Radíme: Vysoká spotreba vody

Neprimerane vysokú spotrebu vody v domácnosti môže spôsobovať únik vody. Medzi najčastejšie príčiny patria kvapkajúca vodovodná batéria či pretekajúca toaleta, ktoré môžu ľahko uniknúť pozornosti. Pritom len „obyčajná“ porucha splachovača na toalete môže spôsobiť stratu až 25 litrov vody za hodinu. Nejde tu však iba o problém plytvania prírodnými zdrojmi, ale aj o stovky eur nedoplatkov. 

Aby ste stratám vody zabránili, nemusíte denne kontrolovať všetky vodovodné batérie a toalety v byte. Technológie úniky odhalia za vás a včas. Ak vodomery odhalia nežiaduci únik, správcovi domu alebo samotnému užívateľovi bytu je doručené varovanie. Vlastník bytu je včas informovaný o tom, že v jeho domácnosti dochádza k nežiaducemu úniku vody, ktorý následne vie vyriešiť a nemusí sa tak obávať privysokého nedoplatku pri ročnom vyúčtovaní nákladov. Podmienkou sú vodomery vybavené štandardným rádiovým modulom, ktorý posiela informácie o prietoku vody do zbernice dát nainštalovanej v spoločných priestoroch domu. Informácie zo zbernice sú následne prenesené na centrálny server. Softvér na detekciu úniku vody už vie vyhodnotiť, či ide o bežný prietok vody alebo o únik vody, ktoré spôsobila porucha či iná závada. 

Používaním technológie diaľkových odpočtov na úniky vody informuje e-mail. Komunikačnú bránu tu namiesto odpočtára predstavuje inteligentná zbernica dát nainštalovaná v spoločných priestoroch domu. Na jej fungovanie a inštaláciu nie sú potrebné žiadne stavebné zásahy, ani pripojenie na internet či elektrinu. Všetky potrebné dáta z meračov energií a vody sa automaticky prenášajú prostredníctvom rádiovej siete na centrálny server. Prostredníctvom on-line portálu je sprostredkovaný  prístup k denným informáciám o spotrebe a funkčnosti meracích prístrojov, prehľad o hospodárení s energiami aj upozornenia na nezvyčajné spotreby, úniky vody či prípadné poruchy na meračoch.

SR: Nové odvody do Sociálnej poisťovne

Od 1. januára 2022 sa zmenili výšky poistného odvádzaného do Sociálnej poisťovne. Nový minimálny vymeriavaci základ pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je 187,78 eura mesačne (v roku 2020 to bolo 180,99 eura). SZČO s maximálnym vymeriavacím základom budú v tomto roku platiť poistné vo výške 2.629,12 eura mesačne (vlani to bolo 2.533,98 eura).

 

Sociálna poisťovňa už zasiela oznámenia o novej výške poistného v súvislosti so zmenou minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu v tomto roku. Živnostníci dostanú spolu 174.327 oznámení buď listom prostredníctvom pošty alebo elektronicky, ak majú zriadenú e-schránku. Poštou poisťovňa odosiela 152.816 oznámení a do e-schránok smeruje ďalších 21.511. Oznámenia o novej výške poistného poisťovňa zasiela aj SZČO s pozastaveným výkonom činnosti, aby po ukončení pozastavenia činnosti vedeli, v akej výške majú platiť odvody.

Informácia pre živnostníkov a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby je ústretovou proaktívnou službou Sociálnej poisťovne. Nová výška poistného sa od 1. januára tohto roka týka 173.867 SZČO, ktorým sa mení minimálny vymeriavací základ a ďalších 288 SZČO si musí platby upraviť pre zmenu maximálneho vymeriavacieho základu. Obe skupiny poistencov sú povinné uhradiť poistné v novej výške do 8. februára 2022 a je potrebné včas upraviť aj platobný príkaz v banke.

Novinka: Centrálny register účtov

Vláda SR schválila návrh zákona o centrálnom registri účtov s účinnosťou od 1. mája 2022. Povinnosť vybudovať centrálny register účtov nám vyplýva z európskych smerníc o predchádzaní využívania finančných systémov na pranie špinavých peňazí a na tento účel upravujúcich pravidlá využívania finančných a iných informácií. Európska únia plánuje prepojenie centrálnych registrov členských krajín.

