Mercedes: Rušiace zariadenia

Nemecká organizácia Deutsche Umwelthilfe (DUH) prostredníctvom automobilového softvéru Felix Domke zdokumentovala celkovo osem doteraz neznámych rušiacich zariadení v naftovom vozidle Mercedes-Benz triedy E, normy Euro 6. Podľa názoru DUH tieto jednoznačne nelegálne tzv. „rušiace zariadenia“ znižujú účinné čistenie výfukových plynov katalyzátorom SCR. Výsledok: skutočné emisie oxidov dusíka na cestách sú až o 500 percent vyššie ako zákonom stanovená maximálna hodnota. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom nedávno vyzvala na zníženie hodnoty limitov oxidu dusičitého z ročného priemeru 40 na 10 µg/m3. 

Znalec objavil celkovo osem rušiacich zariadení a podrobne ich zdokumentoval. Neexistuje žiadny vierohodný fyzikálny dôvod pre existenciu ktoréhokoľvek z nich. „Zistené rušiace zariadenia sa aktivujú v jazdných situáciách, ktoré sú bežné v podmienkach cestnej premávky. Aj v takýchto prípadoch takmer vždy aspoň jedno rušiace zariadenie aktívne bráni znižovaniu emisií, aj keď to nie je fyzicky potrebné alebo nevyhnutné na ochranu motora. Tým sa výrazne znižuje množstvo vstrekovanej kvapaliny AdBlue, ktoré je nevyhnutné na neutralizáciu oxidov dusíka v katalyzátore SCR; podobne sa znižuje aj miera recirkulácie výfukových plynov. Výsledkom je, že bežne účinný hardvér na čistenie výfukových plynov často funguje len na zlomok svojej potenciálnej kapacity a vozidlo vypúšťa zbytočne veľké množstvo oxidov dusíka“,  uviedol expert Felix Domke. Správa je podložená aktuálnymi meraniami výfukových plynov, ktoré na cestách získal Inštitút pre kontrolu emisií patriaci pod DUH. Dokazujú, že Daimler nainštaloval viacero rušiacich zariadení do vozidla E350T normy Euro 6, na ktoré bolo meranie zamerané. Vozidlo počas testovania spĺňalo zákonné limitné hodnoty oxidov dusíka. Avšak, na základe podobného profilu jazdy na ceste, merania výfukových plynov naznačujú zvýšenie emisií oxidov dusíka až o 500 percent a viac. Nemecký Spolkový úrad pre motorové vozidlá (Kraftfahrt-Bundesamt) už požadoval aktualizáciu softvéru pre skúmaný model. V aktualizovanom softvéri sa odstránili nelegálne rušiace zariadenia a emisie oxidov dusíka boli následne aj počas testov v cestnej premávke pod zákonom stanovenou limitnou hodnotou. To však podčiarkuje, že hardvér vozidla bol vždy schopný znížiť emisie v súlade so zákonom, avšak programovanie softvéru tomu zámerne bránilo.

„Tvrdenia výrobcov automobilov, že jazdné podmienky vedú k vysokým emisiám škodlivín na cestách, sú v tomto smere dovedené do absurdity. Treba dúfať, že aj súdy prestanú veriť nezmyselným tvrdeniam výrobcov áut a konečne pomôžu majiteľom áut domôcť sa svojich práv“, vysvetľuje expert na životné prostredie a dopravu Axel Friedrich. Aj keď sa v tomto prípade posudzovalo len jedno vozidlo, predpokladá sa, že iné vozidlá značky Mercedes s porovnateľnými motormi a technológiami obsahujú podobné nelegálne rušiace zariadenia. Niekoľko meraní výfukových plynov, ktoré Inštitút pre kontrolu emisií vykonal na iných naftových vozidlách značky Mercedes, poskytlo už v tomto smere jasné indície. Takisto Úrad pre motorové vozidlá tiež zistil nelegálne rušiace zariadenia vo veľkom počte vozidiel výrobcu. „Z právneho hľadiska je skutkový stav jasný. Vyšetrovaním sme dospeli k záveru, že koncern Daimler nainštaloval veľký počet nepovolených rušiacich zariadení, ktoré jednoznačne porušujú platné právne predpisy. Postihnutí spotrebitelia majú teraz zjavne nárok na náhradu škody, keďže im bolo predané chybné vozidlo, za ktoré zaplatili plnú kúpnu cenu. Z právneho hľadiska to možno považovať za podvod - spáchaný nielen na životnom prostredí, ale aj na spotrebiteľoch. Vodiči vozidiel Mercedes by si mali overiť, či sa to týka aj ich vozidla s naftovým motorom“, dodáva Glenn Phillips z medzinárodnej advokátskej kancelárie Milberg, ktorá si znalecký posudok nechala vypracovať.

