Upozorňujeme: Podvodné telefonáty neprestávajú

V Bratislavskom kraji zaznamenala polícia opäť nárast podvodných telefonátov. Páchatelia s rôznymi zámienkami  kontaktujú dôverčivých občanov, aby získali prihlasovacie údaje do ich internetbankingu, číslo pridelenej karty k bankovému účtu, rodné čislo a dokonca aj bezpečnostný kód vygenerovaný bankou. 

Polícia SR upozorňuje na podvodné telefonáty na sociálnej sieti.  Aj v priebehu tohto týždňa dôverčivá seniorka všetky uvedené údaje poskytla a následne ju neznámy páchateľ okradol o 30.000 eur z bankového účtu. Opäť pripomíname, že banka nikdy nežiada takéto údaje od klienta telefonicky. Vyžaduje iba osobné údaje na identifikáciu klienta, nikdy však konkrétny údaj ku konkrétnej službe či produktu. Ak vás osloví neznáma osoba a telefonicky pýta vaše údaje k platobným kartám či internetovému bankovníctvu, alebo prihlasovacie údaje a heslo, neposkytujte ich!

V prípade, že dôjde k prevodu peňazí, nevyhnutné je ihneď informovať zákaznícku linku banky. Pracovníci infolinky vykonajú úkony na zamedzenie nakladania s finančnými prostriedkami na účte poškodeného, ako aj na účtoch, kam boli finančné prostriedky prevedené.

EU: Enviromentálne vzdelávanie

Cieľom návrhu odporúčania Rady Európskej komisie o vzdelávaní v oblasti environmentálnej udržateľnosti je pomôcť vybaviť študentov teoretickými aj praktickými schopnosťami v otázkach udržateľnosti, zmeny klímy a životného prostredia. Nový európsky rámec kompetencií v oblasti udržateľnosti, ktorý zároveň uverejnilo Spoločné výskumné centrum, mapuje kompetencie potrebné na zelenú transformáciu vrátane kritického myslenia, iniciatívnosti, rešpektovania prírody a chápania vplyvu našich každodenných činností a rozhodnutí na životné prostredie a klímu vo svete.

Na otázku v prieskume Eurobarometra, ktorá z priorít by mala byť v nasledujúcich rokoch pre EÚ hlavnou, bola prvou odpoveďou mladých ľudí ochrana životného prostredia a boj so zmenou klímy (67 %) a hneď po nej skvalitnenie vzdelávania a odbornej prípravy (56 %). To je jasný dôkaz o tom, že treba konať. V návrhu sa členské štáty vyzývajú:

• Poskytnúť vzdelávaným bez rozdielu veku prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a odbornej príprave v oblasti zmeny klímy, biodiverzity a udržateľnosti;
• Urobiť zo štúdia zameraného na environmentálnu udržateľnosť prioritnú oblasť politík a programov vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporiť túto oblasť a prispieť tak k zelenej transformácii;
• Podnecovať a podporovať celoinštitucionálny prístup k udržateľnosti, ktoré zahŕňajú výučbu a štúdium, vypracovanie vízie, plánovanie a riadenie, aktívnu účasť študentov a zamestnancov, správu budov a zdrojov, ako aj partnerstvá s miestnymi a širšími komunitami;
• Mobilizovať vnútroštátne finančné prostriedky a fondy EÚ na investície do udržateľnej a zelenej infraštruktúry, odbornej prípravy, nástrojov a zdrojov s cieľom zvýšiť odolnosť a pripravenosť vzdelávania a odbornej prípravy na zelenú transformáciu.

