SR: Jedlo si vychutnávame najmä s rodinou

Hoci pri varení, stolovaní a nakupovaní potravín existujú medzi generáciami Slovákov rozdiely, väčšina si za jeden stôl sadá najmä s najbližšou rodinou. Bez ohľadu na vek je pre nás dôležitá kvalita potravín, a viac ako polovica mladých respondentov pri príprave jedál rada experimentuje. Pre takmer tri štvrtiny (71 %) opýtaných mladých ľudí je najdôležitejším faktorom pri nákupe potravín ich cena, 70 % starších respondentov si zas všíma aj čistotu v predajni.

Slováci si jedlo radi vychutnávajú v spoločnosti iných ľudí, a to nielen počas blížiacich sa Vianoc. Potvrdil to medzigeneračný prieskum o stolovaní a varení, ktorý realizovala agentúra 2muse pre spoločnosť BILLA (1.217 respondentov, z toho 311 respondentov vo veku 16-30 rokov a 270 nad 60 rokov, júl 2021). Mladí a rovnako aj starší opýtaní si k spoločnému stolu najčastejšie sadajú s najbližšou rodinou a príbuznými. Na rozdiel od tých skôr narodených si však mladšia generácia jedlo často vychutnáva aj v prítomnosti priateľov či kolegov v práci. Väčšina mladých respondentov (84 %) si tiež jedlo dokáže vychutnať osamote. Starší respondenti zas súhlasili s tým, že spoločné stolovanie je dôležité najmä pre deti (95%), upevňuje vzťahy v rodine (95 %) a prináša pocit spolupatričnosti (88 %). Obe generácie považujú spoločné stolovanie za zvyk a tradíciu či za príležitosť stretnúť sa s ľuďmi.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že väčšina opýtaných Slovákov varí každý deň alebo niekoľkokrát do týždňa, pričom staršia generácia o niečo častejšie ako mladšia. Obidve skupiny ľudí rady pripravujú už odskúšané jedlá a uprednostňujú varenie z kvalitných surovín. Zatiaľčo takmer polovica (46 %) starších respondentov však rada varí pre rodinu a príbuzných, rovnako sa vyjadrila iba tretina mladých (35 %). Rozdiely medzi generáciami sa prejavujú aj v používaní slovenských produktov domácej a regionálnej výroby – pri varení ich určite preferuje 41 % starších respondentov, ale len štvrtina (26 %) mladých. Pre staršiu generáciu sú pri príprave jedál určite dôležité zdravé potraviny (41 %), pričom rovnako sa vyjadrilo 31 % neskôr narodených respondentov. Odlišnosti medzi generáciami možno nájsť aj v čase strávenom v kuchyni. Kým každý tretí mladý respondent (32 %) uprednostňuje uvariť si rýchle jedlo, rovnako odpovedalo iba 17 % starších opýtaných zákazníkov. Takmer tretina (31 %) mladých respondentov deklaruje, že pri príprave jedál určite experimentuje, čo však neplatí o staršej generácii, z ktorej sa takto vyjadril iba každý piaty opýtaný (21 %). Mladí ľudia si tiež oveľa častejšie zvyknú prichystať jedlá, ktoré okúsili v zahraničí. V prieskume sa tiež zistilo, že generáciám sa pod pojmom skvelé jedlo v mysli vynoria aj konkrétne pokrmy. Mladšia generácia si skvelé jedlo spája napríklad s kuraťom so zemiakovou kašou, rezňom a šalátom, bryndzovými haluškami, ale aj pizzou, kebabom či čínskymi a ázijskými pokrmami. Starší opýtaní zákazníci si zas doprajú hovädzí guláš, vtáčie mlieko, kvalitné mäso, slovenskú bryndzu alebo steak.

