Aktuálne: Zálohovanie obalov

Zálohovanie jednorazových obalov je od 1. januára 2022 realitou už aj na Slovensku. Ako celý systém funguje? Pripravili sme prehľad najdôležitejších otázok spojený s novým systémom zálohovania. Nápoje, ktoré nie sú zálohované, môžete kúpiť v rámci prechodného obdobia maximálne do 30. júna 2022.

AKÉ OBALY SA BUDÚ ZÁLOHOVAŤ?

Zálohovanie sa týka takmer všetkých nápojov, ktoré sú balené v plastových fľašiach či plechovkách s objemom 0,1 až 3 litre. Medzi výnimky, ktorých sa zálohovanie zatiaľ netýka, sú obaly od mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu viac ako 15 %. Tieto obaly sa naďalej vhadzujú do žltých kontajnerov určených na zber plastov.

AKO ROZPOZNÁM OBALY URČENÉ NA ZÁLOHOVANIE?

Zálohovať môžeme len obaly označené symbolom zálohovania, teda symbolom Z vsadeným do recyklačných šípok umiestnený v blízkosti čiarového kódu a dopĺňať ho bude text „ZÁLOHOVANÉ“.

MÔŽEM ODOVZDAŤ AJ POKRČENÚ FĽAŠU?

Nie, fľaše aj plechovky sa odovzdávajú neskrčené a s čitateľným čiarovým kódom. Len tak ich vie zálohomat overiť a vyplatiť naspäť zálohu.

ČO AK SI ZAKÚPIM STARÝ OBAL BEZ OZNAČENIA „Z“?

Obaly bez označenia symbolom Z a textom ZÁLOHOVANÉ je potrebné vyhodiť stlačené do žltej nádoby na triedený zber.

MÔŽEM VRÁTIŤ STARÝ OBAL BEZ „Z“ PREDAJCOVI V OBCHODE?

Staré nezálohované obaly bez „Z“, obaly zo zahraničia, obaly s poškodenou etiketou, obaly nespadajúce pod zálohový systém, ktoré zálohomat neprijme, sa nezálohujú, zálohomat alebo ručný skener ich neprevezme a nevyplatí sa záloha. Takéto obaly patria do žltého kontajnera na triedený zber ako doteraz. Je na rozhodnutí obchodníka, či sa rozhodne staré obaly zbierať do osobitnej nádoby. Správca zálohového systému však prevezme od obchodníka len zálohované plastové fľaše a plechovky.

KOĽKO DOSTANEME SPÄŤ ZA JEDNU FĽAŠU ČI PLECHOVKU?

Výška zálohy je pre všetky druhy jednorazových nápojových obalov jednotná – 15 centov. Nezáleží teda na tom, či vraciame plastovú fľašu alebo plechovku a či má zálohovaný obal objem 2 deci alebo 2 litre.

MÔŽEM ZÁLOH MINÚŤ V ĽUBOVOĽNOM OBCHODE?

Nie. Fľaše a plechovky síce môžeme zálohovať v ktoromkoľvek obchode na Slovensku, avšak vrátenú zálohu môžeme následne minúť len v predajni, kde sme dané obaly odovzdali.

AKO ZÍSKAME ZÁLOHU ZA NÁPOJOVÝ OBAL SPÄŤ?

Prázdne obaly prinesieme do obchodu, vložíme ich do zálohomatov, alebo odovzdáme pri pokladniach a počkáme si na potvrdenie o zálohe. Zálohu môžeme minúť pri ďalšom nákupe, alebo nám jeho výšku vyplatia pri pokladni.

KDE SA BUDE ZÁLOHOVAŤ?

Prázdne plastové fľaše či plechovky budeme nosiť späť do obchodov. Prevádzky, ktoré majú rozlohu nad 300 m2, sú povinné zálohované obaly odoberať. Pre ostatné obchody je zálohovanie dobrovoľné. Obaly budeme vracať do pripravených zálohomatov, alebo v menších obchodoch pri pokladni, kde ich pracovník odoberie a overí pomocou ručného skenera.

