Aktuálne: Účtovné uzávierky elektronicky

Neziskovým organizáciam na Slovensku vznikla od 1. januára 2022 zákonná povinnosť ukladať účtovné závierky a ostatné účtovné dokumenty iba v elektronickej forme. Do registra účtovných závierok ich je potrebné ukladať prostredníctvom elektronickej podateľne Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (FR SR) alebo systému štátnej pokladnice (v prípade subjektov verejnej správy).

Neziskové organizácie, resp. neziskové účtovné jednotky (napr. občianske združenia, cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov a podobne) majú od 1. januára 2022 povinnosť ukladať účtovné závierky a ostatné účtovné dokumenty (správa audítora, výročná správa) iba v elektronickej forme aj v prípade dokumentov za predchádzajúce účtovné obdobia. Účtovná závierka sa do registra ukladá prostredníctvom elektronickej podateľne FR SR. Na splnenie danej povinnosti sú na portáli finansnasprava.sk k dispozícii elektronické formuláre. Ich použitie závisí od skutočnosti, či nezisková organizácia účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva a tiež od typu podávaného účtovného dokumentu. 

V prípade subjektov verejnej správy (SVS) sa účtovné dokumenty doručujú prostredníctvom systému štátnej pokladnice, teda cez Centrálny konsolidačný systém a Rozpočtový informačný systém pre samosprávu. Ak je účtovná jednotka SVS, je povinná podávať riadnu účtovnú závierku a dokumenty s ňou súvisiace cez príslušný informačný systém Ministerstva financií SR. Rovnaká povinnosť platí aj v prípade mimoriadnej účtovnej závierky. Overenie, či účtovná jednotka je SVS, sa vykoná na stránke Štatistického úradu SR v časti Databázy - Subjekty verejnej správy. V prípade, že SVS je v konkurze alebo v likvidácii a podáva priebežnú účtovnú závierku, podáva ju cez portál finančnej správy v termíne na podanie daňového priznania.

Viac informácií o ukladaní účtovných dokumentov do registra účtovných závierok je zverejnené na portáli finančnej správy v časti „Príručky, návody a videonávody“ a tiež na webovom sídle registra účtovných závierok v časti „Často kladené otázky“. Ukladať účtovné dokumenty nie je povinná okrem Slovenskej informačnej služby ani nezisková organizácia, ktorá nemá povinnosť predkladať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, overenia účtovnej závierky audítorom alebo jej to neustanovuje osobitný predpis. Finančná správa  upozorňuje, že daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb je naďalej možné podať aj v listinnej podobe, ak organizácia nie je povinná doručovať elektronicky. 

Trend: Bezpečne v každej firme

Pandémia otvorila pre kybernetických zločincov nové príležitosti. Vyvrátila tiež mýtus, že malé firmy nie sú pre hekerov zaujímavé. Opak sa stáva pravdou. Ako sa teda jednoducho, ale pritom účinne brániť útokom? S ohľadom na vývoj v oblasti kybernetickej bezpečnosti ponúka Zyxel Networks tri jednoduché tipy s cieľom prispieť k tomu, aby malé a stredne veľké firmy na rok 2022 spomínali, aspoň čo sa IT týka, len v dobrom.

Poznajte prostredie hrozieb

Počas prvej vlny pandémie boli hlavným cieľom kybernetických zločincov veľké korporácie a organizácie, napr. hotelový reťazec Marriott Hotels či Svetová zdravotnícka organizácia. Za posledných dvanásť mesiacov sa však situácia zmenila a dnes sú podľa zistení štúdií kybernetickými útokmi najviac ohrozené malé a stredne veľké firmy a organizácie. Práve na ne mávajú takéto útoky najzávažnejší dopad, pričom 60 percent menších firiem ukončí svoju činnosť behom šiestich mesiacov od výskytu narušenia zabezpečenia dát. Keď sa k tomu pridá fakt, že malým a stredne veľkým firmám často chýba sofistikované zabezpečenie, ktoré chráni veľké korporácie, je evidentné, že kybernetickí útočníci našli ideálny cieľ pre svoje nekalé činnosti. Časť firiem je už poučených a tak v roku 2022 možno očakávať veľký dopyt po jednoduchých plug-n-play riešeniach na vytvorenie a správu bezpečného prístupu do siete. Kľúčovou súčasťou infraštruktúry firiem s pracovníkmi na Home Office sa stanú napríklad prístupové body, ktoré je možné konfigurovať tak, aby replikovali identifikátor SSID používaný priamo vo firme a medzi vzdialeným pracoviskom a firmou vytvorili bezpečný tunel na prístup do firemnej siete.

