Upozorňujeme: Nebezpečný sprej, krém aj šampón

Na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré boli nahlásené do systému RAPEX (Rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) v Nemecku a vo Francúzsku, upozornil Úrad verejného zdravotníctva SR. Predávajú sa aj cez internet!

V pleťovom spreji Aqua Wasserspray značky dm Balea (typ výrobku/číslo výrobku: neuvedené, výrobná dávka: všetky šarže, čiarový kód: 75 ml: 4058172107658, 150 ml: 4058172107498) z Nemecka (https://www.dm.de) obsahuje pomnožené množstvo baktérii Burkholderia cenocepacia a Ralstonia pickettii. Výrobky môžu predstavovať riziko infekcie pre spotrebiteľov s oslabenou imunitou.

Anti-oxidačný krém Instantly Wrinkles Remover Antioxidante Skin Lifting Wrinkles Cream značky GORGIQUE (bez ďalších údajov) obsahuje látku – Diethylene glycol (DEG) 4,9 % (m/m), čo je v rozpore s európskou legislatívou o kozmetických výrobkoch. Výrobok sa predáva cez internet prostredníctvom stránky WISH.

Šampón na farbenie vlasov Color shampoo – keratin color hair – Black značky MOKERU (bez ďalších údajov) obsahuje látku anilín a látku m-aminophenol (3-aminophenol), v rozpore s európskou legislatívou o kozmetických výrobkoch. Výrobok sa predáva cez internet prostredníctvom stránky WISH.

Cloud: Nie je bez rizika

Až tri štvrtiny firiem, ktoré svoju IT infraštruktúru či správu dokumentov riešia pomocou cloudu, nezálohujú svoje dáta na žiadnom inom úložisku. Podľa experta na IT bezpečnosť sa tým vystavujú veľkému riziku finančných, obchodných či reputačných strát. Firmy totiž často žijú v omyle, že cloud je nepriestrelný a hekeri ho nemôžu napadnúť.

Firma s viac ako 45 pobočkami bola 6 týždňov off-line a útok ju obral o stovky tisíc eur. Peter Gajdošech ako príklad uvádza skúsenosť medzinárodnej spoločnosti, ktorej cloudovú infraštruktúru zablokoval v lete kybernetický útok. Nefungovali emaily, dokumenty... V reakcii na útok musela svoju IT infraštruktúru kompletne vymeniť a znovu „postaviť na nohy“, a to vrátane serverov, sieťových prvkov, ale aj počítačov svojich zamestnancov. To ju stálo stovky tisíc eur. V kombinácii so šesťtýždňovou provizórnou prevádzkou sa ale celková škoda vyšplhala oveľa vyššie. „Cloud sa dnes prezentuje ako veľmi bezpečná IT infraštruktúra. To je samozrejme pravda. Poskytovatelia navyše riešenie neustále vylepšujú práve preto, aby sa bezpečnosť ešte zvyšovala. Napriek tomu ani cloud nie je úplne bez rizika. Útočníci sa každým dňom učia nové triky a väčšinou nemajú veľmi dobré úmysly. Všetkým firmám dôrazne radíme, aby si dáta ešte separátne zálohovali”, radí Peter Gajdošech. Firiem, ktoré majú dáta na cloude a podceňujú ich zálohovanie, je podľa odhadov Solitey okolo 75 percent. Cloudové úložiská dáta tzv. zrkadlia. To znamená, že rovnaké dáta ukladajú v dvoch rôznych serverovniach. Tento mechanizmus podľa jeho slov iba vyvoláva mylný pocit, že sú dáta 100-percentne chránené. Zrkadlovo uložené dáta sú totiž prepojené a útokom môžu byť zasiahnuté všetky kópie.