KDE NÁJDEM MAPU ODBERNÝCH MIEST?

Mapu zapojených odberných miest zverejní Správca zálohového systému na webových stránkach slovenskozalohuje.sk a/alebo spravcazaloh.sk začiatkom roka 2022 a bude sa priebežne aktualizovať s počtom pribúdajúcich zapojených predajní.

AKÉ SÚ SCHVÁLENÉ SPÔSOBY ODBERU OBALOV OD ZÁKAZNÍKA?

Odberné miesta si môžu pre svoje prevádzky zvoliť jeden z troch schválených spôsobov odberu, a to automatizovaný, poloautomatizovaný a ručný zber. Viac na spravcazaloh.sk/#zistit-viac

AKO FUNGUJÚ ZÁLOHOMATY?

Zálohomaty slúžia na prijímanie, rozpoznávanie, triedenie aj skladovanie obalov. Zároveň tiež po odovzdaní obalov vytlačia kupón s výškou zálohu, ktorý za vrátené obaly dostaneme. Ich princíp je teda podobný ako pri známych automatov na zálohovanie sklenených fliaš.

Zálohovanie plastových fliaš a plechoviek je pre všetkých výrobcov nápojov, ktorí ich uvádzajú na trh v Slovenskej republike povinné. Povinne sú zapojené aj predajne, ktoré majú predajnú plochu väčšiu ako 300m2. Výška zálohy je vždy uvedená oddelene a následne pripočítaná k cene nápoja. Správcom zálohového systému je nezisková organizácia vytvorená konzorciom 4 subjektov – AVNM, SZVPS, SAMO a ZOSR, ktoré zastupujú výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, výrobcov piva a zástupcov veľkoobchodu a maloobchodu. Správca vytvára, financuje a koordinuje celý zálohový systém na jednorazové nápojové obaly. Ministerstvo životného prostredia SR zálohový systém kontroluje a reguluje.

Výzva: Podpora verejnej zelene

Koncom minulého roka bola vyhlásená nová výzva na podporu zelenej infraštruktúry a regeneráciu vnútroblokov sídlisk na Slovensku s alokáciou 13,3 milióna eur. Už vlani bolo na tento účel poskytnutých z európskych fondov 17 miliónov eur. Vzhľadom na záujem veľký záujem sa pristúpilo k aktuálnej novej výzve.

Z výzvy  na podporu verejnej zelene budú podporené:

• opatrenia na zníženie hluku (protihlukové steny a bariéry),
• budovanie krajinných prvkov (malé vodné plochy a toky, živé ploty),
• budovanie mestských prvkov (parky, zelené steny a strechy),
• podpora biodiverzity (zelené koridory pozdĺž cyklotrás, aleje, živé ploty,
• rozvoj zelene oddeľujúcej obytné zóny od priemyselných, komerčných a dopravných zón,
• zavedenie zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu,
• budovanie dažďových nádrží a ochladzovacie koridory,
• regenerácia vnútroblokov sídlisk v duchu ekologických princípov.

Podpora z novej výzvy je určená na projekty pre verejné priestory ako aj pre verejné priestory s režimom kontroly vstupu, akými sú školské a športové areály, areály nemocníc, botanických a zoologických záhrad a podobne. O nenávratný finančný príspevok sa môžu uchádzať obce a mestá, kraje, organizácie štátnej správy, vysoké školy, mimovládne organizácie, ale aj spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest. Žiadosti budú vyhodnocované v rámci jednotlivých hodnotiacich kôl výzvy, v ktorých budú predložené. 

Podrobné informácie sú dostupné na https://www.mpsr.sk/vyzva-na-predkladanie-zonfp-na-podporu-zelenej-infrastruktury-a-regeneraciu-vnutroblokov-sidlisk-kod-vyzvy-irop-po7-sc73-2021-87/1124-67-1124-17416/.

