EU: Nové vlastné zdroje

Európska komisia navrhla vytvoriť pre rozpočet Európskej únie ďalšiu generáciu vlastných zdrojov, ktorá zahŕňa tri nové zdroje príjmov: prvý je založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach a tretí na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie („prvý pilier“) prerozdelí členským štátom EÚ. Očakáva sa, že nové zdroje príjmov v plnom tempe v rokoch 2026 – 2030 vygenerujú do rozpočtu EÚ v priemere až 17 miliárd eur ročne.

Navrhnuté vlastné zdroje majú pomôcť EÚ splácať finančné prostriedky, ktoré získala na financovanie grantovej časti nástroja NextGenerationEU. Z nových vlastných zdrojov by sa mal financovať aj Sociálno-klimatický fond.  Je základným prvkom navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy, ktorý napomôže, aby sa pri prechode na dekarbonizované hospodárstvo na nikoho nezabudlo.

Obchodovanie s emisiami v EÚ

Cieľom balíka Fit for 55 je v porovnaní s rokom 1990 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 aspoň o 55 %, aby sme sa udržali na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050. Zahŕňa revíziu systému obchodovania s emisiami v EÚ. V budúcnosti sa obchodovanie s emisiami bude vzťahovať aj na odvetvie námornej dopravy, zvýši sa draženie kvót pre leteckú dopravu a zavedie sa nový systém pre budovy a cestnú dopravu.

V rámci súčasného systému obchodovania s emisiami v EÚ sa väčšina príjmov z dražieb emisných kvót prevádza do vnútroštátnych rozpočtov. Komisia navrhuje, aby v budúcnosti prúdilo do rozpočtu EÚ 25 % príjmov z obchodovania s emisiami EÚ. Pri bežnej prevádzke sa príjmy do rozpočtu EÚ v rokoch 2026 – 2030 odhadujú priemerne asi na 12 miliárd eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 priemerne 9 miliárd eur).

Okrem vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých cez nástroj NextGenerationEU by tieto nové príjmy financovali Sociálno-klimatický fond, ktorý má zabezpečiť sociálne spravodlivú transformáciu a podporia sa z neho zraniteľné domácnosti, používatelia dopravy a mikropodniky pri investíciach do energetickej efektívnosti, nových systémov vykurovania a chladenia a čistejšej mobility. V prípade potreby sa môže použiť na dočasnú priamu podporu príjmu. Celkové finančné krytie fondu by v zásade zodpovedalo približne 25 % očakávaných príjmov z nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy.

Mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach

Cieľom mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach je znížiť riziko úniku uhlíka motivovaním výrobcov v krajinách mimo EÚ k zelenej transformácii svojich výrobných procesov. Uhlík bude pri dovoze spoplatnený sumou, ktorá by sa zaplatila, ak by bol tovar vyrobený v EÚ. Tento mechanizmus sa bude vzťahovať na cielený výber odvetví a bude plne v súlade s pravidlami WTO.

Komisia navrhuje prevádzať do rozpočtu EÚ 75 % príjmov generovaných týmto mechanizmom. V rokoch 2026 – 2030 sa príjmy do rozpočtu EÚ odhadujú v priemere asi na 1 miliardu eur ročne (v rokoch 2023 – 2030 v priemere 0,5 miliardy eur). V prechodnom období 2023 – 2025 sa príjmy z tohto mechanizmu neočakávajú.

Reforma medzinárodného rámca dane z príjmov právnických osôb

Vyše 130 krajín zapojených do inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúšaniu základu dane a presun ziskov sa dohodlo na reforme medzinárodného daňového rámca: ide o dvojpilierové opatrenie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a tvorbe hodnoty. Signatárske krajiny predstavujú viac než 90 % celosvetového HDP. V prvom pilieri tejto dohody sa právo zdaňovať podiel tzv. zvyškových ziskov najväčších nadnárodných podnikov prerozdelí zúčastneným krajinám na celom svete. Komisia navrhuje, aby sa vlastný zdroj rovnal 15 % podielu zostatkových ziskov spoločností v rozsahu pôsobnosti, ktoré sa prerozdelia členským štátom EÚ.

