EU: 139 miliónov eur pre mladých

Nová výzva Európskej komisie umožňuje v rámci Európskeho zboru solidarity na rok 2022 po prvý raz zapojiť sa aj do operácií humanitárnej pomoci a rozvíjať solidaritu medzi organizáciami a dobrovoľníkmi nielen v krajinách Európskej únie. Nová zložka medzinárodných projektov sa nazýva Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc.

V rámci výzvy sa sprístupňuje takmer 139 miliónov eur, ktoré majú počas Európskeho roka mládeže 2022 prispieť k vytvoreniu ďalších možností pre mladých ľudí. Financovať sa bude dobrovoľníctvo, projekty v oblasti solidarity pod vedením mladých ľudí, tímy v prioritných oblastiach so zameraním na podporu zdravého životného štýlu a zachovanie kultúrneho dedičstva, ako aj Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc. Celkový rozpočet programu Európskeho zboru solidarity na obdobie rokov 2021 – 2027 predstavuje 1 miliardu eur. Za toto sedemročné obdobie umožní tento program EÚ minimálne 270.000 mladým ľuďom zapojiť sa do činností v oblasti solidarity. Činnosti v oblasti solidarity zamerané na spoločenské výzvy sú určené pre mládež vo veku 18 až 30 rokov a do činností medzinárodnej humanitárnej pomoci sa môžu zapojiť mladí ľudia vo veku 18 až 35 rokov.

Európsky zbor solidarity podporuje politické priority EÚ a zapája organizácie a mladých ľudí do projektov v týchto oblastiach. Náplňou programu je:

• podporovať inkluzívnosť a rozmanitosť s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom rovnaký prístup k príležitostiam Európskeho zboru solidarity,
• podporovať projekty a činnosti zamerané na ochranu, zachovanie a zlepšenie prírodných biotopov a životného prostredia, zvyšovať informovanosť o environmentálnej udržateľnosti a umožniť zmeny v správaní,
• prispievať k digitálnej transformácii podporou projektov a činností zameraných na posilnenie digitálnych zručností, rozvoj digitálnej gramotnosti i chápania rizík a príležitostí, ktoré prinášajú digitálne technológie,
• zapájať mladých ľudí a posilňovať ich postavenie, aby boli v spoločnosti aktívni a stali sa skutočnými tvorcami zmien.

Mladí ľudia, ktorí majú záujem zapojiť sa do činností Európskeho zboru solidarity, sa musia zaregistrovať na portáli Európskeho zboru solidarity, kde môžu vyhľadávať organizácie realizujúce jednotlivé projekty. Skupiny mladých ľudí zaregistrované na portáli Európskeho zboru solidarity môžu takisto požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity, ktoré riadia. O financovanie činností v rámci Európskeho zboru solidarity môže požiadať akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt. Takéto organizácie musia získať značku kvality preukazujúcu, že dokážu vykonávať vysokokvalitné činnosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami, s cieľmi a požiadavkami programu. Žiadosť môžu podať prostredníctvom národných agentúr Európskeho zboru solidarity, ktoré sídlia vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu, alebo v prípade centralizovaných akcií prostredníctvom Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Výzva na predkladanie návrhov súvisiacich s projektmi v oblasti dobrovoľníctva a solidarity je otvorená do 23. februára, pokiaľ ide o projekty, ktoré sa budú realizovať v tom istom roku, a do 4. októbra v prípade projektov prebiehajúcich v nasledujúcom roku.

Muži a ženy: Ako dosiahnuť spravodlivosť?

Ženy stále zarábajú v priemere až o štvrtinu menej než muži. Problém nerovných pracovných a platových podmienok medzi pohlaviami dlhodobo pretrváva aj na Slovensku. V roku 2020 bol rozdiel medzi platom žien a mužov až 25 %. Priemerný plat mužov totiž dosiahol úroveň 1.696 Eur, zatiaľčo u žien to bolo len 1.285 eur v hrubom. Ešte horšou správou je, že tento stav sa oproti roku 2019 nezlepšil. Najväčšie rozdiely pritom nájdeme v oblastiach manažmentu a HR či pri vedúcich pozíciách. Pri nich dokonca nájdeme až dvakrát viac mužov ako žien.