Ľudia pri nákupe potravín dbajú najmä na kvalitné a čerstvé potraviny, a výrazne zaváži aj široký sortiment v predajni. Pre takmer všetkých opýtaných zákazníkov je dôležitá kvalita potravín v obchodoch, a rovnako aj možnosť výberu z veľkého sortimentu. Drvivá väčšina opýtaných (91 %) vo veku 60 a viac rokov uprednostňuje slovenské výrobky, pričom rovnako sa vyjadrilo aj 82 % mladých respondentov. O pôvod produktov sa zaujíma 89 % starších oslovených, a v mladšej vekovej kategórii dbajú na pôvod výrobkov necelé tri štvrtiny opýtaných (73 %). Kým obe generácie mladších a starších rovnako zisťujú informácie o výrobkoch, ktoré si vkladajú do košíka, rozdielne pristupujú k cene produktov. Cenu ako najdôležitejší faktor pri nákupe potravín deklarujú takmer tri štvrtiny mladých respondentov (71 %), no iba necelé dve tretiny starších oslovených zákazníkov (60 %). Pre viac ako polovicu mladých respondentov je pri nákupe dôležité, aby obchod často ponúkal zľavy a akcie, no u staršej generácie sa takto vyjadrilo iba 40 % opýtaných. Na druhej strane, pre 70 % opýtaných vo veku 60 a viac rokov je pri nákupe potravín dôležitá aj pekná, čistá predajňa vytvárajúca príjemné postredie, takúto preferenciu však majú aj necelé dve tretiny respondentov vo veku od 16 do 30 rokov (63 %).

Radíme: Kedy ísť prvýkrát k zubárovi?

Rodičia zavítajú do zubnej ambulancie s malými deťmi zvyčajne až vo chvíli, keď musia riešiť akútny problém. Zubár sa tak v bolestivých chvíľach stáva pre deti strašiakom s vŕtačkou a kliešťami. Názor, že starostlivosť o mliečne zúbky nie je potrebná, lebo veď časom aj tak vypadnú, je viac než mylný.

MDDr. Veronika Hlaváčová odporúča prvú návštevu ambulancie už pri prvom prerezaní sa zúbkov a následne ju absolvovať dvakrát ročne: „Je ideálne, aby dieťa stihlo prvú preventívnu prehliadku do svojich 1. narodenín. Prvé preventívne prehliadky sú nesmierne dôležité a majú najmä informatívny a edukačný charakter pre rodiča. Zubný lekár vysvetlí ako čistiť zúbky a zodpovie na otázky, ktoré môžu zaujímať rodiča. Napríklad o slede prerezávania zúbkov, o vplyve cumlíka na zuby, ukáže správnu techniku čistenia zubov na modeli alebo aj v ústach dieťaťa, ak si dieťa so sebou prinesie svoju zubnú kefku.” Upozorňuje aj na pretrvávajúce situácie, keď dieťaťu spadne cumlík a vy ho v dobrej viere „umyjete” olízaním, alebo počas kŕmenia narýchlo vložíte do svojich úst detskú lyžičku, len aby jedlo nespadlo na zem... Pokiaľ má rodič v ústach neošetrené zubné kazy, tak môže dôjsť k preneseniu baktérii kazu do úst dieťaťa, napríklad spomínaným olizovaním lyžičky, cumlíka, alebo fľašky. Zubný kaz síce nie je dedičný, ale touto cestou môžeme preniesť baktérie kazu do úst dieťaťa. A existujú aj iné ochorenia ústnej dutiny, ktoré môže rodič takto preniesť. Ak má dieťa cumlík, tak ho radšej opláchnite a pravidelne dezinfikujte, na trhu už máme aj praktické nezávadné dezinfekčné roztoky, ktoré stačí len nastriekať na cumlík a ten môžeme dať priamo dieťatku do úst.

Nedostatočná ústna hygiena a zlé stravovacie návyky sú podľa stomatologičky najčastejšou príčinou vzniku zubných kazov na mliečnych zuboch: „Baktérie, ktoré sú v povlaku na zube, vedia spôsobiť zubný kaz. Časom sa zubný kaz šíri hlbšie do druhej vrstvy zuba, čiže zuboviny a neskôr až do zubnej drene, kde prebiehajú cievy a nervy”. Základom by preto mala byť dôkladná ústna hygiena pod dozorom rodičov, ale veľký faktor zohrávajú aj stravovacie návyky detí, najmä pokiaľ ide o častú konzumáciu sladkého. Pre detské zúbky sú najviac nebezpečné rôzne sladené nápoje, ak ich dieťa pije často, napríklad z flašky s cumlíkom. Z jedál ide napríklad o lízatká, cukríky alebo kyslé gumenné cukríky. Čím sú sladkosti lepivejšie, tým sú pre zuby nebezpečnejšie. Preto sa odporúča piť iba čistú vodu, prípadne nesladený čaj. Ak sú deti už staršie, tak raz za čas si samozrejme dajú sladké. Treba ich naučiť, aby za tým vypili aspoň pohár čistej vody a nezabudli si zuby čistiť dvakrát denne. Na druhej strane existujú aj potraviny, ktoré majú pozitívny vplyv na zuby, napríklad kvalitné tvrdé syry.

