EU: Globálna brána

Nová európska stratégia Globálna brána na podporu inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v digitálnej, energetickej a dopravnej oblasti a na posilnenie zdravotníckych, vzdelávacích a výskumných systémov má v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať investície v hodnote do 300 miliárd eur.

Globálna brána čerpá z nových finančných nástrojov viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027. Či už Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa, nástroj predvstupovej pomoci (IPA) III alebo Interreg, InvestEU a program EÚ pre výskum a inováciu Horizont Európa, všetky tieto nástroje umožňujú EÚ mobilizovať verejné a súkromné investície v prioritných oblastiach vrátane prepojenosti. Konkrétne ide o 135 miliárd eur na garantované investície do infraštruktúry v rokoch 2021 and 2027 z Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj+ (EFSD+), finančnej vetvy nástroja NDICI – Globálna Európa, až do 18 miliárd eur v podobe grantového financovania z rozpočtu EÚ a 145 miliárd eur v plánovaných investičných objemoch európskych finančných a rozvojových inštitúcií. Európska únia skúma tiež možnosti zriadenia európskeho nástroja pre vývozné úvery, ktorý by doplnil súčasné opatrenia v oblasti vývozných úverov na úrovni členských štátov. Nástroj by pomohol zlepšiť rovnosť podmienok pre podniky EÚ na trhoch tretích krajín, kde musia čoraz častejšie čeliť zahraničným rivalom veľkoryso podporovaným vlastnými vládami. Vďaka tomu by sa zjednodušilo ich zapojenie do infraštruktúrnych projektov.

EÚ je odhodlaná spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi partnermi na podpore udržateľných investícií do prepojenosti. Globálna brána a iniciatíva USA „Build Back Better World“ sa budú navzájom posilňovať. Stavia na výsledkoch stratégie EÚ a Ázie v oblasti prepojenosti z roku 2018, nedávno uzavretých partnerstvách v oblasti prepojenosti s Japonskom a Indiou, ako aj na hospodárskych a investičných plánoch pre západný Balkán, Východné partnerstvo a južné susedstvo. Je v úplnom súlade s Agendou 2030 OSN a jej cieľmi udržateľného rozvoja aj s Parížskou dohodou.

Digitálna Európa: Šanca aj pre slovenské firmy

Investície prvých 28 výziev v hodnote takmer 2 miliardy eur z  programu Digitálna Európa 2021-2027 majú smerovať do umelej inteligencie, superpočítačov, na budovanie spoločných dátových priestorov, posilňovanie digitálnych zručností Európanov, ale aj do kybernetickej bezpečnosti a centier digitálnych inovácií.

Aj slovenské firmy sa môžu uchádzať o podporu na zavádzanie digitálnych technológií do praxe. Zámerom je zvýšiť úroveň digitálnych technológií poskytovaných občanom a rovnako pomôcť podnikom a inštitúciám v čo najväčšej miere nasadzovať a využívať digitálne riešenia. O podporu môžu žiadať inštitúcie aj podniky bez ohľadu na veľkosť, šancu majú aj malé start-upy. Väčšina výziev je pre svoju náročnosť orientovaná na konzorciá a zahraničné partnerstvá. Samotný program je postavený na spolufinancovaní s inými zdrojmi EÚ ako štrukturálne a investičné fondy či Plán obnovy a odolnosti. Celkový plánovaný rozpočet Digitálnej Európy je 7,5 miliardy eur a bude rozdelený do siedmich rokov. Aktuálne vypísané výzvy sú v hodnote takmer 2 miliardy eur.

Aktuálne otvorené výzvy sa týkajú siedmich oblastí

Európske digitálne inovačné centrá

Cloud, dáta a umelá inteligencia

Akcelerácia najlepšieho využitia technológií

Digitálna transformácia

Prípravné akcie pre spoločné dátové priestory

Kvantová komunikačná infraštruktúra

Pokročilé digitálne zručnosti

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie spolu a ministerstvo hospodárstva vyhlásili súťaž, do ktorej sa mohli prihlásiť subjekty so záujmom stať sa centrami digitálnych inovácií. V národnom výbere uspeli štyria kandidáti, z ktorých Európska komisia vyberie víťazov. Úlohou inovačných centier je poskytovať znalosti, know-how a služby v zavádzaní digitálnych riešení, ako sú umelá inteligencia, vysokovýkonné výpočty, posilnenie kybernetickej bezpečnosti a pod. Malým a stredným podnikom budú poskytovať priestor na testovanie a experimentovanie, prístup k technológiám, pomoc pri získavaní ďalšej finančnej podpory alebo pri zvyšovaní digitálnych zručností ich zamestnancov.

PAAS: Registrácia na parkovanie

Od 1. decembra je spustená registrácia do systému Bratislavský parkovací asistent PAAS pre prvé lokality, kde bude začiatkom budúceho roka zavedená mestská parkovacia politika. Platnosť registrovaných parkovacích kariet sa začína 10. januára 2022 v prvých zónach: Tehelné pole v Novom Meste, Dvory 4 v Petržalke a Krasňany v Rači. Registrovať a zakúpiť si rezidentskú parkovaciu kartu či iné parkovacie karty (bonusovú, návštevnícku, abonentskú) je možné cez paas.sk. 