EU: Nové vlastné zdroje

Európska komisia navrhla vytvoriť pre rozpočet Európskej únie ďalšiu generáciu vlastných zdrojov, ktorá zahŕňa tri nové zdroje príjmov: prvý je založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach a tretí na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie („prvý pilier“) prerozdelí členským štátom EÚ. Očakáva sa, že nové zdroje príjmov v plnom tempe v rokoch 2026 – 2030 vygenerujú do rozpočtu EÚ v priemere až 17 miliárd eur ročne.

Navrhnuté vlastné zdroje majú pomôcť EÚ splácať finančné prostriedky, ktoré získala na financovanie grantovej časti nástroja NextGenerationEU. Z nových vlastných zdrojov by sa mal financovať aj Sociálno-klimatický fond.  Je základným prvkom navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy, ktorý napomôže, aby sa pri prechode na dekarbonizované hospodárstvo na nikoho nezabudlo.

Obchodovanie s emisiami v EÚ

Cieľom balíka Fit for 55 je v porovnaní s rokom 1990 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %, aby sme sa udržali na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050. Zahŕňa revíziu systému obchodovania s emisiami v EÚ. V budúcnosti sa obchodovanie s emisiami bude vzťahovať aj na odvetvie námornej dopravy, zvýši sa draženie kvót pre leteckú dopravu a zavedie sa nový systém pre budovy a cestnú dopravu.

V rámci súčasného systému obchodovania s emisiami v EÚ sa väčšina príjmov z dražieb emisných kvót prevádza do vnútroštátnych rozpočtov. Komisia navrhuje, aby v budúcnosti prúdilo do rozpočtu EÚ 25 % príjmov z obchodovania s emisiami EÚ. Pri bežnej prevádzke sa príjmy do rozpočtu EÚ v rokoch 2026 – 2030 odhadujú priemerne asi na 12 miliárd eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 priemerne 9 miliárd eur).

Okrem vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých cez nástroj NextGenerationEU by tieto nové príjmy financovali Sociálno-klimatický fond, ktorý má zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu a podporia sa z neho zraniteľné domácnosti, používatelia dopravy a mikropodniky pri investíciach do energetickej efektívnosti, nových systémov vykurovania a chladenia a čistejšej mobility. V prípade potreby sa môže použiť na dočasnú priamu podporu príjmu. Celkové finančné krytie fondu by v zásade zodpovedalo približne 25 % očakávaných príjmov z nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Cieľom mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach je znížiť riziko úniku uhlíka motivovaním výrobcov v krajinách mimo EÚ k zelenej transformácii svojich výrobných procesov. Uhlík bude pri dovoze spoplatnený sumou, ktorá by sa zaplatila, ak by bol tovar vyrobený v EÚ. Tento mechanizmus sa bude vzťahovať na cielený výber odvetví a bude plne v súlade s pravidlami WTO.

Komisia navrhuje prevádzať do rozpočtu EÚ 75 % príjmov generovaných týmto mechanizmom. V rokoch 2026 – 2030 sa príjmy do rozpočtu EÚ odhadujú v priemere asi na 1 miliardu eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 v priemere 0,5 miliardy eur). V prechodnom období 2023 – 2025 sa príjmy z tohto mechanizmu neočakávajú.

Reforma medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb

Vyše 130 krajín zapojených do inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov sa dohodlo na reforme medzinárodného daňového rámca: ide o dvojpilierové opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a tvorbe hodnoty. Signatárske krajiny predstavujú viac než 90 % celosvetového HDP. V prvom pilieri tejto dohody sa právo zdaňovať podiel tzv. zvyškových ziskov najväčších nadnárodných podnikov prerozdelí zúčastneným krajinám na celom svete. Komisia navrhuje, aby sa vlastný zdroj rovnal 15 % podielu zostatkových ziskov spoločností v rozsahu pôsobnosti, ktoré sa prerozdelia členským štátom EÚ.