Nikdy nedôverujte, vždy overujte

Z nedávneho prieskumu vyplýva, že takmer 97 percent organizácií už zaviedlo, alebo sa chystá zaviesť hybridný pracovný režim, kdey zamestnanci pracujú z rôznych lokalít. Pri tomto spôsobe práce sa zamestnanci do firemnej siete pripojujú z rôznych miest a prostredí vyznačujúcich sa rozdielnou mierou zabezpečenia. Hybridný pracovný režim pre malé a stredne veľké firmy prináša zmenu v tom, ako sa do ich sietí dostávajú bezpečnostné zraniteľnosti. Predtým sa také organizácie snažili pred bezpečnostnými rizikami sieť chrániť z jedného bodu. Dnes však centrálna firemná sieť zasahuje až do domácností vzdialených užívateľov, s čím samozrejme rastie počet zraniteľných miest. Riešenie tohoto problému vyžaduje, aby malé a stredne veľké firmy začali v oblasti konektivity presadzovať princíp nulovej dôvery. Podľa nej musí každý, kto sa pokúša o prístup do siete, preukázať, že je skutočne tým, za koho sa vydáva. V tejto súvislosti je možné v roku 2022 očakávať stále častejšie používanie multifaktorovej autentizácie, ktorá firmám umožňuje overiť, či sa do ich siete nesnažia dostať neoprávnené osoby, a tým lepšie chrániť firemné dáta aj osobné údaje zákazníkov. O dôležitosti prístupu založeného na nulovej dôvere svedčia nedávne kroky britskej vlády, ktorej Ministerstvo pre digitálne technológie, kultúru, média a šport (Department for Digital, Culture, Media and Sports) vytvorilo Národný rámec na posudzovanie kybernetickej bezpečnosti, ktorý by podľa ministerstva mal byť pre poskytovateľov riadených služieb právne záväzný. Poskytovatelia budú povinní pri prístupe k dátam používať opatrenia, akou je práve multifaktorová autentizácia.

Pri nákupe IT pamätajte na legislatívu na ochranu osobných údajov

V kontexte zavedenia nariadení GDPR a súvisiacich legislatívnych zmien sa v posledných rokoch nielen na úrovni vlád a veľkých korporácií často hovorí o ochrane osobných údajov. O tom, že aj malé a stredne veľké firmy musia dáta svojich zákazníkov chrániť s maximálnym nasadením, svedčí okrem iného 14 % medziročný nárast prípadov porušenia zabezpečenia osobných údajov v roku 2021. Tento vývoj spôsobuje veľa problémov menším a stredne veľkým firmám, ktoré na rozdiel od veľkých korporácií nemajú vlastné právne a bezpečnostné oddelenie. Musia tak stále častejšie riešiť sťažnosti zákazníkov na ochranu ich osobných údajov, a preto potrebujú nájsť a zaviesť jednoduché riešenia na lepšiu správu dát.  Veľká Británia navyše nedávno predstavila svoju pobrexitovú stratégiu v oblasti ochrany osobných údajov. Aj malé a stredne veľké firmy budú zrejme v roku 2022 od dodávateľov a poskytovateľov riadených služieb vo väčšej miere vyžadovať pomoc so zaistením súladu s legislatívou na ochranu osobných údajov v rôznych častiach Európy. S rastúcim počtom prípadov porušenia zabezpečenia osobných údajov musia firmy kybernetickú bezpečnosť vnímať ako svoju hlavnú prioritu. Je možné teda očakávať, že tie, ktorým chýba infraštruktúra na zavedenie pokročilých bezpečnostných riešení, sa budú v nadchádzajúcom roku stále častejšie obracať na dodávateľov a poskytovateľov riadených služieb, aby získali znalosti, vybavenie a prostriedky na životne dôležitú ochranu pred kybernetickými hrozbami a útokmi.

Novinka: Obnovdom.sk

Pre záujemcov o obnovu rodinných domov na Slovensku sa pripravuje nový web obnovdom.sk. Od utorka 11.1.2022 je už sprístupnená všeobecná informačná časť a kontaktný formulár. Podľa Slovenskej agentúry životného prostredia by už čoskoro mali pribudnúť aj technické detaily a parametre jednotlivých opatrení na zelenú obnovu rodinných domov s plánovaným preplatením do výšky 50 percent. 

Podávať žiadosti o dotácie bude možné až po vyhlásení prvej výzvy, ktorej spustenie sa plánuje v treťom kvartáli tohto roku. Projekty na obnovu rodinných domov budú musieť spĺňať požiadavky na minimálne 30 percent úspory primárnej energie. Medzi plánované prvky obnovy patrí zateplenie obvodového plášťa, zateplenie strešného plášťa, výmena otvorových konštrukcií, inštalácia zdroja energie, zelená strecha, akumulačná nádrž na dažďovú vodu, odstránenie azbestu nevyhnutné pre ďalšie zateplenie domu či sprievodná dokumentácia.