IT: Podpora zložitejšia, náročnejšia aj nákladnejšia

Najnovšia štúdia HP Wolf Security: Out of Sight & Out of Mind ukazuje, ako vzostup hybridnej práce mení správanie používateľov a vytvára pre oddelenie IT nové výzvy v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Rastúci počet používateľov kupuje a pripája neschválené zariadenia mimo dosahu IT. Zdôrazňuje tiež, že sa zvyšuje úroveň hrozieb, pričom útočníci stále úspešnejšie obchádzajú ochranné prvky a dokážu oklamať používateľov natoľko, že používateľ prostredníctvom phishingu spustí útok. Z tohto dôvodu sa podpora IT stáva zložitejšou, časovo náročnejšou a nákladnejšou ako kedykoľvek predtým.

Nová správa vychádza z údajov získaných v celosvetovom on-line prieskume YouGov, na ktorom sa zúčastnilo 8.443 zamestnancov na administratívnych pozíciách, ktorí počas pandémie prešli na prácu z domova, a z celosvetového prieskumu s účasťou 1.100 osôb zodpovedných za rozhodovanie v oblasti IT. Oba prieskumy vykonala spoločnosť Toluna. Medzi zásadné zistenia patria:

· Nový tieňový nákup informačných technológií a inštalácia koncových zariadení bez zabezpečenia: „Tieňové informačné technológie“ je výraz obvykle používaný na nasadenie softvéru bez vedomia oddelenia IT a nad hranice právomocí. Prax, kedy si ľudia kupujú a pripájajú zariadenia bez vedomia oddelenia IT, sa teraz objavuje stále častejšie. Štyridsaťpäť percent opýtaných pracovníkov na administratívnych pozíciách si v uplynulom roku zakúpilo zariadenie IT (ako sú tlačiarne a počítače) na podporu práce z domu. Šesťdesiatosem z nich však uviedlo, že pri nákupe nebola hlavným faktorom ich rozhodnutia bezpečnosť a 43 % si nenechalo svoj nový notebook či počítač skontrolovať oddelením IT ani si naň od tohto oddelenia nenechali nainštalovať softvér. To isté sa u 50 % respondentov týkalo novej tlačiarne.

· Phishing je stále úspešnejší: 74 % tímov IT zaznamenalo nárast počtu zamestnancov, ktorí počas posledných dvanástich mesiacov otvorili škodlivé phishingové odkazy alebo prílohy emailov. Štyridsať percent opýtaných pracovníkov na administratívnych pozíciách vo veku 18 až 24 rokov kliklo v minulom roku na škodlivý e-mail a takmer polovica (49 %) uviedla, že odkedy pracujú z domu, sa to stáva častejšie. Z pracovníkov na administratívnych pozíciách, ktorí klikli, alebo takmer klikli na odkaz, ich 70 % túto skutočnosť oddeleniu IT nenahlásilo – 24 % z nich sa nedomnievalo, že je to dôležité, 20 % sa chcelo vyhnúť „nepríjemnostiam“ a ďalších 12 % malo strach, že budú potrestaní alebo po nich bude požadovaná náhrada.

· Zvýšenie počtu napadnutých zariadení vedie k rastu miery reinštalácií: 79 % tímov IT hlási nárast miery reinštalácií počas pandémie. Táto miera priamo koreluje s počtom koncových zariadení, ktoré vyžadujú reinštaláciu a obnovenie systému z bitovej kópie v dôsledku napadnutia, čo znamená, že vonkajšiu ochranu úspešne prelomí viac útočníkov. Skutočný počet by mohol byť ešte vyšší: 80 % tímov IT sa obáva, že zariadenia zamestnancov môžu byť napadnuté bez toho, aby o tom oddelenie IT vedelo.

„Ľudia často nevedia, či klikli na niečo škodlivé, takže skutočné čísla sú pravdepodobne oveľa vyššie. Pôvodcovia hrozieb sa nie vždy hneď prezradia. Ukazuje sa totiž, že skryto vyčkávať, pohybovať sa naprieč infraštruktúrou a prenikať do vyšších úrovní je lukratívnejšie. Napríklad využívaním cloudových záloh na hromadné scudzovanie citlivých dát, zašifrovaním dát na serveroch a následným požadovaním mnohomiliónového výkupného. Útočník by nemal mať možnosť tak ľahko zaťať pazúrik – kliknutie na prílohu emailu by nemalo byť spojené s takým rizikom. Izolovaním a potlačením hrozby môžete zmierniť jej škodlivý dopad a zabrániť jej pretrvávaniu a pohybu útočníka naprieč infraštruktúrou“, poznamenáva Ian Pratt. S rastúcim počtom hrozieb je pre tímy IT čoraz ťažšie poskytovať podporu zabezpečenia. Sedemdesiatsedem percent tímov IT uviedlo, že doba potrebná na identifikáciu hrozby sa v uplynulom roku predĺžila, pričom 62 % výstrah týkajúcich sa koncových zariadení patrí podľa odhadov k falošne pozitívnym, čo vedie k časovým stratám. Tímy IT sú zaneprázdnené riešením výstrah, a preto je pre nich stále ťažšie preškoliť zamestnancov a identifikovať hrozby:

· 65 % tímov IT uviedlo, že zaisťovanie ochrany koncových zariadení je kvôli masovému prechodu na prácu z domova časovo náročnejšie a ťažšie, zatiaľ čo 64 % uviedlo to isté o zabezpečení zariadení pre nových zamestnancov a ich preškolení.

· Tímy IT preto odhadujú, že náklady na podporu IT v súvislosti so zabezpečením vzrástli za posledných 12 mesiacov o 52 %.

· 83 % tímov IT uviedlo, že pandémia kladie ešte väčšie nároky na podporu IT kvôli problémom so zabezpečením zamestnancov pracujúcich z domova, pričom 77 % tímov IT tvrdí, že práca z domova im výrazne sťažuje plnenie úloh, obávajú sa vyhorenia a zvažujú odchod.

Bankroty: Najviac bankrotujú štyridsaťroční

V októbri 2021 zbankrotovalo 1.007 občanov Slovenska. Je to prvýkrát v tomto roku, kedy počet osobných bankrotov v jednom mesiaci prekročil štvorcifernú hodnotu. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím s 810 osobnými bankrotmi to predstavuje nárast o 24,32 percenta, pričom počet osobných bankrotov medziročne rastie už piaty mesiac za sebou. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri tohto roka zbankrotovalo 955 dlžníkov, ich v desiatom mesiaci bolo o 5,45 percenta viac.

„V októbri súdy nezrušili žiadne oddlženie pre nepoctivý zámer. Zároveň sme identifikovali až 111 bankrotov ľudí bez vlastného domova, ktorí majú trvalý pobyt na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Predstavuje to až 11,02 percenta z celkového počtu dlžníkov, ktorí zbankrotovali v minulom mesiaci. Na porovnanie – v septembri ich podiel predstavoval iba 4,30 percenta“, dopĺňa analytička Jana Marková. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 1.000 konkurzov (99,30 percenta) a 7 dlžníci (0,70 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov v októbri 2021 ich bolo 64 (6,36 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 943 (93,64 percenta) na majetok nepodnikateľov. V októbri 2021 súdy zároveň zrušili 753 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 650 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 103 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2021 ich pripadalo na mužov 619 a na ženy 388. Stále viac bankrotujú muži, no v medziročnom porovnaní ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov klesol o 0,01 percentuálneho bodu (61,48 percenta v októbri 2020 vs. 61,47 percenta v októbri 2021). Pomer žien v októbri 2021 medziročne o 0,01 percentuálneho bodu vzrástol (38,52 percenta v októbri 2020 vs. 38,53 percenta v októbri 2021). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v októbri 2021, malo 3,23 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v októbri 2020 ich bolo 4,22 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 3,09 percenta dlžníčok (v októbri 2020 ich bolo 2,24 percenta). V októbri sa najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov (mužov aj žien) stali štyridsiatnici s podielom 31,08 percenta (v októbri 2020 s podielom 32,22 percenta). Druhou najpočetnejšou skupinou boli tridsiatnici s podielom 26,61 percenta (v októbri 2020 s podielom 25,43 percenta). Najviac osobných bankrotov vyhlásených v Nitrianskom – 166 a najmenej v Trnavskom kraji – 86. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol iba v dvoch krajoch: v Bratislavskom

(- 25,32 percenta) a v Banskobystrickom (- 2,19 percenta). V ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Prešovskom kraji – až o 95,71 percenta.

Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2021 bolo vyhlásených 56.177 osobných bankrotov obyvateľov Slovenskej republiky, pričom v tomto roku – od januára do konca októbra ich bolo 6.756.

SR: Byrokracia v eurofondoch

Poslanci z Výboru Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) pricestovali 3. novembra 2021 do Košíc, aby zhodnotili realizáciu projektov zameraných na lepšie začleňovanie znevýhodnených skupín na Slovensku. Počas trojdňovej pracovnej cesty na Slovensku sa stretli so zástupcami mimovládnych organizácií aj predstaviteľmi verejnej správy. Navštívili rómske osady v Drienovci, Dobšinej a v Trebišove aj košické sídlisko Luník IX.