Komisia sa zaviazala, že v roku 2022, keď sa dokončia podrobnosti inkluzívnej rámcovej dohody OECD/G20 o prvom pilieri, navrhne smernicu, ktorou sa bude dohoda o prvom pilieri vykonávať v súlade s požiadavkami jednotného trhu. Tento proces dopĺňa smernicu o druhom pilieri, v súvislosti s ktorou komisia prijala samostatný návrh. Kým sa dohoda sfinalizuje, príjmy do rozpočtu EÚ by mohli dosiahnuť približne 2,5 až 4 miliardy eur ročne.

SR: Ako udržateľný je váš domov?

Iba tretina majiteľov nehnuteľností (36 %) na Slovensku sa podľa  nového prieskumu skutočne zaujíma, aby výrobky zakúpené pri renovácii domu pochádzali z udržateľných materiálov. Top prioritou ostáva cenová dostupnosť (79 %).

Výsledky prieskumu, ktoré opisujú postoje Slovákov k rekonštrukcii domov a bytov a k otázkam súvisiacim s udržateľnosťou, zverejnila spoločnosť VELUX. Prieskum na vzorke 1.015 respondentov ukázal, že ich názory sa v otázke udržateľnosti pri rekonštrukcii rozchádzajú. Polovica respondentov súhlasila s tým, že výrobky by mali byť vyrobené udržateľným spôsobom a väčšina (70 %) uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou existujúce predmety použije opätovne. Kým 59 % by pri prerábke svojich obydlí výrobky upcyklovalo, 41 % by nakúpilo z druhej ruky. Pritom 19 % nájomcov a 10 % majiteľov bytov a domov uviedlo, že aspoň raz ročne do svojej domácnosti nakupujú nový nábytok. Vzhľadom na rastúcu popularitu trendov upcyklácie je preto veľmi dôležité, aby si spotrebitelia mohli kúpiť od!olný a kvalitný nábytok, ktorý vydrží skúšku času a nestojí veľa peňazí.

Zatiaľčo si spotrebitelia čoraz viac uvedomujú pojmy ako „fast fashion“ a vnímajú environmentálne dôsledky rýchloobrátkového tovaru, je potrebné zvýšiť transparentnosť aj v súvislosti s vplyvom rekonštrukcií na životné prostredie. Vzdelávaním spotrebiteľov o trvanlivosti výrobkov a pôvode materiálov použitých na výrobu tak môžu firmy pomôcť spotrebiteľom urobiť zodpovedné rozhodnutia.

Trend: Ekológia a trvalá udržateľnosť

Jednou z aktuálnych tém aj pre rok 2022 bude ekológia a trvalá udržateľnosť. V posledných rokoch sa o nich hovorí najmä na úrovni jednotlivcov s radami, ako môže každý z nás začať so zmenami od seba. O tie najzásadnejšie zmeny sa však môžu postarať veľké spoločnosti so značným vplyvom na celú spoločnosť a planétu. Aké konkrétne zmeny môžu realizovať?

1. Boj proti klimatickej zmene

O vplyve klímy na planétu a ľudí na klímu sa hovorí už niekoľko rokov. Na medzinárodnej úrovni pod dohľadom OSN sa začala skúmať v roku 1988, kedy vznikol Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC). Klimatickú zmenu sa napriek tomu doteraz nedarí vyriešiť ani zmierniť, naopak, scenáre do budúcnosti sú skôr pesimistické. Riešenia na jej zmiernenie súvisia predovšetkým s dosiahnutím tzv. uhlíkovej neutrality, teda vypúšťanie menej emisií CO2, na čom sa vo veľkej miere podieľa priemysel a veľké spoločnosti. Tie vedia ovplyvniť to, aký zdroj energie budú využívať, môžu upraviť svoje výrobné procesy tak, aby produkovali menej emisií a odpadu. Všetky zmeny sa nedajú uskutočniť hneď a naraz, dobrou správou je, že veľa spoločností si v rámci svojich strategických plánov vytyčuje veľmi konkrétne ciele, ktoré môžu k uhlíkovej neutralite prispieť. 

