Vianoce 2021: Väčšina Slovákov minie za darčeky menej

Inflácia a stúpajúce ceny tovarov aj služieb negatívne doľahli aj na tohtoročné predvianočné nakupovanie darčekov. Napäté rodinné rozpočty v mnohých domácnostiach jednoducho nestíhajú utiahnuť väčšie výdavky, ktoré každoročne súvisia s blížiacimi sa Vianocami. Pre rastúcu infláciu viac ako polovica Slovákov minie za darčeky menej peňazí. Takmer pätina opýtaných sa v prieskume pre Home Credit vyjadrila, že radšej ich nakúpili skôr, pretože podľa nich bude tesne pred Vianocami všetko drahšie. Vyše 20 percent respondentov sa vyjadrilo, že zdražovanie neriešia a neovplyvní ich výber a ani počet nakúpených darčekov. Takmer 15 percent zase čaká na zľavy a výpredaje a nevadí im nakupovať ani po Vianociach. Našli sa aj 4 percentá takých, ktorí nebudú nakupovať žiadne darčeky.

Koľko vlastne míňame za veci, ktorými obdarúvame na Vianoce svojich blízkych? Až osem z desiatich Slovákov sa s investíciami do všetkých darčekov zmestí pod hranicu 400 eur. Jeden zo sto si však dovolí minúť až do 2.000 eur. Keď sa pozrieme na to, odkiaľ berú Slováci peniaze na vianočné darčeky, tak je to predovšetkým z bežnej výplaty, čo uvádza viac ako 70 % opýtaných. Potom sú to úspory, z ktorých darčeky financuje takmer 40 % ľudí. Pôžičku u finančnej spoločnosti v tomto prípade riešia len dvaja zo sto opýtaných. „Elementárne rada je, aby sa ľudia na Vianoce zbytočne nezadlžovali. Na druhej strane, ak bude obdarovanému človeku vysnívaný darček slúžiť podstatne dlhšiu dobu, ako ho budete splácať, je to samozrejme možné. Aj tu však treba postupovať s rozvahou. Vhodné je využívať trebárs úverové služby, ktoré ponúkajú nulové splátky. Napríklad, ak sa na kreditnej karte načas splácajú minuté peniaze, je často výhodnejšia a prináša aj množstvo zliav. Ďalšou možnosťou je služba buy now pay later, ktorá umožňuje zaplatiť za kúpený tovar neskôr. Vždy je ale nutné si poriadne spočítať, či rozdiel medzi vašim mesačným príjmom a výdavkami pokryje výšku akejkoľvek splátky", radí Miroslav Zborovský.

Trend prechodu z tradičného nakupovania v kamenných obchodoch do on-line priestoru ešte viac urýchlila aj pandémia koronavírusu. Realita je dnes teda taká, že v e-shopoch sa z roka na rok nakupuje stále viac akéhokoľvek tovaru, vianočné darčeky nevynímajúc. Najviac Slovákov (takmer 48 %) kupuje dnes v režime – väčšinu darčekov on-line, zvyšok v kamennej prevádzke. Neistá súčasná doba, ktorú sprevádzajú lockdowny, rôzne obmedzenia, zákazy cestovania či zatvorené prevádzky hotelov a penziónov sa odráža aj na výbere darčekov. Dovolenku pod stromček kupujú len 2 % Slovákov, no darčekové poukazy sa zase uplatnili oveľa viac, daruje ich viac ako 15 percent opýtaných.

On-line: Boj s dezinformáciami

Keďže boj s dezinformáciami je nadľudská úloha, Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT) chce pri ňom využiť umelú inteligenciu. Algoritmy umelej inteligencie sa však najprv potrebujú naučiť rozoznávať dezinformácie od ľudí. KInIT preto vytvoril nástroj, pomocou ktorého môžu ľudia označovať (anotovať) manipulatívne a falošné články a príspevky na sociálnych sieťach. Na anotovanie si stačí stiahnuť rozšírenie do prehliadača.

KInIT Označovač bude slúžiť ako prvý krok na učenie sa umelej inteligencie o slovenských dezinformáciách. Takáto umelá inteligencia sa v zahraničí využíva napríklad ako pomoc a podpora pre ľudí, ktorí overujú fakty (fact-checkerov). V súčasnosti je však k dispozícii veľmi málo dát o slovenských dezinformačných stránkach. KInIT preto pozýva všetkých, ktorí chcú prispieť k nazbieraniu potrebných údajov, aby si to vyskúšali na www.oznacuj-dezinfo.kinit.sk. „Keďže ide o prvú takúto slovenskú iniciatívu, každá odoslaná anotácia je pre nás dobrá. Čím viac anotácií získame od ľudí, tým lepšie výsledky dosiahne umelá inteligencia, pre ktorú budú tieto anotácie využité”, hovorí výskumník Branislav Pecher. Samotné učenie algoritmov umelej inteligencie funguje na báze vzorov, ktoré im odhalia, ako niečo vyzerá. Anotácie článkov budú slúžiť ako signály, ktoré určia, že môže ísť o dezinformáciu. Tie budú následne použité ako vzory pre umelú inteligenciu, aby sa takéto signály naučila automaticky odhaľovať.