„Na Slovensku dlhodobo pozorujeme, že v sektoroch, kde dominujú ženy, sú platy v priemere nižšie. Treba tiež zdôrazniť, že zdravotníctvo a sociálna práca, školstvo ale aj ďalšie odvetvia, kde sledujeme dominanciu žien, často nie sú v zahraničí ohodnotené rovnako podpriemerne. Tieto sektory majú v mnohých krajinách Európy lepšie spoločenské a mzdové zaradenie, ako je tomu u nás na Slovensku“, vraví Nikoleta Richterová. Dôvodov je samozrejme viacero, no najčastejšie sa spomína vplyv rodových zvykov, nutnosť odchodu na materskú dovolenku, no aj nižšia iniciatíva či motivácia. Ženy si často už na pohovoroch pýtajú menej peňazí. Zároveň sa stretávajú s tým, že majú na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia. Stále tiež pretrvávajú zvyklosti, pri ktorých je za živiteľa rodiny považovaný otec a matka sa má starať o domácnosť a deti. Cieľom štátnych aj súkromných inštitúcií by pritom mala byť rovnoprávnosť v platovom ohodnotení či čo najviac vyrovnaný pomer medzi mužmi a ženami na rovnakých pozíciách. 

Prieskum 3M v 17 krajinách po celom svete tiež potvrdil pretrvávajú problémy s rovnosťou aj v oblasti STEM, teda vedy, techniky, inžinierstva a matematiky. Až 88 % opýtaných uviedlo, že ženy ale aj menšiny čelia v tomto smere veľkým prekážkam a že je nevyhnutné zvýšiť rozmanitosť na pozíciách. Podľa odborníkov by však záujem o zamestnancov nemal končiť pri platoch. Poukazujú aj na potrebu pracovné aj osobnostného rozvoja. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom rôznych tréningov a kurzov, prepájaním pracovných tímov či rôznymi motivačnými programami. Napríklad môže zamestnávateľ zamestnancovi ponúknuť možnosť využívať určitú časť svojej pracovnej doby na vymýšľanie a budovanie vlastných projektov a nápadov. Keďže majú zamestnanci rôzne zázemie, prichádzajú do spoločností s rôznymi skúsenosťami, kompetenciami či vlastnosťami. Práve táto rozmanitosť pomáha firmám rásť a neustále inovovať. Zároveň im pomáha reagovať na potreby zákazníkov, dodávateľov a partnerov.

The Mandalorian a Money Heist: Najrizikovejšie seriály

Od začiatku januára 2020 do konca júna 2021 zachytili produkty spoločnosti Kaspersky vyše 93.000 pokusov o infikovanie, ktoré boli maskované ako päť hlavných streamovacích platforiem: Netflix, Disney+, Apple TV+, Amazon Prime Video a Hulu. Vďaka svojej popularite boli na šírenie škodlivých aktivít najčastejšie zneužívané seriály The Mandalorian a Money Heist.

Hrozby v oblasti streamovania v rokoch 2020 a 2021 analyzovala správa spoločnosti Kaspersky nazvaná Streamovacie vojny pokračujú – čo s kybernetickými hrozbami?

Obsah on-demand a streamovacie služby zaznamenali v posledných rokoch rapídny rast, ktorý ešte urýchlila pandémia. Kyberzločinci videli svoju príležitosť v zneužití záujmu používateľov sledovať svoje obľúbené programy na streamovacích platformách, pričom na web prenikli známe podvodné schémy. Celkovo bolo od 1. januára 2020 do 30. júna 2021 odhalených 93.095 pokusov o infekciu 18.938 jedinečných používateľov 8.650 rôznymi súbormi.

Netflix nie je len vedúcou platformou v počte predplatiteľov, ale aj najobľúbenejšou streamovacou službou, ktorú kyberzločinci najviac zneužívajú ako lákadlo. V skutočnosti sa až 89,93 % zasiahnutých používateľov stretlo s malvérom alebo nechceným softvérom pri vyhľadávaní služby Netflix a súvisiaceho obsahu. Podľa spoločnosti Kaspersky sa takmer 60 % pokusov o infekciu uskutočnilo s využitím iba dvoch seriálov ako lákadla. Seriály The Mandalorian (28,72 %) a Money Heist (28,41 %), dva najväčšie svetové hity posledných rokov, boli aktívne zneužívané kyberzločincami, ktorí ich prostredníctvom šírili svoje škodlivé aktivity. Medzi ďalšie seriály z prvej päťky pravidelne zneužívané ako lákadlo pri phishingových útokoch patrili Rick and Morty (9,69 %), Peaky Blinders (9,25 %) a Westworld (7,17 %).