2. Redukcia plastov

Pri ekologických a udržateľných riešeniach nie je možné opomenúť otázku plastov. Tipov na to, ako obmedziť používanie plastov, je veľké množstvo, zmena však nikdy nebude dostatočná, ak nebude ukotvená aj legislatívne. V mnohých oblastiach sa to už deje. Podľa plánov celoeurópskej stratégie pre plasty majú byť všetky plastové obaly na trhu EÚ do roku 2030 recyklovateľné, spotreba jednorazových plastov sa zníži a zámerné používanie mikroplastov sa obmedzí Viaceré veľké spoločnosti sa touto situáciou zaoberajú už teraz. A nejde len o lokálne bezobalové obchody, ale aj veľkých globálnych hráčov ako Coca Cola, Unilever či Microsoft. Aj tieto spoločnosti sa pripojili a podpísali Globálny záväzok k novému plastovému hospodárstvu, ktorým sa zaviazali zbaviť sa zbytočných plastových obalov, používať recyklovateľné druhy plastov a obmedziť používanie tých jednorazových. Napríklad Unilever, ktorý zahŕňa viac ako 400 rôznych značiek, sa zaručil, že do roku 2025 odstráni problematické alebo nepotrebné plastové obaly, v prípade, že je to možné nahradí jednorazové obaly takými, ktoré sa dajú využívať opakovane a zabezpečí, aby sa 100 % plastových obalov dalo opätovne použiť, recyklovať alebo kompostovať. Spoločnosť Curaprox už dlhodobo vyzýva ľudí, aby použité kefky vrátili do predajní a mohli sa tak recyklovať a použiť na výrobu nových. Populárne reťazce DM drogerie markt či Kaufland už niekoľko rokov ponúkajú ľuďom kúpu kozmetických či čistiacich prostriedkov bez nutnosti zakúpenia nového obalu.

3. Ochrana vody

Aj voda a jej ochrana je pri výrobe dôležitým elementom. Priemyselná výroba ohrozuje ovzdušie, ale aj vodné toky, a pri výrobe sa ňou naozaj plytvá, čím sa ničí celý ekosystém. Lepšie ako predchádzať následkom, je postarať sa o ochranu vody a jej kvalitu pri priemyselných činnostiach, čo je opäť problém, ktorý spôsobujú veľké spoločnosti – a môžu ho aj vyriešiť. Aj v týchto oblastiach sme sa už pohli vpred a malé i väčšie firmy sa zaväzujú tieto problémy riešiť a prinášajú aj konkrétne plány. Napríklad spoločnosti ako PepsiCo, 3M, ale aj Microsoft či Facebook sa zaviazali do roku 2025 znížiť celkovú spotrebu vody vo svojej výrobe, ale aj kancelárskych priestoroch.

4. Podpora vedy

Podpora vedy a výskumu je pre trvalú udržateľnosť kľúčová. Podľa prieskumu, ktorý minulý rok realizovala spoločnosť 3M, dôvera ľudí vo vedu narastá. Súvisí to predovšetkým s pandémiou Covid-19, riešenie ktorej väčšina respondentov vidí vo vedeckej oblasti. Práve veda a výskum sú kľúčové pre zelenšiu budúcnosť našej planéty a veľké spoločnosti môžu svojim finančným i ľudským kapitálom prispieť k tomu, aby veda hľadala odpovede a riešenia v otázkach klimatickej zmeny, rozložiteľnosti plastov, znečistenia oceánov či ovzdušia. Aj na Slovensku môžeme pozorovať podporu vedy a vzdelania, o ktorú sa stará aj súkromný sektor a výsledkom ktorých je podpora environmentálnych aktivít.

Vianoce 2021: V kruhu rodiny

Najkrajšie sviatky roka sa budú na Slovensku niesť v duchu tradičných Vianoc v kruhu najbližších. Aktuálne pandemické opatrenie, ktoré umožňuje cestu za rodinou, využije až 75,3 % Slovákov, čo potvrdzuje aktuálny on-line vianočný prieskum nákupného centra VIVO! Bratislava. Vianoce tak väčšina z nás strávi s rodinou a na stole nebudú chýbať tradičné jedlá.

Pandémia Covid-19 ovplyvnila v menšej miere rozpočet na tohoročné Vianoce až takmer polovici Slovákov, čo potvrdzujú čísla z on-line dotazníka uskutočneného v decembri 2021 na vzorke 1.027 respondentov. Tretina Slovákov má na Vianoce vyhradených zhruba 200 eur vrátane stravy a darčekov, pričom 24,1 % disponuje rozpočtom 300 eur a 23,8 % až 400 eurami. Až 92 % opýtaných Slovákov potvrdilo, že potraviny na sviatočný stôl si zadovážia osobne v supermarkete alebo v nákupnom centre a len 8 % využije formu donáškovej služby niektorých potravinových reťazcov. Zaujímavým je aj zistenie, že až 71 % zo zapojených respondentov siahne prevažne po zľavnených výrobkoch. Čo sa týka samotných darčekov pod vianočný stromček, najviac Slováci minú na oblečenie (63,9 %), drogériu (59,6 %), knihy (56,5 %) a hračky (47,2 %). Aby sa vyhli stresu, vianočné nákupy si až polovica z nich načasovala mesiac pred sviatkami a tretina ich realizovala zhruba dva týždne pred Štedrým dňom, na poslednú chvíľu si nechávajú dokupovanie čerstvých potravín. 

