EU: Lesné požiare

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) predstavilo 21. vydanie výročnej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2020.  Je ďalším v poradí, kedy požiare spálili rozsiahle prírodné oblasti v Európskej únii - približne 340.000 hektárov (ha), čo je o 30 % väčšia plocha ako územie Luxemburska.

Rok 2021 je, čo sa týka požiarov, ešte horší. V čase vydania tejto správy zmizlo v plameňoch už takmer 0,5 milióna ha, pričom 61 % z toho tvorili lesy, ktorým bude obnovenie trvať roky. Približne 25 % územia, ktoré v Európe zhorelo, patrilo k lokalitám sústavy Natura 2000, čo sú zásobárne európskej biodiverzity. Európska únia v roku 2021 intenzívnejšie pomáha krajinám počas sezóny požiarov, čo sa už vo veľkej miere odzrkadlilo pri veľkých požiaroch, ktoré tento rok v lete zasiahli región Stredozemia.

Aj klimatická zmena je z roka na rok viditeľnejšia. Z jasne pozorovateľného stúpajúceho trendu vyplýva vyššia úroveň nebezpečenstva požiaru, dlhšie obdobia požiarov a intenzívne rýchlo sa šíriace „mega požiare“, na ktoré účinkujú tradičné protipožiarne prostriedky len minimálne. Koniec júna je zvyčajne len začiatkom obdobia požiarov, tento rok však dovtedy zhorelo už približne 130.000 hektárov. Požiare už nezasahujú len južné štáty, ale predstavujú rastúcu hrozbu aj pre strednú a severnú Európu. Viac ako deväť z 10 požiarov v EÚ je spôsobených ľudským faktorom. 

Hlavné zistenia

• Zo správy o lesných požiaroch za rok 2020 vyplýva, že najpostihnutejšou krajinou bolo Rumunsko, po ktorom nasledovalo Portugalsko, Španielsko a Taliansko, ako sa uvádza v národných správach.
• Prírodné požiare výrazne postihli európske chránené oblasti Natura 2000: spálená plocha s rozlohou 136.331 ha – čo predstavuje približne 40 % celkovej spálenej plochy za rok 2020 – je o niečo menej rozsiahla ako v roku 2019, ale stále nad priemerom posledných 9 rokov.
• Podobne ako v roku 2019 takmer polovica spálenej plochy v lokalitách sústavy Natura 2000 bola tento rok bohužiaľ opäť v Rumunsku tvorilo, a to najmä v prírodnej rezervácii delty Dunaja.
• V roku 2020 postihli požiare s rozsahom viac ako 30 ha 20 členských štátov EÚ, pričom spálili celkovo 339.489 ha, čo je o niečo viac než v roku 2019.
• V období požiarov v roku 2020 prišlo o život viac ľudí ako v roku 2019: španielske národné správy napríklad hlásili šesť obetí, pričom štyri z nich boli hasiči.
• Rýchle mapovanie služby riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus bolo v roku 2020 aktivované 17-krát na podrobné mapovanie lesných požiarov, čo je zatiaľ menej ako tento rok.
• Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany prešiel v roku 2019 modernizáciou vďaka flotile hasičských lietadiel získaných prostredníctvom rescEU, čím sa posilnila jeho schopnosť pomáhať krajinám počas sezóny požiarov.

Obdobie lesných požiarov v roku 2020 sa v prvej polovici roka vyznačovalo veľkým počtom prírodných požiarov. Požiare sa v zime vyskytovali najmä v blízkosti delty Dunaja a v Pyrenejach a na jar najmä na Balkáne. Počas leta a jesene boli najviac postihnuté stredomorské krajiny, konkrétne Španielsko a Portugalsko, ktoré zaznamenali najväčšie požiare v EÚ v roku 2020. Najväčšie prírodné požiare sa tento rok vyskytli mimo EÚ, na Ukrajine, neďaleko zahrabaného černobyľského jadrového reaktora.

On-line: Sexuálne správanie

Medzinárodného výskumu sexuálneho správania sa zúčastnia záujemci v 45 krajinách celého sveta, ktoré spolupracujú so sieťou International Sex Survey. Na Slovensku je súčasťou tejto siete Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Obdobie pandémie vytvára osobitný rámec skúmania ne/problematických vzorcov sexuálneho správania dospelých jednotlivcov. Výskumné dáta zo Slovenska pomôžu naplniť ciele výskumu a prispieť k prevencii sexuálneho správania. Zapojenie do výskumu vníma katedra ako ocenenie jej doterajšej výskumnej práce v oblasti rizikového správania dospievajúcich a mladých dospelých a v oblasti výskumu efektívnosti programov prevencie rizikového správania.