Anotátori na www.oznacuj-dezinfo.kinit.sk nájdu nástroj, ako aj všetky potrebné inštrukcie a tutoriál na označovanie problematického obsahu. Nástroj je dostupný pre kohokoľvek, no najlepšie ho využijú tí, ktorých falošné a manipulované správy trápia. Takými môžu byť ľudia s vyššou úrovňou informačnej gramotnosti, odborníci na dezinformácie, novinári, ale aj odborníci na rôzne témy, o ktorých sa dezinformácie šíria (od astronómov až po zdravotníkov). V KInITe v uplynulých dňoch prebehlo testovanie nástroja a zber spätnej väzby. Anotátori, ktorí sa doteraz zapojili, takúto aktivitu ocenili a veria, že takto môžu s obrovským množstvom manipulatívneho obsahu aspoň niečo urobiť. 

Vianoce 2021: Koľko si priplatíme za oblečenie, elektroniku či hračky?

Na základe údajov Štatistického úradu SR dosiahla inflácia na Slovensku v novembri úroveň až 5,6 %, čo je najvyšší rast za posledných zhruba 17 rokov. Je teda zrejmé, že tohtoročné Vianoce budú drahšie ako tie minuloročné. Pozreli sme sa preto bližšie na to, koľko si priplatíme za niektoré vianočné darčeky a za štedrovečernú večeru.

Pred tohtoročnými sviatkami si pri nákupe vianočných darčekov zväčša priplatíme. Oblečenie a obuv vychádza v priemere o 2 % viac ako vlani. Ide o časté a obľúbené darčeky pod stromček. Väčšina takéhoto tovaru je ale dnes drahšia ako vlani. Za dámske nohavice, kožennú bundu či pánske sako zaplatíme síce len o 1 až 2 % viac, ale napríklad zimné kabáty, pulóvre, pánske obleky a dámske sukne nás vyjdú o 5 až 7 % drahšie ako vlani. Čoraz obľúbenejším darčekom sa stáva elektronika, predovšetkým v čase pandémie, kedy sme sa stali viac odkazaní na on-line svet. Čipová kríza ale viedla k tomu, že niektorých výrobkov je na trhu nedostatok a ich ceny išli výraznejšie nahor. Tablety a smartfóny vychádzajú drahšie v priemere o 3 %, LED televízor o 6 %, počítač takmer o 8 % a za notebook si priplatíme až 13 %. Podobne je to aj s domácou elektronikou a zariadením do domácnosti. Napríklad elektrický kuchynský robot je oproti vlaňajšku drahší o 10 %. A odšťavovač, nová chladnička či rýchlovarná kanvica nás vyjde priemerne o 6 % viac. Nedostatkovým tovarom sa počas krízy stali napríklad aj bicykle. Tie nás tento rok vychádzajú priemerne o 12 % drahšie. A priplatíme si aj pri kúpe hračiek pre najmenších. Plyšové hračky, bábiky, stavebnice, stolové hry či lopty sú oproti minulému roku drahšie o 2 až 6 %. 