Záujemcom so žiadosťami o dotáciu na obnovu domov má pomáhať desať regionálnych kancelárií rozmiestnených po Slovensku. Osem z nich by malo byť v krajských mestách. Aj adresy regionálnych kancelárií budú postupne zverejnené na webe podľa termínu otvorenia.

.

SR: Zamestnanosť a mzda v novembri 2021

V novembri 2021 podľa Štatistického úradu SR medziročne najvýraznejšie vzrástla zamestnanosť v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 7,8 %. K miernejšiemu zvýšeniu došlo aj v ubytovaní (o 4,7 %) a v doprave a skladovaní (o 0,7 %). V ostatných sledovaných odvetviach zamestnanosť klesla. V stavebníctve a priemysle medziročný pokles nepresiahol 1 %. Výraznejší pokles sa prejavil v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 7,8 %), ďalej v predaji a oprave motorových vozidiel (o 4,8 %), v maloobchode (o 4,1 %), veľkoobchode (o 4 %) a vo vybraných trhových službách (o 1,4 %). 

V súhrne za jedenásť mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť iba v informačných a komunikačných činnostiach o 4,4 % a mierne sa zvýšila aj vo vybraných trhových službách o 0,3 %. V ostatných ôsmych sledovaných odvetviach bol zaznamenaný pokles; najvyšší v ubytovaní o 10,1 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,7 %, veľkoobchode o 4,3 %, stavebníctve o 4,1 %, maloobchode o 3,4 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 2,4 %, priemysle o 2,2 % a v doprave a skladovaní o 1,6 %.

Priemerná mesačná mzda sa v novembri medziročne nominálne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac v ubytovaní o 21 % (dosiahla 837 eur). Dvojciferný rast zaznamenali aj mzdy vo veľkoobchode o 15,6 % (1.433 eur), v predaji a oprave motorových vozidiel o 13,3 % (1.321 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,3 % (589 eur). Mzda medziročne rástla aj v priemysle o 8,4 % (1.595 eur), v doprave a skladovaní o 7,3 % (1.225 eur), vo vybraných trhových službách o 6,5 % (1.215 eur), maloobchode o 6,3 % (945 eur), stavebníctve o 6,1 % (898 eur) a v informačných a komunikačných činnostiach o 3 % (2.444 eur). Priemerná reálna mesačná mzda oproti novembru 2020 vzrástla vo všetkých odvetviach s výnimkou informačných a komunikačných činností. Najvýraznejší relatívny rast sa prejavil v ubytovaní o 14,6 %, ďalej vo veľkoobchode o 9,5 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 7,3 %. Najnižší rast bol zaznamenaný v maloobchode 0,7 % a v stavebníctve o 0,5 %. Súčasne v informačných a komunikačných činnostiach reálna mesačná mzda po zohľadnení inflácie medziročne klesla o 2,5 %.

V súhrne za jedenásť mesiacov roku 2021 sa nominálna mzda medziročne zvýšila v ubytovaní o 11,8 % (dosiahla 787 eur), veľkoobchode o 10,2 % (1.198 eur), v predaji a oprave motorových vozidiel o 10 % (1.152 eur), vo vybraných trhových službách o 9,5 % (1.136 eur), v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,6 % (580 eur), priemysle o 8,5 % (1.279 eur), stavebníctve o 7,7 % (812 eur), maloobchode o 7,5 % (871 eur), v informačných a komunikačných činnostiach o 6,6 % (2.153 eur), v doprave a skladovaní tiež o 6,6 % (1.091 eur). Súčasne reálna mesačná mzda vzrástla medziročne v ubytovaní o 8,6 %, veľkoobchode o 7,1 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 6,9 %, vo vybraných trhových službách o 6,4 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,5 %, v priemysle o 5,4 %, stavebníctve o 4,7 %, maloobchode o 4,5 %, v informačných a komunikačných činnostiach a v doprave a skladovaní zhodne o 3,6 %.

EU: Pomoc pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo

Európska komisia vyzýva vyjadriť sa k navrhovaným revidovaným pravidlám štátnej pomoci pre odvetvia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva. Účelom revízie je zosúladiť súčasné pravidlá s aktuálnymi strategickými prioritami EÚ, najmä so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP), spoločnou rybárskou politikou (SRP), ako aj s Európskou zelenou dohodou. Členské štáty a zainteresované inštitúcie sa môžu do konzultácie zapojiť do 13. marca 2022.

