Vianoce 2021: Ako sa vyhnúť podvodom

Vianočné darčeky budú tento rok Slováci zrejme nakupovať v rekordnej miere cez internet. Aktuálny lockdown sa pravdepodobne predĺži až do Vianoc. Znamená to, že kto nestihol vianočné nákupy vybaviť v predstihu, bude musieť niektoré darčeky objednávať on-line, čo privedie k internetovému nakupovaniu aj ľudí, ktorí zvyknú uprednostňovať kamenné predajne.

On-line nakupovanie vďaka širokému výberu, možnostiam ľahko porovnať ceny či parametre a zvyčajne aj rýchlemu doručeniu tovaru, nikdy nebolo jednoduchšie a pohodlnejšie ako v súčasnosti. Odborník na kybernetickú bezpečnosť však pripomína, že nákupy v eshopoch so sebou prinášajú aj riziká, a to obzvlášť pre ľudí, ktorí nemajú s používaním internetu veľké skúsenosti. Podľa britského Národného centra kybernetickej bezpečnosti (NCSC) vzniká pri každom incidente, ku ktorému dôjde pri vianočnom nakupovaní, škoda v priemere za 775 libier. „V roku 2020 si podľa Eurostatu objednalo služby alebo tovar cez internet bezmála 70 % Slovákov, čo je takmer o desať percentuálnych bodov viac, ako v roku 2015. Veľké množstvo ľudí starších ako 16 rokov, hlavne v skupine seniorov, však stále nemá s eshopmi skúsenosti“, pripomína konzultant Roman Čupka.

Odporúča niekoľko jednoduchých zásad, užitočných pri internetovom nakupovaní. Prvou radou je využívať výlučne osvedčených obchodníkov. Ak ide o neznámu značku, je dobré si reputáciu obchodníka pred objednávkou preveriť a vyhľadať si hodnotenie od predošlých zákazníkov. Druhým dôležitým pravidlom je všímať si pred adresou internetového obchodu v prehliadači ikonu zámku, ktorá signalizuje, že prenos údajov je zašifrovaný. Ak ikona zámku chýba, je nebezpečné na takejto stránke zadávať údaje platobnej karty, heslá či iné osobné údaje. Obchodníci dnes zákazníkom umožňujú, aby si u nich uložili údaje o svojej platobnej karte pre budúce použitie. Pri opakovaných objednávkach vďaka tomu vedia nákup urýchliť, R. Čupka však tento krok neodporúča. Často sa stáva, že aj renomovaným firmám ako sú aerolinky uniknú údaje o zákazníkoch, a to vrátane čísiel platobných kariet. Ukladanie detailov kariet na weboch obchodníkov preto zbytočne zvyšuje riziká ich zneužitia. K všeobecne užitočným zásadám ochrany pred útokmi hekerov a kybernetickými podvodníkmi patrí používanie silných hesiel, aktualizácie operačného systému a používaného softvéru. Povinnou výbavou každého počítača by mal byť aktualizovaný antivírusový program, firewall a VPN klient na vytvorenie bezpečeného šifrovaného pripojenia. Jedným najdôležitejších krokov je tiež nastavenie vlastného hesla na domácom smerovači, odkiaľ sa používateľ pripája k internetu.

 

Trend: Znižovanie emisií

Odvetvie dopravy zahŕňajúce vnútroštátnu aj medzinárodnú prepravu tvorí v Európskej únii takmer 30 % ročných emisií uhlíka. Cieľom EÚ je cez legislatívu Fit for 55 tieto emisie postupne znižovať a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Analytici Euler Hermes a Allianz Research zisťovali, koľko nás bude cesta k budúcnosti s nulovými emisiami uhlíka stáť a čo pre to budeme musieť urobiť.

Klimatický balík EÚ Fit for 55 má zosúladiť súčasné právne predpisy s ambíciou dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, a ako čiastkový cieľ si EÚ stanovila znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Jedným z cieľov je preseknúť spojenie medzi sektorom dopravy a jeho závislosťou od fosílnych palív, a podporiť využívanie čistejších technológií bez emisií a alternatívnych palív. Aby sa to podarilo, súčasné úrovne emisií skleníkových plynov musia v nasledujúcich desaťročiach výrazne klesnúť. Podľa odborníkov Euler Hermes a Allianz Research to však EÚ s implementáciou balíka Fit for 55 nebude mať také jednoduché - mohla by čeliť implementačnej medzere, ktorá pretrvá až 14 rokov. Obmedzenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 °C, ktorý si EÚ stanovila ako cieľový limit, si podľa nich vyžiada každý rok až do roku 2030 investície vo výške približne 75 miliárd eur. Jednotlivé sektory dopravy majú pritom svoje špecifiká.