Pokazený zub v modernej stomatológii už neznamená automaticky použitie trhacích kliešťov. Stomatológovia ich v súčasnosti berú do rúk len vo výnimočných, už neriešiteľných prípadoch. Základným pilierom má byť prevencia, teda dôkladná ústna hygiena už aj u malých detí a následne ošetrovanie zubov. „U zubov, na ktorých sú zubné kazy a majú poslúžiť dieťaťu ešte dlhú dobu a nie sú tesne pred vypadnutím, samozrejme vykonávame ošetrenie. Zubné kazy, ktoré zasahujú do zuboviny, čiže do druhej vrstvy zuba, sa dajú ošetriť výplňovou terapiou a v prípade, že zubný kaz zasahuje príliš hlboko, ide až do zubnej drene a dieťa spolupracuje pri ošetrení, môžeme zhotoviť výplň koreňových kanálikov”, vysvetľuje stomatologička. Zároveň prízvukuje, že strach z bolesti sa dá v súčasnosti veľmi jednoducho riešiť, a to napríklad použitím znecitlivejúcich prostriedkov – gélov a následne injekcií, u nespolupracujúcich detí je možné aj použitie rajského plynu, sedatív alebo ošetriť dieťa v celkovej anestéze. Aby dieťa lepšie zvládlo ošetrenie a spolupracovalo, tak je veľmi dôležité nestrašiť dieťa pred ošetrením, nehovoriť svoje zlé skúsenosti z minulosti a nikdy neklamať, že sa nebude nič robiť, ak je už naplánovaná nejaká plombička a podobne. 

Vianoce 2021: Na darčeky si požičiava len minimum Slovákov

Slovenské domácnosti, ktoré potrebujú pôžičku na vianočné prípravy a darčeky, sú spravidla bez úspor a majú záväzky po splatnosti. Takmer 91 % slovenských domácností si totiž obstaráva vianočné darčeky zo svojich úspor a bežných príjmov. Pôžičku na Vianoce vo výške do 200 eur si niekedy vzalo len 5 domácnosti zo 100 (5 %) a rovnaký počet (5 %) Slovákov si niekedy na vianočné darčeky požičalo viac ako 200 eur. 

Podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) oproti predchádzajúcemu roku vzrástol počet domácností, ktoré si vzali úver na Vianoce o 1 %. Najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia vo vekovej kategórii 45 až 54 rokov, kde ide o 14 % respondentov. Vo vlaňajšom prieskume to bolo necelých 10 % respondentov. Podobný prieskum v minulom roku zistil, že takmer vôbec si na Vianoce nepožičiavajú respondenti vo veku 18 – 24 rokov. Naopak podiel respondentov, ktorí si niekedy požičali na Vianoce, v najstaršej vekovej skupine 65 a viac rokov stúpol zo 4 % na necelých 8 %. „V minuloročnom prieskume sa ukázalo, že úvery na vianočné nákupy a darčeky si berú predovšetkým nezamestnaní (11 %), v tohoročnom prieskume sa podiel nezamestnaných v spojitostí s vianočnými pôžičkami znížil na 7 %. V porovnaní s vlaňajším prieskumom však vzrástol počet vianočných pôžičiek osôb na rodičovskej dovolenke zo 7 % na necelých 13 %. Naďalej platí, že najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia zamestnaní v priemysle a stavebníctve“, upresnila Jaroslava Palendalová.

Rovných 15 % osôb, ktoré si požičali peniaze na vianočné nákupy, má nejaké ďalšie úvery. Aj tento ukazovateľ sa medziročne zvýšil, keďže v minulom roku išlo len o necelých 11 % respondentov prieskumu. Zhoršila sa tiež schopnosť dlžníkov splácať svoje záväzky. V roku 2020 malo nejaké záväzky po splatnosti 18 % respondentov, ktorí potrebovali pôžičku na Vianoce, zatiaľ čo v tomto roku ich podiel dosiahol až 25 %. Stále platí, že najčastejšie si na Vianoce požičiavajú ľudia zamestnaní v sektoroch priemyslu a stavebníctva. Oproti predchádzajúcemu prieskumu si na vianočné nákupy požičiava výrazne viac domácností, ktorých príjem nestačí ani na najlacnejšie potraviny a oblečenie a ktoré nemajú žiadne úspory. Jaroslava Palendalová dodala, že môže ísť o dôsledok pandémie, ale pôžičky na pokrytie vianočných nákladov sú nerozumné za všetkých okolností.