Aj v programe Erasmus+ na roky 2021 – 2027 sa kladie veľký dôraz na zelenú transformáciu vo vzdelávaní a odbornej príprave. V pracovnom programe na rok 2022 sa uprednostnia projekty zamerané na rozvoj ekologických kompetencií a zručností, učebné plány orientované na budúcnosť a plánované prístupy k udržateľnosti zo strany poskytovateľov vzdelávania. Finančné prostriedky na identifikáciu, rozvoj a testovanie inovatívnych prístupov k vzdelávaniu v oblasti environmentálnej udržateľnosti bude možné získať v rámci špecifickej výzvy na veľké projekty. Komisia zároveň poskytne pedagógom príležitosti na odbornú prípravu a priestor na výmenu praktických skúseností cez School Education Gateway a eTwinning. Nový portál pre európsky vzdelávací priestor umožňuje jednoduchý prístup k informáciám o vzdelávaní a odbornej príprave v EÚ vrátane konkrétnych informácií o ekologickom vzdelávaní.

Novinka: Občianske aj s odtlačkami prstov

Vláda SR schválila 12. januára t. r. novelu zákona o občianskych preukazoch, ktoré budú obsahovať v súlade s legislatívou Európskej únie aj biometrické údaje. Od 1. mája 2022 sa tak rovnako ako pri cestovných pasoch majú do elektronického čipu občianskeho preukazu ukladať odtlačky prstov a podoba tváre, a to vo forme zakódovaných biometrických údajov. Z databázy ministerstva vnútra budú odtlačky prstov vymazané v momente, kedy bude doklad vydaný držiteľovi, keďže európske nariadenie o posilnení bezpečnosti dokladov vytváranie databázy odtlačkov neumožňuje.

Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov. Osobám, ktorým z rôznych dôvodov nebude možné zosnímať odtlačky prstov, sa OP vydá s platnosťou na 1 rok. Zosnímať podobu tváre, odtlačky prstov a podpis bude možné aj na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Novinkou bude možnosť prezerať a kontrolovať si biometrické aj ostatné údaje zapísané v elektronickom čipe pomocou pripravovanej aplikácie. V súčasnosti je to možné len na oddelení dokladov. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti už nebude možné požiadať o vydanie občianskeho preukazu elektronicky. 

Podľa ministerstva vnútra sa zároveň upravuje aj zákon č. 647/2007 o cestovných dokladoch, pričom žiadateľ o pas už nebude musieť uvádzať v žiadosti o vydanie dokladu adresu pobytu. Ďalšou zmenou je, že občania starší ako 15 ale mladší ako 18 rokov pri podávaní žiadosti o pas budú môcť predložiť súhlas rodiča či zákonného zástupca bez notárskeho overenia jeho podpisu. Zmeny sa navrhujú aj v zákone č. 145/1995 o správnych poplatkoch. Pre občanov starších ako 15 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je občiansky preukaz povinným dokladom, u ostatných občanov je to dobrovoľný doklad. Vzhľadom na uvedené je preto vhodné oslobodiť občanov s povinnosťou držby občianskeho preukazu od niektorých poplatkov.

e-Commerce: Nákupy Slovákov

Nákupy na internete v roku 2021 po prvýkrát na Slovensku prekonali dve miliardy eur. Výška 19 % medziročného rastu je prekvapením najmä vzhľadom na predchádzajúci „skokový“ nárast o 29 % v roku 2020. Podľa analýzy Heureka významne rástli aj kategórie, ktoré majú bližšie skôr ku kamenným než on-line obchodom. Prekvapením bol napríklad rast nákupu investičného zlata a striebra. 

Objem on-line nákupov na Slovensku v roku 2021 dosiahol 2,08 mld eur. Rast bol výrazný najmä v prvom kvartáli, kedy dosiahol až 65 %, na čom sa výrazne podieľala najmä pandémia. V ďalších kvartáloch dosiahol vždy rast medzi 5 až 8 %. Na porovnanie v Česku narástol v roku 2021 e‑commerce 14 % po predchádzajúcom rekordnom raste 26 % v roku 2020, v poslednom kvartáli minulého roka však zaznamenal medziročný prepad spôsobený skutočne extrémnym objemom obratu e‑commerce v roku 2020 z dôvodu jesenného lockdownu. Najväčší nárast zaznamenali kategórie, ktoré do on-line nákupov presunula pandémia. Medzi top 5 kategóriami sú až tri, ktoré neboli pre on-line nákupy štandardné: oblečenie, nábytok a potraviny. V uplynulom roku sa mimoriadne darilo ručnému náradiu (+ 90 %), spoločenským hrám  (+ 70%), kancelárskemu zariadeniu a technike (+ 40 %). Ľudia však začali na internete výraznejšie nakupovať aj krmivo pre psy (+ 34 %) či pneumatiky (+ 30 %). Prekvapujúco jedna z najviac rastúcich kategórií bola, rovnako ako aj v Česku, kategória investičného zlata a striebra. 