Do anonymného výskumu sexuálneho správania sa môže zapojiť každý účastník starší než 18 rokov prostredníctvom dotazníka zverejneného na webovej adrese https://bit.ly/ISS-SLO-SL.

EU: Bezpečnejšie zariadenia

V posledných rokoch sa zistilo, že rastie počet bezdrôtových zariadení, s ktorými sú spojené kyberneticko-bezpečnostné riziká. Štúdie napríklad poukázali na hračky, ktoré špehujú, čo robia deti a o čom sa rozprávajú; na nešifrované osobné údaje uložené v našich zariadeniach vrátane údajov súvisiacich s platbami, ku ktorým je možný ľahký prístup; a dokonca na zariadenia, ktoré môžu zneužiť sieťové zdroje tak, že znížia ich funkčnosť.

V našom každodennom živote sú čoraz prítomné mobilné telefóny, inteligentné hodinky, zariadenia na sledovanie fyzickej kondície aj bezdrôtové hračky, čím sa zvyšuje riziko kybernetických hrozieb. Európska komisia preto prijala opatrenia na zlepšenie ich kybernetickej bezpečnosti na európskom trhu. V delegovanom akte k smernici o rádiových zariadeniach sa stanovujú nové právne požiadavky na záruky kybernetickej bezpečnosti, ktoré budú musieť výrobcovia zohľadniť pri navrhovaní a výrobe príslušných výrobkov. Takisto umožní chrániť súkromie občanov a ich osobné údaje, predchádzať rizikám peňažných podvodov a zabezpečiť lepšiu odolnosť našich komunikačných sietí. Navrhnuté opatrenia sa budú vzťahovať na bezdrôtové zariadenia, akými sú mobilné telefóny, tablety a iné produkty schopné komunikovať cez internet; hračky a zariadenia určené na starostlivosť o deti, napríklad elektronické pestúnky; a celý rad prenosných zariadení ako inteligentné hodinky alebo zariadenia na sledovanie fyzickej kondície.

Nové opatrenia pomôžu:

• Zlepšiť sieťovú odolnosť: Bezdrôtové zariadenia a výrobky budú musieť mať funkcie, ktoré umožnia predísť poškodeniu komunikačných sietí a zabrániť tomu, aby sa zariadenie použilo na narušenie webového sídla alebo iných služieb.
• Zlepšiť ochranu súkromia spotrebiteľov: Bezdrôtové zariadenia a produkty budú musieť mať funkcie, ktoré zaručia ochranu osobných údajov. V centre pozornosti týchto právnych predpisov bude ochrana práv detí. Výrobcovia budú musieť prijať nové opatrenia napríklad na zabránenie neoprávnenému prístupu k osobným údajom alebo ich prenosu.
• Znížiť riziko peňažných podvodov: Bezdrôtové zariadenia a výrobky budú musieť mať funkcie, ktoré umožnia minimalizovať riziko podvodu pri elektronických platbách. Napríklad budú musieť zabezpečiť lepšie overenie totožnosti používateľa, aby sa zabránilo podvodným platbám.

Na doplnenie sa prijme akt o kybernetickej odolnosti, ktorý sa zameria na pokrytie viacerých výrobkov vo všetkých fázach ich životného cyklu. Samotný delegovaný akt nadobudne účinnosť po dvojmesačnej kontrolnej lehote, ak Rada a Parlament nevznesú žiadne námietky. Po nadobudnutí účinnosti budú mať výrobcovia 30-mesačné prechodné obdobie, kým začnú plniť nové právne požiadavky. Výrobnému odvetviu sa tak poskytne dostatok času na prispôsobenie príslušných výrobkov skôr, ako sa začnú uplatňovať nové požiadavky – pravdepodobne od polovice roka 2024. Komisia podporí výrobcov v dodržiavaní nových požiadaviek aj tým, že požiada európske normalizačné organizácie, aby vypracovali príslušné normy. Výrobcovia si budú môcť zvoliť, že preukážu zhodu svojich výrobkov tým, že ich dajú posúdiť príslušným notifikovaným subjektom.

Upozorňujeme: Podvodné telefonáty

V Bratislave opäť útočia na seniorov podvodníci, ktorí prostredníctvom telefonátov s vymyslenou zámienkou požadujú finančnú hotovosť cez bankové prevody. V súvislosti s dvomi prípadmi zo štvrtka 28.10.2021 už bolo začaté trestné stíhanie pre podvod a páchateľom hrozí päťročný trest. 