Pre cestnú dopravu by do roku 2030 boli potrebné dodatočné investície vo výške 4 miliárd eur ročne. Cestná doprava je sektorom, ktorý má vysoký potenciál na dekarbonizáciu v krátkodobom a strednodobom horizonte. V roku 2018 tvorila až 71 % celkových emisií z dopravy v EÚ. S ohľadom na ciele EÚ do roku 2030 legislatíva Fit for 55 navrhuje, aby sa priemerné emisie nových áut znížili o 55 % od roku 2030 a o 100 % od roku 2035. „Nízkoemisné technológie, akými sú hybridné automobily a technológie s nulovými emisiami - batériové elektrické vozidlá a vozidlá poháňané vodíkom, budú hrať v transformácii cestnej dopravy kľúčovú úlohu. Infraštruktúra elektrického nabíjania by sa ale mala štvornásobne zvýšiť, aby pokryla očakávané nárasty elektrických vozidiel”, poznamenal Peter Mucina. Aby infraštruktúra nebola prekážkou, musí sa začať veľká expanzia alternatívnych možností dopĺňania paliva naprieč všetkými krajinami Európskej únie. Legislatívny balík Fit for 55 navrhuje jasné ciele pre rozvoj infraštruktúry elektrických a vodíkových čerpacích staníc a ich štvornásobne zvýšenie do roku 2025, aby tak podporili očakávaný rast elektrickej flotily. Konečným cieľom EÚ je zabezpečiť približne 16 miliónov nabíjacích bodov do roku 2050.

Odvetvie lodnej dopravy by do roku 2030 potrebovalo 8,6 miliardy eur ročne. Námorná doprava, ktorá je dôležitou súčasťou zahraničného a vnútorného obchodu EÚ, ako aj osobná doprava, potrebujú výrazné zníženie emisií CO2 prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti a využívania čistejších energetických zdrojov. Vývoj vhodných alternatívnych palív pre lodnú dopravu je však náročný vzhľadom na hustotu energie, technologickú vyspelosť, ale aj komerčnú pripravenosť či horľavosť na palube a emisie metánu a oxidu dusného. Alternatívne palivá (syntetické a biopalivá) ešte nie sú komerčne dostupné a vyžadujú značné investície do výskumu a vývoja, aby boli pripravené na nasadenie do roku 2030. Peter Mucina ale doplnil, že konať je potrebné už teraz, pretože lode objednané a vyrobené v nasledujúcich piatich rokoch, ovplyvnia emisie sektora na ďalšie desaťročia.

Letecký priemysel by podľa odborníkov Euler Hermes a Allianz Research potreboval 4,5 miliardy eur ročne. V roku 2018 sa v rámci EÚ letecky prepravilo 1,2 miliardy cestujúcich, a letecká doprava vyprodukovala 3,6 % celkových emisií skleníkových plynov. Ak sa nezavedú potrebné opatrenia, rast emisií bude pravdepodobne pokračovať. „Aby EÚ splnila cieľ globálneho otepľovania maximálne o 1,5 ̊C, potrebuje nielen oveľa rýchlejšiu transformáciu na udržateľné letecké palivá, ale aj zvýšenie palivovej účinnosti leteckej flotily, čo ale bude mať za následok vyššie ceny leteniek“, uviedol Peter Mucina. Väčšina potrebných technológií si vyžaduje značné finančné investície do výskumu a na uvedenie na trh budú pripravené až okolo roku 2030. To znamená, že nebudú aktívne prispievať k znižovaniu emisií leteckého priemyslu potrebnému v nasledujúcich 10 rokoch. Preto sa musia súbežne využívať krátkodobé riešenia, ktoré už existujú a môžu pomôcť znížiť emisie v nasledujúcom desaťročí.