Aby ste sa pri používaní streamovacích služieb nestali obeťami škodlivých programov a podvodov:

• Pred zadaním akýchkoľvek osobných údajov na akejkoľvek webovej stránke najskôr skontrolujte jej autenticitu. Na sledovanie alebo sťahovanie filmov používajte len oficiálne, dôveryhodné webové stránky. Radšej viackrát prekontrolujte formáty URL adries, ako aj pravopis názvov spoločností.

• Používajte spoľahlivú službu VPN, aby ste získali prístup k regionálnemu obsahu rôznych streamovacích platforiem.

• Používajte spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré identifikuje škodlivé prílohy a blokuje phishingové stránky.

• Vyhýbajte sa linkom, ktoré sľubujú skorší prístup k obsahu. Ak máte pochybnosti o autenticite obsahu, overte si to u svojho poskytovateľa streamovanej zábavy.

• Dávajte si pozor na všetky ponuky, ktoré sa zdajú byť príliš dobré na to, aby boli pravdivé, ako napríklad „ročné predplatné zadarmo“ a pod.

• Ak je to možné, pristupujte k streamovacím platformám len prostredníctvom vlastného predplatného cez oficiálnu webovú stránku alebo aplikáciu stiahnutú z oficiálnych obchodov s aplikáciami.

Trend: Viac pracovných miest

Zamestnávatelia na Slovensku uverejnili na inzertnom pracovnom portáli Profesia v októbri t. r. 28.523 ponúk, čo je zhruba o 40 viac než v septembri t. r. Hoci vlani bolo v tomto období na Slovensku menej nakazených COVID-19, firmy sa púšťajú do väčšieho počtu náborov nových ľudí. Je to o 11-tisíc ponúk viac ako v rovnakom období vlani.

Október 2021 tak priniesol zatiaľ najviac ponúk za 24 rokov fungovania portálu. Pre tento mesiac bol doteraz rekordný počet inzerátov z roka 2017, kedy bolo uverejnených 23.902 pracovných inzerátov. Najväčšie medziročné nárasty zaznamenalo odvetvie Cestovný ruch, gastro a hotelierstvo. Oproti roku 2020 stúpol počet inzerátov takmer štvornásobne, pričom najväčší medziročný nárast bol najmä pri pozíciách ako čašník/čka, barman/ka a kuchár/ka. za prvých 10 dní v novembri bolo uverejnených ďalších 292 nových pracovných ponúk. Udržanie tejto situácie aj v nasledujúcom období môžu zabezpečiť nové pravidlá, podľa ktorých by už mohli byť prevádzky otvorené pre zaočkovaných aj v čiernych okresoch. Počet ponúk rástol výrazne aj v oblasti personalistiky, zákazníckej podpory, marketingu a umení a kultúre. Vo všetkých prípadoch stúpol počet ponúk zhruba dvojnásobne. Jediným sektorom, kde nastal medziročný pokles, je textilný, kožiarsky a odevný priemysel. Zamestnávatelia uverejnili v tomto októbri 79 ponúk. To je o 15 menej ako minulý rok. Výraznú medziročnú zmenu nebolo cítiť ani v oblasti poisťovníctva. Uchádzači mali z tohto sektora na výber len o tri ponuky viac ako vlani.