Aj keď by sa mohlo zdať, že moderná doba môže mať negatívny vplyv na zaužívané vianočné tradície, nie je tomu tak. Až trištvrte Slovákov totiž potvrdilo, že Vianoce strávi doma v kruhu rodiny, za ktorou plánuje vycestovať. A čo nebude chýbať na sviatočnom stole? V rámci kresťanských zvykov aj tento rok dodrží väčšina členov slovenských domácností pôst, pričom rebríček najčastejších jedál tvorí majonézový zemiakový šalát s rybou (85,8 %), oblátky s medom, kapustnica, vianočné koláče, jablká, cesnak, orechy a medovníky. Z prieskumu vyšlo najavo, že väčšina moderných gazdiniek (66,7 %) uprednostní zakúpenie koláčikov pred ich pečením a nebude vyvárať viac než inokedy. Až 64,2 % Slovákov si tento rok vyzdobí umelý vianočný stromček, ostatní sa budú tešiť atmosfére živého vianočného stromčeka.

Vianoce 2021: Zdravé a veselé

Sviatky sú často spúšťačmi nadmerného a nevhodného jedenia. Odborníčky na zdravú výživu, diabetes a pohyb z Biomedicínskeho centra SAV pripomínajú niekoľko zásad, ktoré nám pomôžu predísť tráviacim ťažkostiam a vychutnať si vianočné sviatky v zdraví.

„Zvýšené pracovné či osobné napätie sa môže premietnuť až do emocionálneho prejedania. Sú aj takí jedinci, ktorí jedlom alebo pitím umocňujú svoj pocit pohody. Nerešpektujú pritom pocit sýtosti a jedia aj keď už ‚majú dosť‘, len preto, lebo im to chutí a majú z jedla pôžitok“, vysvetľuje Adela Penesová, ktorá zároveň pripomína, že práve počas Vianoc prichádzajú ľudia najčastejšie na pohotovosť so žlčníkovými záchvatmi, podráždeným žalúdkom či so zápalom pankreasu. Rizikom počas Vianoc nemusí byť len nadmerné jedenie, ale aj zanedbanie pohybu. Odborníčky preto apelujú, aby sme boli aktívni aj počas sviatkov. „Práve zvýšenie výdaja energie pri pohybe nám môže pomôcť vyrovnať sa s extra vianočnými kalóriami tak, že ich spálime a neuložíme do našej tukovej ‚špajzy‘“, dodáva Barbara Ukropcová a zdôrazňuje, že každodenný pohyb je najlepším darčekom, ktorý môžeme darovať svojmu zdraviu. Náš metabolizmus nemá „prázdniny“ a preto nikdy nie je neskoro (a to ani v dôchodkovom veku) začať cvičiť, zdravšie sa stravovať a byť aktívny. 

Zdravý jedálniček: Denne si doprajte 1-2 porcie ovocia a 3-4 porcie zeleniny (až 500 g), ideálne čerstvú, dusenú alebo kvasenú. Pridajte k tomu malú hrsť orechov (cca 30g). Aj na Vianoce platí ‚hokejové pravidlo‘: tanier si pomyselne rozdeľte na tretiny, 1/3 majú tvoriť kvalitné bielkoviny, 1/3 škrobová príloha (zemiakový šalát, ryža) a 1/3 taniera má tvoriť zelenina. Preferujte potraviny s obsahom vlákniny a celozrnné pečivo. Jedlo nepresoľujte. Koláče a sladkosti pripravujte s nižším obsahom cukru. Nepreháňajte to s alkoholom.

Štedrá večera: Tradičný štedrovečerný pokrm, kapor, nemusí byť vysmážaný. Lepšie je rybu upiecť, dochutiť bylinkami, citrónovou šťavou či zapiecť so zeleninou. Zemiakový šalát si doprajte v zdravšej verzii. Majonézu nahraďte smotanou, prípadne bielym jogurtom, alebo ho urobte s citrónovou šťavou. Nezabudnime ani na zeleninový šalát. Súčasťou štedrovečerného menu býva aj sýta šošovicová polievka či kapustnica. V minulosti boli tradične bez mäsa. Naši predkovia tiež dodržiavali pôst a prvé jedlo, ktoré jedli na Štedrý deň bola až večera. Inšpirujme sa týmito zvykmi.