EU: Bezpečné hračky

Podľa výročnej správy EU Safety Gate boli v roku 2020 hračky najnotifikovanejšou kategóriou výrobkov (27 % z celkového počtu oznámení). Z aktuálnych údajov z roku 2021 vyplýva, že v tomto roku sa zatiaľ väčšina upozornení týka motorových vozidiel alebo súvisiacich výrobkov (27 %) a tiež hračiek (19 %). Poslanci Európskeho parlamentu chcú posilniť súčasné pravidlá a dohľad nad trhom, aby sa zabezpečilo, že všetky hračky predávané na trhu EÚ vrátane hračiek z krajín mimo EÚ a on-line sú bezpečné.

Hoci smernica o bezpečnosti hračiek (TSD) poskytuje deťom vysokú úroveň bezpečnosti, niektorí výrobcovia z krajín mimo EÚ predávajú svoje výrobky na jednotnom trhu, najmä prostredníctvom on-line trhovísk, nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ. Mnohé hračky predávané v EÚ tak stále predstavujú významnú hrozbu. Poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby sprísnila pravidlá EÚ týkajúce sa výroby a predaja hračiek v EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetky hračky uvedené na trh EÚ boli v súlade so smernicou o bezpečnosti hračiek bez ohľadu na to, kde boli vyrobené. Hračky, ktoré sa uvádzajú na trh EÚ, musia byť v súlade so smernicou o bezpečnosti hračiek a so špecifickými zákonmi EÚ o chemikáliách. Komisia by mala zabezpečiť, aby boli endokrinné disruptory v hračkách zakázané hneď po ich identifikácii. Okrem toho musí rozhodnúť, či je potrebné zrušiť súčasné rozlišovanie medzi hračkami určenými pre deti do 36 mesiacov a hračkami určenými pre staršie deti. Vzhľadom na budúcu revíziu smernice o bezpečnosti hračiek by mala tiež vyhodnotiť, či by sa limitná hodnota pre chemikálie, akými sú nitrozamíny a nitrozovateľné látky, mala stanoviť ako najprísnejšia hodnota platná na vnútroštátnej úrovni, a zaviesť mechanizmus umožňujúci limitné hodnoty pre nebezpečné látky. Komisia by mala tiež posúdiť, či sa do budúcej revízie smernice o bezpečnosti hračiek majú zahrnúť ustanovenia o označovaní alergénnych vonných látok a nebezpečných chemikáliach, ako aj ustanovenia o trvanlivosti a opraviteľnosti hračiek.

Poslanci vyzývajú členské štáty EÚ, aby koordinovali svoje činnosti v oblasti dohľadu nad trhom s cieľom účinnejšie odhaľovať nebezpečné hračky a vybavili svoje príslušné orgány primeranými ľudskými, finančnými a technickými zdrojmi na zlepšenie kontrol. Komisia by na tento účel mala preskúmať aj využívanie nových technológií, akou je elektronické označovanie a umelá inteligencia. Prepojené hračky vytvárajú podľa nich nové zraniteľné miesta a predstavujú riziko pre bezpečnosť, súkromie a duševné zdravie detí. Vyzývajú výrobcov, aby do dizajnu svojich hračiek začlenili bezpečnostné a ochranné mechanizmy, napríklad proti kybernetickým hrozbám a žiadajú Európsku komisiu, aby sa nimi zaoberala. On-line trhoviská „by mali byť povinné prevziať väčšiu zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a súladu hračiek predávaných na ich platformách“, napr. odstránením nebezpečných hračiek a zabránením ich opätovnému objaveniu.

SR: Na čo míňame peniaze?

Výdavky je dôležité strážiť každý mesiac a obzvlášť kontrolovať v predvianočnom období, aby zostala finančná rezerva. Na čo vynakladajú slovenské domácnosti najväčšiu časť z rodinných rozpočtov analyzovala 365.banka. Hrubé peňažné výdavky priemernej domácnosti porovnala s domácnosťami dôchodcov, pričom podľa definície Štatistického úradu SR hrubé peňažné výdavky zahŕňajú všetky platby domácnosti a všetky prostriedky vynaložené na nákup tovarov a služieb.