Konzultácia sa týka navrhovaných revízií rôznych súborov pravidiel: usmernenia o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach z roku 2014, nariadenie o skupinových výnimkách v odvetví poľnohospodárstva (Agricultural Block Exemption Regulation – ABER), usmernenia k preskúmaniu štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry, nariadenie o skupinových výnimkách v odvetví rybolovu (Fishery Block Exemption Regulation – FIBER) a nariadenie o pomoci de minimis v sektore rybolovu. Súčasné pravidlá si vyžadujú určité cielené revízie vrátane objasnenia niektorých pojmov, ďalšieho zefektívnenia a zjednodušenia, ako aj úprav s cieľom dôslednejšie odzrkadľovať vývoj na trhu a technologický vývoj a aktuálne strategické priority EÚ, okrem iného najmä Európsku zelenú dohodu, stratégiu Z farmy na stôl a stratégiu v oblasti biodiverzity. Upraviť pravidlá je navyše potrebné aj preto, aby členské štáty mohli rýchlo uzákoniť reformovanú spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) a nový Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF).

Komisia navrhuje niekoľko zmien:

• Usmernenia o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach. Komisia navrhuje považovať opatrenia členských štátov v rámci reformovanej SPP, vykonávané ako súčasť ich strategických plánov SPP, za opatrenia v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci, vďaka čomu bude možné vykonať potrebný postup schválenia štátnej pomoci rýchlo. V návrhu sa takisto zavádzajú nové kategórie pomoci, ktoré sa majú posudzovať a schvaľovať podľa usmernení, napr. pomoc na prevenciu, kontrolu a eradikáciu zamorenia inváznymi nepôvodnými druhmi a objavujúcich sa chorôb s cieľom chrániť zdravie rastlín, zvierat aj verejné zdravie. Navrhované revidované usmernenia navyše zabezpečujú viac stimulov na opatrenia v oblasti obhospodarovania lesov, ktoré sú priaznivé pre životné prostredie a klímu (tzv. lesnícko-environmentálne a klimatické služby), a to zvýšením maximálnej intenzity pomoci na 120 % oprávnených nákladov na služby týkajúce sa biodiverzity, klímy, vody alebo pôdy a režimy uhlíkového poľnohospodárstva.
• Nariadenie o skupinových výnimkách v odvetví poľnohospodárstva. Komisia navrhuje zosúladiť intenzity pomoci v prípade opatrenia, na ktoré sa má vzťahovať nariadenie ABER, s intenzitami pomoci stanovenými v strategických plánoch SPP v rámci reformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Zároveň navrhuje zaviesť nové kategórie opatrení pomoci, na ktoré sa má vzťahovať skupinová výnimka, napr. pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými druhmi zvierat a pomoc na kompenzáciu dodatočných nákladov, ktoré vznikli v prípadoch, keď sa poľnohospodárska pôda nachádza v oblastiach sústavy Natura 2000.
• Usmernenia k preskúmaniu štátnej pomoci pre odvetvie rybolovu a akvakultúry. Komisia navrhuje zaviesť nové kategórie pomoci, ktoré má posudzovať podľa príslušných usmernení, a to najmä pomoc na prevenciu, kontrolu a eradikáciu zamorenia inváznymi nepôvodnými druhmi a objavujúcich sa chorôb a pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými druhmi zvierat (pokiaľ sa na ne nevzťahuje skupinová výnimka). V návrhu usmernení sa takisto objasňujú a zjednodušujú pravidlá vo viacerých oblastiach, napríklad pravidlá týkajúce sa pomoci na obnovu rybárskej flotily v najvzdialenejších regiónoch. Cieľom je zvýšiť zrozumiteľnosť navrhovaných usmernení, čím sa uľahčí ich uplatňovanie a členské štáty získajú jasnejší prehľad, a to aj vzhľadom na nadobudnuté skúsenosti.
• Nariadenie o skupinových výnimkách v odvetví rybolovu. Komisia navrhuje vyňať nové kategórie opatrení pomoci z povinnosti notifikovať pomoc Európskej komisii a získať jej schválenie, a to najmä pomoc na náhradu škôd spôsobených chránenými druhmi zvierat a pomoc na náhradu škôd spôsobených určitými nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
• Nariadenie o pomoci de minimis v sektore rybolovu. Komisia navrhuje aktualizáciu maximálnych kumulatívnych výšok pomoci de minimis, ktoré možno poskytnúť členskému štátu na základe novších sektorových údajov.

Okrem konzultácie sa o návrhu revidovaného znenia nariadení ABER a FIBER a revidovaného nariadenia o pomoci de minimis v sektore rybolovu bude diskutovať aj na dvoch stretnutiach medzi Európskou komisiou a členskými štátmi. Prvé sa uskutoční ku koncu konzultačného obdobia a druhé po revízii návrhov na základe príspevkov získaných počas verejnej konzultácie. O návrhu usmernení sa bude diskutovať aj na multilaterálnom stretnutí s členskými štátmi ku koncu konzultačného obdobia. Tým sa zabezpečí, že členské štáty aj ostatné zainteresované strany budú mať dostatok príležitostí vyjadriť sa k predloženým návrhom komisie. Prijatie revidovaných pravidiel je naplánované na koniec roka 2022.