EU: Násilie na ženách

Väčšina krajín Európskej únie má zákony proti rodovo motivovanému násiliu alebo násiliu na základe sexuálnej orientácie. V EÚ však chýba spoločná definícia rodovo podmieneného násilia a spoločné pravidlá na riešenie tohto problému. Európsky parlament opakovane žiadal jednotnú a prísnejšiu legislatívu. Hlavnými obeťami sú ženy a dievčatá, no môžu byť nimi aj muži a osoby LGBTIQ+. Tento typ násilia má negatívne dôsledky nielen pre obete, ale aj pre ich rodiny, komunity a aj na ekonomickej úrovni.

Osobitné pravidlá na trestanie rodovo motivovaného násilia

V septembri 2021 Parlament vyzval Komisiu, aby rodovo motivované násilie označila za trestný čin v zmysle práva EÚ, spoločne s terorizmom, obchodovaním s ľuďmi, počítačovou kriminalitou, sexuálnym vykorisťovaním a praním špinavých peňazí. Toto by umožnilo spoločné právne definície, normy a minimálne tresty v celej EÚ.

Iniciatíva nadväzuje na výzvu z februára, kedy Parlament požadoval smernicu EÚ o prevencii a boji proti všetkým formám rodovo podmieneného násilia. Pri tejto príležitosti poslanci zdôraznili potrebu „protokolu EÚ o rodovo podmienenom násilí v čase krízy“ na riešenie problémov a podporu obetí domáceho násilia. Podľa poslancov by mali byť linky dôvery, bezpečné ubytovanie a zdravotná starostlivosť o obete považované za „základné služby“ v každej krajine EÚ.

Partnerské násilie v súbojoch o opatrovníctvo

Násilie medzi partnermi, ktorého výskyt sa počas pandémie zvýšil, má vplyv na celú rodinu. V októbri 2021 Parlament vyzval na prijatie urgentných opatrení na ochranu obetí. V prípade súbojov o opatrovníctvo dieťaťa, kde existuje podozrenie, že dochádza k partnerskému násiliu, by vypočutia mali byť vedené vyškolenými profesionálmi, v prostredí vhodnom pre deti, myslia si poslanci. Vyzývajú tiež krajiny EÚ, aby pomohli obetiam dosiahnuť finančnú nezávislosť, ktorá by im umožnila odísť z násilných vzťahov.

Odhaduje sa, že 22% žien zažilo fyzické a / alebo sexuálne násilie so súčasným alebo bývalým partnerom a ďalších 43% zažilo psychické násilie. Väčšina z týchto prípadov nikdy nebola nahlásená.

Sexuálne obťažovanie na internete

V reakcii na zvýšené používanie sociálnych médií a nových technológií poslanci v súčasnosti pracujú na návrhoch na riešenie rodovo podmieneného kybernetického násilia, ktoré by mali byť predložené v novembri 2021, pričom vychádzajú zo správy z roku 2016 o obťažovaní on-line.

Ženy ako hlavné obete

Každá tretia žena zažila od veku 15 rokov fyzické alebo sexuálne násilie

Viac ako polovica žien zažila sexuálne obťažovanie

V takmer 20 percentách prípadov násilia na ženách je páchateľom ich partner

Istanbulský dohovor

Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zostáva politickou prioritou. Všetky krajiny EÚ ho už podpísali, no niektoré ho ešte stále neratifikovali. V januári 2021 Parlament uvítal zámer Komisie navrhnúť opatrenia na dosiahnutie cieľov Istanbulského dohovoru v roku 2021, ak niektoré členské štáty budú naďalej blokovať jeho ratifikáciu zo strany EÚ.

Ženská obriezka

Parlament prijal legislatívu a uznesenia proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov na celom svete. Tieto praktiky sú v EÚ nezákonné a niektoré členské štáty ich trestajú aj vtedy, ak sa vykonávajú mimo ich územia. Odhaduje sa však, že približne 600 000 žien v Európe bolo podrobených ženskej obriezke a 180 000 dievčat v 13 krajinách je vystavených jej riziku.

V roku 2019 sa skupina piatich študentov z Kene - Restorers, ktoré vyvinuli aplikáciu na pomoc dievčatám proti ženskej obriezke, dostala do užšieho výberu pre Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.

V roku 2017 Parlament udelil Sacharovovu cenu konžskému gynekológovi Denisovi Mukwegemu za jeho pomoc pre tisíce obetí znásilnenia a brutálneho sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike.

