COVID-19: Problémy s internetom

Napriek zrýchľovaniu zavádzania internetu vecí (IoT) v priebehu pandémie COVID-19 je podľa spoločnosti Inmarsat slabá alebo nespoľahlivá konektivita kľúčovou prekážkou obmedzujúcou úspech projektov pre väčšinu organizácií. Tri zo štyroch podnikov majú problémy s nasadením projektov IoT práve z dôvodu problémov s nedostatočnou konektivitou.

Prieskum Industrial IoT in the Time of Covid-19 (rozhovory so 450 globálnymi respondentmi v sektoroch poľnohospodárstva, elektroenergetiky, baníctva, ropy a zemného plynu, dopravy a logistiky) potvrdil, že 75 % firiem má pri testovaní projektov internetu vecí problémy s konektivitou a nemá pocit, že verejné pozemné siete sú pre ich potreby úplne vhodné. Pre väčšinu podnikov závisí úspech projektov internetu vecí od spoľahlivosti, dostupnosti a dostatočnej odozvy pripojenia na to, aby sa poskytovali použiteľné údaje v správnom čase a za správnu cenu na dosiahnutie vysokej návratnosti investícií. IoT ako sieť sietí vyžaduje spoľahlivú konektivitu na kľúčové obchodné projekty internetu vecí najmä v niektorých najvzdialenejších lokalitách sveta, kde je pozemné pripojenie (napr. mobilné alebo optické) buď obmedzené alebo žiadne. Pri výbere typov pripojenia IoT v oblastiach, kde chýba pozemné pripojenie, respondenti uprednostňujú spoľahlivosť (47 %), bezpečnosť (42 %) a pokrytie siete (38 %). Toto zameranie na spoľahlivosť pripojenia IoT je ešte výraznejšie v Latinskej Amerike (56 %) ako aj v Rusku a Strednej Ázii (65 %), v oboch regiónoch s rozsiahlymi vzdialenými územiami s obmedzenou pozemnou konektivitou. Pritom žiadny z respondentov v žiadnom regióne neuviedol, že verejné pozemné siete sú úplne vhodné pre ich potreby internetu vecí.

Stále je potrebné vykonať značné množstvo práce na zlepšenie stratégie pripojenia internetu vecí, pričom iba 37 % organizácií používa nejakú formu záložného pripojenia na pokračovanie v zhromažďovaní údajov o internete vecí vo vzdialených oblastiach mimo pozemnej komunikácie. Opäť tu existujú značné geografické rozdiely, len 10 % latinskoamerických organizácií a 25 % podnikov v Rusku a Strednej Ázie sa rozhodlo použiť nejakú formu záložného pripojenia, keď sa nemôžu pripojiť k zvolenému typu pripojenia. Povzbudivé je, že 80 % všetkých respondentov súhlasilo s tým, že od vyriešenia problémov s konektivitou internetu vecí dosiahli so svojimi projektmi internetu vecí oveľa väčší úspech. Viac ako tri štvrtiny (76 %) súhlasia s tým, že satelitné pripojenie poskytuje rozhodujúcu podporu komunikačným sieťam IoT ich organizácie.

Upozorňujeme: Nebezpečná nabíjačka

Česká obchodná inšpekcia zistila nebezpečný model USB nabíjačky C-tech UC-02, pri používaní ktorej hrozí z dôvodu nedostatočnej izolácie vysoké riziko úrazu elektrickým prúdom.

Nabíjačka C-tech UC-02 je pôvodom z Číny. Adaptér pripájaný priamo do elektrickej siete má na výstupe dva USB porty a mobilné zariadenia dokáže nabíjať s maximálnym výkonom 10,5 W. Odborníci zistili „vysoké riziko úrazu elektrickým prúdom až smrti“ tým, že sa používateľ dotkne USB zdierky na nabíjačke. Ako dôvod udávajú nedostatočnú izoláciu medzi primárnou a sekundárnou časťou výrobku, následkom čoho sa na USB port môže dostať priamo elektrické napätie 230 V.

Česká obchodná inšpekcia identifikovala ďalej administratívne chyby vo forme chýbajúcich obchodných mien a adries výrobcu a dovozcu. Nariadila zákaz dodávania výrobku na trh ako aj stiahnutie výrobku z predaja. Nebezpečná nabíjačka sa však môže predávať aj na v iných krajinách.

SR: Vývoj nezamestnanosti v októbri

Tohtoročný október potvrdil trend klesania nezamestnanosti na Slovensku. Miera evidovanej nezamestnanosti ako aj miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov dosiahli najnižšiu úroveň za posledných 18 mesiacov. V októbri evidovali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny tiež najmenej nezamestnaných ľudí nad 50 rokov od mája 2020.

Miera evidovanej nezamestnanosti po prvýkrát od mája minulého roka klesla pod 7 %, zároveň sa po prvýkrát od vlaňajšieho novembra dostala vo všetkých okresoch Slovenskej republiky pod úroveň 20 %. V októbri dosiahla úroveň 6,79 %, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom pokles o 0,30 p. b (7,09 v septembri 2021) a medziročne poklesl o 0,56 p. b. (7,35 % v októbri 2020). V októbri poklesla evidovaná miera nezamestnanosti v 75 okresoch, v okrese Banská Bystrica a Žarnovica zostala nezmenená a v okresoch Kežmarok a Poltár len mierne stúpla. Zároveň aj v 10 okresoch, kde bola miera evidovanej nezamestnanosti v októbri najvyššia, v medzimesačnom porovnaní došlo k jej poklesu okrem okresu Kežmarok. V októbri v nich celkový počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie klesol oproti septembru o 1.093 osôb.

Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie bol v októbri t. r. prvýkrát od mája minulého roku pod hranicou 190.000, konkrétne 183.621 osôb bolo pripravených ihneď nastúpiť do práce. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie po prvýkrát od mája 2020 klesla pod 7,5 %. V októbri tak bola najnižšia za posledných 18 mesiacov, dosiahla úroveň 7,49 %. Medzimesačne poklesla o 0,29 p. b. (7,78 % v septembri 2021). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o pokles o 0,63 p. b. (8,12 % v októbri 2020). Úrady práce evidovali celkovo 202.619 ľudí bez práce, čo je najmenej od apríla minulého roka. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles o 7.837 osôb (o 3,72 %). Medziročne ich počet poklesol až o 19.623 osôb, čo je o 8,83 % menej (222.242 osôb v októbri 2020). Celkovo bol tento rok najnižší októbrový prílev uchádzačov o zamestnanie do evidencie od roku 2000.

Na trhu práce sa v októbri 2021 uplatnilo 13.000 uchádzačov o zamestnanie. Celkovo bolo z evidencie vyradených 17.915 uchádzačov o zamestnanie, z toho 1.064 pre nespoluprácu a ďalších 3.851 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.). Počet voľných pracovných miest opäť prekročil hranicu 75.000. Úrady práce ich evidovali v októbri 75.446. Najviac ich bolo v Bratislavskom kraji, a to 21.678 miest (podiel 28,73 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.924 (podiel 5,20 %). Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali v októbri 35.734 voľných pracovných miest vhodných pre absolventov. Pokles zaznamenal oproti vlaňajšku aj počet nahlásených hromadných prepúšťaní. V porovnaní s obdobím január až október je ich v tomto roku menej o 40. V prípade počtu ohrozených pracovných miest ide o pokles o 2.209 osôb.

SR: Zmena zdravotnej poisťovne

Zdravotnú poisťovňu plánuje podľa predbežných údajov od budúceho roka vymeniť 152 tisíc Slovákov. Výsledky prepoistenia indikujú podľa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyostrenie konkurenčného boja.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tomto roku eviduje 189.014 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Akceptovaných bolo predbežne 151.879 prihlášok, neakceptovaných bolo pritom 37.135. V porovnaní s minulým rokom ide o viac než 500 % nárast neakceptovaných prihlášok, ktoré zahŕňajú duplicitné aj späť-vzaté prihlášky. Z uvedeného nárastu je zrejmé vyostrenie konkurenčného boja o poistenca.

Zdravotná poisťovňa oznamuje úradu potvrdenie prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne podľa zákona č. 580/2004 Z. z. do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. Ide preto o predbežné výsledky prepoistenia, ktoré budú finálne až po 5. 12. 2021.

EU: Pomoc pre širokopásmové siete

V rámci cielenej verejnej konzultácie vyzvala Európska komisia všetky zainteresované strany, aby sa do 11. februára 2022 vyjadrili k navrhovanej revízii usmernení o štátnej pomoci pre širokopásmové siete. Cieľom je uľahčiť zavádzanie a využívanie širokopásmových sietí v oblastiach, v ktorých sú nedostatočné služby pripojenia (vzdialené a riedko osídlené regióny Európskej únie). Nové usmernenia pre širokopásmové siete by mali byť prijaté v polovici roka 2022.

Usmernenia umožňujú členským štátom, aby za určitých podmienok podporovali modernú infraštruktúru schopnú poskytovať koncovým používateľom kvalitné a cenovo dostupné služby pripojenia a pomáhali preklenúť digitálnu priepasť tam, kde komerční operátori nemajú motiváciu investovať. Cieľom je zároveň chrániť súkromné investície - verejná intervencia je vylúčená tam, kde investujú súkromní prevádzkovatelia a podporovať spravodlivú hospodársku súťaž cestou súťažných výberových konaní, technologickej neutrality a požiadaviek otvoreného prístupu. Z vyhodnotenia súčasného usmernenia pre širokopásmové siete vyplynulo, že fungujú dobre, sú vo všeobecnosti vhodné na daný účel a významne prispievajú k zavádzaniu širokopásmových sietí. Zároveň však sú potrebné určité cielené úpravy existujúcich pravidiel, aby sa zohľadnil najnovší vývoj na trhu, technologický vývoj a rýchlo sa vyvíjajúce potreby v oblasti pripojiteľnosti, ktoré sa odzrkadľujú v súčasných prioritách EÚ.

Európska komisia navrhuje niekoľko cielených zmien:

· Zavedenie nových minimálnych rýchlostí pre verejnú podporu gigabitových pevných sietí a nové usmernenia, pokiaľ ide o podporu zavádzania mobilných sietí. Cieľom je: i) zohľadniť rastúce potreby koncových používateľov v oblasti pripojiteľnosti a ii) objasniť podmienky, za ktorých sa môže podpora poskytnúť, najmä pokiaľ ide o existenciu zlyhania trhu a o výkonnosť, ktorú musia siete dosiahnuť.

· Zavedenie novej kategórie možnej pomoci vo forme opatrení na strane dopytu podporujúcich využívanie pevných a mobilných sietí (poukazy). Účelom je zabezpečiť právnu istotu objasnením podmienok zlučiteľnosti, ktoré komisia uplatňuje v súvislosti s týmito opatreniami, na základe nedávnej rozhodovacej praxe.

· Bližšie objasnenie určitých pojmov, ktoré sú dôležité pre posúdenie štátnej pomoci vykonávané komisiou. Ide napríklad o mapovanie, verejné konzultácie, ktoré treba vykonať pred poskytnutím pomoci, súťažné výberové konanie, povinnosti týkajúce sa veľkoobchodného prístupu a rozširovanie dotovaných sietí s využitím súkromných prostriedkov.