšie ovplyvniť kompozíciu tela alebo zlepšiť svoj športový výkon, v takom prípade budete potrebovať byť aktívny dlhší čas. Vaším cieľom by malo byť 60 až 90 minút fyzickej aktivity rôznej úrovne intenzity, ktorá zodpovedá vašim špecifickým kondičným cieľom. 

Veľa ľudí sa cvičeniu vyhýba, pretože si ho spájajú s negatívnymi pocitmi: necítia sa dobre, potia sa,  ide o náročnú aktivitu, bolia ich svaly. „Nikto vám nemôže sľúbiť, že sa pri aktívnom cvičení nebudete potiť, ale môžem vám povedať, že ak budete k tejto aktivite pristupovať pomaly a postupne, začnete si fitness spájať so zlepšením telesnej stavby, sebavedomím (s ohľadom na svoje telo) a skvelým pocitom. Príliš rýchle skoky do rutiny môžu viesť k zvýšenej bolesti svalov, preto buďte k svojmu telu láskaví a zvyšujte intenzitu podľa toho, ako sa zvyšuje vaša úroveň kondície“, vysvetľuje Samantha Clayton. Ak ste dospeli do štádia, v ktorom vás už bolia svaly, naplánujte si niekoľko dní ľahkého cvičenia na zotavenie, napríklad príjemnú chôdzu či strečing. Následne si v rámci ďalšieho tréningu dajte poriadne do tela, aby ste sa opäť o niečo priblížili k želaným výsledkom, no pozor na to, aby ste to neprehnali až do tej miery, že sa na druhý deň nebudete vedieť postaviť.

Vybraná fyzická aktivita by vás mala baviť, pretože práve vďaka tomu sa k nej budete vracať s menším odporom. Vyhnite sa extrémnemu januárovému skoku a postupne zvyšujte náročnosť aktivity spolu s tým, ako sa zlepšuje vaša fyzická kondícia. Ak však z tohto cyklu vypadnete, budete musieť začať odznova. Keď totiž prestanete cvičiť, stratíte časť svojej kardiovaskulárnej kondície aj svalovej sily. Akýmsi povzbudením môže byť pre vás fakt, že úroveň, kde ste skončili, môžete dosiahnuť o niečo jednoduchšie a rýchlejšie, než keď ste len začínali. Vaše telo má totiž úžasnú svalovú pamäť.

Niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu začať:

• Začnite jednoduchými strečingovými cvikmi, aby ste denne rozhýbali svaly a kĺby v ich plnom rozsahu.
• Dennú aktivitu zvýšte napríklad tým, že namiesto výťahu pôjdete po schodoch, že zaparkujete na čo najvzdialenejšom mieste od obchodu, že si zatancujte či zahráte sa s deťmi. Jednoducho sa hýbte!
• Zaraďte do svojej dennej rutiny pravidelné prechádzky. Ich čas môžete pomaly predlžovať, kým sa vám nebude zdať 30 minút príjemných a pohodlných. Úroveň intenzity potom viete zvýšiť napríklad rýchlejšou chôdzou. Zahrnúť do nej môžete aj rôznorodý terén, napríklad kopce, postupne môžete zvýšiť tempo do joggingu až behu.
• Zo začiatku cvičte s váhou vlastného tela (jednoduché drepy, výpady či kliky), postupne môžete pridávať závažia.  

Najdôležitejšie je však počúvať svoje telo. Nastavte si náročnosť cvičenia, aby pre vás predstavovalo výzvu, no nesmie prekročiť únosnú mieru, vtedy totiž riskujete zranenie alebo pocit strašnej bolesti celého tela.

On-line: Aplikácie o lesoch Slovenska

Hlavným cieľom projektu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Otvorené lesy je sprostredkovať verejnosti prehľadne spracované informácie o nakladaní s drevom prostredníctvom webovej aplikácie Otvorené drevo. Okrem novej aplikácie je možné nahliadnuť do údajov o plánovaní a evidencii odborného hospodárenia v lesoch na Slovensku prostredníctvom Informačného systému lesného hospodárstva.

Detailné informácie o prevoze dreva, ktoré predávajú LESY SR prostredníctvom svojich odštepných závodov po celom Slovensku, sú zverejnené na stránke https://otvorene.lesy.sk/drevo. Aplikácia, členená do šiestich základných sekcií, umožňuje verejnú kontrolu ťažby, obchodu aj prepravy dreva z lesov na Slovensku. Údaje sa aktualizujú každú pol hodinu, dáta sa čerpajú z viacerých interných a externých systémov a týkajú sa kľúčových a stredných odberateľov, čo predstavuje vyše 90 % všetkých odberateľov za obdobie posledných 5 rokov. Informácie je možné filtrovať na základe vybraných ukazovateľov (mesiac, rok, odberateľ, lokalita, ŠPZ). V rámci zverejnených dát sa verejnosť môže dozvedieť informácie o preprave dreva až po úroveň odvozného miesta, v súčasnosti ide až o 12-tisíc odberných miest.