Pri ponukách práce sa čoraz častejšie objavujú požiadavky na vysokoškolské vzdelanie. V októbri t. r. bola univerzita podmienkou v 18,2 %. Naopak, oproti minulému roku klesol podiel ponúk s požiadavkou na stredoškolské vzdelanie bez maturity. Kým vlani sa vyžadoval tento stupeň vzdelania v takmer 42 %, dnes ide o 39,7 %. Pozorovanie týchto štatistík je dôležité aj z hľadiska nastupujúcej automatizácie vyžadujúcej nové, sofistikovanejšie a špecializovanejšie pracovné miesta. Profesia dlhodobo poukazuje na to, že Slovensko potrebuje posilniť oblasť celoživotného vzdelávania a kvalitnej rekvalifikácie, ktorá by pripravila uchádzačov na prichádzajúce zmeny. Vzhľadom na to, že pandémia nástup automatizácie urýchľuje, je potrebné začať s novelizáciou systému čo najrýchlejšie.

Prvých 10 novembrových dní nasvedčuje, že vysoký počet pracovných príležitostí bude nasledovať aj v najbližšom období – uverejnených bolo už takmer 9.700 ponúk. Tí, ktorí hľadajú novú prácu, majú aktuálne k dispozícii najviac príležitostí v obchode, vo výrobe, v IT, doprave, špedícií a logistika a v oblasti administratívy.

EU: Rozpočet na rok 2022

Európsky parlament a Rada Európskej únie dospeli na návrh Európskej komisie k neformálnej politickej dohode o rozpočte Európskej únie na rok 2022, druhej v rámci viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021-2027. Dohoda sa týka záväzkov vo výške 169,5 miliardy EUR a platieb vo výške 170,6 miliardy EUR.

Po prijatí by rozpočet EÚ umožnil zmobilizovať značné finančné prostriedky na pokračovanie reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu a jej dôsledky; naštartovať udržateľnú obnovu a chrániť a vytvárať pracovné miesta. Spustilo by to ďalšie investície do ekologickejšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy a zároveň by chránilo tých najzraniteľnejších vo svojom susedstve a na celom svete:

• 49,7 miliardy EUR v záväzkoch na podporu obnovy zvýšením investícií do hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;
• 53,1 miliardy EUR na spoločnú poľnohospodársku politiku a 971,9 milióna EUR na Európsky fond pre námorníctvo, rybné hospodárstvo a akvakultúru pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti agropotravinárskeho sektora a sektora rybného hospodárstva a na poskytnutie potrebného priestoru pre krízový manažment;
• 12,2 miliardy EUR pre Horizont Európa na podporu výskumu EÚ v oblastiach ako zdravie, digitalizácia, priemysel, vesmír, klíma, energetika a mobilita; a 613,5 milióna EUR na program jednotného trhu na podporu konkurencieschopnosti a MSP vrátane odvetvia cestovného ruchu;
• 839,7 milióna EUR na program EU4Health na podporu únie zdravia EÚ a na poskytovanie komplexnej reakcie na zdravotné potreby európskych občanov;
• 1,2 miliardy EUR v rámci Fondu spravodlivého prechodu na zabezpečenie prechodu na klimatickú neutralitu a 755,5 milióna EUR v rámci programu LIFE na podporu opatrení v oblasti životného prostredia a klímy;
• 2,8 miliardy EUR na Nástroj na prepájanie Európy na modernú, vysokovýkonnú dopravnú infraštruktúru na uľahčenie cezhraničných spojení;
• 3,4 miliardy EUR pre Erasmus+ na investície do mladých ľudí, ako aj 406 miliónov EUR pre kultúrne a kreatívne sektory prostredníctvom programu Kreatívna Európa;
• 1,1 miliardy EUR pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu a 809,3 milióna EUR pre Fond pre integrované riadenie hraníc na zintenzívnenie spolupráce v oblasti riadenia vonkajších hraníc vrátane 25 miliónov EUR na ochranu hraníc s Bieloruskom, ako aj na migračnú a azylovú politiku , ktorá zahŕňa aj dodatočné financovanie prísľubov presídľovania;
• 227,1 milióna EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť a 945,7 milióna EUR pre Európsky obranný fond na podporu európskej strategickej autonómie a bezpečnosti;
• 15,2 miliardy eur na podporu našich susedov a medzinárodného rozvoja a spolupráce. Dohoda zahŕňa cielené navýšenie pre Nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa (190 miliónov EUR), so zameraním na Afganistan a Sýriu, ako aj pre program humanitárnej pomoci (211 miliónov EUR) na riešenie krízových situácií glóbus.