Novinka: Občianske aj s odtlačkami prstov

Vláda SR schválila 12. januára t. r. novelu zákona o občianskych preukazoch, ktoré budú obsahovať v súlade s legislatívou Európskej únie aj biometrické údaje. Od 1. mája 2022 sa tak rovnako ako pri cestovných pasoch majú do elektronického čipu občianskeho preukazu ukladať odtlačky prstov a podoba tváre, a to vo forme zakódovaných biometrických údajov. Z databázy ministerstva vnútra budú odtlačky prstov vymazané v momente, kedy bude doklad vydaný držiteľovi, keďže európske nariadenie o posilnení bezpečnosti dokladov vytváranie databázy odtlačkov neumožňuje.

Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov. Osobám, ktorým z rôznych dôvodov nebude možné zosnímať odtlačky prstov, sa OP vydá s platnosťou na 1 rok. Zosnímať podobu tváre, odtlačky prstov a podpis bude možné aj na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Novinkou bude možnosť prezerať a kontrolovať si biometrické aj ostatné údaje zapísané v elektronickom čipe pomocou pripravovanej aplikácie. V súčasnosti je to možné len na oddelení dokladov. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti už nebude možné požiadať o vydanie občianskeho preukazu elektronicky. 

Podľa ministerstva vnútra sa zároveň upravuje aj zákon č. 647/2007 o cestovných dokladoch, pričom žiadateľ o pas už nebude musieť uvádzať v žiadosti o vydanie dokladu adresu pobytu. Ďalšou zmenou je, že občania starší ako 15 ale mladší ako 18 rokov pri podávaní žiadosti o pas budú môcť predložiť súhlas rodiča či zákonného zástupca bez notárskeho overenia jeho podpisu. Zmeny sa navrhujú aj v zákone č. 145/1995 o správnych poplatkoch. Pre občanov starších ako 15 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je občiansky preukaz povinným dokladom, u ostatných občanov je to dobrovoľný doklad. Vzhľadom na uvedené je preto vhodné oslobodiť občanov s povinnosťou držby občianskeho preukazu od niektorých poplatkov.

e-Commerce: Nákupy Slovákov

Nákupy na internete v roku 2021 po prvýkrát na Slovensku prekonali dve miliardy eur. Výška 19 % medziročného rastu je prekvapením najmä vzhľadom na predchádzajúci „skokový“ nárast o 29 % v roku 2020. Podľa analýzy Heureka významne rástli aj kategórie, ktoré majú bližšie skôr ku kamenným než on-line obchodom. Prekvapením bol napríklad rast nákupu investičného zlata a striebra. 

Objem on-line nákupov na Slovensku v roku 2021 dosiahol 2,08 mld eur. Rast bol výrazný najmä v prvom kvartáli, kedy dosiahol až 65 %, na čom sa výrazne podieľala najmä pandémia. V ďalších kvartáloch dosiahol vždy rast medzi 5 až 8 %. Na porovnanie v Česku narástol v roku 2021 e‑commerce 14 % po predchádzajúcom rekordnom raste 26 % v roku 2020, v poslednom kvartáli minulého roka však zaznamenal medziročný prepad spôsobený skutočne extrémnym objemom obratu e‑commerce v roku 2020 z dôvodu jesenného lockdownu. Najväčší nárast zaznamenali kategórie, ktoré do on-line nákupov presunula pandémia. Medzi top 5 kategóriami sú až tri, ktoré neboli pre on-line nákupy štandardné: oblečenie, nábytok a potraviny. V uplynulom roku sa mimoriadne darilo ručnému náradiu (+ 90 %), spoločenským hrám  (+ 70%), kancelárskemu zariadeniu a technike (+ 40 %). Ľudia však začali na internete výraznejšie nakupovať aj krmivo pre psy (+ 34 %) či pneumatiky (+ 30 %). Prekvapujúco jedna z najviac rastúcich kategórií bola, rovnako ako aj v Česku, kategória investičného zlata a striebra. 

A aké sú očakávania e‑commerce v roku 2022? Jednou z možných prekážok aktuálneho roku bude podľa šéfa Heureka Group nastávajúca kríza v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Dôležitým faktorom bude aj vplyv rastu CPC, s ktorým sa mnohé e‑shopy budú musieť vysporiadať. „Na druhej strane e‑shopy s unikátnym sortimentom a tí, ktorých kríza dodávateľov nezasiahne, sa budú rozhliadať po tom, ako preraziť v zahraničí. Nezastaviteľným trendom je rastúca popularita marketplace, ktorá opätovne významne vzrastie, a to tak zo strany zákazníkov ako aj zapojených predajcov“, dodáva Tomáš Braverman.

Trend: Vodíková doprava

Elektromobilita ako náhrada motorov spaľujúcich fosílne palivá nie je jediným riešením. Diaľková kamiónová doprava hľadá aj iné riešenia - v súčasnosti je to predovšetkým vodík. Vodíkový a elektrický pohon pritom spolu úzko súvisia. Vodík sa totiž v motore nespaľuje, ale v palivovom článku reaguje so vzduchom, pričom vzniká elektrina (a čistá voda). Pohonnou jednotkou vodíkových vozov je teda rovnako elektromotor. Ani vozidlá na vodík sa nezaobídu bez batérie, ktorá v tomto prípade slúži ako záloha pri vyššom odbere energie, než dokáže palivový článok vyrobiť. 