Pravidelne sa aktualizuje aj Informačný systém lesného hospodárstva (ISLHP). Využíva sa ako nástroj štátnej správy na úseku lesného hospodárstva. Formou on-line aplikácie je dostupný na stránke: https://gis.nlcsk.org/islhp/#lesnictvo v sekcii „mapa“. Slovensko je podľa Národného lesníckeho centra jediná krajina na svete, ktorá zabezpečuje zber, evidenciu a on-line publikovanie informácií o všetkých lesoch na svojom území.

 

EU: Prieskum internetu vecí

Prieskum Európskej komisie v oblasti hospodárskej súťaže zameraný na spotrebiteľský segment internetu vecí poukázal na obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže na rýchlo rastúcich trhoch pre produkty a služby súvisiace s internetom vecí v Európskej únii. Pripomienky poskytli napr. poprední aktéri spotrebiteľského segmentu internetu vecí, výrobcovia inteligentných zariadení, poskytovatelia služieb kreatívneho obsahu, združenia alebo telekomunikační operátori.

Hlavné zistenia odvetvového prieskumu spotrebiteľského segmentu internetu vecí sa týkajú: 

i) charakteristiky spotrebiteľského segmentu internetu vecí,

ii) aspekty hospodárskej súťaže na týchto trhoch,

iii) hlavné oblasti potenciálnych obáv zainteresovaných strán v súvislosti so súčasným fungovaním trhov spotrebiteľského segmentu internetu vecí, ako aj v súvislosti s výhľadom do budúcnosti.

Charakteristiky spotrebiteľského segmentu internetu vecí

Spotrebiteľský segment internetu vecí rýchlo rastie a stáva sa čoraz viac súčasťou nášho každodenného života. Okrem toho existuje trend zvyšovania dostupnosti hlasových asistentov ako používateľských rozhraní, ktoré umožňujú interakciu s inými inteligentnými zariadeniami a službami spotrebiteľského segmentu internetu vecí.

Aspekty hospodárskej súťaže na trhoch s produktami a službami spotrebiteľského segmentu internetu vecí

Väčšina respondentov považuje za jednu z hlavných prekážok vstupu na trh alebo expanzie v tomto odvetví náklady na investície do technológií, ktoré sú mimoriadne vysoké na trhu s hlasovými asistentmi. Pre viacerých je ťažké konkurovať vertikálne integrovaným spoločnostiam, ktoré si vybudovali svoje vlastné ekosystémy v spotrebiteľskom segmente internetu vecí, ako aj mimo neho (napríklad Google, Amazon alebo Apple). Keďže títo hráči poskytujú najbežnejšie operačné systémy inteligentných a mobilných zariadení aj najrozšírenejších hlasových asistentov, práve oni určujú procesy integrácie inteligentných zariadení a služieb do systému internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby.

Hlavné obavy:

• určité praktiky v oblasti exkluzivity a viazania v súvislosti s hlasovými asistentmi, ako aj praktiky obmedzujúce možnosť využívať rôznych hlasových asistentov na tom istom inteligentnom zariadení,
• postavenie hlasových asistentov a operačných systémov inteligentných zariadení ako sprostredkovateľov medzi používateľmi na jednej strane a inteligentnými zariadeniami alebo službami spotrebiteľského segmentu internetu vecí na strane druhej. Toto postavenie by im spolu s ich kľúčovou úlohou pri tvorbe a získavaní údajov umožnilo vykonávať kontrolu nad používateľskými vzťahmi. V tejto súvislosti zainteresované strany vyjadrili obavy aj v súvislosti s objaviteľnosťou a viditeľnosťou svojich služieb v rámci spotrebiteľského segmentu internetu vecí,
• rozsiahly prístup k údajom vrátane informácií o interakciách používateľov s inteligentnými zariadeniami a spotrebiteľským segmentom internetu vecí tretích strán. Zainteresované strany sa domnievajú, že prístup k veľkým množstvám údajov a ich akumulácia umožňujú poskytovateľom hlasových asistentov zlepšiť ich postavenie na trhu a ľahšie využiť pákový efekt, pokiaľ ide o susedné trhy,
• nedostatočná interoperabilita v spotrebiteľskom segmente internetu vecí v dôsledku prevahy proprietárnej technológie, ktorá niekedy vedie k vytvoreniu „de facto noriem“. Konkrétne sa uvádza, že niekoľko poskytovateľov hlasových asistentov a operačných systémov jednostranne kontroluje procesy interoperability a integrácie a že sú schopní obmedziť funkcie inteligentných zariadení a spotrebiteľského segmentu internetu vecí tretích strán, nie však seba samých.

.