Rezidenti prvých troch zón budú môcť po registrácii a zakúpení rezidentskej parkovacej karty v mieste svojho bydliska parkovať neobmedzene bez ďalšieho poplatku. Návštevníci regulovanej zóny budú, naopak, po 10. januári platiť za parkovanie v stanovenom čase hodinovú sadzbu. Obyvatelia prvých zón získajú výhodu a ich rezidentské karty pre prvé auto zakúpené do 30. apríla 2022 budú platiť 15 mesiacov za cenu ročnej rezidentskej karty. Rezidenti môžu v systéme požiadať aj o bezplatnú návštevnícku kartu, vďaka ktorej získajú voľné hodiny na parkovanie pre svoje návštevy. Registrovať sa môžu všetci Bratislavčania s trvalým pobytom kdekoľvek v hlavnom meste a za desať eur na rok si môžu kúpiť takzvanú bonusovú parkovaciu kartu, s ktorou budú môcť parkovať v ktorejkoľvek regulovanej zóne dve hodiny denne bez ďalšieho poplatku.

Ceny v rámci parkovacej politiky ostávajú nezmenené. Rezident za prvé auto zaplatí na rok 39 eur, za druhé auto 150 eur na rok a za tretie auto 500 eur na rok. V balíku služieb bude zároveň 100 voľných parkovacích hodín na rok, ktoré je možné poskytnúť na parkovanie návštevám, ale aj dve hodiny parkovania denne v inej zóne za desať eur ročne. Návštevnícka karta sa bude dať získať aj bez rezidentskej karty (parkovanie vo vlastnej garáži či nevlastnenie auta), a to na voľných 150 parkovacích hodín za rok. Zdravotne ťažko postihnutí s osobnou asistenciou môžu získať návštevnícku kartu s voľnými 500 parkovacími hodinami na rok. Vodiči, ktorí nemajú trvalý pobyt v hlavnom meste, budú podľa typu zóny platiť od 0,50 eura do dvoch eur za hodinu. Za parkovanie v regulovaných zónach budú platiť aj abonenti (podnikatelia, vlastníci nehnuteľnosti), a to od 500 až po 1.500 eur za rok.

COVID-19: Testovanie zamestnancov

Na pracoviskách môžu byť už len zamestnanci, ktorí sú zaočkovaní, prekonali COVID – 19 alebo sú otestovaní. Nové pravidlá by mali platiť do konca roka, či nebudú platiť dlhšie závisí od vývoja pandemickej situácie na Slovensku. Kompletné znenie manuálu je zverejnené na www.mhsr.sk/manual.

Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov ako aj vhodný priestor na testovanie. Výsledky testov nesmú byť staršie ako sedem dní, môže ísť aj o výsledok antigénového samotestu z nosa pod dohľadom autorizovanej osoby. Rovnako môže ísť o testy z mobilných odberových miest, a to antigénové, LAMP a PCR testy. 

Náklady na antigénový samotest budú kompenzované zo strany štátu sumou 5 eur na každého otestovaného zamestnanca. Náklady spojené s testovaním budú kompenzované v sume jedného eura na každého otestovaného zamestnanca jedenkrát týždenne. Zamestnávatelia budú žiadať MH SR o finančnú náhradu jednorazovo v januári. Doplňujúce otázky je možné zaslať na e-mailovú adresu: testovaniefiriem@mhsr.sk.

EU: Podpora kultúry a kreatívnych odvetví

Nová príručka CulturEU zhromažďuje možnosti financovania kultúrnych a kreatívnych odvetví na úrovni Európskej únie z 21 rôznych programov EÚ, od Kreatívna Európa a Horizont Európa až po štrukturálne fondy a Program InvestEU. Stačí len niekoľko kliknutí a tento interaktívny on-line nástroj môže nasmerovať ktorýkoľvek európsky kultúrny subjekt k najvhodnejšej dostupnej finančnej podpore EÚ.

Príručka bola vypracovaná s cieľom pomôcť partnerom všetkých typov a veľkostí pôsobiacim v kultúrnych a kreatívnych odvetviach zorientovať sa v oblasti financovania z prostriedkov EÚ, pochopiť dostupné príležitosti a v konečnom dôsledku im pomôcť získať ľahší prístup k financiám EÚ. Zainteresované strany môžu automaticky filtrovať príslušné možnosti financovania na základe svojich potrieb, odvetvia a typu organizácie, ktorú zastupujú. Príručku dopĺňajú inšpirujúce príklady a najlepšie postupy. CulturEU sa bude pravidelne aktualizovať najčerstvejšími informáciami o nových výzvach. Začiatkom roka 2022 bude k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ.

Opatrenia, ktoré sa doteraz prijímali na úrovni EÚ na podporu kultúrnych a kreatívnych odvetví:

• zvýšenie finančnej podpory EÚ pre kultúrne a kreatívne odvetvia vo výške takmer 2,5 miliardy eur z programu Kreatívna Európa a vo výške takmer 2 miliárd eur z programu Horizont Európa. Tieto prostriedky sú určené na kultúrne, kreatívne a inkluzívne projekty v období 2021 – 2027,
• vyčlenenie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
• schválenie vnútroštátnej pomoci na základe dočasného rámca štátnej pomoci v celkovej výške viac ako 420 miliónov eur,
• uverejnenie usmernení EÚ o bezpečnom opätovnom otvorení a obnove odvetvia,
• spustenie špecializovanej platformy Creatives Unite, prostredníctvom ktorej sa umelci, interpreti a iní profesionáli pôsobiaci v oblasti kultúry a tvorivej činnosti môžu deliť o informácie a iniciatívy a vymieňať si nápady. Táto platforma má v súčasnosti viac než 43.000 používateľov.