V závislosti od tlaku vodíka v nádržiach je možné podľa Roy van Sona s kamiónom prejsť 400 až 800 km a doplnenie paliva netrvá viac ako natankovanie nafty. V prípade nádrží so skvapalneným vodíkom je teoretický dojazd nákladnej súpravy až 1.000 km. Hlavnou prekážkou v rozvoji vodíkových pohonov v nákladnej doprave je chýbajúca infraštruktúra plniacich staníc. Vysoké nároky na manipuláciu s vodíkom kladú nielen extrémne tlaky, pri ktorých je skladovaný, ale aj jeho chemická štruktúra. Zo všetkých látok má vodík najmenšiu hustotu a jeho molekuly sú tak malé, že prenikajú tesneniami vo vedeniach, ktoré sa inak používajú napríklad pre zemný plyn. 

Najrozvinutejšou infraštruktúrou vodíkových plniacich staníc majú dnes krajiny juhovýchodnej Ázie, ale okolo dvoch stoviek ich nájdeme tiež v Európe – predovšetkým v Nemecku a vo Francúzsku. Stavba ďalších vodíkových čerpacích staníc sa plánuje po celej Európskej únii, v susednej Českej republike a už aj na Slovensku.  Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) vyhlásila verejné obstarávanie na zabezpečenie vodíkových čerpacích staníc začiatkom júna 2021. Na Slovensku pôjde o prvé čerpacie stanice, na ktorých bude možné dopĺňať palivo do áut a autobusov na vodíkový pohon. Financované budú z európskych zdrojov. SIEA chce aj takto v súlade s národnou vodíkovou stratégiou prispieť k rozvoju vodíkovej mobility a tým aj ku klimatickej neutralite, ktorú chce Európska únia dosiahnuť do roku 2050. Palivom budúcnosti by tak mohol byť práve vodík.

Novinka: Register potravín

Slovenskí výrobcovia potravín môžu registrovať svoje výrobky do Registra potravín na internetovej stránke https://registerpotravin.sk/. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR už požiadalo o registráciu odborné komory a zväzy SR a ich členov, pričom oslovilo aj obchodné reťazce. Registrácia je dobrovoľná.

Register potravín pre potravinový semafor na účely poskytnutia informácií a podpory predaja vyrábaných potravín je zriadený od začiatku roka 2022. Ide o informačný systém a zároveň marketingový nástroj, ktorý môže zviditeľniť v ňom registrovaných prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a taktiež môže podporiť predaj v ňom registrovaných potravín a prispieť k zvýšeniu potravinovej sebestačnosti.

Spotrebiteľom poskytne informácie o prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku a jeho registrovaných potravinách v zmysle platnej potravinárskej legislatívy. V súčasnosti je vytvorený register dostupný pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ktorí majú možnosť registrácie svojej spoločnosti a svojich výrobkov. Napĺňanie samotného Registra potravín je pilotne spustené do 31. 3. 2022.

EU: Podpora kultúrnych a kreatívnych sektorov v roku 2022

Pracovný program Kreatívnej Európy na rok 2022 bude disponovať rozpočtom približne 385 miliónov eur, čo je o takmer 100 miliónov eur viac ako v roku 2021. Celkový rozpočet programu Kreatívna Európa v období rokov 2021 až 2027 predstavuje približne 2,4 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to nárast o 63 %. Zvýšený rozpočet odráža záväzok Európskej únie pomôcť odvetviu zotaviť sa a posilniť jeho odolnosť v nasledujúcich rokoch.

Program má tri podprogramy:

• Podprogram KULTÚRA bude zahŕňať nové výzvy a iniciatívy v oblasti hudby, kultúrneho dedičstva, scénického umenia a literatúry. Okrem toho spustí projekt mobility, ktorý umelcom, tvorcom alebo pracovníkom v oblasti kultúry ponúkne príležitosť vycestovať do zahraničia za účelom profesijného rozvoja alebo medzinárodnej spolupráce a nájsť si nové publikum, spoluprodukovať, spoluvytvárať alebo prezentovať svoju prácu.
• Podprogram MEDIA sa zameriava na audiovizuálne odvetvie. V roku 2022 zavádza niekoľko noviniek. Bude financovať podporu vývoja inovačných videohier a formátov, ako je virtuálna realita. Nová akcia „MEDIA 360 degrees“ sa zameria na popredné priemyselné fóra, ktoré spolupracujú s podnikmi v celom audiovizuálnom hodnotovom reťazci. Pre sľubné začínajúce podniky sa spustí trhový portál Media Market Gateway, aby sa tak ďalej podporili inovácie. Spolupráca medzi filmovými festivalmi sa posilní prostredníctvom sietí.
• MEDZISEKTOROVÝ podprogram zvýši financovanie laboratória kreatívnej inovácie na spoločné inovačné projekty. Tieto zahŕňajú niekoľko kreatívnych sektorov, čo prispeje aj k Novému európskemu Bauhausu. Rovnako rozšíri aj podporu spravodajských médií prostredníctvom dodatočných opatrení na ochranu ich slobody.

Kreatívna Európa sa bude zaoberať aj kľúčovými otázkami, ktoré ovplyvňujú kultúrne a kreatívne sektory. Projekty financované podprogramom MEDIA budú potrebné na zavádzanie stratégií ekologizácie a rozmanitosti vrátane rodovej rovnosti. Kreatívna Európa preto významne prispeje k politickým prioritám Európskej komisie v oblasti udržateľnosti a inklúzie. Program bude zahŕňať iniciatívy, ktoré sa týkajú ďalších priorít EÚ, ako napríklad príspevok k stratégii EÚ pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života alebo Európskemu roku mládeže. Kultúrne a kreatívne sektory by mali takisto využívať CulturEU, nedávno spusteného on-line sprievodcu všetkými finančnými prostriedkami EÚ, ktoré majú k dispozícii. Interaktívna webová stránka zhromažďuje celkovo 75 možností financovania z 21 rôznych programov EÚ, od programov Kreatívna Európa a Horizont Európa po štrukturálne fondy a nástroj InvestEU.