Ako sa vyvíjajú ceny potravín pred Vianocami? Potraviny boli v novembri medziročne drahšie až o 4,5 %. Zatiaľčo v prvom polroku ceny potravín medziročne klesali, tak zhruba od júna tempo ich cenového rastu výrazne zrýchľuje. Vianočné nákupy potravín nás teda tento rok vychádzajú v priemere o 4 až 5 % viac ako vlani. Samozrejme ale záleží hlavne od toho, ktoré potraviny zvykneme nakupovať. Napríklad až desiatky percent si priplatíme pri nákupe viacerých druhov zeleniny a ovocia a tiež masla či rastlinného oleja. Pri iných zase dokážeme aj nejaké to euro ušetriť. Analytička Jana Glasová zostavila cenovú hitparádu základných potravín, ktoré pred Vianocami často vkladáme do nášho nákupného košíka. Na čele sa nachádzajú viaceré druhy zeleniny, pričom najvýraznejší medziročný rast zaznamenal petržlen, ktorý je až o 51 % drahší než vlani. Nasleduje maslo s nárastom ceny o takmer 30 %. Cenový rast v rozmedzí 20 až 28 % dosiahli ešte viaceré druhy zeleniny a ovocia – zeler, kiwi, mrkva a kapusta. Dvojcifernému cenovému rastu sa nevyhli ani viaceré mliečne výrobky (okrem masla aj kyslá smotana a syr Eidam). O 9 % drahšie je aj trvanlivé mlieko a jogurty. Tohtoročné sviatky si priplatíme aj napríklad za tradičný zemiakový šalát. Cena zemiakov medziročne vzrástla o 10 % a vajíčka sú drahšie o 11 %. Majonéza a sterilizované uhorky a hrášok vychádzajú o 7 - 8 % viac než vlani. Ceny kaprov síce zo štatistík nepoznáme, ale drahšie ako pred rokom nás tieto Vianoce vychádza aj rybacie filé a filety, a to o 7 %, a mrazené ryby o zhruba 3 %. Lacnejšie si ale budeme môcť na vianočný stôl pripraviť kapustnicu. Znížila sa totiž nielen cena klobásy (o -1 %), ale aj kvasenej kapusty o -4 %. Klesli aj ceny bravčového mäsa, a to o -4 až -6 %. A koľko nás vyjde pečenie vianočných koláčov? Maslo zdraželo o 29 %, rastlinný olej o 22 % o vajíčka aj kvasnice išli hore zhruba o desatinu. Pšeničná múka je drahšia o 8 %, cukor o cca 7 % a rovnako 7 % si priplatíme aj za margarín, včelí med či džem. Hlbšie do vrecka musíme tento rok zväčša siahnuť aj pri kúpe mäsa a mäsových výrobkov. Šunka, šunková saláme a slanina sú drahšie zhruba o 3 %. Ceny kuracieho mäsa išli hore o 4 až 6 %. No a najvýraznejší cenový rast dosiahlo hovädzie mäso, a to o 5 až 9 %. Lacnejšie ako vlani je jedine bravčové mäso, a to o -4 až -6 %. Najvýraznejšie medziročne zlacneli jablká, a to až o -14 %. Pomaranče sú lacnejšie o -9 % a uhorky o -7 %. Približne -6 % ušetríme aj pri kúpe papriky, uhoriek, karfiolu či bravčového karé.

EU: Investície do výskumu a vývoja

Podľa aktuálneho prehľadu výsledkov investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ zvýšili spoločnosti so sídlom v Európskej únii napriek celkovo náročnej hospodárskej situácii v roku 2020 investície do výskumu a vývoja v odvetviach zdravotníctva a služieb info - komunikačných technológií (IKT). Únia patrí aj naďalej medzi lídrov v oblasti ekologických patentov s vysokou hodnotou a ekologických patentov v energeticky náročných priemyselných odvetviach, čo odzrkadľuje jej prechod ku klimatickej neutralite.

Konkrétne spoločnosti so sídlom v EÚ zvýšili investície do výskumu a vývoja v odvetviach zdravotníctva (10,3 %) a služieb IKT (7,2 %) ale pomalším tempom než spoločnosti so sídlom v USA a Číne. Celkové investície spoločností EÚ do výskumu a vývoja sa po prvýkrát za 10 rokov znížili, a to najmä v dôsledku oslabenia výskumu a vývoja v automobilovom, leteckom a kozmickom priemysle a odvetví obrany. V roku 2020 spoločnosti so sídlom EÚ znížili svoje celkové investície o 2,2 %. Spoločnosti v USA zvýšili svoje celkové investície do výskumu a vývoja o 9,1 % a spoločnosti v Číne o 18,1 %. Spoločnosti so sídlom v USA a Číne zvýšili počas krízy spôsobenej koronavírusom svoj podiel na výskume a vývoji v určitých odvetviach, ako je zdravotníctvo (USA: 17,9 %, Čína: 30,7 %), služby IKT (USA: 12,4 %, Čína: 21,2 %) a výroba pre IKT (USA: 7,8 %, Čína: 11,5 %). Hoci pandémia posilnila rýchlo rastúce odvetvia služieb IKT a zdravotníctva na celom svete, ťažko zasiahla veľmi tradičné odvetvia, akými sú automobilový priemysel (– 4,3 %), letecký a kozmický priemysel a obrana (– 17 %). Automobilový priemysel je pre spoločnosti z EÚ najdôležitejším odvetvím, v ktorom sa investuje do výskumu a vývoja, a preto aj prispel k celkovému poklesu investícií v oblasti výskumu a vývoja. Napriek tomu sa 14 spoločností z EÚ dostalo do skupiny 50 najlepších spoločností spomedzi 2.500 najväčších investorov do výskumu a vývoja. 