Komisia sa zaviazala, že v roku 2022, keď sa dokončia podrobnosti inkluzívnej rámcovej dohody OECD/G20 o prvom pilieri, navrhne smernicu, ktorou sa bude dohoda o prvom pilieri vykonávať v súlade s požiadavkami jednotného trhu. Tento proces dopĺňa smernicu o druhom pilieri, v súvislosti s ktorou komisia prijala samostatný návrh. Kým sa dohoda sfinalizuje, príjmy do rozpočtu EÚ by mohli dosiahnuť približne 2,5 až 4 miliardy eur ročne.

SR: Ako udržateľný je váš domov?

Iba tretina majiteľov nehnuteľností (36 %) na Slovensku sa podľa  nového prieskumu skutočne zaujíma, aby výrobky zakúpené pri renovácii domu pochádzali z udržateľných materiálov. Top prioritou ostáva cenová dostupnosť (79 %).

Výsledky prieskumu, ktoré opisujú postoje Slovákov k rekonštrukcii domov a bytov a k otázkam súvisiacim s udržateľnosťou, zverejnila spoločnosť VELUX. Prieskum na vzorke 1.015 respondentov ukázal, že ich názory sa v otázke udržateľnosti pri rekonštrukcii rozchádzajú. Polovica respondentov súhlasila s tým, že výrobky by mali byť vyrobené udržateľným spôsobom a väčšina (70 %) uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou existujúce predmety použije opätovne. Kým 59 % by pri prerábke svojich obydlí výrobky upcyklovalo, 41 % by nakúpilo z druhej ruky. Pritom 19 % nájomcov a 10 % majiteľov bytov a domov uviedlo, že aspoň raz ročne do svojej domácnosti nakupujú nový nábytok. Vzhľadom na rastúcu popularitu trendov upcyklácie je preto veľmi dôležité, aby si spotrebitelia mohli kúpiť od!olný a kvalitný nábytok, ktorý vydrží skúšku času a nestojí veľa peňazí.

Zatiaľčo si spotrebitelia čoraz viac uvedomujú pojmy ako „fast fashion“ a vnímajú environmentálne dôsledky rýchloobrátkového tovaru, je potrebné zvýšiť transparentnosť aj v súvislosti s vplyvom rekonštrukcií na životné prostredie. Vzdelávaním spotrebiteľov o trvanlivosti výrobkov a pôvode materiálov použitých na výrobu tak môžu firmy pomôcť spotrebiteľom urobiť zodpovedné rozhodnutia.

Trend: Ekológia a trvalá udržateľnosť

Jednou z aktuálnych tém aj pre rok 2022 bude ekológia a trvalá udržateľnosť. V posledných rokoch sa o nich hovorí najmä na úrovni jednotlivcov s radami, ako môže každý z nás začať so zmenami od seba. O tie najzásadnejšie zmeny sa však môžu postarať veľké spoločnosti so značným vplyvom na celú spoločnosť a planétu. Aké konkrétne zmeny môžu realizovať?

1. Boj proti klimatickej zmene

O vplyve klímy na planétu a ľudí na klímu sa hovorí už niekoľko rokov. Na medzinárodnej úrovni pod dohľadom OSN sa začala skúmať v roku 1988, kedy vznikol Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC). Klimatickú zmenu sa napriek tomu doteraz nedarí vyriešiť ani zmierniť, naopak, scenáre do budúcnosti sú skôr pesimistické. Riešenia na jej zmiernenie súvisia predovšetkým s dosiahnutím tzv. uhlíkovej neutrality, teda vypúšťanie menej emisií CO2, na čom sa vo veľkej miere podieľa priemysel a veľké spoločnosti. Tie vedia ovplyvniť to, aký zdroj energie budú využívať, môžu upraviť svoje výrobné procesy tak, aby produkovali menej emisií a odpadu. Všetky zmeny sa nedajú uskutočniť hneď a naraz, dobrou správou je, že veľa spoločností si v rámci svojich strategických plánov vytyčuje veľmi konkrétne ciele, ktoré môžu k uhlíkovej neutralite prispieť. 