Priemerná slovenská domácnosť vynaložila každý mesiac zhruba 17 % svojich celkových výdavkov na potraviny a nealko nápoje a ďalších 15 % smerovalo na bývanie a energie. Z toho samotné energie (elektrina, plyn, kúrenie, palivá) predstavujú približne 9 % z celkových výdavkov domácnosti. Najväčšou výdavkovou položkou sú ostatné hrubé výdavky, ktoré tvoria až 27 % z celkových výdavkov

domácnosti. Tie zahŕňajú dane z príjmov, z majetku, zdravotné a sociálne poistenie a taktiež aj splátky pôžičiek. Štvrtou najvýznamnejšou položkou našich výdavkov je doprava, ktorá odčerpáva viac než 9 % z našich celkových mesačných výdavkov. No a okolo 5 % z celkových výdavkov vynakladáme na rozličné tovary a služby, na rekreáciu a kultúru a taktiež na hotely a reštaurácie. A ak sa bližšie pozrieme aj na štruktúru potravinových výdavkov domácnosti zistíme, že najviac peňazí vynakladáme na mäso a mäsové výrobky, ďalej mliečne, syrové výrobky a vajcia a treťou najväčšou položkou sú chlieb, pečivo a obilniny. 

Štruktúra výdavkov domácnosti dôchodcov je do istej miery odlišná. Zatiaľčo pri priemernej domácnosti sú najväčšou položkou výdavky na dane, poistenie a splátky pôžičiek, tak v prípade dôchodcov predstavujú najväčšie výdavky potraviny a bývanie a energie. Až 27 % celkových výdavkov takejto domácnosti tvoria potraviny a nealko nápoje a ďalších 25 % predstavujú výdavky na bývanie a energie. Z toho samotné výdavky na elektrinu, plyn a palivá sa podieľajú až zhruba 17 % na celkových výdavkoch domácnosti dôchodcov. Výdavky na potraviny a na bývanie a energie majú teda v domácnostiach dôchodcov vyšší podiel na celkových výdavkoch. Je to dané tým, že príjem a teda aj celkové výdavky dôchodcov sú nižšie ako pri pracujúcich ľuďoch, takže väčšiu časť rozpočtu vynakladajú práve na základné životné potreby. Vyššie výdavky dôchodcov na potraviny sú ale napríklad dané aj tým, že sa menej často stravujú v reštauráciách. A vyššie výdavky na energie môžu byť zapríčinené aj tým, že dôchodcovia často bývajú v starších a teda aj energeticky náročnejších domoch. Môžeme teda povedať, že domácnosti dôchodcov sú zraniteľnejšie v prípade rastúcich cien potravín či zvyšovania regulovaných cien energií, keďže tieto položky odčerpávajú väčšiu časť ich rozpočtu. Ostatné hrubé výdavky, zahŕňajúce dane, poistenie a pôžičky, sú síce treťou najväčšou výdavkovou položkou, ale tvoria “len” 9 % z výdavkov domácnosti dôchodcov. Menej ako priemerná domácnosť vynakladajú dôchodcovia aj na dopravu (6,5 % z celkových výdavkov) alebo tiež na hotely a reštaurácie (3,4 % z výdavkov). Naopak, väčšiu časť z ich celkových výdavkov im odčerpávajú výdavky na zdravotnícke služby (až 5,3 % z výdavkov). 

Vyššia inflácia spôsobuje, že ceny tovarov a služieb rastú, a teda sa zvyšujú aj výdavky našich rodinných rozpočtov. V tomto roku priemerná slovenská domácnosť vynaložila zrejme viac peňazí na potraviny, keďže ich ceny hlavne od druhého polroka 2021 výrazne rastú. Okrem toho, pandémia, častá práca z domu a zatvorené reštaurácie viedli k tomu, že sme častejšie varili doma, a to zvýšilo aj našu spotrebu potravín. Na druhej strane pandémia znížila naše výdavky napr. na reštaurácie, kaviarne, hotely, zábavu, umenie, kultúru či rôzne služby, ktorých činnosť bola a je obmedzená. Pre budúci rok zase bude platiť, že porastú naše výdavky na energie kvôli zvýšeniu regulovaných cien elektriny a plynu.