A aké sú očakávania e‑commerce v roku 2022? Jednou z možných prekážok aktuálneho roku bude podľa šéfa Heureka Group nastávajúca kríza v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Dôležitým faktorom bude aj vplyv rastu CPC, s ktorým sa mnohé e‑shopy budú musieť vysporiadať. „Na druhej strane e‑shopy s unikátnym sortimentom a tí, ktorých kríza dodávateľov nezasiahne, sa budú rozhliadať po tom, ako preraziť v zahraničí. Nezastaviteľným trendom je rastúca popularita marketplace, ktorá opätovne významne vzrastie, a to tak zo strany zákazníkov ako aj zapojených predajcov“, dodáva Tomáš Braverman.

Trend: Vodíková doprava

Elektromobilita ako náhrada motorov spaľujúcich fosílne palivá nie je jediným riešením. Diaľková kamiónová doprava hľadá aj iné riešenia - v súčasnosti je to predovšetkým vodík. Vodíkový a elektrický pohon pritom spolu úzko súvisia. Vodík sa totiž v motore nespaľuje, ale v palivovom článku reaguje so vzduchom, pričom vzniká elektrina (a čistá voda). Pohonnou jednotkou vodíkových vozov je teda rovnako elektromotor. Ani vozidlá na vodík sa nezaobídu bez batérie, ktorá v tomto prípade slúži ako záloha pri vyššom odbere energie, než dokáže palivový článok vyrobiť. 

V závislosti od tlaku vodíka v nádržiach je možné podľa Roy van Sona s kamiónom prejsť 400 až 800 km a doplnenie paliva netrvá viac ako natankovanie nafty. V prípade nádrží so skvapalneným vodíkom je teoretický dojazd nákladnej súpravy až 1.000 km. Hlavnou prekážkou v rozvoji vodíkových pohonov v nákladnej doprave je chýbajúca infraštruktúra plniacich staníc. Vysoké nároky na manipuláciu s vodíkom kladú nielen extrémne tlaky, pri ktorých je skladovaný, ale aj jeho chemická štruktúra. Zo všetkých látok má vodík najmenšiu hustotu a jeho molekuly sú tak malé, že prenikajú tesneniami vo vedeniach, ktoré sa inak používajú napríklad pre zemný plyn. 

Najrozvinutejšou infraštruktúrou vodíkových plniacich staníc majú dnes krajiny juhovýchodnej Ázie, ale okolo dvoch stoviek ich nájdeme tiež v Európe – predovšetkým v Nemecku a vo Francúzsku. Stavba ďalších vodíkových čerpacích staníc sa plánuje po celej Európskej únii, v susednej Českej republike a už aj na Slovensku.  Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhlásila verejné obstarávanie na zabezpečenie vodíkových čerpacích staníc začiatkom júna 2021. Na Slovensku pôjde o prvé čerpacie stanice, na ktorých bude možné dopĺňať palivo do áut a autobusov na vodíkový pohon. Financované budú z európskych zdrojov. SIEA chce aj takto v súlade s národnou vodíkovou stratégiou prispieť k rozvoju vodíkovej mobility a tým aj ku klimatickej neutralite, ktorú chce Európska únia dosiahnuť do roku 2050. Palivom budúcnosti by tak mohol byť práve vodík.