2. Redukcia plastov

Pri ekologických a udržateľných riešeniach nie je možné opomenúť otázku plastov. Tipov na to, ako obmedziť používanie plastov, je veľké množstvo, zmena však nikdy nebude dostatočná, ak nebude ukotvená aj legislatívne. V mnohých oblastiach sa to už deje. Podľa plánov celoeurópskej stratégie pre plasty majú byť všetky plastové obaly na trhu EÚ do roku 2030 recyklovateľné, spotreba jednorazových plastov sa zníži a zámerné používanie mikroplastov sa obmedzí Viaceré veľké spoločnosti sa touto situáciou zaoberajú už teraz. A nejde len o lokálne bezobalové obchody, ale aj veľkých globálnych hráčov ako Coca Cola, Unilever či Microsoft. Aj tieto spoločnosti sa pripojili a podpísali Globálny záväzok k novému plastovému hospodárstvu, ktorým sa zaviazali zbaviť sa zbytočných plastových obalov, používať recyklovateľné druhy plastov a obmedziť používanie tých jednorazových. Napríklad Unilever, ktorý zahŕňa viac ako 400 rôznych značiek, sa zaručil, že do roku 2025 odstráni problematické alebo nepotrebné plastové obaly, v prípade, že je to možné nahradí jednorazové obaly takými, ktoré sa dajú využívať opakovane a zabezpečí, aby sa 100 % plastových obalov dalo opätovne použiť, recyklovať alebo kompostovať. Spoločnosť Curaprox už dlhodobo vyzýva ľudí, aby použité kefky vrátili do predajní a mohli sa tak recyklovať a použiť na výrobu nových. Populárne reťazce DM drogerie markt či Kaufland už niekoľko rokov ponúkajú ľuďom kúpu kozmetických či čistiacich prostriedkov bez nutnosti zakúpenia nového obalu.

3. Ochrana vody

Aj voda a jej ochrana je pri výrobe dôležitým elementom. Priemyselná výroba ohrozuje ovzdušie, ale aj vodné toky, a pri výrobe sa ňou naozaj plytvá, čím sa ničí celý ekosystém. Lepšie ako predchádzať následkom, je postarať sa o ochranu vody a jej kvalitu pri priemyselných činnostiach, čo je opäť problém, ktorý spôsobujú veľké spoločnosti – a môžu ho aj vyriešiť. Aj v týchto oblastiach sme sa už pohli vpred a malé i väčšie firmy sa zaväzujú tieto problémy riešiť a prinášajú aj konkrétne plány. Napríklad spoločnosti ako PepsiCo, 3M, ale aj Microsoft či Facebook sa zaviazali do roku 2025 znížiť celkovú spotrebu vody vo svojej výrobe, ale aj kancelárskych priestoroch.

4. Podpora vedy

Podpora vedy a výskumu je pre trvalú udržateľnosť kľúčová. Podľa prieskumu, ktorý minulý rok realizovala spoločnosť 3M, dôvera ľudí vo vedu narastá. Súvisí to predovšetkým s pandémiou Covid-19, riešenie ktorej väčšina respondentov vidí vo vedeckej oblasti. Práve veda a výskum sú kľúčové pre zelenšiu budúcnosť našej planéty a veľké spoločnosti môžu svojim finančným i ľudským kapitálom prispieť k tomu, aby veda hľadala odpovede a riešenia v otázkach klimatickej zmeny, rozložiteľnosti plastov, znečistenia oceánov či ovzdušia. Aj na Slovensku môžeme pozorovať podporu vedy a vzdelania, o ktorú sa stará aj súkromný sektor a výsledkom ktorých je podpora environmentálnych aktivít.