Delegáciu zaujímali aktuálne opatrenia zamerané na podporu inklúzie sociálne znevýhodnených skupín, a to najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti. Diskutovali aj o možnostiach, ako v budúcnosti zefektívniť čerpanie prostriedkov, ktoré za týmto účelom poskytuje Európska únia, a tiež zaistiť, aby všetky projekty spolufinancované z rozpočtu EÚ prinášali relevantné výsledky. Za prvý krok považujú zaoberať sa prílišnou byrokraciou v oblasti prístupu k prostriedkom EÚ na Slovensku. Všetci predstavitelia miestnych samospráv, mimovládnych organizácií a ďalších organizácií občianskej spoločnosti, s ktorými sa stretli potvrdili, že je to problém. Tieto prekážky však nepochádzajú z dielne EÚ, vytvorili ich slovenské orgány a sú to slovenské orgány, ktoré ich musia odstrániť. Členovia Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, samotný Európsky parlament ako aj Európska komisia sú pripravení spolupracovať so slovenskými orgánmi s cieľom vytvoriť lepší, flexibilnejší a dostupnejší systém využívania prostriedkov EÚ tak, aby peniaze smerovali tam, kam majú - do regiónov.

Európsky parlament prijal v septembri 2020 nelegislatívne uznesenie, ktoré požaduje, aby mali Rómovia rovnaký prístup k bývaniu, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti. Poslanci tiež vyzvali na posilnenie mechanizmov monitorovania a dohľadu pri projektoch zameraných na začleňovanie Rómov, ktoré sú financované z rozpočtov obcí, štátov či Európskej únie. Európska komisia v súlade s touto výzvou EP v októbri 2020 zverejnila nový strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov, ktorý stanovuje komplexný prístup založený na troch pilieroch: rovnosť so všetkými ostatnými členmi spoločnosti, sociálne a hospodárske začlenenie a účasť na politickom, sociálnom, hospodárskom a kultúrnom živote.

Radíme: Akú čokoládu si vybrať

Ak ste sa rozhodli „zhrešiť“ čo najzdravšie, tak zrejme siahnete po „najtmavšej“ čokoláde. Tmavá čokoláda je najbohatšia na minerálne látky, telu prospešné stopové prvky a dokonca aj flavonoidy, ktoré majú protizápalové účinky. 

V kvalitnej horkej čokoláde by mali byť len dve základné zložky. Takúto čokoládu tvoria z najväčšej časti rozomleté kakaové bôby obsahujúce cca 50 % kakaového masla a ďalej buď cukor alebo ako zdravšia alternatíva niektorý druh prírodného sladidla. Na dosiahnutie čo najnižšieho glykemického indexu (GI) odporúčame vyberať si prírodné sladidlá, akými sú jakon (GI 1, pôvodom juhoamerická plodina, ktorú používali už Inkovia), xylitol (GI 7, známejší ako brezový cukor) alebo erythrytol (ktorý má dokonca GI 0 a je tiež výbornou náhradou bieleho cukru pre diabetikov a vyrába sa prirodzenou fermentáciou glukózy). Tieto sladidlá majú minimálne 9 a viacnásobne nižší glykemický index (GI) oproti bežne používanému cukru, ktorý dosahuje glykemický index (GI) až niekde na úrovni 60 a viac. Ak má čokoláda menej než 75 % kakaovej zložky, zvykne sa do nej pridať na doladenie chuti a konzistencie kakaové maslo. Žiadna kvalitná horká čokoláda nemá obsahovať ďalšie prídavky. Teda ani žiadny iný tuk alebo kakaový prášok. Čokoláda vonkoncom nemusí obsahovať sójový lecitín. Ak sa pri výrobe čokolády použili prvotriedne kakaové bôby, nie je nutné vylepšovať chuť ani vanilkou alebo dokonca vanilínom. 

Moderní producenti pri mliečnych čokoládach už zdvihli latku kvality dostatočne vysoko. Začali používať bezlaktózové mlieko. Tým pádom uľahčujú život mnohým ľuďom s alergiou na laktózu. Inou alternatívou sú tiež vegánske čokolády, v ktorých je kravské mlieko nahradené rastlinným mliekom. A aké sú aktuálne trendy príchutí? Používanie čisto prírodných silíc citrusových plodov, populárny je napríklad pomaranč. Rovnako obľúbené sú jadrové plody, čiže rôzne druhy orechov a mandle. Estetickým aj chuťovým lákadlom sú čokolády s obsahom lyofilizovaného ovocia tzn. ovocia sušeného mrazom. Týmto šetrným procesom sa dopracujeme nielen k chuťovému, ale aj estetickému potešeniu. Trendovou „vychytávkou“ je aktuálne čokoláda s moringou. Moringa ponúka okrem zaujímavej chuti aj veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Vďaka nim pôsobí ako prírodný stimulant pre náš imunitný systém, rovnako dokáže byť nápomocná pre metabolizmus a regeneráciu bunkových štruktúr.