Riešením sú úplne oddelené zálohy a umelá inteligencia. Je nevyhnutné, aby boli zálohy oddelené od ostatných systémov a aby na ne ideálne nebol prístup z internetu ani ostatných interných sietí. Skrátka, aby boli zálohy izolované od sietí či lokácií, do ktorých by sa hekeri mohli dostať. Frekvenciu záloh si určí firma sama, ale odborník radí, aby boli plné i tzv. inkrementálne. Plná záloha vytvorí kópie všetkých dát. Inkrementálne zálohy ukladajú zmeny vykonané od poslednej zálohy. Zálohy môžu následne byť denné, týždenné či mesačné. Napadnuté môže byť aj druhé cloudové úložisko. To by ale nemalo byť s tým prvým prepojené a prístup k nemu by mal mať len správca sietí. Záložné dáta môžu byť navyše vybavené softvérom, ktorý umožňuje iba ich čítanie, ale neumožní ich prepis alebo zašifrovanie. Existujú aj moderné riešenia proti vydieračským útokom, ktoré pracujú na báze umelej inteligencie. Tá sleduje správanie aplikácií a zariadení, ktoré sa pokúšajú o hromadnú úpravu dát v počítači alebo na serveroch. Ak je správanie vyhodnotené ako podozrivé, proces je pozastavený. Stane sa tak, ak sa napríklad začnú šifrovať určité typy súborov. Správca dostane informáciu o takomto správaní aplikácie a má na výber, či jej napriek tomu povolí činnosť alebo potvrdí jej zablokovanie.

EU: Bezplatný mobilný roaming pokračuje

Európski občania budú môcť pri cestovaní do iných členských štátoch Európskej únie používať svoje mobilné telefóny bez nadmerných dodatočných nákladov. Európsky parlament a Rada EÚ sa dohodli o predĺžení roamingových pravidiel, ktoré boli pôvodne dohodnuté v roku 2017 a v júni budúceho roka mali skončiť. Nové nariadenie nadobudne po schválení účinnosť 1. júla 2022 a predĺži platnosť pravidiel do konca júna 2032.

Vyjednávači sa dohodli na rozšírení pravidiel a doplnení povinností pre operátorov, aby garantovali kvalitu a rýchlosť volania, esemeskovania aj využívania mobilných dát. Zaviedli tiež cenové limity pre sumy, ktoré si operátori účtujú navzájom za používanie sietí v zahraničí (veľkoobchodné poplatky), ktoré budú od roku 2022 obmedzené na 2 EUR za gigabajt a postupne sa znížia na 1 EUR v roku 2027. Poslanci Európskeho parlamentu upustili od svojej požiadavky na zahrnutie zákazu nadmerných poplatkov za hovory na čísla z domovskej krajiny do inej členskej krajiny EÚ (volania v rámci EÚ). Vyjednávači sa však zhodli, že Európska komisia musí do roku 2023 posúdiť, či bude takýto zákaz potrebný.

Dohoda by mala garantovať rovnakú kvalitu služieb, na aké sú používatelia zvyknutí doma. Zákazník bude mať garantovaný aj bezplatný prístup k núdzovým službám. Dohoda zaväzuje operátorov poskytovať potrebnú flexibilitu voči zákazníkom v prípade nepredvídateľných situácií, akou je pandémia COVID-19. S novými technológiami a rozširujúcim sa 5G pokrytím zákonite rastie aj spotreba dát, takže postupné znižovanie veľkoobchodných cien je nevyhnutné, ak sa majú aspoň zachovať súčasné podmienky.

 

Bankroty: Opäť vyše tisíc

V novembri 2021 zbankrotovalo 1.001 občanov Slovenska a druhýkrát v tomto roku počet osobných bankrotov v jednom mesiaci dosiahol štvorcifernú hodnotu. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.147 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o 12,73 percenta. V porovnaní  s predchádzajúcim mesiacom, kedy v októbri zbankrotovalo 1.007 dlžníkov, ich v jedenástom mesiaci tohto roka bolo o 0,60 percenta menej.

„V novembri bolo zverejnené jedno zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a v registri diskvalifikovaných osôb začala od novembra 2021 plynúť lehota diskvalifikácie z dôvodu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer jednému dlžníkovi. Zároveň sme identifikovali až 117 bankrotov ľudí bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Predstavuje to až 11,78 percenta z celkového počtu dlžníkov, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz v minulom mesiaci. Pre porovnanie – v septembri ich podiel predstavoval iba 4,30 percenta, v októbri 11,02 percenta“, dopĺňa analytička Jana Marková. Vyhlásených bolo 993 konkurzov (99,20 percenta) a 8 dlžníkov (0,80 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v novembri 2021 ich bolo 61 (6,09 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 940 (93,91 percenta) na majetok nepodnikateľov. V novembri 2021 súdy zároveň zrušili 821 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 742 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 79 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného

rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v novembri 2021 ich pripadalo na mužov 589 a na ženy 412. Stále viac bankrotujú muži, no v medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol o 1,14 percentuálneho bodu (59,98 percenta v novembri 2020 vs. 58,84 percenta v novembri 2021). Pomer žien v novembri 2021 medziročne o 1,14 percentuálneho bodu vzrástol (40,02 percenta v novembri 2020 vs. 41,16 percenta v novembri 2021). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v novembri 2021, malo 2,04 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v novembri 2020 ich bolo 3,63 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 5,10 percenta dlžníčok (v novembri 2020 ich bolo 2,83 percenta). V novembri sa najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov (mužov aj žien) stali štyridsiatnici s podielom 28,87 percenta (v novembri 2020 s podielom 30,95 percenta). Druhou najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici s podielom 26,07 percenta (v novembri 2020 s podielom 24,85 percenta). Najviac bankrotov v Banskobystrickom, najmenej v Žilinskom kraji V predposlednom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom – 191 a najmenej v Žilinskom kraji – 68. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v štyroch krajoch, najviac v Bratislavskom (- 64,79 percenta); v štyroch krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Trnavskom kraji – o 26,26 percenta.

Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca novembra 2021 bolo vyhlásených 57 178 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca novembra ich bolo 7.757.

DESI: Zaostalé Slovensko

Slovenské firmy patria k najmenej digitalizovaným v Európe a ich zaostávanie za priemerom únie sa prehlbuje. Ukazuje to štúdia Digital Economy and Society Index (DESI), ktorú každoročne vydáva Európska komisia. V integrácii digitálnych technológií vo firmách, ktorá je jedným zo štyroch hlavných kritérií indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti, sa Slovensko umiestnilo spomedzi dvadsiatich siedmych krajín Európskej únie na 21. mieste. Ukazovateľ vyjadruje, nakoľko podniky využívajú technológie na elektronickú výmenu a zdieľanie informácií, sociálne médiá, analytiku, cloud a umelú inteligenciu, ale taktiež či vystavujú a prijímajú elektronické faktúry a aký podiel na celkových tržbách majú z elektronického obchodovania.

Hoci medziročne sa postavenie Slovenska v rebríčku nezhoršilo, rozdiel vo využívaní digitálnych technológií medzi európskymi a slovenskými firmami sa zväčšuje. Kým pred piatimi rokmi zaostávali slovenské firmy v celkovom skóre digitalizácie za európskym priemerom zhruba o 12 %, aktuálne predstavuje rozdiel takmer 30 %. „Index DESI ukazuje, že obzvlášť málo využívajú slovenské firmy technológie na dátové analýzy. Vlani išlo iba o niečo viac ako 5 % firiem, zatiaľčo napríklad v Holandsku a v Dánsku je ich vyše štvrtina. Menej ako na Slovensku ťažia z analytiky veľkých objemov dát už iba podniky v Rumunsku“, upozorňuje Richard Kraus. Na predposlednom mieste z európskej dvadsaťsedmičky sa Slovensko ocitlo aj v rebríčku  využívania umelej inteligencie a výrazne podpriemerné je tiež v rozšírení cloudu, ktorý využíva  menej ako pätina firiem. „Slabou digitalizáciou sa firmy pripravujú o možnosť získať konkurenčné výhody, či už zlepšením produktov a služieb, skvalitnením celkovej zákazníckej skúsenosti, alebo expanziou na nové trhy“, dodáva R. Kraus.

Lepší manažment a intenzívnejšie využívanie dát považuje Európska komisia  za jednu zo strategických úloh pre zvýšenie konkurecieschopnosti Európskej únie vo svete. Víziou komisie je, aby do roku 2030 používalo cloud, umelú ingeligenciu a analytiku dát až 75 % firiem. Na dlhodobý trend stagnácie až poklesu hodnotenia v DESI zareagovala aj slovenská vláda, ktorá tento rok schválila stratégiu a akčný plán na zlepšenie postavenia Slovenska v tomto indexe. Bude to však stačiť?