Návrh zákona upravuje práva a povinnosti súvisiace s prevádzkou registra účtov, ktorý oprávneným orgánom verejnej moci umožní rýchly elektronický prístup k týmto informáciám. Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí sú prioritnými oblasťami ministerstva vnútra v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Náklady na zriadenie registra majú byť tiež financované z tohto plánu. Správcom registra bude ministerstvo financií, do prevádzky ho má uviesť 1. januára 2023. Podrobnosti o prihlasovaní a zasielaní dát do registra upraví všeobecne záväzný predpis, ktorý rezort financií plánuje vydať v lete 2022.

Zriadením centrálneho registra sa má dosiahnuť rýchly, bezpečný a jednoduchý spôsob získavania informácií o majiteľoch či disponentoch bankových a platobných účtov, bezpečnostných schránok a o konečných užívateľoch výhod. Využitie dát z registra bude predpokladom zaistenia majetkov a výnosov pochádzajúcich z trestnej činnosti ako aj predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania organizovanej trestnej činnosti, korupcie, legalizácie výnosov z financovania terorizmu a daňových únikov. Banky budú povinné elektronicky zapisovať údaje do registra účtov na dennej báze a takisto budú zodpovedné za ich správnosť a úplnosť. Nesplnenie si tejto povinnosti bude správnym deliktom, za ktorý bude možné uložiť pokutu do výšky pol milióna eur.

Zmení sa zároveň definícia neobvyklej obchodnej operácie v zákone č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, a to tak, aby banky nahlasovali aj obchody, pri ktorých existuje odôvodnený predpoklad, že výnosy z nich nielen boli či budú použité na financovanie trestnej činnosti, ale aj súvisia s trestnou činnosťou. Okruh politicky exponovaných osôb sa rozšíri o súrodencov ľudí zastávajúcich významnú verejnú funkciu. Takisto pribudne povinnosť dôkladnejšieho preverenia konečného užívateľa výhod a tiež sa určí okruh údajov, ktoré budú musieť povinné osoby uchovávať pre prípadné spätné rekonštrukcie trestných činov. V zákone č. 483/2001 o bankách sa v súvislosti s prevádzkou centrálneho registra účtov upravuje prelamovanie bankového tajomstva a to vo vzťahu ku Kriminálnemu úradu finančnej správy, ktorý bude poskytovať informácie Európskemu úradu proti podvodom (OLAF). Finančnej správe pribudne povinnosť poskytovať OLAF všetky informácie o bankových účtoch vyžiadané na účely finančného vyšetrovania. Spôsob výmeny týchto informácií bude upravený novelou zákona č. 35/2019 o finančnej správe. V zákone č. 566/2001 o cenných papieroch sa v súvislosti s prevádzkou registra upravuje poskytovanie údajov o majiteľoch cenných papierov.

EU: Nový európsky Bauhaus 2022

Prihlášky do súťaže o ceny Nového európskeho Bauhausu za rok 2022 je možné podávať do 28. februára 2022, 19:00 SEČ. Ocenené budú nové nápady aj existujúce projekty v oblasti udržateľnosti, inklúzie a estetiky, ktoré prinášajú Európsku zelenú dohodu bližšie k ľuďom a miestnym komunitám. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať Európsku zelenú dohodu.

Ceny sa udelia projektom a nápadom, ktoré prispievajú ku krásnym, udržateľným a inkluzívnym miestam, a to v štyroch kategóriách:

• obnovenie spojenia s prírodou;
• znovunadobudnutie pocitu spolupatričnosti;
• uprednostňovanie miest a ľudí, ktorí to najviac potrebujú;
• posilnenie dlhodobého a integrovaného myšlienkového prístupu v priemyselnom ekosystéme zohľadňujúceho životný cyklus.

Kategórie odrážajú štyri tematické osi transformácie Nového európskeho Bauhausu. Tie boli identifikované počas fázy spoločného koncipovania iniciatívy, na ktorej sa zúčastnili a do ktorej prispeli svojimi názormi a skúsenosťami tisíce ľudí a organizácií. Príspevky sa budú posudzovať s ohľadom na tri základné hodnoty iniciatívy: udržateľnosť, estetiku a inklúziu. Vítané sú prihlášky od účastníkov zo všetkých členských štátov, ako aj z celého sveta, pokiaľ sa ich projekty/nápady nachádzajú v Európskej únii.