Polícia informuje o posledných prípadoch na sociálnej sieti. V prvom volal podvodník žene z Ružinova na pevnú linku a ako rodinný príslušník žiadal požičať peniaze, ktoré mala poslať na nadiktovaný bankový účet. Až pri večernom telefonáte s dcérou žena zistila, že sa stala obeťou podvodu vo výške 8.000 eur. V druhom prípade opäť telefonicky na pevnú linku volal údajný lekár 79-ročnej žene. Jej syn mal mať dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel vážne zranenia a on požaduje uhradiť škodu spôsobenú na druhom aute vo výške 10.000 eur prostredníctvom bankového prevodu. Poškodená previedla iba 6.000 eur, pretože sa telefonicky skontaktovala s dcérou a zistila, že ide o podvod.

Pri každom podobnom telefonáte zvýšte svoju obozretnosť a overte si jeho obsah. V prvom rade sa spojte so svojou rodinou, prípadne zavolajte na políciu. V žiadnom prípade nerealizujte bankové prevody či výbery z bankomatov pod nátlakom a neodovzdávajte peniaze neznámym ľuďom.

Aktuálne: Vplyv inflácie na vklady aj úvery

Pri príležitosti Svetového dňa sporenia 31. októbra vznikla analýza vývoja vkladov Slovákov v bankách a vplyvu inflácie na úspory. Čím je totiž rast spotrebiteľských cien rýchlejší, tým viac nám ukrajuje z našich úspor. Koronakríza nám pritom tiež ukázala, ako dôležité je vytváranie rezervy na horšie časy. 

Podľa štatistiky Národnej banky Slovenska majú Slováci v bankách uložených zhruba 42,5 mld. Eur (stav ku koncu septembra 2021). Z toho ale až 60 % predstavujú peniaze uložené na bežných účtoch, ktoré sú v objeme 25,5 mld. Eur. Vklady s dohodnutou splatnosťou, teda termínované vklady, predstavovali k  septembru 2021 zhruba 8,8 mld. EUR a z celkového objemu vkladov tak tvorili cca 21 %. A vklady s výpovednou lehotou, kam patria aj vkladné knižky, boli vo výške 2,4 mld. Eur a tvorili 6 % z vkladov obyvateľstva v bankách. V porovnaní s obdobím pred krízou (január 2020) sa objem peňazí na bežných účtoch v bankách zvýšil až o 27 %. Termínované vklady ale naopak klesli o približne -13 % a vklady s výpovednou lehotou o cca -9 %. Prečo je to tak? Úrokové sadzby na trhu sú nízke, a to platí nielen pre hypotéky, ale aj pre vklady. Kvôli tomu ľudia držia často peniaze len na bežných účtoch a termínované vklady ich nelákajú. Kríza zrejme ešte viac motivovala ľudí, aby si peniaze držali na bežných účtoch a mali ich k dispozícii. Takže objem peňazí na bežných účtoch rastie. A naopak, termínované vklady či vklady s výpovednou lehotou klesajú, keďže ľudia presúvajú kvôli nízkym sadzbám peniaze z týchto účtov do podielových fondov, kde sa im peniaze zhodnocujú lepšie.

Analytička Jana Glasová pripomína citeľne zrýchľovanie inflácie, ktorá v septembri t. r. dosiahla medziročný rast až o 4,6 %. Zaznamenávame najvyšší rast cien za posledných takmer 10 rokov aj vplyvom surovinovej krízy vo svete. Spôsobuje zdražovanie výrobných vstupov – od čipov, cez plasty, kovy, plechy, papier až po stavebné materiály a agrokomodity. Pod rast septembrovej inflácie sa na Slovensku výrazne podpísali hlavne drahšie potraviny, ale aj vyššie ceny ropy, ceny v reštauráciách a najnovšie drahšie školské stravovanie, keďže štát zmenil systém financovania obedov na školách. No a zabudnúť nemôžeme ani na drahšie bývanie a tabakové výrobky. Vysoká inflácia samozrejme neteší, keďže má vplyv na naše mzdy, dôchodky či úspory a znižuje našu kúpnu silu. Inflácia má samozrejme vplyv aj na dlhy. Je výhodná pre tých, ktorí kupujú nehnuteľnosť na hypotéku. Splátka úveru v dôsledku inflácie časom klesá, pretože znižuje hodnotu peňazí. Klesá teda aj hodnota požičaných peňazí, ktoré budeme musieť vrátiť banke napríklad za 20 rokov. A v súčasnosti dokonca platí, že úrokové sadzby z hypoték sú nižšie ako inflácia, reálna úroková sadzba je teda záporná. Znamená to, že dlžník vráti banke po odpočítaní inflácie menej peňazí, ako si požičal.