Konkurzy: Najpočetnejšou skupinou firmy bez zamestnancov

V novembri 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 32 konkurzov na majetok dlžníkov podnikateľských subjektov a bola povolená jedna reštrukturalizácia. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), naposledy bol takýto počet konkurzov vyhlásený pred takmer piatimi rokmi, v máji 2017.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom počet konkurzov vzrástol o 68,42 percenta (z 19 na 32) a počet reštrukturalizácií klesol o 50 percent (z 2 na 1). V medziročnom porovnaní s novembrom 2020 sa počet konkurzov zvýšil až o 113,33 percenta (z 15 na 32) a počet reštrukturalizácií vzrástol z nuly na jednu. V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 11 konkurzných konaní (7 v novembri 2020) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 15 konkurzov (7 v novembri 2020). Zároveň sa začalo 22 nových konkurzných konaní (28 v novembri 2020). „Ani v novembri nebolo vydané žiadne rozhodnutie o povolení dočasnej ochrany pred veriteľmi, ale boli zverejnené dve rozhodnutia o ukončení dočasnej ochrany uplynutím lehoty. Nepredpokladáme, že sa tento nástroj štátnej pomoci bude v ďalších mesiacoch využívať viac, a to aj napriek pokračujúcej pandémii, opätovnému zavedeniu núdzového režimu a lockdownu. Dôvodom su náročné podmienky na jej schválenie, preto očakávame skôr nárast počtu bankrotov“, uviedla Ing. Jana Marková.

Z hľadiska právnych foriem dlžníkov v novembri 2021 bolo 31 konkurzov (96,88 percenta) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov, pričom z nich 30 (96,77 percenta) boli spoločnosti s ručením obmedzeným a jedna (3,23 percenta) akciová spoločnosť. Zároveň bol vyhlásený konkurz na jednu fyzickú osobu podnikateľa (3,13 percenta). Z „eseročiek“ v konkurze až 56,25 percenta predstavujú spoločnosti bez zamestnancov. V novembri 2021 bola povolená reštrukturalizácia jednej spoločnosti s ručením obmedzeným bez zamestnancov. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol v novembri 2021 vyhlásený konkurz, bola spoločnosť ZLATNER, spol. s r.o. Zaoberala sa výstavbou obytných budov, zamestnávala 25 – 49 pracovníkov a sídli v Nitrianskom kraji.

Aj v novembri 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (7), nasledovanej sekciami priemyselná výroba (5), stavebníctvo (4) a administratívne a podporné služby (4). Spoločnosť s povolenou reštrukturalizáciou pôsobí v sekcii dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Najviac konkurzov súdy v novembri 2021 vyhlásili v Bratislavskom (8) a v Trenčianskom kraji (5); spoločnosť, ktorej bola povolená reštrukturalizácia, sídli v Trenčianskom kraji.

V priebehu posledných 12 mesiacov bolo vyhlásených 267 konkurzov, čo je o 57,06 percenta viac než v predchádzajúcom období (170 konkurzov). V období od decembra 2020 do novembra 2021 bolo povolených 23 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov, čo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím (25 reštrukturalizácií) je o 8 percent menej. Od roku 2006 do konca novembra 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 4 537 konkurzov a bolo povolených 881 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

On-line: EU Most Wanted

Na internetovej webstránke eumostwanted.eu si môžete prezrieť fotografie hľadaných osôb na úteku a svojimi informáciami aj anonymne pomôcť polícii pri pátraní. Aktuálne je tu zverejnených 62 osôb hľadaných za závažnú trestnú činnosť ako vražda, obchodovanie s omamnými látkami či obchodovanie s ľuďmi. 

Kampaň EU Most Wanted spustila Európska sieť tímov aktívneho hľadania ľudí na úteku (ENFAST) s podporou Europolu. Od zverejnenia internetovej stránky v roku 2016 sú kampane EU Most Wanted čoraz úspešnejšie. V minulom roku bolo zatknutých 16 osôb na úteku, päť z nich vďaka kampani. Páchatelia sa v dôsledku zvýšenej informovanosti verejnosti prihlásia aj sami. Od roku 2016 bolo zatknutých 110 osôb na úteku, v 41 prípadoch pomohli informácie z kampane.

Členovia ENFAST sú špecializovaní na vyhľadávanie zločincov na úteku, ktorí sú podozriví, alebo boli odsúdení za závažnú trestnú činnosť a sú na nich vydané európske zatýkacie rozkazy. Spolupráca medzi členskými štátmi je kľúčová, keďže hľadané osoby na úteku často unikajú z krajiny do krajiny.