Nezanedbajte pitný režim: Pite predovšetkým vodu a nealkoholické nekalorické nápoje (minerálky, bylinkové čaje a pod.). Odporúčaný denný príjem tekutín je pre dospelého človeka cca 30-40 ml na kg telesnej hmotnosti, tj. približne 2-3 litre. Ak už siahnete po sýtených sladených a kolových nápojoch, nepreháňajte to. Jeden pohár a dosť. Pol litra takéhoto nápoja môže obsahovať až 55g cukru, čo je 11 čajových lyžičiek a energeticky až 220 kCal/920 kJ. Alkoholické nápoje môžu mať vysoký obsah kalórií aj pre obsah etanolu a cukru (1g etanolu dáva až 7 kCal/30 kJ, 1 g cukru nám dáva 4 kCal/17 kJ). Neexistuje síce bezpečná dávka alkoholu (etanol je karcinogén 1. triedy), ak si ho už dáte, vyhnite sa nárazovému pitiu („binge drinking“). Môže to spustiť srdcové arytmie (napr. fibriláciu predsiení).

Zdravšie pečenie: Podľa najnovších údajov o spotrebe potravín skonzumuje priemerný Slovák až 87g cukru denne (17 čajových lyžičiek), čo je viac ako dvojnásobok toho, čo odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (30 g denne pre dospelého človeka, vrátane ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov). Hľadajte zdravšie recepty na koláče. Pri pečení je lepšie použiť celozrnnú múku (resp. aspoň polovicu, prípadne tretinu bielej múky nahradiť celozrnnou), použite rastlinné tuky (NIE však tropické oleje alebo margaríny obsahujúce palmový či kokosový tuk), pridávajte menšie množstvo cukru, preferujte med alebo iné prírodné sladidlá. Určite menej zaťažujúce budú koláčiky s ovocím, bez mastných maslových krémov. ‚Dobré zdravé tuky‘ môžeme dostať do koláčikov ak pridáme mak, orechy (vlašské, lieskové, mandle a pod), či semienka (ľanové, sezamové, tekvicové, slnečnicové).

Vedomé jedenie (Mindful eating): Naučte sa robiť veci dnes, v tomto okamihu. Osvojte si princípy všímavosti (angl. „mindfulness“). Ide o tréning, ktorého cieľom je vyrovnanosť, emočná stabilita a vnútorná spokojnosť. Znamená to byť prítomný v okamihu a sústrediť sa na to, čo práve robíme. Napríklad, ak jeme, nebuďme pritom na sociálnych sieťach, pred monitorom počítača či televízora. Naučí nás to prekonať pohodlnosť (až lenivosť), ale aj vypnúť „automatizmy“ - aktivity, ktoré robíme stereotypne, bez rozmýšľania.

Nezabudnite na pohyb: Každý deň si doprajme pobyt na čerstvom vzduchu, či už ste na horách alebo nie. Využime každú možnosť vyjsť von, aktívne sa hýbať, prípadne stráviť čas v prírode. Chôdza je najprirodzenejší pohyb, preto sa snažme denne chodiť aspoň na hodinové prechádzky svižným tempom. Pri takejto prechádzke môžeme spáliť okolo 250-300 kalórií. Pobyt na čerstvom vzduchu, v prírode či pri chodení alebo lyžovaní môže naše zdravie a pocit pohody len posilniť. Ideálne je si každý deň (alebo aspoň väčšinu dní v týždni) zacvičiť „do spotenia“. Možnosti zacvičiť si s trénerom ponúkajú aj videá či on-line tréningy Centra výskumu pohybovej aktivity BMC SAV, ktoré sú dostupné na facebookovej stránke BMC SAV. Darujme si pohyb každý deň – je to jeden z najlepších darčekov pre zdravie.

Vianoce bez neželaného vírusového hosťa: Prežite sviatky radšej vo svojej bubline. So širšou rodinou či známymi sa stretnite vonku na prechádzke a stále dodržiavajte ROR (ruky – odstup – rúško). Aj keď sme zodpovední a zaočkovaní, stále na COVID-19 môžeme ochorieť a nik predsa nechce sviatky tráviť v posteli.