Na celosvetovej úrovni preukázali investície do priemyselného výskumu a vývoja počas krízy spôsobenej koronavírusom svoju odolnosť. V roku 2020 zaznamenali rast o 6 % už jedenásty rok po sebe. Naproti tomu došlo v roku 2020 k výraznému zníženiu kapitálových výdavkov, čistého predaja a prevádzkových ziskov. Celkový pozitívny trend v oblasti investícií do výskumu a vývoja naznačuje, že spoločnosti sú orientované na budúcnosť a pripravujú sa na obnovu udržiavaním alebo zvyšovaním investícií do výskumu a vývoja napriek tomu, že museli znížiť iné výdavky a ich príjmy klesajú. Význam odvetvia IKT, zdravotníctva a automobilového priemyslu z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti výskumu a vývoja dokazuje skutočnosť, že celkové výdavky na výskum a vývoj sa od roku 2010 v týchto troch odvetviach viac ako zdvojnásobili, pričom v prípade služieb IKT sa dokonca strojnásobili. Pokiaľ ide o hodnotenie z hľadiska úrovne investícií spoločností, odvetvie IKT sa sústavne nachádza na vrchole prehľadu výsledkov, čo zdôrazňuje rastúcu digitalizáciu svetového hospodárstva. V roku 2020 sa na piatich najlepších pozíciách umiestnili spoločnosti z digitálneho odvetvia. 

Trend: Elektronický upcycling

Myšlienky minimalizmu, ekológie a zodpovedného prístupu k nakupovaniu možno uplatniť aj pri výbere vianočných darčekov. Udržateľné alternatívy, repasovaná elektronika či nákup z druhej ruky sú momentálne trendom, ktorý bude stále zreteľnejší. Tieto Vianoce tak môžete potešiť obdarovaného, ale aj našu planétu.

Darček z druhej ruky síce môže znieť ako oxymoron, v skutočnosti však môže ísť o originálnu a kvalitnú voľbu, ktorá sa nebude od nového produktu líšiť funkcionalitou, iba nižšou cenou. Možností na výber je dnes už naozaj veľa a uvedomujú si to aj Slováci. Podľa prieskumu spoločnosti Swappie až 53 % zákazníkov vie, že repasovaný mobilný telefón je alternatívou ku kúpe nového zariadenia. Myšlienka upcyclingu nie je nová a už dlhšie ju poznáme napríklad pri oblečení zo second handov. Pri smartfónoch sa však ide o relatívne mladý trend reagujúci na veľmi rýchle tempo vývoja elektroniky, pri ktorej sme si zvykli zariadenia vymieňať v pravidelných intervaloch. Podľa dát z prieskumu až 60 % Slovákov je zvyknutých vymieňať svoj smartfón v intervale 2 až 3 rokov. Pri využívaní repasovaných telefónov by sa táto doba mohla predĺžiť ešte o niekoľko rokov navyše, čo by bola určite dobrá správa pre našu planétu.

Dlhodobým problémom, ktorý významne nahráva upcyclingu pri elektronike sú najmä chýbajúce čipy. Tento stav už dlhšie ohrozuje trh s grafickými kartami a hernými konzolami. V posledných mesiacoch sa tu pridali aj chýbajúce súčiastky k televízorom, automobilom a k novým smartfónom. Situáciu komplikovali poruchy a odstávky v továrňach na výrobu polovodičov, ako aj skutočnosť, že väčšina z nich sa nachádza vo východnej Ázii a obchodovanie s týmto regiónom ovplyvnila logistická kríza. Pandémia tiež vážne zaťažila globálne dodávateľské reťazce a nepriamo prispela k nedávnemu veľkému nárastu cien energií a surovín. „Môžeme hovoriť o súhre nepriaznivých okolností, ktoré nastali práve vtedy, keď tradične najviac nakupujeme pred blížiacimi sa sviatkami. Futurológovia pred takýmito udalosťami varovali už pred polstoročím keď tvrdili, že jedného dňa nám dôjdu suroviny. A hoci mali na mysli najmä ropu, nedostatok viacerých vzácnych kovov a ich komponentov dnes ohrozuje výrobu zariadení, ktoré potrebujeme na komunikáciu a zábavu“, upozorňuje Janne Korpela. Aj z týchto dôvodov môže byť praktickejším, ale aj zodpovednejším riešením kúpa repasovaných smartfónov a to aj v prípade, že ide o vianočný darček.