V každej kategórii sú dva paralelné súťažné okruhy:

• Ocenenia Nového európskeho Bauhausu za zrealizované príklady v posledných dvoch rokoch, 
• Vychádzajúce hviezdy Nového európskeho Bauhausu za koncepcie alebo nápady mladých tvorcov do 30 rokov.

Okrem 16 cien udelených porotou (jeden víťaz a jeden uchádzač na druhom mieste pre každú kategóriu v každom okruhu) sa vyberú dve ďalšie ceny na základe verejného hlasovania spomedzi najlepších príspevkov. Celkovo získa 18 víťazov peňažnú odmenu do výšky 30.000 EUR ako aj komunikačný balíček, ktorý im pomôže ďalej vyvíjať a propagovať ich iniciatívy.

On-line: 82 % Európanov chce odstrániť svoj príspevok

Podľa európskeho prieskumu o povedomí a postojoch k on-line súkromiu a digitálnej stope (vyše 8.000 používateľov internetu vo veku od 16 rokov v 11 krajinách) je  generácia Z nerozvážnejšia pri kontrole svojich údajov - viacerí si želajú natrvalo vymazať on-line príspevok z roku 2021 (86 %) v porovnaní so 75 % používateľov vo veku nad 35 rokov. Väčšina respondentov si nie je vedomá / nie je si istá, akú má kontrolu nad svojou digitálnou stopou, alebo čo by mohli urobiť, ak by chceli spravovať svoj profil v on-line priestore. Zvyšovanie povedomia o správe súkromia osobných údajov a „práve jednotlivca byť zabudnutý“ (z angl. right to be forgotten) je nevyhnutné.  

Európski spotrebitelia si uvedomujú, že on-line aktivity môžu mať aj následky a niektoré témy sú rizikovejšie a pálčivejšie ovplyvňujúce aj ich pracovné príležitosti a vzťahy. Za potenciálne najškodlivejšie označilo 38 % respondentov príspevky považované za urážlivé voči ľuďom so zdravotným postihnutím. Zároveň približne každý tretí respondent (34 %) uviedol, že zdieľanie príspevkov zameraných proti očkovaniu alebo používanie slovníka zameraného proti transsexuálom (32 %) by tiež mohlo ovplyvniť kariérne šance. Takmer polovica riaditeľov priznala, že vyhľadala on-line profil svojho nového kolegu pri jeho nástupe do firmy a našla niečo, čo aj odsúdila. Navyše, viac než 40 % respondentov uviedlo, že poznajú niekoho, koho prácu alebo kariéru negatívne ovplyvnil starý príspevok na sociálnych sieťach. Napriek tomu takmer tretina ľudí nikdy nepreskúmala ani nevymazala svoje staré príspevky na sociálnych sieťach. Veľká časť z nich sa chybne domnieva, že účty a príspevky na sociálnych sieťach možno natrvalo vymazať.

Vnímanie vytvorené na základe digitálnej stopy v on-line priestore je pre veľa ľudí problémom. Celkovo 42 % spotrebiteľov tvrdí, že ich profily na sociálnych sieťach ich nereprezentujú autenticky. Ďalších 48 % uvádza, že druhí ľudia si o nich môžu urobiť mylnú predstavu na základe histórie ich vyhľadávania na internete. Znepokojujúce je, že veľká väčšina (81 %) ľudí vo veku 16-21 rokov sa mylne domnieva, že majú plnú kontrolu nad tým, čo môžu zo svojej prítomnosti v on-line priestore natrvalo vymazať. Aj milióny zosnulých ľudí po sebe zanechávajú profily na sociálnych sieťach a históriu vyhľadávania na internete. Prieskum poukázal na znepokojujúci nedostatok povedomia, keď takmer tretina (30 %) spotrebiteľov neuvažovala o tom, čo sa stane s ich digitálnou stopou po ich smrti, a takmer pätina (19 %) sa chybne domnievala, že všetky ich účty na sociálnych sieťach budú automaticky a navždy vymazané. Z výsledkov tiež vyplynulo, že 37 % opýtaných by nemalo problém vstúpiť do účtu zosnulého rodiča na sociálnych sieťach, ak by im v závete zanechal svoje prihlasovacie údaje. Táto úroveň komfortu sa nepreniesla do uvažovania respondentov, ak už išlo o nich samých. Totiž obdobné percento respondentov sa necítilo komfortne so zanechaním svojich prihlasovacích údajov do účtov na sociálnych sieťach v závete.